Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010342
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010342.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému G. D., pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta
2018 odvolania obžalovaného G. D. a poškodeného R. E., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 13.02.2018, sp.zn. 2T/97/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. D. a poškodeného R. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13.02.2018 sp.zn. 2T/97/2017
bol obžalovaný G. D. uznaný vinným zo spáchania prečinov usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a)
Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.
s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.09.2016 o 12.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet Aveo, ev.č. RS-XXXBG po ceste
11/571 v smere od obce Pavlovce na obec Martinova, kde v km 49.1 pri odbočovaní vľavo na miestnu
komunikáciu vedúcu do obce Bottovo nedal prednosť oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn.
BMW 520i, ev.č. O.-Z., prichádzajúceho v smere od obce Martinova, ktoré viedol R. E., nar. XX.XX.XXXX
a osádku vozidla tvorili L. E., nar. XX.XX.XXXX, C. E., nar. XX.XX.XXXX, Y. E., nar. XX.XX.XXXX a
Y. E., nar. XX.XX.XXXX, kde v jazdnom pruhu osobného motorového vozidla zn. BMW došlo k čelnej

zrážke oboch vozidiel, pri nehode spolujazdec obvineného R. D., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia
pomliaždenie ľavej časti hrudníka, ľavej kľúčnej kosti oboch predkolení, otras mozgu s dobou liečenia
a PN do 7 dní, vodič BMW R. E., nar. XX.XX.XXXX, utrpel zranenia odreniny a tržnú ranu v oblasti
ľavého kolena a zlomeninu strednej časti ihlice pravého predkolenia s dobou liečenia a PN 21 dní, L. E.,
nar. XX.XX.XXXX, utrpela zranenia šok po úraze, mnohopočetné poranenia vnútrobrušných orgánov,
chrbticeakrčnejmiechy,ktorýmzraneniamnamiestepodľahla,Y.E.,nar.XX.XX.XXXX,utrpelazranenia

zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členka s dobou liečenia a PN 49 dní, Y. E., nar. XX.XX.XXXX,
utrpela zranenia tržno-zmliaždenú ranu nosa a vykĺbenie ľavého bedrového kíbu s dobou liečenia a
PN 5 mesiacov, C. E., nar. XX.XX.XXXX, utrpel poranenia hlavy, vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu
spodnej časti pravej očnice, poranenie ľavého vratného nervu s čiastočným ochrnutím a poruchou hlasu
s dobou liečenia a PN 6 mesiacov, obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení zmien a doplnkov, na vozidle BMW 520i bola spôsobená

škoda vo výške 2 503 €.
Za to obžalovanému uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37
písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému
výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona
mu určil skúšobnú dobu na tri roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj

trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere štyroch rokov. O uplatnených nárokoch na
náhradu škody rozhodol podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku tak, že poškodených:1. R. E., nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom G. XX, okres O. D., zastúpeného splnomocnencom
JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave,
2. Y. E., nar. XX.XX.XXXX v C. B., V.

O., trvale bytom G. XX, okres O. D.,
Y. E., nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom
G. XX, okres O. D.,

L. J., nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom

O. D. XXX, okres O. D., zastúpenú splnomocnencom
poškodenej JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom PhD., so sídlom AK Banská
Bystrica
a poškodené Union zdravotnú poisťovňu, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831 a
Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 s celými nárokmi na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolania
obžalovaní G. D. a poškodení R. E., zastúpený splnomocnencom JUDr. Ladislavom Csákóm.

Obžalovaný G. D. podal najskôr odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní
13.02.2018, ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným

podaním zo dňa 22.06.2018. V jeho dôvodoch poukázal na svoju výpoveď v konaní pred súdom a v
tejto súvislosti zvýraznil to, že vodič vozidla BMW musel ísť oveľa vyššou rýchlosťou ako 100 km/hod.
Ak by toto vozidlo nešlo takou vysokou rýchlosťou, tak by sa minuli a k dopravnej nehode by nedošlo.
Po konkrétnej ceste jazdí už desiatky rokov a vedel tak odhadnúť svoje možnosti prejsť cez konkrétnu
križovatku. Okresný súd nevzal v úvahu výpoveď L. J., ktorá v štádiu prípravného konania opísala

spôsob jazdy R. E., ktorý aj v predchádzajúcom období spôsobil dopravné nehody, pretože jazdil rýchlo
a agresívne. Ďalej tento odvolateľ spochybnil obsah znaleckého posudku autora W.. M. O., pretože
tento znalec nevykonal všetky potrebné úkony pri objasňovaní príčin dopravnej nehody a nevykonal ani
potrebné merania. Znalecký posudok vypracoval v štádiu, keď ešte neboli k dispozícii všetky dôkazy,
majúc na mysli najmä výpovede svedkov. Ďalej poukázal na to, že neboli zistené dostatočné príčiny

poranení účastníkov nehody vo vozidle BMW, keď nebolo vyhodnotené použitie bezpečnostných pásov
a tiež autosedačiek detí. Znalec W.. O. v štádiu prípravného konania tvrdil, že bezpečnostné pásy
nekontroloval, v konaní pred súdom tvrdil opak. Tento znalec naviac v rozpore so zákonom hodnotil
obsah znaleckého posudku znalca K. E., najmä pokiaľ ide o rýchlosť vozidla BMW. Ak by vo vozidle
BMW boli účastníci nehody riadne zapnutí bezpečnostnými pásmi a deti umiestnené v predpísaných

autosedačkách, nedošlo by pri nehode k takým následkom, pokiaľ ide o ich zranenia a najmä by nedošlo
k úmrtiu maloletého dieťaťa. On nemal dôvody zastať pred stredovou čiarou, pretože mal dostatočný
čas a priestor, aby odbočil z hlavnej cesty na vedľajšiu, samozrejme za predpokladu, ak by vodič
BMW išiel primeranou rýchlosťou. Ďalej namietol vierohodnosť výpovede svedka R. E.. Vzhľadom na
pochybnosti o správnosti znaleckých záverov znalca W.. O. požiadal sám znalca K. E. o vypracovanie

znaleckého posudku, ktorý vychádzal z kompletného spisového materiálu a vo svojom posudku ustálil
rýchlosť vozidla BMW v čase reakcie vodiča v intervale od 131,26 do 145,07 km/hod. Znalec K. E. za
technickú príčinu dopravnej nehody označil nesprávnu techniku vodiča jazdy vodiča BMW. Pohyboval
sa rýchlosťou výrazne vyššou, a to minimálne 130 km/hod. než bola najvyššia dovolená rýchlosť v
danom úseku cesty 90 km/hod. Naviac tento znalec uviedol, že posádka vo vozidle BMW na predných

sedadlách nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi a vo vozidle boli použité autosedačky, ktoré boli
z hľadiska bezpečnosti prepravovaných detí nevhodné a boli príčinou vážnych poranení detí. Ďalej
tento odvolateľ zdôraznil, že znalec E. vykonal aj merania na ceste, ako aj v rigole pri ceste a dospel
ku konštatovaným záverom. Okresný súd zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním
rekonštrukcie dopravnej nehody a naviac navrhoval aj pribratie do konania za účelom vypracovania

znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilina. Poukázal na zásadu ,,in dubio pro reo“, ktorou
sa okresný súd neriadil. Záverom odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku
s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil, alternatívne vec vrátil súdu prvého
stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a v tejto súvislosti vyslovil aj
požiadavku, aby okresný súd doplnil dokazovanie vykonaním rekonštrukcie dopravnej nehody a nariadil

znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilina.

Proti rozsudku okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal na hlavnom pojednávaní odvolanie
splnomocnenec poškodeného R. E., a to do výroku o náhrade škody. Takto podané odvolanie následnepísomne zdôvodnil podaním zo dňa 04.07.2018, v ktorom predovšetkým namietol výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Podľa jeho
názoru okresný súd iba všeobecne odôvodnil takýto výrok, sám sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy,

teda náhrady v širšom slova zmysle, ktorej základ je bezpečne preukázaný už aj doposiaľ vykonanými
dôkazmi v trestnom konaní a pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, táto závisí od voľnej úvahy súdu,
a preto ani v tomto smere nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie dôkazy a už vôbec nie nad rámec
adhézneho konania, keďže okresný súd uznal obžalovaného vinným. V tejto súvislosti poukázal na
obsah ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Zavinením dopravnej nehody, pri ktorej prišla o život jeho dcéra,

došlo k takému výraznému zásahu do jeho osobnostných práv, že to zakladá nárok i na náhradu
nemajetkovej ujmy, o ktorej mal okresný súd rozhodnúť. Poukázal v tejto súvislosti na obsah ust. § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade na vzniku dopravnej nehody nikto iný nenesie
vinu, iba obžalovaný, pretože on sa nijako neprevinil a ani neporušil pravidlá cestnej premávky. Poukázal
na viaceré rozhodnutia krajských súdov, a preto záverom odvolania navrhol krajskému súdu zrušenie
napadnutého rozsudku v konkrétnej časti s tým, aby mu boli priznané práva na náhradu nemajetkovej

ujmy, alternatívne navrhol po zrušení rozsudku aj v tejto časti vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Krajskému súdu poškodený R. E. v zastúpení svojím splnomocnencom doručil aj písomné vyjadrenie
k odvolaniu, ktoré podal vo veci obžalovaný G. D.. Uvedomujúc si, že mu prislúcha vyjadrovať sa

len k otázke náhrady škody, vyjadril potrebu sa vyjadriť k obhajobným tvrdeniam obžalovaného, ktorý
sa snaží zbaviť svojej trestnej zodpovednosti. Tvrdenie, že jazdil oveľa vyššou rýchlosťou ako 100
km/hod. je nepravdivé, rýchlosť jeho vozidla ustálil znalec W.. O.. Aj keby obhajoba obžalovaného
mala byť pravdivá, čo však odmieta, nemalo by to za následok vyslovenie záveru o jeho nevine,
nakoľko ani prekročenie rýchlosti vodičom vozidla nezbavuje povinnosti iného vodiča dať mu prednosť

v jazde. Obžalovaný mu túto prednosť mal dať a k dopravnej nehode by nedošlo. Pokiaľ obžalovaný
zvýraznil výpoveď svedkyne L. J., táto nemala snahu objektívne vypovedať, mala snahu mu uškodiť a
je irelevantné jej tvrdenie, že mal inokedy jazdiť spôsobom, akým to dokazovala. Znalec E. vypracoval
znalecký posudok bez toho, aby bol zákonným spôsobom poučený podľa § 144 ods. 1,2 Tr. por., pričom
znalecký úkon podal bez toho, aby sa oboznámil s trestným spisom. Obsahom spisu nie je žiaden dôkaz,

že by tento znalec do neho nazrel. Zvýraznil tiež to, že znalec E. a obhajca obžalovaného sa veľmi dobre
poznajú, sú kamaráti, tykajú si. Odvolanie obžalovaného preto navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaných odvolaní obžalovaným a
poškodeným R. E. v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu
konania,ktorétýmtovýrokompredchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadné
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle §
371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného G. D. a poškodeného R. E. neboli
podané dôvodne.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o podaných odvolaniach verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, jeho obhajca pred vykonaním verejného zasadnutia doručil
krajskému súdu ospravedlnenie svojho klienta z neúčasti na tomto verejnom zasadnutí, ktorý zároveň
dal súhlas na to, aby bolo toto vykonané v jeho neprítomnosti. Pokiaľ krajský súd vykonal hlavné

pojednávanie aj v neprítomnosti splnomocnenca poškodeného, aj tento krajskému súdu doručil
ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, pričom zároveň v tejto súvislosti
uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby krajský súd prejednal ním podané odvolanie v jeho
neprítomnosti, na obsahu svojho odvolania naďalej trval, pričom odvolanie obžalovaného navrhol
zamietnuť.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňaprejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2017 vykonal
výsluch obžalovaného, svedkov Y. E. ml., Y. E. st., R. E., L. J., C. D., R. D., C.. D. V., I. C., C.. G.
Q., ďalej vykonal podrobný výsluch znalca W.. M. O.. Po odročení tohto hlavného pojednávania bol

okresnému súdu 15.12.2017 doručený písomný znalecký posudok vypracovaný znalcom K. E., ktorý
tento posudok vypracoval na žiadosť obhajcu obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní 13.02.2018 opäť
stručne vypočul obžalovaného G. D., ďalej vykonal výsluchy znalcov K. E. a W.. M. O., procesným
postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkýň J. D. a C.. C. X., za splnenia
procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por., prečítal obsah písomných znaleckých posudkov, ktoré

sú obsahom trestného spisu, v zmysle § 269 Tr. por. prečítal obsah jednotlivých listinných dôkazov,
zadokumentovaných v trestnom spise, pričom zároveň zamietol návrh obžalovaného na doplnenie
dokazovania vykonaním rekonštrukcie dopravnej nehody a tiež návrh na pribratie Ústavu súdneho
inžinierstva Žilina do konania.

Okresný súd výrok o vine obžalovaného zo spáchania stíhaných prečinov v odôvodnení svojho

rozhodnutia oprel najmä o závery znaleckého posudku znalca z odboru dopravy W.. M. O.. Zo
záverov jeho posudku jednoznačne vyplynulo, že na základe vykonanej analýzy nehodového deja je
možné popísať priebeh nehodového deja od samého počiatku, tj. od reakcie vodiča vozidla BMW cez
stret s vozidlom Chevrolet Aveo, ktoré viedol obžalovaný, až po zastavení v konečných polohách je
podrobne rozpísaná analýza nehodového deja a údaje sú uvedené v znaleckom posudku. Zo záverov

vykonanej analýzy je možné popísať priebeh nehodového deja takým spôsobom ako je to uvedené v
konkrétnej tabuľke. Nehodový dej začal odbočením vozidla Chevrolet doľava z hlavnej cesty (11/571)
na vedľajšiu cestu (miestnu komunikáciu vedúcu do obce Bottovo) konštantnou rýchlosťou 13km/hod.
V momente, kedy vozidlo Chevrolet prednou časťou prechádzalo cez stredovú čiaru a dostávalo sa do
protismerného jazdného pruhu, vodič prichádzajúceho vozidla BMW pri rýchlosti 99,1 km/hod, začal

reagovať intenzívnym brzdením. Po ubehnutí reakčného času 1,0 sek. a nábehu brzdného účinku 0,2
sek. nastávalo plné brzdenie, vozidlo BMW zanechávalo výrazné brzdné stopy a pri rýchlosti 84,00 km/
hod, narazilo na vozidlo Chevrolet. Vozidlá sa odrazili od seba, vozidlo Chevrolet začalo rotovať a ostalo
stáť v konečnej polohe, vozidlo BMW sa pohybovalo cez miernu priekopu na pole a tam ostalo stáť mimo
vozovky. Znalec konštatoval, že k nehode došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy vozidla Chevrolet

t.j. obžalovaného G. D., ktorý začal odbočovací manéver doľava aj napriek tomu, že z protismeru
prichádzalo vozidlo BMW. Pre odbočovací manéver si zvolil navyše nevhodný oblúk zatáčania, keď
skrátil dráhu na odbočenie a nasmeroval svoje vozidlo do ľavého jazdného pruhu vedľajšej cesty, ktorý
je vyhradený pre vychádzajúce vozidlá. Uvedené skutočnosti znalec zistil bezprostredne po ohliadke
miesta činu hneď po dopravnej nehode a z týchto údajov, ktoré zistil na mieste nehody, vychádzal

pri vypracovaní svojho znaleckého posudku. Rýchlosť vozidla Chevrolet v momente prvého kontaktu
s vozidlom BMW bola 13 km/hod., rýchlosť vozidla BMW v momente prvého kontaktu s vozidlom
Chevrolet bola 84 km/hod, a rýchlosť vozidla BMW v momente prvej reakcie vodiča bola 99,10 km/
hod. Uvedené skutočnosti a rýchlosti znalec vypočítal na základe údajov, ktoré zistil hneď po nehode pri
bezprostrednej ohliadke miesta činu dopravnej nehody. Vodič vozidla BMW mohol nehode zabrániť len

jazdou nižšou rýchlosťou, a to jazdou do rýchlosti 60 km/hod. Obžalovaný D. mohol nehode zabrániť
tým, že by zastavil pred stredovou čiarou a počkal, kým protiidúce vozidlo opustí priestor križovatky.
Ďalšou možnosťou pre zabránenie dopravnej nehody bola jazda obžalovaného po technicky prijateľnom
oblúku odbočenia. Obžalovaný odbočoval tým spôsobom, že svoje vozidlo nasmeroval na vedľajšiu
cestu tak, že ak by bolo došlo ku stretu, tak by so svojím vozidlom sa ocitol v protismerom jazdnom pruhu

vedľajšej cesty miestnej komunikácie. Práve táto technika jazdy obžalovaného spôsobila, že vozidlá
sa stretli na veľmi neobvyklom mieste. Podľa správnej techniky jazdy vozidla obžalovaného so svojím
vozidlom mal obžalovaný vojsť do križovatky až na úroveň hranice križovatky, a to tak, že po hranicu
križovatky by mal zostať vo svojom jazdnom pruhu, ak to situácia dovoľovala, mal sa svojím vozidlom
zaradiť čo najbližšie ku stredovej čiare, aby umožnil za ním jazdiacim vozidlám voľný prejazd sprava

a potom by začal odbočovací manéver po oblúku. Podľa znalca ďalšou možnosťou zabránenia stretu
zo strany vodiča vozidla obžalovaného bola jazda vyššou rýchlosťou pri odbočovaní, a to rýchlosťou
minimálne 24 km/hod, a viac, čím by dosiahol, že by jeho vozidlo opustilo koridor vozidla BMW skôr než
toto vozidlo dorazilo do miesta stretu. Pri tejto možnosti vodič vozidla BMW by nemusel ani brzdiť pred
miestom stretu a mohol pokračovať plynulé konštantnou rýchlosťou 99,1 km/hod, a k nehode by nedošlo.

Z uvedených záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že príčinou nehody bola nesprávna
technika jazdy obžalovaného pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty do obce Bottovo.V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného ohľadom vierohodnosti záverov znaleckého posudku
znalca W.. M. O. si krajský súd v plnom rozsahu osvojil argumentáciu okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku v tom smere, že pokiaľ vo veci vypracoval písomný znalecký posudok K. E.,

tento znalec nebol prítomný pri prvej ohliadke nehody vychádzal len z čiastočných štúdií a údajov, ktoré
sa nachádzali v spise a zo svedeckých výpovedí, ale nevychádzal z bezprostrednej ohliadky miesta
činu po nehode, lebo tam nebol prítomný a tak okresný súd tento znalecký posudok vyhodnotil ako
za nedostatočný, lebo nevychádzal z hodnoverných podkladov z miesta činu, a preto ani závery tohto
znaleckého posudku neprijal a svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok znalca, ktorý bol prítomný

bezprostredne po nehode, lebo tento všetky údaje, ktoré uviedol v znaleckom posudku, oprel o zistenia z
ohliadky nehody a tieto údaje boli hodnoverne zaznamenané hneď po nehode, tvorili základ pre výpočty
znalca pri nehodovom deji a tieto údaje podľa názoru okresného súdu boli hodnoverné a vieryhodné
a tvorili dôležitý a základný podklad aj pre vypracovanie znaleckého posudku a výpovede znalca W..
M. O. boli dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie. Na základe tohto znaleckého posudku a jeho
doplnkov a výpovedí znalca na hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov,

a to hlavne zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody a ostatnými listinnými dôkazmi okresný
súd prijal záver v tom smere, že neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a prakticky tak za
nespochybniteľný označil písomný znalecký posudok znalca W.. M. O..
Nad rámec dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a zároveň v reakcii na odvolacie námietky
obžalovaného, pokiaľ ide o zákonnosť znaleckého posudku znalca W.. O., považuje krajský súd

zvýrazniť, že ohliadka miesta dopravnej nehody, teda aj ohliadka vozidiel účastníkov dopravnej nehody,
overenie bežných schopností vozidiel a podobne, sú neodkladným úkonom, pričom k jeho náležitému
vykonaniu je spravidla potrebná účasť znalca, k čomu v posudzovanom prípade došlo a pokiaľ vo
veci vypracoval písomný znalecký posudok, nespôsobuje nepoužiteľnosť tohto znaleckého posudku to,
ak bol vypracovaný pred vznesením obvinenia obžalovanému, keďže už vo veci bolo začaté trestné

stíhanie. Žiada sa zdôrazniť, že aj obžaloba prokurátora môže byť opretá o dôkazy, vykonané pred
vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia,
ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci a v ďalšom konaní nedošlo k porušeniu
zásady kontradiktórnosti konania.
Pokiaľ obžalovaný oprel svoju obhajobu o tvrdenie, že poškodený E. na vozidle BMW išiel rýchlosťou

vyššou než povolenou, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku W..
O., vodič vozidla BMW išiel skutočne rýchlosťou vyššou než ako je rýchlosť pre konkrétny úsek cesty
maximálne povolená, nie však rýchlosťou výrazne vyššou a už vôbec nie rýchlosťou, ktorú ustálil vo
svojich záveroch znalec K. E.. Na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti v jazde inému
vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť

v jazde. Vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ
nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť v jazde.
Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas
a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť
nesplnil, resp., že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú

situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni
dopravnejnehode,hociprisprávnejreakciibolomožnénehodepredísť,možnohorobiťzodpovednýmza
nehodu iba potiaľ, pokiaľ mu na voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tz/6/2006). V posudzovanom prípade značné pochybnosti
vyvoláva i samotný spôsob jazdy obžalovaného D. pred odbočením a pri odbočení vľavo v momente,

keď začal motorovým vozidlom vykonávať odbočovací manéver, ako je to zistiteľné z obsahu znaleckého
posudku W.. O.. Z vykonaných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a najmä obsahu znaleckého posudku
W.. O. je zistiteľné, že prichádzajúci poškodený, hoci rýchlosťou nepatrne vyššou než povolenou, bol
zo strany obžalovaného viditeľný a teda tento mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť. S poukazom
na naznačené skutočnosti ani krajský súd nepovažoval obhajobné tvrdenia obžalovaného za dôvodné,

jeho ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už v naznačenom smere, ktoré sú zistiteľné aj z obsahu
jeho odvolania, boli preto aj z pohľadu krajského súdu nadbytočné a právne irelevantné.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného R. E., v tejto súvislosti krajský súd považoval výrok prvostupňového
súdu o odkázaní aj tohto poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces za
zodpovedajúci stavu veci a zákonu. Pokiaľ aj mylne v tejto súvislosti okresný súd postupoval v zmysle

§ 288 ods. 2 Tr. por., mal taký výrok oprieť o obsah ust. § 288 ods. 1 Tr. por., pretože tu nedošlo k
odkázaniu poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody iba vo zvyšku. Toto pochybenie však nemalo
vplyv na zákonnosť tohto výroku. Pokiaľ sa poškodený domáhal náhrady škody, a to aj nemajetkovej
ujmy, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na určitú mieru zavinenia aj z jeho strany (prekročenie,aj keď nie výrazné povolenej rýchlosti), z ktorého dôvodu by bolo potrebné vo veci vykonať ďalšie
dokazovanie a zohľadňujúc mieru zavinenia potom rozhodnúť o uplatnenom nároku. Naviac krajský
súd dôrazne pripomína, že bez povšimnutia nemožno ponechať ani znalecké závery W.. O. (č.l. 308)

ohľadom chybného upevnenia autosedačiek v motorovom vozidle značky BMW a súvisiacich následkov
dopravnej nehody.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajskému súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 149 ods. 2 Tr. zák. (ide o prísnejšie ustanovenie zo zbiehajúcich sa prečinov)

umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od dvoch do piatich rokov. V súlade
so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, pričom na druhej strane zistil jednu
okolnosť, ktorá obžalovanému z hľadiska výmery trestu poľahčovala, a to v zmysle § 36 písm. j) Tr.
zák., keďže viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia

slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon mu odložil na primeranú
skúšobnú dobu, pričom takýto druh trestu aj jeho výmeru považoval krajský súd za primeranú všetkým
okolnostiam, na ktoré je súd povinný pri úvahách v tomto smere povinný prihliadnuť. Krajský súd na
tomto mieste považuje za dôležité zvýrazniť to, že v osobe obžalovaného G. D. ide o bezúhonnú osobu,
v čase dopravnej nehody mal 79 rokov. Nepochybil okresný súd ani vo výroku, ktorým obžalovanému

uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere štyroch rokov,
pričom v tejto súvislosti sa žiada zvýrazniť, že taký trest mu súd mohol uložiť v sadzbe od jedného roka
do desiatich rokov. Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, touto sa prvostupňový
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal, túto si krajský súd osvojil a bolo by nadbytočné ju na
tomto mieste opakovať.

S poukazom na uvedené, krajský súd odvolania obžalovaného G. D. a poškodeného R. E., považujúc
ich v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.