Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616206120.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX, zastúpený Dudzík & Gerová, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík JUDr. Kristína Gerová,
so sídlom Topoľčany, ul. Škultétyho 1597/7, proti žalovanej: O. N., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XXX, t. č. bytom T., T. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. novembra 2017 č. k. 5C/261/2016-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalovanej
nepriznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania voči žalovanej vo výške 100 % .

2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods.
1 zák. č. 150/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a skutočnosťou, že žalobca
sa žalobou podanou dňa 31. 08. 2016 domáhal vypratania hnuteľných vecí patriacich žalovanej z

nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobcu. Po začatí pojednávania dňa 08. 11. 2017 žalobca doručil
súdu späťvzatie žaloby a žiadal konanie zastaviť s tým, že po doručení rozhodnutia KS v Nitre vo veci
vyporiadania BSM žalovaná odniesla veci (až na pár drobností), ktorých vypratanie žiadal, preto nie je
nutné, aby sa v tejto veci pokračovalo ďalej. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. S poukazom na
uvedené, konanie bez ďalšieho zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 256 ods.1 CSP majúc za to, že žalovaná
procesne zavinila späťvzatie žaloby, nakoľko hnuteľné veci, ktoré boli predmetom konania vypratala
z nehnuteľností žalobcu až v priebehu konania po podaní žaloby na súd. Preto žalobcovi priznal právo
náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, podala odvolanie

žalovanánamietajúczáverojejprocesnomzavinenízastaveniakonania.Tvrdila,ženehnuteľnosť,ktorej
vypratania sa spor týkal, bol zahrnutý do prebiehajúceho konania o vyporiadaní BSM a po doručení
právoplatného rozsudku o vyporiadaní BSM si svoj majetok zo spornej nehnuteľnosti vypratala, čo by
učinila aj bez podania predmetnej žaloby. Zvýraznila, že sporné nehnuteľnosti boli aj jej majetkom až
do rozhodnutia o vyporiadaní BSM, preto v nich mala svoje vlastné veci oprávnene. Žalobu považovala
za nedôvodne podanú a žiadala napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov

konania zmeniť.5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 CSP) alebo o jeho
zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho
nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne

vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym
záverom.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10.Civilnýsporovýporiadokzaviedolnovúdefiníciutrovkonania,pričomzatrovykonaniasapodľanovej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do
jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, pričom
trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné,

nákladynaubytovanie,poštovné,súdnepoplatky,ušlýzárobok,trovydôkazov,odmenazaprávneslužby
poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania,
musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala
a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu

oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených
výdavkov je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať
za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné

presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej
služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôkazné
bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania
leží na strane sporu.

11. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k

vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, keďže každý má
právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatíkonania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia

žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z
dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže
existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie
napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,

avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.

14. Predmetom konania bola žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 25. 08. 2016, ktorou
sa domáhal vypratania hnuteľných vecí patriacich žalovanej z nehnuteľností patriacich do vlastníctva
žalobcu. Po začatí pojednávania dňa 08. 11. 2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby a žiadal
konanie zastaviť s tým, že po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci vyporiadania BSM

žalovaná odniesla veci (až na pár drobností), ktorých vypratanie žiadal, preto nie je nutné, aby sa vo
veci pokračovalo ďalej. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie konanie zastavil
a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania z dôvodu, že práve žalovaná zavinila zastavenie konania.
Žalovaná napadla odvolaním rozhodnutie v časti týkajúcej sa jej povinnosti nahradiť trovy konania
žalobcovi. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal vypratania hnuteľných vecí vo vlastníctve

žalovanej z nehnuteľností v jeho osobnom vlastníctve. Nehnuteľnosti, ktoré žiadal vypratať, ale boli
predmetom vyporiadania BSM, teda žalovaná mala svoje hnuteľné veci v týchto nehnuteľnostiach
oprávnene a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci vyporiadania BSM medzi stranami sporu
vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4C/136/2012. BSM medzi stranami sporu bolo
vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 04. 2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 05. 2017 č. k. 25Co/315/2016-480. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že
strany sporu zhodne potvrdili, že po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci vyporiadania
BSM žalovaná v tomto konaní svoje hnuteľné veci zo sporných nehnuteľností vypratala. Je teda
nesporné, že v čase podania predmetnej žaloby na súd prvej inštancie dňa 31. 08. 2016 žalovaná mala
svoje hnuteľné veci v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu

oprávnene a bezprostredne po doručení rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti,
v ktorých má svoje hnuteľné veci, patria do vlastníctva žalovaného, tieto veci z nehnuteľností aj reálne
vypratala, čím odpadol predmet tohto konania, z ktorého dôvodu žalobca zobral aj svoju žalobu späť.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď na prejednávaný prípad

aplikujúc ustanovenie § 256 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Niet totiž pochýb, s ohľadom na popísaný časový sled rozhodujúcich skutočností, že žalobca
podal svoju žalobu predčasne, teda v čase, keď ním označované nehnuteľnosti neboli v jeho výlučnom
vlastníctve, stále boli predmetom vyporiadania BSM. Z procesného hľadiska žalobca zavinil tak začatie
ako i zastavenie konania. Vo svetle uvedeného potom žalovaná bola tou stranou sporu, ktorej v zmysle

ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanej ale v konaní žiadne
preukázateľné trovynevznikli, odvolacísúdnapadnutéuznesenievčastitýkajúcejsanárokunanáhradu
trov konania zmenil podľa ust. § 388 CSP a ich náhradu žalovanej nepriznal.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnej

žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho
konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania
vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol
daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).