Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/846/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201285
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113201285.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov
senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ P. T., nar. XX. X. XXXX,
bytom X T. U., I. I., G., S. X A Y, P. X., 2/ T.. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. XXX, obaja zastúpení
opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 13.676,70

EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
9C/414/2013-63 zo dňa 2. 7. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný 1/ má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie voči žalovanému 1/ s

poukazom na ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.
p.)avnadväznostinačl.16ods.2Nariadeniarady(ES)č.44/2001z22.decembra2000oprávomociao
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Brusel I“) z dôvodu takého
nedostatku podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatku právomoci súdov Slovenskej
republiky. Predmetom sporu bolo zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. V danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko odporca 1/ má

bydlisko vo Veľkej X., keď na Okresnom súde v Banskej Bystrici bol žalovaný 1/ účastníkom konania o
rozvod sp. zn. 32P/80/2012 a ako adresu na doručovanie uviedol X T. U., I. I., G., S. 9 A Y, P. X., pričom
nebolo zistené, že by sa zdržiaval na území Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností súd
konštatoval, že kritériá právomoci súdu sa budú spravovať podľa nariadenia Brusel I. Ďalej uviedol, že
rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci v danom spore bola skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú
vec. Spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka zmluvy, možno žalovať len na súde, v ktorom má bydlisko,

pričom sa bydliskom nerozumie adresa, ktorá je zapísaná v evidencii obyvateľstva ale miesto kde má
fyzickáosobasvojbyt,rodinu,poprípadekdepracuje,aktamtiežbýva.Nazákladezistenýchskutočností
o bydlisku žalovaného 1/, ktoré sa nachádza vo Veľkej Británii, okresný súd konanie voči nemu pre
nedostatok právomoci zastavil.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Mal za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal
z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ je štátny občan Slovenskej
republiky, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a adresu na doručovanie vo Veľkej Británii,
ktorú uviedol, nemá súd dostatočne preukázanú aj ako adresu bydliska.. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
prvoinštančného súdu, že ide o spor s cudzím prvkom a teda že sa na účastníkov konania (strany sporu)
vzťahuje Nariadenie Brusel I., keďže žalovaní sú občania Slovenskej republiky, majú tu trvalý pobyt,

žalobcamátiežsídlovSRa kposkytnutiuúverudošlonaúzemíSR.Vzhľadomnatietoargumentyžiadalnapadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a následne v konaní pokračovať na základe žalobného
návrhu zo dňa 17. 1. 2013 voči obom žalovaným.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 21. 01. 2013. Okresný súd napadnuté
uznesenie vydal dňa 02. 07. 2014 s tým, že Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola vec predložená ako
súdu odvolaciemu dňa 30. 9. 2015. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety
ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP

odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré
boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2
CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného

dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že žalobou datovanou dňa 17. 01.
2013,doručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa21.1.2013,sažalobcadomáhalvočižalovaným
1/ a 2/ zaplatenia sumy 13.676,70 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradených záväzkov zo zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj „Zmluva o úvere“), v ktorej vystupuje žalobca
ako veriteľ, žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ. V samotnej žalobe žalobca ako adresu

trvalého pobytu oboch žalovaných uviedol V. XXX, L.. O žalobnom návrhu rozhodol okresný súd najskôr
platobným rozkazom, ktorý sa však žalovaným na adresu ich trvalého pobytu nepodarilo doručiť, a to ani
cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenská Ľupča. Zo zistení predmetného obvodného
oddelenia pritom vyplýva, že v prípade miesta trvalého pobytu žalovaných 1/ a 2/ sa jedná o chalupu
pôsobiacu dojmom dlhšej opustenosti, na ktorej bol demontovaný merač spotreby elektrickej energie.

Vyťažením miestnych obyvateľov bolo ďalej zistené, že žalovaní 1/ a 2/ sa v mieste ich trvalého pobytu
dlhšie nezdržiavajú a mali by sa zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, pravdepodobne vo Veľkej
Británii alebo v Írsku. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 32P/80/2012-41 zo dňa 9.
7. 2012, ktorým bolo rozhodnuté o rozvode manželstva žalovaného 1/ so U. T. bolo ďalej zistené,
že manželia T. žili pred uzavretím manželstva (dňa XX. 8. XXXX) a aj po jeho uzavretí v zahraničí.

U. T. odišla neskôr na Slovensko, kde sa mal za ňou vrátiť i žalovaný 1/, čo však neurobil a preto
došlo k ich odlúčeniu. Žalovaný 1/ aj v čase vyhlásenia rozsudku o rozvode žil vo Veľkej Británii, na
adrese X T. U., I. I., G., S. X A Y, pracoval ako supervízor a v rozvodovom konaní sa vyjadril, že sa na
Slovensko nemieni vrátiť. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nutné súhlasiť s názorom okresného súdu,
že bydliskom odporcu (t. j. miestom, kde sa tento zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, kde má

vybudované svoje zázemie z dôvodu, že tam býva a pracuje) nie je územie Slovenskej republiky, keď
okresnému súdu sa napriek vynaloženému úsiliu a dostupným lustráciám nepodarilo zistiť akúkoľvek
(okrem tej evidenčnej) spojitosť žalovaného 1/ so Slovenskou republikou. Naopak z vykonaných lustrácií
boli zistené, že žalovaný 1/ na adrese svojho trvalého pobytu nebýva, nezdržiava sa ani na inom mieste
v Slovenskej republike a mal by sa trvalo zdržiavať v zahraničí vo Veľkej Británii alebo v Írsku, ktorá

domnienka bola následne potvrdená obsahom právoplatného rozhodnutia o rozvode, z ktorého vyplýva,
že žalovaný 1/ sa vo Veľkej Británii zdržiava dlhodobo (minimálne od roku 2010), uviedol adresu svojho
bydliska, vo Veľkej Británii má prácu a na územie Slovenskej republiky sa nemieni navrátiť.8. V prejednávanom spore je potom zrejmé, že ide o spor s tzv. cudzím prvkom (v tomto
súdnom konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že žalovaný 1/, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava
vo Veľkej Británii). Na posúdenie právomoci okresného súdu na konanie bolo potrebné vzhľadom na

okamih začatia konania preto aplikovať nariadenie Brusel I, ktoré stanovuje jednotné pravidlá na riešenie
sporov o právomoc medzi súdmi jednotlivých členských štátov Európskej únie s cieľom podporiť voľný
pohyb rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných listín v Európskej únii. Pokiaľ sa jedná o otázku
právomoci podľa predmetného nariadenia, všeobecné kritérium právomoci vychádza zo zásady actor
sequitur forum rei (navrhovateľ sleduje miesto súdu odporcu), a teda je zakotvené v mieste bydliska

odporcu (žalovaného) v členskom štáte. Štátna príslušnosť odporcu (žalovaného) nemá na právomoc
žiaden vplyv. Žaloby voči osobám s bydliskom v členskom štáte sa preto v zásade podávajú na súde
toho štátu bez ohľadu na to, či sú jeho štátnymi občanmi (čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I). Popri
uvedenom všeobecnom kritériu možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia
Brusel I. Hovoríme o osobitnej právomoci, ktorá odráža zásadu efektívneho vedenia konania a je

opodstatnená len v prípadoch, keď v súvislosti s konaním existuje dostatočná väzba medzi sporom a
súdom, na ktorý sa má podať žaloba, a to z hľadiska vykonávania dôkazov alebo vedenia konania,
alebo s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu záujmov účastníkov, proti ktorým konanie smeruje, kedy
hovoríme o tzv. ochrannej osobitnej právomoci. O uvedenú ochrannú osobitnú právomoc pritom ide aj
v prípadoch sporov vo veciach spotrebiteľských zmlúv (t. j. aj v prejednávanom prípade, keď žalobca

právneposúdenieZmluvyoúvereakozmluvyspotrebiteľskejnijakýmspôsobomnespochybnilazároveň
predmetná zmluva spĺňa kritériá podľa čl. 15 nariadenia Brusel I), kedy zatiaľ čo spotrebiteľ môže žalovať
druhého účastníka zmluvy nielen na súde štátu, v ktorom má druhý účastník bydlisko, ale aj na súde
bydliska spotrebiteľa, druhý účastník môže podať žalobu len na súdoch členského štátu, na ktorého
území má spotrebiteľ bydlisko (článok 16 nariadenia Brusel I). Preto ak v prejednávanom prípade bolo

preukázané, že bydlisko žalovaného 1/ je vo Veľkej Británii a žalovaný 1/ sa postupom podľa čl. 24
nariadenia Brusel I nezúčastnil konania, a to napriek skutočnosti, že mu žalobný návrh spolu s prílohami
a ďalšie písomnosti súdu boli doručené na adresu vo Veľkej Británii spôsobom súladným s právnym
poriadkom Veľkej Británie, rozhodol okresný súd správne pokiaľ z dôvodu nedostatku jeho právomoci
spor voči žalovanému 1/ rozhodnúť, konanie voči žalovanému 1/ zastavil.

9. Záverom odvolací súd k odvolacej argumentácii žalobcu uvádza, že vyššie citované
ust. čl. 16 nariadenia Brusel I, ktoré umožňuje podať žalobu voči spotrebiteľovi len na súde členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, zároveň bráni v určení právomoci podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia
Brusel I podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby a ktoré bolo alebo má byť

uskutočnené [k uvedenému pozri napr. rozsudky Súdneho dvora vo veciach Pammer a Hotel Alpenhof
(C-585/08 a C-144/09), Mühlleitner, (C-190/11) a pod.].

10. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, §396 ods. 1 CSP a žalovanému 1/, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom
rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonv§420-423CSPpripúšťa(§419
CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)

a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).