Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Lapšanský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617011816.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lapšanského a

prísediacich Z. Kleknera a Jána Geletku na hlavnom pojednávaní dňa 27. novembra 2017 v trestnej veci
obžalovaného ml. R. T. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
ml. R. T., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom D., F. č. XXX/X,

j e v i n n ý

zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

v presne nezistenej dobe od mesiaca august 2016 do mesiaca január 2017 v obci D., okres G., v
priestoroch rodinného domu, na ulici F. č. XXX/X a inde, najmenej raz vykonal pohlavný styk s maloletou
D. T., nar. X.X.XXXX, hoci vedel, že nedovŕšila 15. rok svojho veku,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný ml. R. T. na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2017 vyhlásil, že je nevinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe.

V prípravnom konaní uviedol, že s poškodenou sa spoznal v U. pred rokom. Najprv spolu komunikovali
prostredníctvom sociálnej siete a neskôr sa začali aj osobne stretávať. Prvý pohlavný styk mali vpriebehu leta 2016 u neho doma a neskôr sa pohlavne stýkali aj v dome rodičov poškodenej vo R..
Celkove mali 3 alebo 4 pohlavné styky. Po jednom z nich mu D. T. uviedla, že má iba 14 rokov a napriek
tomu mali pohlavný styk na Silvestra dňa 31.12.2016. V januári 2017 sa rozišli. Teda priznal, že aj po

tom, čo sa dozvedel, že poškodená nemá 15 rokov vykonal s ňou pohlavný styk.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2017 zmenil svoju výpoveď a uviedol, že počas trvania známosti
s poškodenou sa jej skutočný vek nedozvedel a ona ho mylne informovala, že už má 17 rokov. Bol
upozornený na rozpory vo svojich výpovediach a bol požiadaný, aby tento podstatný rozpor odstránil.

Právne významným spôsobom rozpor vo svojich výpovediach obžalovaný neodstránil.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej D. T., ktorá v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že k prvému pohlavnému styku došlo v letných
mesiacoch v roku 2016. Počas komunikácie s ním mu napísala, že má iba 14 rokov, ale napriek tomu
sa naďalej stretávali a niekoľkokrát mali pohlavný styk u obžalovaného. Posledné pohlavné styky mali

na Silvestra 2016 a v januári 2017. Ďalej svedkyňa uviedla, že niekoľkokrát zotrvala v domácnosti
obžalovaného niekoľko dní a domov sa vrátila po tom, čo si ju prišla vyzdvihnúť matka. Aj jej matka
obžalovanému, ako aj jeho matke uviedla, aký je jej skutočný vek. Napriek tomu v decembri 2016 sa
ocitla znovu v domácnosti obžalovaného a s obžalovaným mala pohlavný styk. Z pohlavného styku v
decembri 2016 otehotnela a porodila dieťa.

Výpoveď maloletej svedkyne je v súlade s výpoveďou D. T. st., jej matky. Táto svedkyňa uviedla, že
počasvianočnýchsviatkovvroku2016prišlajejdcéraD.T.ml.sobžalovanýmknímdomovapredstavila
im ho ako svojho priateľa. Počas rozhovoru s ním obžalovaného informovala, že dcéra má iba 14 rokov
a vystríhala ich, aby spolu nesexovali. Dcéra potom vyprevadila obžalovaného na vlak, ale domov sa

nevrátila. Preto vycestovala do D., vyhľadala rodinu T., kde svoju dcéru našla. Rodičom obžalovaného
povedala, že dcéra má iba 14 rokov a vystríhala ich, aby neumožňovali zdržiavať sa u nich. Napriek tomu
stalo sa ešte dvakrát, že dcéra ostala u nich niekoľko dní, naposledy v januári 2017, kedy vec oznámila
už policajtom. V priebehu roka 2017 zbadala, že dcéra má zväčšené brucho. Počas gynekologického
vyšetrenia bolo zistené, že je tehotná. Dcéra porodila dňa 29.8.2017 dieťa, ktoré sa volá H. T..

Svedkyňa O. T., matka obžalovaného potvrdila, že jej syn obžalovaný ml. R. T. v priebehu roka 2016
mal známosť s D. T. ml., ktorá navštevovala aj ich domácnosť. Stalo sa, že niekoľkokrát sa u nich aj
zdržiavala dlhšiu dobu. Nevedela, aký bol vek D. T. ml. O tom, že pohlavne žijú sa dozvedela po podaní
trestného oznámenia matkou maloletej D. T.. Reagovala na to tak, že maloletú D. T. zo svojho obydlia

vykázala.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že maloletá D. T. má intelektové schopnosti v
pásme nadpriemeru, je bystrá a pohotová. Dobre chápe vzťahy a súvislosti, pričom dokáže pochopiť
podstatu veci. Pamäťové schopnosti má v pásme nadpriemeru, v oblasti úmyselnej pamäti je spôsobilá

správne si zapamätať a reprodukovať to, čo vnímala a prežila. Nebol u nej zistený sklon ku klamaniu,
k zveličovaniu, k zakrývaniu a skresľovaniu. Dokáže zhodne opísať priebeh udalostí tak ako ich sama
vnímala, s pocitom istoty a opiera sa o vlastné spomienky.

Lekársky bola D. T. ml. vyšetrená gynekológom dňa 22.1.2017 a z lekárskej správy vyplýva, že neboli

zistené znaky poranenia a maloletá máva pravidelný pohlavný styk.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie a z výpovede znalca MUDr. Ladislava Lauka na
hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2017 vyplýva, že u obžalovaného ml. R. T. nebola zistená duševná
porucha v pravom slova zmysle. U obžalovaného bola zistená ľahká mentálna zaostalosť, čo je možné

považovať za duševnú poruchu, ktorú je možné považovať za poruchu, ktorou trpel v čase páchania
trestného činu. Tento ľahký mentálny defekt mu však umožňoval chápať zmysel trestného konania a bol
si vedomý vo všeobecnosti, že existujú zákony a normy, ktoré sú pre neho záväzné. Obžalovaný teda
mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Bol schopný svoje konanie aj ovládať.

Na základe takto vykonaného dokazovania, pričom súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že bolo nepochybným spôsobom preukázané, že obžalovaný počas
známosti s D. T. ml. sa minimálne po prvom pohlavnom styku v letných mesiacoch v roku 2016
dozvedel, že D. T. ml. má iba 14 rokov. Pätnásty rok svojho veku dosiahla až 1.4.2017. Napriek týmtovedomostiam mal opakovane pohlavný styk s D. T. ml., pričom súd akceptoval jeho obhajobu, že o veku
maloletej sa dozvedel až v decembri 2016, ale zároveň prihliadal na jeho priznanie, že aj po získaní
tejto informácie o veku D. T. mal s ňou koncom roka 2016 pohlavný styk. Toto priznanie obžalovaného

je objektivizované výpoveďou maloletej D. T., ktorá tento pohlavný styk koncom roka 2016 potvrdila a
nepriamo výpoveďou jej matky D. T. st. Obhajoba sa snažila znížiť závažnosť tohto činu poukazovaním
na fyzickú vyspelosť poškodenej, ktorá nezodpovedala skutočnému veku D. T. ml. a na jej súhlas s
pohlavnými stykmi. Fyzická vyspelosť obete by sa mohla brať do úvahy iba v tom prípade, ak by sa
páchateľnedozvedeloskutočnomvekupoškodenej.Trestný zákonjednoznačneustanovujepodmienky

trestnej zodpovednosti, keď v § 201 ods. 1 uvádza, že trestného činu sexuálneho zneužívania sa
dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov. Obžalovaný ml. R. T. najmenej raz
vykonal pohlavný styk s osobou mladšou ako 15 rokov, a to s D. T. ml., čím svojim konaním naplnil
znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona ako
trestne zodpovedná osoba. Vôbec nie je právne významné, že k pohlavným stykom došlo so súhlasom
poškodenej. Ak by došlo k pohlavnému styku po vykonaní násilia alebo pod hrozbou bezprostredného

násilia, malo by to vplyv na právne posúdenie konania obžalovaného, napr. konanie by sa mohlo posúdiť
ako znásilnenie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný ml. R. T. má v odpise z registra trestov 2 záznamy, avšak v podstate bol raz súdne trestaný,
pretože mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo dňa 20.1.2016 sp. zn. 5T 129/2015 bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona. Týchto
trestných činov sa dopustil tak, že spolu s ďalším páchateľom preliezli bránu rodinného domu a z

garáže odcudzili 6 ks medených káblov v hodnote 113,90 eur. Bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Ďalším
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 2T 38/2016 bol obžalovaný
ml. R. T. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a z

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Týchto trestných činov sa dopustil spolu
s ďalšími osobami tak, že dňa 22.10.2015 sa vlámal do rodinného domu O.. D. H., nar. XX.X.XXXX,
teda do rodinného domu osoby vyššieho veku a zatiaľ, čo spolupáchatelia dávali pozor obžalovaný ml.
R. T. zo zásuvky v kredenci v kuchyni odcudzil zbierku euromincí a peniaze v hodnote najmenej 90 eur,
cigarety, čím poškodenému spôsobil odcudzením škodu vo výške 94 eur a tohto konania sa dopustil

napriek tomu, že bol dňa 16.7.2015 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov a výkon trestu mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Po započítaní predchádzajúceho
plynutia skúšobnej doby skúšobná doba trvala do 21.9.2017. O osvedčení v trestnej veci 2T 38/2016
doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Zločinu v prejednávanej trestnej veci sa teda dopustil počas plynutia skúšobnej doby, čo má za následok,
ževzmysle§48ods.2Trestnéhozákonaneprichádzadoúvahyuloženietrestuodňatiaslobody,ktorého
výkon by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu.

Obžalovaný ml. R. T. spáchal opätovne zločin a preto sa u neho zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona o jednu polovicu.

Trestná sadzba je v § 201 ods. 1 Trestného zákona u trestu odňatia slobody stanovená v rozpätí od 3
rokov až do 10 rokov. Obžalovaný ml. R. T. je odsudzovaný ako mladistvý a preto v zmysle § 117 ods.

1 Trestného zákona sa trestná sadzba znižuje o polovicu, teda spodná hranica je 18 mesiacov a horná
hranica 5 rokov. Rozdiel medzi hornou hranicou trestnej sadzby a dolnou hranicou trestnej sadzby je
42 mesiacov. Polovica rozdielu, teda zo 42 mesiacov je 21 mesiacov. V zmysle § 38 ods. 5 Trestného
zákona upravená dolná hranica dolnej trestnej sadzby po spočítaní by mala predstavovať 39 mesiacov.
Súd však vychádzal z ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že dolná hranica

zníženej trestnej sadzby u mladistvého nesmie prevyšovať 2 roky. Z toho teda vyplýva, že do úvahy
prichádza uloženie trestu odňatia slobody podľa trestnej sadzby od 2 rokov do 5 rokov.Súd vychádzajúc z kritérií pre uloženie trestu uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, teda
prihliadajúc na spôsob spáchania činu a jeho následok, na úmyselné zavinenie, na pohnútku, na
neexistujúcu poľahčujúcu okolnosť, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a možnosti jeho nápravy,

uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Ako je už vyššie uvedené úmyselný trestný čin bol spáchaný počas plynutia skúšobnej doby a preto súd
nemal možnosť uložený trest odňatia slobody podmienečne odložiť.

Obžalovaný ml. R. T. dňa 20.5.2017 dosiahol 18. rok svojho veku. Podľa § 117 ods. 5 Trestného zákona
súd môže rozhodnúť, že v ústave na výkon trestu pre mladistvých sa vykoná trest aj u mladistvého,
ktorý prekročil 18. rok svojho veku. Súd pritom prihliadne na dĺžku uloženého trestu, na stupeň a povahu
narušenia mladistvého. Súd v tejto trestnej veci dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku uloženého trestu
nie je vhodné, aby obžalovaný vykonával trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu pre mladistvých
a preto ho v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Koši-
ciach v troch vyhotoveniach.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.