Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201498
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416201498.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: S.

Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX/XX, Q.I.U., zastúpený: S. Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XXX/XX,
Q.E.Y. proti žalovanému: CELFIA s.r.o., so sídlom Tománkova 6, Bratislava, IČO: 31 385 397, právne
zastúpený: hbr advokáti s.r.o, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 47 239 310, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru dohodou takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh žalobcu na určenie, že Dohoda o skončení pracovného pomeru žalobcu so žalovaným
zo dňa 22.12.2015 je neplatná, sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou došlou na súd dňa 22.02.2016 domáhal proti žalovanému: 1/ určenia, že
dohoda o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX je neplatná, 2/ náhrady mzdy. Uznesením č.k.
11Cpr/1/2016-41 zo dňa 17.06.2016 súd podanie žalobcu zo dňa 22.02.2016, doplnené dňa 17.03.2016
v časti žaloby o nárokoch žalobcu na náhradu mzdy odmietol a pripustil zmenu pôvodnej žaloby z
22.02.2016 v bode I. žaloby tak, že súd určuje, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa
22.12.2015 je neplatné. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2016.

2.Žalobca odôvodnil žalobu tým, že pracovný pomeru medzi žalobcom a žalovaným vznikol písomnou
zmluvou dňa 01.08.2015. Žalobca pracoval u žalovaného na pracovnej pozícii „obchodný manažér“.
Počas celého pôsobenia u žalovaného na tejto pozícii si riadne plnil všetky pracovné povinnosti, ktoré
vyplývali zo zmluvných dojednaní a príslušných právnych predpisov. Zo strany žalovaného nedošlo k
žiadnemu písomnému ani inému obdobnému upozorneniu alebo napomenutiu voči žalobcovi, ohľadne
porušovania pracovnej disciplíny alebo plnenia si pracovných povinností počas celej doby pôcobenia

u žalovaného. Dňa 22.12.2015 došlo k predloženiu návrhu dohody o skončenie pracovného pomeru
žalovaným. Tento bol podľa názoru žalobcu účelovo pripravený a naformulovaný v mene žalobcu
(žalovaným), a bol predložený spolu s dohodou o skončenie pracovného pomeru žalovaným. Tieto
skutočnosti potvrdzujú aj rovnaké a neobvyklé typy písmen na uvedených listinách. Žalobca podotýka,
že v jeho záujme nebolo skončiť pracovný pomer, mal v záujme pokračovať vo výkone pracovnej činnosti
(t.j. tento návrh nebol/ nemohol byť písaný ním).

3.Po obavách blízkych osôb o žalobcov zdravotný stav, a po dôslednom oboznámení sa s okolnosťami
prípadu, najmä obsahom a formou návrhu a dohody, ako aj priebehu skončenia pracovného pomeru
iniciovala manželka žalobcu osobné stretnutie s konateľom spoločnosti žalovaného spolu so synom
žalobcu, ktorého obsahom boli námietky platnosti skončenia pracovného pomeru ako aj dôvody. Žalobcasa tohto stretnutia podľa svojho tvrdenia nemohol stretnúť, nakoľo sa psychicky zrútil a odborné
vyšetrenia a pravidelné lekárske kontroly sú nevyhnutné až doteraz. Žalobca spolu s rodinou dospeli k
záveru, že celá forma ako aj priebeh ukončenia pracovného pomeru s ním bol účelovo vykonštruovaný.

Skončenie pracovného pomeru tesne pred Štedrým dňom je prinajmenšom v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, ako aj s dodržiavaním etického ninima pri výkone subjekívnych práv. Dopredu pripravené
podklady návrhu ako aj dohody vypracované žalovaným sú jednoznačne proti všeobecne uznávaným
normám morálky.

4.Popredloženílistínžalovaným,žalobcamuselbezodkladnepodpísaťdohoduakoajnávrh,atoihneďv
krátkom rozpätí a bez dostatočného časového priestoru na zváženie. Dohoda bola podpísaná v časovej
tiesni, po skúšobnej dobe, bez vysvetlenia a pred sviatkami. Konanie za takýchto podmienok považuje
žalobca za mimoriadné stresové, zároveň bez akéhokoľvek priestoru rozhodnúť sa slobodne a vážne.
Takéto konanie považuje žalobca s odkazom na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu, a preto považuje dohodu o skončení pracovného pomeru za absolútne neplatný právny
úkon.

5.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože
uplanený nárok žalobcu považuje za nedôvodný a v celom rozsahu ho neuznáva; uviedol, že dňa

22.12.2015 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práca (ďalej len „ZP“) s dohodnutým dňom skončenia pracovného pomeru
23.12.2015. Platnosť dohody žalobca spochybnil argumentom o nedostatku slobody vôle spôsobenej
konaním pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (žalovaného) a konaním žalovaného,
ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore s § 39 OZ. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu

vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto konaniu nedošlo.
Požiadavke slobodného právneho úkonu nezodpovedá úkon urobený a) pod tlakom násilia, b) pod
tlakom bezprávnej vyhrážky. Priame fyzické donútie v konaní žalobca netvrdí, preto je potrebné posúdiť,
či konanie žalobcu bolo urobené pod vplyvom bezprávnej vyhrážky. Podľa ustálenej súdnej praxe o
bezprávnu vyhrážku sa však jedná jedine vtedy, ak osoba vykonávajúci psychický tlak hrozí niečím, čo

nie je oprávnená urobiť, alebo sa vyhráža tým, čo by síce oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom
vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť nemôže. Tvrdenie žalobcu o podpísaní dohody
pod psychickým nátlakom vyvolaným časovou tiesňou, po skúšobnej dobe, bez vysvetlenia a pred
sviatkami nie je možné považovať za psychické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Rovnako je v tejto
súvislosti bez právneho významu aj skutočnosť, či dohoda bola žalovaným vopred pripravená alebo

nie, nakoľko žalobcovi bol obsah dohody známy, mal možnosť rozhodnúť sa, či dohodu podpíše alebo
nepodpíše. K dôvodu neplatnosti podľa § 39 OZ tvrdenej žalobcom žalovaný uviedol, že aj napriek
tomu, že všetky právne úkony boli vykonané v rovnakom čase, pred koncom roka, a to bezprostredne
pred Štedrým dňom a vianočnými sviatkami, nespôsobuje to neplatnosť dohody z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi. Zákonník práce, ani žiadny iný zákon nezakazuje akýmkoľvek spôsobom ukončiť

pracovnoprávny vzťah pred vianočnými sviatkami alebo blížiacim sa koncom roka.

6.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi:pracovnou zmluvou zo dňa
31.07.2015, dohodou o mzde zo dňa 31.07.2015, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 31.07.2015,
e-mailom manželky žalobcu zo dňa 30.12.2015 adresovaným žalovanému, odpoveďou žalovaného zo

dňa 31.12.2015 adresovanou manželke žalobcu, záznamom o zhodnotení zdravotného stavu žalobcu,
predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 16.02.2016, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru zo dňa
21.12.2015, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.12.2015, podacími lístkami, výsluchom
žalobcu ako strany, výsluchom svedka. Súd nepovažoval za nevyhnutné vo veci vykonať aj iné dôkazy,
ktoré strany sporu nenavrhli.

7.Žalobca vo výpovedi ako strana sporu uviedol, že dňa 22.12.2015 bol povolaný na pohovor ku
konateľovi firmy, bola predvianočná atmosféra. Pred stretnutím bol vnútorne pripravený, že pred
sviatkami sa rozlúčia, poprajú si k Vianociam a podobne. Čakalo ho však nemilé prekvapenie, bola mu
predložená výpoveď ako by na jeho hlavičkovom papiermi s jeho údajmi, s tým, aby ukončili pracovný

pomer. V tom momente spanikáril, nedostal sa ani k slovu, bol z toho celý rozrušený, začal sa psychicky
rútiť. Konateľ ho psychicky nútil k tomu, aby to podpísal, ak nie, že to bude riešiť so svojimi právnymi
zástupcami. Nedostal ani čas na rozmyslenie, nútil ho k tomu, aby to ihneď podpísal. Žalobca túto
situáciu nezvládol a podpísal to. K tomu nasledovali dalšie kroky a to, že ihneď musel odovzdať všetkyveci, ktoré používal, a to auto, počítač, telefón. Z výplaty v nasledujúcom období, mu bolo strhnutá
suma za čistenie auta v špeciálnom zariadení. Keď prišiel domov odovzdal informácie rodine, boli práve
sviatky, je veľmi rodinne založený, venuje sa rodine, záleží mu, aby žili v bezpečí a istote a on sa ocitol v

pozícii nezamestnaného. Trval na pracovnom pomere, chcel vo firme pracovať, mal rozrobené projekty.
Celú konštrukciu, ako došlo k skončeniu pracovného pomeru len ťažko prijímal. Ešte pri podpise prosil,
aby ho konateľ nechal vo firme aspoň do januára, aj kvôli sviatkom, aj kvôli tomu, že mal nastavené
určité pracovné náležitosti, ktoré chcel uzavrieť, prípadne sa kontaktovať s klientami a podobne. Avšak
konateľ trval na tom, že to musí byť ihneď, že inak volá právnemu zástupcovi a bude to takto riešiť.

Po príchode domov v rámci rodiny sa o tom rozprávali, manželka sa snažila vyrokovať stretnutie s p.U.
(konateľom žalovaného). Žalobca nemal v tom momente iné východisko, preto to podpísal. Manželka
toto nevedela pochopiť, prečo to podpísal. Stretnutie manželky a syna nastalo tiež v mimoriadnom čase
31.12., zúčastnil sa ho p.U., nepristal na nič, trval na skončení pracovného pomeru. Celé to bola vopred
vykonštruovaná pripravená výpoveď. Postupne sa mu zhoršoval psychický stav, od daného momentu,
aj pod vplyvom sviatkov aj stretnutí, keď sa ho pýtali ako v práci, ho to viac a viac ubíjalo. Prejavilo sa

to obehovými ťažkosťami, manželka musela zavolať rýchlu zdravotnú pomoc.

8.Žalovaný, štatutár K.. T. U., vo výpovedi ako strana uviedol, že žalobca pracoval na pozícii obchodný
zástupca, keď sa končila skúšobná doba neboli spokojní s výsledkami jeho činnosti. Žalobca však tvrdil,
že má ešte rozbehnuté ďalšie obchodné aktivity, bol tam predpoklad zlepšenia jeho výsledkov, preto

sa dohodli, že to skúsia a podľa výsledkov ďalej zvážia postup. Nakoniec sa žalobcovi nedarilo ako
prepokladalasámpovedal,žepokiaľsamunebudedariť,ževžiadnejfirmeužnebuderobiťobchodného
zástupcu a dohodou od žalovaného odíde. Stav bol rovnaký, neprichádzalo k zmene, k nárastu obratu.
Žalobca bol stále okolo svojho bydliska, bol na to upozornený a potom ho žalovaný vyzval, podpísali
dohoduaukončilipracovnýpomer.Napravidelnýchpracovnýchporadáchboložalobcoviústnevytknuté,

žestálevykonávaprácuokolosvojhobydliska,ažetamžiadnevýsledkyniesú.Časvianočnýchsviatkov
nemá nič spoločne so žiadnym načasovanímm, nemalo zmysel ho držať vo firme, keď neprodukuje
príjem a výsledky činnosti. Iniciatíva k návrhu a dohode vyšla zo strany žalovaného. Následne dňa
22.12.2015bolžalobcazavolanýnastretnutieskonateľomžalovaného,lenzaúčastižalobcuakonateľa,
kde bol žalobca požiadaný, aby priniesol do firmy všetky zverené prostriedky, bolo mu oznámené o

čo sa jedná, podpísal vrátenie prevzatých vecí a dohodu. Toto stretnutie trvalo minimálne 20 minút až
pol hodinu. Žalobcovi bolo povedané, že pre žalovaného ako pre firmu nemá význam táto spolupráca
a následne mu boli predložené dokumenty na podpis. Žalobca si dokumenty prečítal a podpísal ich.
Dôvod skončenia dohody nepožadoval uviesť. Žalobca nežiadal o čas na rozmyslenie, na poradenie sa.
Uvedené žalobca podpísal asi po 7 minutách od predloženia. Žalobca tiež nenamietal, že v jeho mene

dokumenty vopred pripravili (tieto neboli vopred podpísané). Počas trvania pracovného pomeru žalobca
neuvádzal zdravotné problémy, aj po podpise dokumentov sa javil normálny, štandardný. Žalovaný sa
žalobcovi nevyhrážal trestným oznámením resp. nieším iným, ani ho v kancelárii počas posledného
stretnutia nedržal proti jeho vôli, kancelária bola otvorená, mohol odísť. Ak by žalobca návrh dohody
neakceptoval, žalovaný nemal pripravený iný návrh na spôsob ukončenia pracovného pomeru, ak by

však túto dohodu žalobca neprijal, žalovaný by žalobcovi dal výpoveď s dvojmesačnou výpovednou
dobou. Žalobca ani nežiadal o doplnenie resp. zmenu dohody. Žalobca sa už do zamestnania ďalší
pracovný deň za účelom domáhania sa zmeny nedostavil; kontaktovala ho manželka žalobcu so synom,
ktorí chceli vedieť čo sa udialo, čo im bolo vysvetlené a odišli.

9.Svedok L. V., vo výpovedi uviedol, že žalobcu poznal 4 mesiace počas doby čo pracoval u žalovaného.
Svedok tam pracoval necelých 10 rokov, o skončení pracovného pomeru žalobcu sa dozvedel od
žalobcu, ktorý mu telefonoval, so slovami že skončil. Svedok bol u žalovaného zamestnaný v pozícii
servisný technik, nemal v kompetencii prijímanie ani ukončovanie praocvných pomerov zamestnancov.
Sámbolztohtoprekvapený,nakoľkopodľanehožalobcadosahovaldobrévýsledky,snažilsavykonávať

prácu asi najlepšie zo všetkých, ktorí tam boli.

Na otázku uviedol, že nebol priamo prítomný pri tom, ako došlo ku ukončeniu pracovného pomeru
žalobcu, ani pri inom zamestnancovi. Podľa neho sa žalobca snažil vykonávať prácu asi najlepšie zo
všetkých čo tam boli.

10.Vo veci nebolo sporné: že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe písomne uzavretej
pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2015 od 01.08.2015 na dobu neurčitú ako obchodný zástupca.11.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žedňa22.12.2015uzavreližalobcaakozamestnanecažalovaný
ako zamestnávateľ písomne Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.2015

s dátumom skončenia pracovného pomeru 23.12.2015. Dohodu podpísal žalobca a štatutár žalovaného.
V dohode nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Dohoda bola uzavretá na podklade
žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.12.2015 spísanou a podpísanou žalobcom, kde
bolo uvedené, že navrhuje uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce, a aby v písomnej dohode bol uvedený dátum 23.12.2015 ako deň skončenia pracovného pomeru.

Uvedený návrh tiež obsahoval dátum a podpis jeho prevzatia štatutárom žalovaného. Dňa 01.01.2016
došlo k stretnutiu manželky a syna žalobcu s konateľom žalovaného ohľadne dôvodoch skončenia
pracovného pomeru so žalobcom. Listom zo dňa 16.02.2016 zaslal žalobca žalovanému „predžalobnú
výzva- pokus so zmier“, kde žalovanému oznámil, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje
za absolútne neplatný právny úkon a že jeho pracovný pomer so vznikom 01.08.2015 trvá naďalej. V
závere žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie odstupného, a to vo výške primerného mesačného

zárobku zamestnanca.
12.Podľa§60ods.1ZP,aksazamestnávateľazamestnanecdohodnúnaskončenípracovnéhopomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
13.Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených podľa § 63
ods. 1 písm. a) až c) ZP.
14.Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15.Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
16.Podľa § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená,
len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

17.Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne
vzťahy Občiansky zákonník.
18.Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.
20.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21.Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe
zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k

určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru sa posudzuje podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného
pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Samotný návrh na skončenie
pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadaviek
zákona musí spĺňať všetky právne náležitosti platného právneho úkonu.

22.Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov
pracovného pomeru. Táto musí obsahovať dve podstatné náležitosti a to je vzájomný súhlasný prejav
vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z nich chýbala je
dohoda neplatná. Doba skončenia pracovného pomeru musí byť určená tak, aby nevznikli pochybnosti
o dojednanom dni, ktorým sa má pracovný pomer skončiť. Dohoda sa musí uzavrieť písomne. Písomná

forma však nie je podmienkou jej platnosti. Možno ju teda uzavrieť aj ústne aj konkludentne. Dohoda o
skončení pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy oboch účastníkov vyjadrili
písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa
musia uviesť vtedy len, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer končí z dôvodov
organizačných zmien. Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto

dohody.

23.V danej veci bolo sporné, či dohoda o skončení pracovného pomeru zo strany jej účastníka - žalobcu
(zamestnanca) trpela nedostatkom slobody vôle v dôsledku psychického nátlaku zo strany žalovaného(§ 37 ods. 1 OZ), a či sa táto dohoda svojim obsahom alebo účelom nepriči dobrým mravom (§ 39 OZ).
Súd preto skúmal, či právny úkon- dohodu o skončení pracovného pomeru žalobca urobil slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, či svojim obsahom a účelom tento právny úkon odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a to aj s prihladnutím na okolnosti, za ktorých bol urobený.

24.Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako
dvojstranný právny úkon je jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru. Vyžaduje si k
svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Jej platnosť je o.i. podmienená tým, že netrpí vadami

vôle t.j., je urobená slobodne a vážne. Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná
pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil.
Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave
a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej osoby tak, že táto koná vo svoj neprospech.
Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak je ňou vynucované
niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 OZ, prípad, ak niekto

druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť.

25.Žalobca tvrdil, že dohodu podpísal v časovej tiesni, bez dostatočného časového priestoru na
zváženie, pod psychickým nátlakom, pod stresom, po skúšobnej dobe a bez vysvetlenia s tým, že
táto dohoda bola spolu s návrhom vopred účelovo pripravená a naformulovaná ako aj podpísaná

samotným žalovaným. Žalovaný k danému uviedol, že dňa 22.12.2015 bol žalobca zavolaný na
stretnutie s konateľom žalovaného, len za účasti žalobcu a konateľa, kde bol žalobca požiadaný, aby
priniesol do firmy všetky zverené prostriedky, bolo mu oznámené o čo sa jedná. Toto stretnutie trvalo
minimálne 20 minút až pol hodinu. Žalobcovi bolo povedané, že pre žalovaného ako pre firmu nemá
význam táto spolupráca a následne mu boli predložené dokumenty na podpis. Žalobca si dokumenty

prečítal a podpísal ich. Žalobca nežiadal o čas na rozmyslenie, na poradenie sa. Uvedené žalobca
podpísal asi po 7 minutách od predloženia. Žalobca tiež nenamietal, že v jeho mene dokumenty vopred
pripravili (tieto neboli vopred podpísané). Žalovaný sa žalobcovi nevyhrážal trestným oznámením resp.
niečím iným, ani ho v kancelárii počas posledného stretnutia nedržal proti jeho vôli, kancelária bola
otvorená, mohol odísť. Ak by žalobca návrh dohody neakceptoval, žalovaný by žalobcovi dal výpoveď s

dvojmesačnou výpovednou dobou. Žalobca ani nežiadal o doplnenie resp. zmenu dohody. Žalobca sa
už do zamestnania ďalší pracovný deň za účelom domáhania sa zmeny nedostavil.

26.Ustanovenie § 37 ods.1 OZ stanovuje pri právnom úkone náležitosti vôle a jej prejavu a to, že vôľa
musí byť slobodná a vážna a prejav vôle určitý a zrozumiteľný. Vôľa nie je slobodná, ak je výsledkom

priameho protiprávneho násilia, keď sa v právnom úkone neprejavuje vôľa konajúceho, ale v skutočnosti
vôľa inej osoby, ktorá svoju vôľu konajúcemu násilím vnútila. O slobodnú vôľu nejde tak isto vtedy, ak
bola utvorená pod vplyvom bezprávnej vyhrážky alebo iného psychického nátlaku, pretože vôľa ani
v tomto prípade nie je prejavom priania konajúceho, ale jeho dôvodného strachu. Každý psychický
nátlak však nie je možné považovať za neprípustný. O bezprávnu vyhrážku ide len vtedy, ak osoba

vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená vykonať (napríklad hrozbou ublíženia
na zdraví, hrozbou značnej škody na majetku a pod.) alebo vyhráža sa tým, čoby síce bola oprávnenou
vykonať, nesmie však tak urobiť na vynútenie konkrétneho právneho úkonu (ide napríklad o vyhrážanie
sa oznámením protiprávneho konania príslušným orgánom, ktoré účastník skutočne spáchal). Nejde o
bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva, resp. o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi

na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru odôvodnil tým,
že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovný pomer skončiť
výpoveďou alebo okamžite. Ak odmietne jedna zo strán pracovného pomeru návrh dohody o skončení
pracovného pomeru alebo sa vôbec v návrhu nevyjadrí, nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru
dohodou.

27.V predmetnom konaní zo strany žalobcu nebolo preukázané, že pri právnom úkone - dohode o
skončení pracovného pomeru išlo o bezprávnu vyhrážku v zmysle § 37 ods.1 OZ. Žalobca nepreukázal,
žetoutovyhrážkouboloodnehovynucovanéniečo,čonesmiebyťvynucované,alebovyhrážanéniečím,
čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať, alebo čo síce oprávnený vykonať je, ale nesmie tým hroziť

tak, aby žalobcu primäl k právnemu úkonu. K bezprávnej vyhrážke nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je
sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky, bol sám protiprávny. Musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej
intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila
dôvodnú bázeň. Bezprávna vyhrážkamusí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, aleboosobám jemu blízkym. Právny úkon donúteného adresáta musí byť v priamej súvislosti s bezprávnou
vyhrážkou, ktorá pochádza od druhého subjektu právneho úkonu alebo od tretej osoby. Ak pochádza
od tretej osoby, ide o bezprávnu vyhrážku spôsobujúcu neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak druhý

subjekt právneho úkonu o jeho existencii nielen vedel, ale ju tiež využil.

28.Súd v danom prípade vzhľadom na uvedené nezistil psychické donútenie zo strany žalovaného,
nakoľko nebolo preukázané bezprávne vyhrážanie sa žalobcovi pri uzavieraní dohody o skončení
pracovnéhopomeru.Taktiežnebolapreukázanátieseňžalovaného,keďžežalovanémubolatátodohoda

predložená, ten mal možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju a následne ju podpísať resp. nepodpísať
alebo žiadať o určité zmeny v dohode. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že by sa mu žalovaný vyhrážal
nejakým konkrétnym konaním vyvolávajúcim odôvodnená obavu. Taktiež, žeby ho žalovaný nútil, aby
dohodu podpísal, uvedenie, iba “že ho k tomu nútil“ a preto to podpísal, bez konkrétynch dôkazov toto
preukazujúcich nie je dostačujúce. Odôvodnenie psychického nátlaku tým, že mu žalovaný povedal, že v
prípade nepodpísania dohody, to bude riešiť cestou právneho zástupcu, neodôvodňuje akýkoľvek nátlak

na žalobcu, na základe ktorého by bol musel dohodu podpísať. Ak by totiž žalovaný žalobcovi aj hrozil
tým, že ak dohodu nepodpíše, tak mu dá výpoveď, čo napokon žalovaný ani nerozporoval, uvedením
danej pohnútky, ktorá žalovaného ako zamestnávateľa vedie ku skončeniu pracovného pomeru so
zamestnancom totiž hrozí tým, na čo je za účelom skončenia pracovného pomeru zo zákona oprávnený,
preto by v danom prípade nešlo o nedovolený nátlak, ani o zneužitie výkonu práva žalovaného na ujmu

žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/306/2009,
podľa ktorého ide o právny úkon, ktorý je zamestnávateľ v zmysle zákona nepochybne oprávnený urobiť,
a teda „hrozí“ niečím, čo má právo vykonať, keďže aj výpoveď aj dohoda o skončení pracovného pomeru
smeruje k rovnakým právnym následkom, a to k skončeniu pracovného pomeru.

29.Skutočnosť, že žalovaný ako zamestnávateľ pripravil dokumenáciu pre účely ukončenia pracovného
pomeru dvojstranným úkonom nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mala akýmkoľvek spôsobom
spochybniťplatnosťdohody,nakoľkotakýtopostupvzhľadomnaskutočnosť,žeideodvojstrannýprávny
úkon medzi zamestnávateľom a zamestnancom zákon nezakazuje. K tvrdeniu žalobcu, že skončeniu
pracovného pomeru vo vianočnom období (pred Štedrým dňom) je v hrubom rozpore s dobrými mravmi,

ako aj s dodržiavaním etického minima pri výkone subjekívnych práv súd uvádza, že žiaden zákon
nezakazuje akýmkoľvek spôsobom ukončiť pracovný pomer vo vianočnom období.

30.Priame dôkazy o možno psychickom nátlaku pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru
žalobca nepredložil/neoznačil. Uvedené tvrdenie nebolo preukízané ani výsluchom svedka V.,

zamestnanca žalovaného, s ktorým žalobca následene telefonicky hovoril. Faktické správanie žalobcu
po prevzatí dohody tiež nasvedčuje a potvrdzuje, že si bol vedomý skončenia pracovného pomeru,
nasledujúce pracovné dni sa už nedostavil do práce a žalobcu za týmto účelom nekontaktoval, odovzdal
všetky pracovné pomôcky. Až s odstupom času takmer dvoch mesiacov žalobca písomne kontaktoval
žalovaného v súvislostí so skončením pracovného pomeru - výzvou zo dňa 16.02.2016, kde žalobcovi

vytýkalneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,avšakzjejobsahunevyplývalo,žebydošlokpodpisu
tejto dohody pod psychickým nátlakom resp. pod akýmkoľvek iným nátlakom zo strany žalobcu, v jej
závere sa žalobca nedomáhal vrátenia do práce, ale vyplatenia odstupného. Taktiež zo záznamu o
zhodnotení zdravotného stavu vydaného žalobcovi v dôsledku privolania rýchlej zdravotnej služby, ktorý
však žalobca nepredložil v plnom znení, nevyplývalo, že by k privolaniu rýchlej zdravotnej služby došlo v

dôsledku psychického zrútenia žalobcu pre stratu zamestnania. Súd tiež dodáva, že žalobca v žalobe k
uvedenému tiež tvrdil, že zo psychického zrútenia vyplýnuli ďalšie odborné vyšetrenia ako aj pravidelné
lekárske kontroly, ktoré boli a sú nevyhnutné až do teraz, tieto skutočnosti však ničím nepodložil. Z
výpovede nepriameho svedka - zamestnanca žalovaného nevyplývali skutočnosti tvrdené žalobcom v
žalobe. Zo všetkých týchto skutočností, ktoré mal súd k dispozícii ako nepriame dôkazy súd nezistil

žiadny nátlak na žalobcu pri podpise dohody zo strany žalovaného.

31.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu platne uzavreli dohodu o skončení
pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru spĺňa všetky zákonom dané predpoklady
pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom.

32.V danom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktorá by spôsobovali neplatnosť predmetnej
dohody v podobe prekážok slobody vôle pri jej uzavieraní, keďže súd nemal preukázané tvrdenie
žalobcu, že nemal na výber a pod psychickým nátlakom žalovaného musel dohodu podpísať. Naopaksúd konštatuje, že podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru prejavil žalobca dobrovoľne pri
plnom vedomí svoju vôľu skončiť pracovný pomer u žalovaného dňom 23.12.2015. Okrem toho žalobca
priamo v dohode vyhlásil, že si dohodu prečítal, jej obsahu, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcim

porozumel, pričom na znak súhlasu s jej obsahom a so skutočnosťou, že dohodu neuzavrel v tiesni, pod
nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok ju podpísal. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore plne

úspešný.Súdmupretoprotižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnejvýške100%nároku.

34.O výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom Bratislava

IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.