Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/1196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515220476
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7515220476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa Friendly

Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi X. O.S., K..
XX.XX.XXXX, O. Y. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 195,67 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 100 eur od 31.10.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 195,67 eur spolu s 5,50 %
ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 130,67 eur od 31.10.2013 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov tohto konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a zároveň aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru a to dňa 30.09.2013. Tento úver bol poskytnutý tak, že odporca sa zaregistroval na webovom
sídle navrhovateľa a takto podal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne
spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli
platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami ich textom. V prípade veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy formou elektronickej pošty, zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril
svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť čiastku 130,67 eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo
výške 100 eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 30,67 eur, ktoré predstavujú RPMN,
ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade
s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úver s príslušenstvom sa stal splatný
dňa 30.10.2013 Nakoľko odporca nevrátil dlžnú sumu, požaduje navrhovateľ aj úroky z omeškania a aj
skutočne vynaložené náklady vo výške 65 eur a trovy tohto konania.

Odporca si prevzal návrh dňa 06.11.2015, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, a to oboznámením sa so
žalobným návrhom, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutíspotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu, upomienkou, porušením dohody o splátkovom
kalendári, upozornením na hrozbu exekúcie, urgenciou a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento
skutkový stav:

Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od
tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2015.

Spoločnosť Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO: 45243368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice,
poskytla odporcovi krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver v sume 100 eur, ktorý sa odporca zaviazal
splatiť jednorázovo a to do 30.10.2013 v sume 30,67 eur pri ročnej priemernej miere nákladov 373,20%.

Odporca podmienky zmluvy nedodržal, keďže pôžičku nesplatil, v dôsledku čoho ho navrhovateľ vyzval
na splatenie, avšak odporca si svoje záväzky nesplnil.

Podľa časti IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania má žalobca nárok na úhradu nákladov
od žalovaného za náklady za každú urgenciu v sume 15,10,10 a 30 eura. Žalobca predložil štyri listy

adresované žalovanému (upomienka, urgencia, upozornenie na hrozbu exekúcie, posledná výzva), za
ktoré si uplatňoval sumu 65,- eur. Doručenie listov odporcovi nedokladoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa
ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania a zistil, že táto zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a to podľa dikcie §1
ods. 3 tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je:
- písm. i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
- písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 tohto zákona, sa však aj na zmluvu o úvere uzavretú
iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, §
11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bola poskytnutý krátkodobý peňažný úver, ktorý aj
vyčerpal, ale nedodržal podmienky zmluvy, keďže neuhradil jednorazovú splátku.Vzhľadom na to, že bolo nepochybne výpisom z účtu navrhovateľa preukázane, že odporcovi bol
poskytnutý úver vo výške 100 eur a tento túto sumu aj vyčerpal, ale nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti,
súd preto s použitím citovanej právnej úpravy rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy

100 eur.

V čl. IV. bod 3 rámcovej zmluvy je dohodnuté, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. Navyše zo
znenia Zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola suma 30,67 eur ako poplatok za poskytnutie úveru
vyrátaná, pretože navrhovateľ sa v zmluve odvoláva na dikciu § 2 písm. g) a h) zákona č . 129/2010

Zz. o spotrebiteľských úveroch a v súlade s vyhláškou MF SR 289/2010 Zz. je ohlásená priemerná
hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo výške 418% resp. v zmluve
je uvedené, že celkové náklady na zákalde údajov platných v čase uzatvorení zmluvy predstavujú RPMN
vo výške 373,20 %.

Toto tvrdenie navrhovateľa je zjavne v rozpore so skutočnosťou, zistenou súdom na webovom sídle

MinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky(http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783>),ktoré
v zmysle vyhlášky č. 289/2010 Z.z. vedie tento štatistický register priemerných RPMN poskytovaných
bankovými inštitúciami alebo veriteľmi pri spotrebiteľských úverov, a po nahliadnutí konajúci súd zistil,
že priemerná RPMN na úvery so splatnosťou 3-6 mesiacov, vo výške maximálne 1500 eur (vrátane)
činila za III. štvrťrok roku 2013 - 73,53%.

Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur,
čo doložil aj jednotlivými listinnými dôkazmi, označenými ako upomienka o nezaplatení pohľadávky vo
výške 165,70 eur zo dňa 06.11.2013, Urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 175,70 eur zo dňa
13.11.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 185,70 eur zo dňa 20.11.2013 a

porušenie dohody o splátkovom kalendári zo dňa 30.11.2013 a to na zaplatenie splátky vo výške 46,43
eur, pričom nedokladoval ich doručenie odporcovi.

Zo znenia rámcovej zmluvy, z čl. IV. bod 5 vyplýva, že v prípade omeškania Klienta so splátkami úveru, je
klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa

jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy,
SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania
klienta.

Navrhovateľ tieto náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, označil ako skutočne vynaložené náklady

v sume 65 eur, pričom nepreukázal, akým spôsobom boli odporcovi skutočne doručené (výpisom o
doručení SMS, výpisom o doručení emailovej správy, doručenky, atď.). Zo znenia rámcovej zmluvy
vyplýva, že obsahom týchto poplatkov sú poplatky na personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady
vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, avšak z tohto jednoznačne vyplýva dojem, že

navrhovateľ svoje podnikateľské riziko spojené s poskytovaním krátkodobých pôžičiek prenáša na
spotrebiteľa, pričom ani nedokladoval, čo je obsahom jednotlivých týchto poplatkov a ani nepreukázal
ich skutočne doručenie odporcovi.

Na základe uvedeného tak súd vo zvyšku návrhu zaplatenie sumy 30,67 eur titulom nákladov spojených

s poskytnutím úveru ako aj 65 eur titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky návrh zamietol,
nakoľko ich považuje za zjavne v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom treba
skonštatovať, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť ich výšku, boli určené jednostranne zo strany
navrhovateľa už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do ktorých nemá najmenšiu možnosť
zasiahnuť spotrebiteľ, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach odporcu.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej
úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať
za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou
vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa

dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale
aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle

(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 3 tohto zákonného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,50%.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania

zo sumy 100 eur vo výške 5,50 % ročne od 31.10.2013 až do zaplatenia, keďže odporca s plnením
peňažného dlhu je v omeškaní.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účastníkovi, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, z uplatňovanej istiny 195,67 eur mu bola
priznaná suma 100 eur, neúspešný bol v časti konania o zaplatenie sumy 95,67 eur, odporca presne
opačne. Vzhľadom na to, že pomer medzi úspechom a neúspechom je skoro rovnaký, súd nepriznal
účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.