Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tóth

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413211145.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska č.5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
č.5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: I. O.Á., D.. X.XX.XXXX, XXX XX F. Č.. XX, o vymoženie
sumy 634,64 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6

Er/1038/2013-32 zo dňa 21. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Pri rozhodovaní vychádzal

zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 5.10.2006, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu,
kde povinná je fyzická osoba spotrebiteľ z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
v Bratislave, vydaný dňa 23.5.2013 pod sp.zn. Z. XXXXX/XX, s vyznačenou právoplatnosťou dňom
10.6.2013 a vykonateľnosťou dňom 13.6.2013. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatnou pre rozpor s dobrými

mravmi, keďže nebola individuálne dojednaná. Vo veci rozhodol orgán, ktorý nemal právomoc, čo jej
jednou z podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

2) Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie
veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Postup exekučného súdu nepovažuje odvolateľ za správny
s poukazom na dôvodovú správu NR SR k ustanoveniu § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,

rozsudok Súdneho dvora EÚ C- 40/2008 a pod.. Odvolateľ vyslovil presvedčenie, že súd prekročil svoju
preskúmavaciu právomoc, čím došlo k porušovaniu princípov právnej istoty a k neoprávnenému zásahu
do práva oprávneného na súdnu ochranu.

3) Odvolací súd preskúmal predloženú právnu vec v zmysle § 379, § 380, § 381 v spojení s prechodným
ustanovením § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 1. júla 2016) a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a ďalej uvádza:

4) Odvolací súd len pre úplnosť opakovane zdôrazňuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012
sp. zn. 6Cdo/1/2012, že neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania

exekúcie,atoajvštádiupoverovaniažiadostisúdnehoexekútoranavýkonexekúcie.Princípvigilantibus
iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského

súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom

je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný

súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

5) Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, predloženej v konaní. Ani v odvolacom konaní nebola riadne
preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Povinná nemala na výber. Bola nútená

podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu pred určeným rozhodcovským súdom. Podľa bodu II.5
zmluvy vyjadrila dlžníčka súhlas s návrhom banky - pôvodného veriteľa, na riešenie sporov stálym
rozhodcovským súdom. Všeobecné obchodné podmienky S. V..Z.. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickýmosobám-občanomvbodeIX.3rovnakoformálnevymedzujúriešeniesporovvrozhodcovskom
konaní.

6) Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov, týkajúcich sa najmä jej obsahu
a účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a
vyvoláva tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností,

ale najmä práva domáhať sa ochrany v konaní pred všeobecným súdom vo vzťahu k predmetu
zmluvy, resp. plnenia zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že
súčasťou obchodných podmienok nemá byť ďalšia zmluva, akou je rozhodcovská zmluva. V zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa
platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že
podmienky,zaakýchsarozhodcovskékonanieuskutoční,budúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti

preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj
platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského
konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe
žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Účastník rozhodcovského konania má právo podať

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi
rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve
na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento
zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre
poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným

rozhodcomaaninatakútomožnosťoprávnenýpovinnéhoneupozornil.Ztohtohľadiskajerozhodcovské
konanie jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné.

7) Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Toto ustanovenie sa

vzťahuje na prípad univerzálnej sukcesie, nie na prípad singulárnej sukcesie. Postúpenie pohľadávky
znamená singulárnu sukcesiu a rozhodcovská zmluva v prípade postúpenia pohľadávky nezaväzuje
dlžníka. Spor medzi oprávneným a povinnou nemohol prejednať rozhodcovský súd, ak oprávnený ako
postupník nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy.8) Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky
zákonník zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok

Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 na to,
aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná,
keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

9) Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,

či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho
odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú
konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.

10) Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej
právomoci. Svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, pričom vychádzal aj
zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne (§ 387 CSP).

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.