Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Ek/1221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118320366
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kičinko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118320366.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právny zástupca Advokátska kancelária RELEVANS s.
r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto proti povinným: 1) E. I., W.. XX.XX.XXXX,
M. T. N. XXX, XXX XX N. a 2) H. I., W.. XX.XX.XXXX, M. T. N. XXX, XXX XX N. o vymoženie 15 775,98
Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.08.2018 domáhal od
povinných vymoženia 15 775,98 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu platobný rozkaz sp. zn.

9Csp/57/2017 zo dňa 27.07.2017, ktorý vydal Okresný súd Ružomberok.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný

titul ukladá.

6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.7. Súd preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a zistil, že oprávnený
navrhuje vykonať exekúciu proti povinným na vymoženie práva priznaného platobným rozkazom sp. zn.
9Csp/57/2017 zo dňa 27.07.2017, ktorý vydal Okresný súd Ružomberok (ďalej len „exekučný titul“), v

ktorom je ako žalobca označený Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890. V časti A) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie „Účastníci konania
a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ je ako oprávnený označený R Collectors s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Oprávnený k návrhu na vykonanie
exekúcie pripojil aj Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.06.2017 uzavretú medzi

Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom (ďalej len „Zmluva o postúpení
pohľadávok“). Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok boli v zmysle článku II bod 1 Zmluvy o
postúpení pohľadávok, pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v Prílohe č. 1, a to čo do
právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok, ktorej istina a príslušenstvo sú vyčíslené ku
dňu 08.06.2017. Z výpisu z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že nárok priznaný
exekučnýmtitulombolpredmetomZmluvyopostúpenípohľadávok.VzmyslečlánkuXIV.bod1Zmluvyo

postúpení pohľadávok, zmluva o postúpení pohľadávok nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu
obidvoma zmluvnými stranami. Oprávnený zároveň v časti H) elektronického formulára návrhu na
vykonanie exekúcie „Vyhlásenia a návrh“ vyhlásil, že oprávnený je právnym nástupcom osoby uvedenej
v exekučnom titule a právne nástupníctvo odôvodnil Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s
postupcom Poštová banka, ktorú priložil ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie.

8. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich
postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá
právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza

do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná
legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná
legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.
septembra 2012)

9. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je v exekučnom titule označený ako
oprávnený, a ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti

je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného
hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného
alebo povinného a pod. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený v
exekučnom titule ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa
exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod

povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K
prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie,
s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou (postúpenia pohľadávky, prevzatie
dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva). Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť exekučného
titulu, čo znamená, že k prechodu práva alebo povinnosti dochádzal iba po vydaní exekučného titulu.

Neakceptuje sa prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu (rozsudku), pretože tento
prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníkov konania
v základom konaní). Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný
prechod práv alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom konaní. (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 228/2010 zo dňa 28. februára 2011)

10. Súd v exekučnom konaní pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie musí
preskúmať či oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a
či povinný, ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie je zaviazaný oprávnenému
na plnenie uvedené v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia). V tomto prípade oprávnený

preukázal aktívnu vecnú legitimáciu prevodom práva priznaného exekučným titulom Zmluvou o
postúpení pohľadávok. Vzhľadom na to, že právo priznané exekučným titulom prešlo na oprávneného
Zmluvou o postúpení pohľadávok, súd v exekučnom konaní musí preskúmať moment prevodu
pohľadávky priznanej exekučným titulom. V zmysle článku XIV. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok,účinnosť (správne účinky) Zmluvy o postúpení pohľadávok nastáva dňom podpisu Zmluvy o postúpení
pohľadávok obidvoma zmluvnými stranami. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok je jednoznačné, že
zmluva bola obidvoma zmluvnými stranami podpísaná dňa 13.06.2017, teda právne účinky tejto

Zmluvy o postúpení pohľadávok nastali dňa 13.06.2017. Oprávnený sa dňa 13.06.2017 stal vlastníkom
pohľadávok postúpených Zmluvou o postúpení pohľadávok a teda aj vlastníkom pohľadávky priznanej
exekučným titulom. Exekučný titul bol vydaný dňa 27.07.2017, v ktorom ako žalobca je uvedený právny
predchodca oprávneného. Je zrejmé, že k prevodu pohľadávky došlo ešte pred vydaním exekučného
titulu. Na základe toho súd v exekučnom konaní pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie nemôže akceptovať prevod pohľadávky priznanej exekučným titulom a teda súd nemá za
preukázané, že na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom. Keďže nemožno v takomto
prípade (úspešne) navrhnúť vykonať exekúciu v prospech oprávneného, je návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 Exekučného poriadku a preto nemožno
vyhovieť návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3

písm. a) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

11.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

14. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

15. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenia o náhrade trov

exekučného konania do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, súd postupoval pri rozhodovaní o
náhrade trov exekučného konania podľa ustanovení CSP.

20. Nakoľko oprávnený nemal v tomto exekučnom konaní ani len čiastočný úspech, pretože súd v
tomto exekučnom konaní zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie ako celok. Súd rozhodol o

náhrade trov exekučného konania v zmysle § 255 CSP a náhradu trov konania oprávnenému nepriznal,
tak ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

21. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden
oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Z
tohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal
náhradu trov exekučného konania oprávnenému.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.