Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509010140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3509010140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2016
prejednal odvolania poškodených I. D., O. I. a obžalovaného

W. F.,

nar. XX.X.XXXX v D., Q., trvale bytom I., B. E. K., C. XXXX/X, t.č. dôchodcu, na verejnom zasadnutí
prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/73/2009 zo dňa 26.
februára 2016 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 Tr.por zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný uznáva vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1
Tr.zák., pretože dňa 18.08.2007 v čase okolo 16.00 hod. v rekreačnom zariadení Mladosť v Brezovej pod
Bradlom, ulica Z., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným O. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
pri hádke obžalovaného chytil v oblasti krku oboma rukami, na čo obžalovaný reagoval tým spôsobom,
že oboma rukami pohybom zospodu nahor vyrazil ruky poškodeného a následne poškodeného udrel
rukou do ľavej spodnej časti hrudníka, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím poškodenému
spôsobil zranenia, a to pomliaždenie sedacej časti vľavo bočne o rozmeroch cca 7x5,5 cm, pomliaždenie
ľavej dolnej časti hrudnej steny, zlomeninu VIII. - X. rebra vľavo a poškodenie sleziny s krvácaním do

dutiny brušnej, ktoré si následne vyžiadali hospitalizáciu poškodeného v NsP Myjava dňa 18.08.2007 o
18.15 hod., následné tri operačné zákroky, pričom počas tretieho poškodený následkom opakovaného
krvácania do dutiny brušnej dňa 19.08.2007 o 08.40 hod. zomrel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Za to sa odsudzuje podľa § 149 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. sa
mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jedného roka).

Podľa §§ 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
v skúšobnej dobe uhradiť poškodeným I. D., rodenej Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX S. a

O. I., rodenej Y., nar. XX.X.XXXX, W. B. XXX, XXX XX A., priznanú náhradu škody vo výške 2.142,40
€ (dvetisícjednostoštyridsaťdva eur a štyridsať centov).Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. je obžalovaný povinný uhradiť spoločne a nerozdielne poškodeným I. D.,
rodenej Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX S. a O. I., rodenej Y., nar. XX.X.XXXX, W. B. XXX,

XXX XX A., náhradu škody vo výške 2.142,40 € (dvetisícjednostoštyridsaťdva eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. sa poškodené so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazujú
na civilný proces.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie poškodených I. D., rodenej Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX S. a O. I., rodenej Y., nar. XX.X.XXXXX, W. B. XXX, XXX XX A. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. F. uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 148

ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 18.08.2007 v čase okolo 16.00 hod. v rekreačnom zariadení A. v Brezovej
pod Bradlom, ulica Partizánska, po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným O. Y., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý pri hádke obžalovaného chytil v oblasti krku oboma rukami, na čo obžalovaný
reagoval tým spôsobom, že oboma rukami pohybom zospodu nahor vyrazil ruky poškodeného a
následne poškodeného udrel rukou do ľavej spodnej časti hrudníka, následkom čoho poškodený spadol

na zem, čím poškodenému spôsobil zranenia, a to pomliaždenie sedacej časti vľavo bočne o rozmeroch
cca7x5,5cm,pomliaždenieľavejdolnejčastihrudnejsteny,zlomeninuVIII.-X.rebravľavoapoškodenie
sleziny s krvácaním do dutiny brušnej, ktoré si následne vyžiadali hospitalizáciu poškodeného v NsP
Myjava dňa 18.08.2007 o 18.15 hod., následné tri operačné zákroky, pričom počas tretieho poškodený
následkom opakovaného krvácania do dutiny brušnej dňa 19.08.2007 o 08.40 hod. zomrel.

Bol za to odsúdený podľa § 148 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 1, 2 Tr.zák.
podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 roky.

Podľa §§ 51 ods. 2, 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. obžalovanému bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe
nahradiť poškodeným I. D. a O. I. škodu vo výške 2.142,40 €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným I. D. a O. I.
škodu vo výške 2.142,40 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. boli poškodené I. D. a O. I. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázané na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a obidve poškodené spoločne

prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Obžalovaný písomne podal odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Z veľmi
podrobného odôvodnenia odvolania najmä vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výroku o
vine vôbec nevyhodnotil tú skutočnosť, že obžalovaný sa iba bránil proti prvotnému útoku poškodeného,

ktorý ho obidvomi rukami chytil pod krk. Útok teda začal poškodený, pričom obžalovaný mal právo
brániť sa primeraným spôsobom. Obhajca tiež poukázal na záver znalca MUDr. Tomáša Andráša v
tom, že slezina je mimoriadne citlivý orgán. Obžalovaný tiež uviedol, že 38 rokov čo žije na Slovensku,
nespáchal trestný skutok. Ak ho však niekto presvedčí, že môže za smrť iného človeka, svoj trest príjme.
Obžalovaný žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Splnomocnenec poškodených I. D. a O. I. napadol výrok o náhrade škody. Podľa jeho názoru súd prvého
stupňa pochybil, keď poškodeným nepriznal aj nárok na náhradu škody z titulu ušlej mzdy (45.715,11
€), ušlého dôchodku (81.600,13 €) a morálnej ujmy za smrť otca (60.992,17 €). Splnomocnenec takto
žiadal priznať nárok na náhradu škody spolu vo výške 142.592,30 € s 9,5 %-tným úrokom od 3.4.2009

do zaplatenia, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.K odvolaniu obžalovaného sa podrobne písomne vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom. Poukázala najmä na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa

a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie poškodených nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Kodvolaniuobžalovanéhosmerujúcehoprotivýrokuovine,uvádzasenátodvolaciehosúdunasledovné.

Súd prvého stupňa na niekoľkých odročených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu tak, aby zistil skutkový stav. Dokazovanie bolo správne vykonané jednak z
pohľadu ustálenia priebehu „konfliktu“ medzi obžalovaným W. F. a poškodeným nebohým O. Y. (najmä
výsluchy osôb - obžalovaného, svedkov, vrátane poškodenej I. Y.). Ďalej bolo dokazovanie na hlavnom
pojednávaní zamerané na zisťovanie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vzniknutým

následkom v podobe následnej smrti poškodeného (najmä znalecké posudky z odboru zdravotníctva a
lekárske správy).

Skutkový stav tak, ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, zodpovedá vykonanému
dokazovaniu. K tomu súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol jednak obsah

vykonaných dôkazov, ako aj skutkové úvahy, týkajúce sa vykonaného dokazovania.

Pri stanovovaní právnej kvalifikácie zisteného konania obžalovaného a ním spôsobeného následku sa
všaksúdprvéhostupňanevysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie(§321ods.
1 písm. b/ Tr.por. - zrušujúci dôvod rozsudku), ktoré napokon viedlo k porušeniu ustanovení Trestného

zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. - zrušujúci dôvod rozsudku).

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tou významnou okolnosťou prípadu uvedenou v jeho inak
správnych skutkových zisteniach spočívajúcou v tom, že slovný konflikt prerástol do fyzického konfliktu
až po tom, čo poškodený ako prvý chytil obžalovaného v oblasti krku obidvomi rukami. Následné aktívne

fyzické konanie obžalovaného - vyrazenie rúk poškodeného a úder do ľavej spodnej časti hrudníka, bolo
teda až reakciou na tento útok poškodeného.

V tejto súvislosti v trestnom práve v súvislosti s obranou svojho života a zdravia ako prirodzeného
práva človeka, platia dve významné zásady. Jednak je to zásada, že riziko následku musí znášať ten,

ktorý zaútočí, ako prvý. Táto zásada sa uplatňuje najmä pri nutnej obrane, ktorá podľa § 25 Tr.zák.
je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť. V tomto prípade však senát nadriadeného súdu nedospel k
záveru,ževkonaníobžalovanéhoišlootakúobranu,ktorábyhoúplnezbavovalatrestnejzodpovednosti
vo vzťahu k spôsobenému následku v podobe smrti poškodeného.

V tejto súvislosti však platí aj ďalšia zásada týkajúca sa subjektívnej stránky konania obžalovaného.
Podľa tejto zásady úmysel brániť sa, vylučuje úmysel spáchať trestný čin. Z vyššie uvedeného pritom
jednoznačne vyplýva, že primárnym úmyslom obžalovaného pri veľmi krátkom fyzickom konflikte
s poškodeným, bolo brániť sa jeho fyzickému útoku. Ak teda okrem úmyselného rozrazenia rúk
poškodeného, ktoré zvierali krk obžalovaného, tento poškodeného aj úmyselne udrel do ľavej spodnej

časti hrudníka (poškodenie sleziny), takéto úmyselné konanie sa vzťahuje na úmyselnú obranu
obžalovaného. Nezahrňuje však aj úmysel obžalovaného k spôsobenému následku. Ak však nejde
o nutnú obranu, potom ale nie je vylúčená zodpovednosť „obrancu“ za spôsobený následok, však z
pohľadu subjektívnej stránky trestného činu len vo forme nedbanlivosti - § 16 Tr.zák.

Senát odvolacieho súdu sa preto nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že
obžalovaný v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť - § 148 ods. 1 Tr.zák. Úmysel
inému ublížiť na zdraví je v tomto prípade vylúčený úmyslom obžalovaného brániť sa. Do tejto obranypritom spadá aj úder obžalovaného do hrudníka poškodeného, a preto aj toto konanie môže z hľadiska
zavinenia obžalovaného byť len nedbanlivosťou.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. zrušil výrok o vine,
ako aj všetky ostatné výroky v rozsudku súdu prvého stupňa, pretože výroky o treste a náhrade škody
mali vo výroku o vine svoj podklad.

Odvolací súd mohol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodnúť v prospech obžalovaného

rozsudkom, pretože súdom prvého stupňa bol správne zistený skutkový stav, z ktorého odvolací súd
vychádzal.

Obžalovaného W. F. uznal vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák., pretože poškodenému
O. Y. z nedbanlivosti spôsobil smrť. Príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom v
podobe smrti poškodeného pritom správne ustálil a odôvodnil už súd prvého stupňa a v tomto smere

na tieto dôvody senát odvolacieho súdu odkazuje.

Pokiaľ ide o nový výrok o treste okrem toho, že obžalovaný bol uznaný vinným z podstatne miernejšieho
trestného činu, než to bolo v rozsudku súdu prvého stupňa (§ 148 ods. 1 Tr.zák. - trest odňatia slobody
na 3 roky až 8 rokov; § 149 ods. 1 Tr.zák. - trest odňatia slobody na 3 roky), prihliadol aj na to, že

obžalovaný trestný čin spáchal pred viac ako 9-timi rokmi. Obžalovaný pritom viedol riadny život, nielen
pred spáchaním trestného činu, ale aj po jeho spáchaní.

Vzhľadom k tomu, že postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ale aj spôsobený následok
v podobe smrti neumožňoval upustenie od potrestania podľa § 40 Tr.zák., odvolací súd uložil

obžalovanému výchovný trest odňatia slobody málo nad spodnou hranicou trestnej sadzby so
skúšobnou dobou na dolnej hranici.

Výroky týkajúce sa náhrady škody ako podľa §§ 50 ods. 2, 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. (povinnosť
obžalovaného v skúšobnej dobe), tak aj podľa §§ 287 ods. 1, 288 ods. 2 Tr.por. prevzal odvolací súd v

zhode s týmito výrokmi v rozsudku súdu prvého stupňa.

K odvolaniu poškodených (dcér nebohého O. Y.), senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné. Je síce
možné prisvedčiť názoru splnomocnenca poškodených, pokiaľ ide o povinnosť súdov rozhodovať v
primeranej o náhrade škody. Na druhej strane v trestnom konaní má súd rozhodnúť o priznaní náhrady

škody (tzv. adhézne konanie) len v rozsahu, ako bola v trestnom konaní bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná. V tomto prípade tomu tak bolo, len pokiaľ ide o náklady pohrebu. Na priznanie ďalších
uplatnených nárokov (ušlá mzda, ušlý dôchodok, morálna ujma) však nemal „trestný súd“ dostatok
podkladov.

Niebezvýznamutupritomjeajvyššieuvedenázmenavposúdenívinyobžalovanéhosúvisiacasrizikom
následku, ktoré si svojím konaním privodil aj samotný poškodený. Tento právny názor platí bez ohľadu
na to, že senát odvolacieho súdu vyslovuje ľútosť nad „tragickým“ koncom tohto trestného činu, ktorý
vzhľadom na malý „rozsah“ konania obžalovaného je skôr výnimočný ako bežný.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie poškodených ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.