Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213208240
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213208240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1/ W. W., nar. XX.X.XXXX, 2/ D. W., nar. XX.X.XXXX, 3/ Z. W., nar. XX.X.XXXX, 4/ D. W., nar.
XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, a v
právnej veci plnoletého dieťaťa H. W., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom XXXXX N. č.X, deti rodičov: matky
M. W., nar. XX.X.XXXX, N. č.X, právne zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska
45, Bardejov a otca W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX N., t.č. U. č. XX, právne zastúpeného
JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, Hviezdoslavova č. 3, Bardejov, o úpravu práv a povinností

rodičov k plnoletému a maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 3P/72/2013 - 352 zo dňa 15.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok okrem výroku o zvýšení výživného pre plnoletého H. W. tak, že zvyšuje výživné zo
strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/11/2007-72 zo dňa 23.9.2008 pre mal.
W. W., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 66,39 Eur na sumu 90,- Eur od 10.7.2014 do budúcna, pre mal. D.
W., nar. XX.X.XXXX , zo sumy 66,39 Eur na sumu 90,- Eur od 10.7.2014 do budúcna, pre mal. Z. W. ,
nar. XX.X.XXXX, zo sumy 66,39 Eur na sumu 90,- Eur od 10.7.2014 do budúcna, pre mal. D. W. , nar.

17.X.XXXX, zo sumy 49,79 Eur na sumu 120,- Eur od 10.7.2014 do budúcna, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 10.7.2004 do 15.4.2018 pre mal. W. vo výške 1.062,50 Eur, pre mal. D. vo
výške 1.062,50 Eur, pre mal. Z. vo výške 1.062,50 Eur a mal. D. vo výške 3.159,50 Eur je otec povinný
zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odmieta odvolanie matky proti výroku, ktorým súd zvýšil výživné pre plnoletého H. W., nar.

XX.X.XXXX.

III. Matka maloletých má voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie)

dňa 11.10.2013 domáhal zníženia vyživovacích povinností z dôvodu zmeny osobných a majetkových
pomerov na jeho strane. Matka maloletých detí podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.7.2014
uplatnila protinávrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloleté detí W., D. a v čase podania návrhu aj
maloletého H. zo sumy 66,39 Eur na sumu 100,- Eur a na maloletú D. zo sumy 44,79 Eur na sumu140,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej mesačný príjem bez výživného predstavuje sumu
523,- Eur, pričom uvedený príjem nepostačuje na pokrytie životných nákladov jej maloletých detí, najmä
vzhľadom na ich zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť

minimálne vo výške 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie vydal vo veci rozsudok č.k. 3P/72/2013-109
zo dňa 21.9.2015, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a taktiež zamietol aj návrh matky na
zvýšenie výživného. Voči výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podala matka maloletých v
zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy
tú skutočnosť, že otec maloletých detí pracoval na základe živnostenského oprávnenia vo Francúzsku,

pričom počas súdneho konania relevantným spôsobom nepreukázal výšku svojho mesačného príjmu.
Taktiež poukázala na vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 3.7.2016, že si nehľadá iné zamestnanie, z
čoho jej vyplýva, že príjem z uvedeného zamestnania plne postačuje na všetky jeho životné náklady.
Zároveň poukázala na skutočnosť, že podľa vyjadrení otca maloletých detí, ten uhrádza mesačne na
svoje tri maloleté detí, ktoré má so svojou družkou sumu 400 - 500 Eur, čo považuje za nepomerné,
keďže na svojich v tom čase 5 maloletých detí uhrádzal iba sumu 316,- Eur. Taktiež namietala tú

skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu zmenu pomerov na strane maloletých detí a to, že
od poslednej úpravy výživného prešlo 7 rokov, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na starostlivosť o
maloleté detí a taktiež došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej W. a D.. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 11CoP/1/2016-138 zo dňa 19.5.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného na maloletú W., D., Z. a D. W. a vo výroku o náhrade trov

konania medzi otcom, matkou a maloletými deťmi, a v uvedenom rozsahu vrátil konanie na súd prvej
inštancie. Odvolanie matky voči rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na zvýšenie
výživného u H. W., odmietol z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba, keďže menovaný nadobudol
počas konania plnoletosť a s tým súvisiacu spôsobilosť na právne úkonu v plnom rozsahu, pričom tento
odvolanie nepodal.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov opätovne vec prejednal a rozhodol, že cit.:
I. „Súd mení rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.9.2008, č.k. 1C/11/2007-72 tak, že zvyšuje

výživné nasledovne:
- Na maloletú W. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € na sumu 76,39 € od 10.07.2014 do budúcna,
ktoré dlžné výživné za obdobie od 10.7.2014 do 15.1.2018 vo výške 430,- € je otec maloletej povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote do 150 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
- Na maloletú D. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € na sumu 76,39 € od 10.07.2014 do budúcna,

ktoré dlžné výživné za obdobie od 10.7.2014 do 15.1.2018 vo výške 430,- € je otec maloletej povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote do 150 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
- Na maloletú Z. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € n a su,u 76,39 € od 10.7.2014 do budúcna, ktoré
dlžné výživné za obdobie od 10.7.2014 do 15.1.2018 vo výške 430,- € je otec maloletej povinný zaplatiť
k rukám matky maloltej v lehote do 150 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

- Na maloletú D. W., nar. XX.X.XXX zo sumy 49,79€ na sumu 79,79€ od 10.7.2014 do bodúcna, ktoré
dlžné výživného za obdobie od 10.7.2014 do 15.1.2018 vo výške 1290,- € je otec maloltej povinný zapltiť
k rukám matky maloltej v lehote do 200 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
- Na plnoletého H. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 66,39€ na sumu 76,39 € od 10.7.2014 do 19.9.2015,
ktoré dlžné výživného za obdobie od 10.7.2014 do 19.9.2015 vo výške 143,- € je otec povinný zaplatiť

k rukám matky v lehote do 100 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo
dňa 21.9.2015, č.k. 1C/11/2007-72 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 66,39 Eur
na H., 66,39 Eur na maloletú W., 66,39 Eur na mal. D., 66,39 Eur na mal. Z. a 49,79 Eur na mal. D.

mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2008. Súd prvej inštancie mal na
základe vykonaného dokazovania preukázaný mesačný príjem matky maloletých detí vo výške 523,-
Eur. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene zdravotného stavu u detí, keďže tie
majú zdravotné komplikácie a s tým spojené zvýšené výdavky, a taktiež došlo k zvýšeniu ich výdavkovaj v dôsledku fyzického dospievania detí. Čo sa týka pomerov na strane otca maloletých detí, súd prvej
inštancie mal za preukázané, že firma MADOles s.r.o., v ktorej je otec maloletých detí konateľom a
spoločníkom mala za zdaňovacie obdobie základ dane vo výške 4154,89 Eur. Z potvrdenia o podaní

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby W. W. za rok 2015 vyplýva, že otec maloletých mal
ako fyzická osoba základ dane vo výške 128,67 Eur a za rok 2016 základ dane vo výške 856,58 Eur. Z
potvrdenia o príjme zo závislej činnosti pre zamestnávateľa MADOles s.r.o. vyplýva, že priemerný hrubý
mesačný príjem otca detí v období od 05/2016 do 12/2016 bol 403,01 Eur a priemerný čistý mesačný
príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 290,48 Eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal súd prvej inštancie právny záver, podľa ktorého v predmetnom konaní
sú splnené podmienky pre čiastočne zvýšenie výživného na maloleté deti, pričom od poslednej úpravy
vyživovacích povinností v rozvodovom konaní uplynulo viac ako 9 rokov a od tohto obdobia nedošlo
k ďalšiemu zvyšovaniu vyživovacej povinnosti, pričom výdavky maloletých detí sa zvýšili. Na základe
uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že zvýšenie výživného u mal. W., D., Z. o 10,- Eur mesačne

a u maloletej D. o 30,- Eur mesačne od 10.7.2014 do budúcna je dostatočné. Čo sa týka predložených
listinných dôkazov zo strany otca mal za to, že je prvoradé zabezpečiť pre maloleté deti všetky dôležité
potreby, aby sa nemuseli deti obmedzovať pri výkone svojich činností, respektíve pri zabezpečovaní
základných životných potrieb. V časti, v ktorej súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, poukázal na
zmenu pomerov na strane otca maloletých detí, ktorému od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

vznikli ďalšie tri vyživovacie povinnosti k jeho maloletým deťom.

5. Aplikoval ustanovenia §78 ods.1, 2, 3, §62 ods. 1, 2 a 4 , §63 ods. 1 zákona o rodine.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka
maloletých detí. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, neposúdil všetky
relevantné skutočnosti v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom a taktiež nedostatočne zdôvodnil
svoje rozhodnutie. Matka maloletých namietala, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tou okolnosťou,

že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo už 9 rokov, pričom sa značným spôsobom
zvýšili bežné výdavky maloletých. Taktiež poukazala na skutočnosť, že je bežnou praxou súdov, že
výživné na maloleté dieťa v rozsahu cca 80 Eur mesačne sa priznáva deťom vo veku cca 5-10 rokov.
Pri dnešnej životnej úrovni a pracovných možnostiach je výživné na maloleté deti vo veku, kedy už tieto
navštevujú nielen 2. Stupeň ZŠ ale aj stredné školy je výživné súdom určenej výške nepostačujúce.

Matka zároveň namietala, že súd sa nevysporiadal so zhoršením zdravotným stavom maloletých detí a
ani s argumentáciou matky ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca. Poukázala na
nezrovnalosti v príjmoch a podnikaní otca prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktoré otec vo svojom
výsluchu nedokázal vysvetliť. Taktiež namietala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie síce konštatoval
príjem zo závislej činnosti ale s listinnými dokladmi, ktoré otec detí predložil a najmä s ich pravdivosťou

sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom doložené doklady nekorešpondujú so skutočnosťami,
ktoré otec detí uvádzal vo svojich výpovediach.

7. Otec maloletých detí sa na výzvu súdu k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, doplnil

dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a je dôvodný postup podľa §
388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v jeho napadnutých častiach
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, aksa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1,3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 63 ods. 1,2 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový stav, podľa ktorého manželstvo rodičov
maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/11/2007 zo dňa
23.9.2008, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2008. Toto rozhodnutie

predstavuje poslednú úpravu vyživovacej povinnosti otca ku svojim maloletým deťom, podľa ktorej bol
zaviazaný platením výživného na každé z maloletých detí a to H. (t.č. už plnoletého), W., D. a Z. sumou
66,39 Eur mesačne a na maloletú Z. sumou 49,79 Eur mesačne. V čase rozhodovania o poslednej
úprave vyživovacej povinnosti mal H. 10 rokov a navštevoval 4. ročník základnej školy, maloletá W.
mala 8 rokov, bola žiačkou 2.ročníka základnej školy a mala zvýšené výdavky na lieky v sume okolo 20

Eur, maloletá D. mala 4 roky a navštevovala materskú školu, za ktorú matka uhrádzala školné vo výške
okolo 3,5 Eur. Maloletá Z. mala 2 roky a maloletá D. 7 mesiacov, obe z uvedených detí sa nachádzali v
celodennej starostlivosti matky, pričom maloletá Z. už v tom období bola alergičkou a maloletá D. trpela
opakovanými akútnymi zápalmi horných dýchacích ciest. Matka detí bola v čase rozvodu poberateľkou
rodičovského príspevku v sume 146,- Eur mesačne a prídavkov na detí v sume 43,15 Eur mesačne. Jej

celkové mesačné náklady na starostlivosť o maloleté detí sa pohybovali približne okolo 620,- Eur. Otec
maloletých detí bol v čase rozhodovania o rozvode manželstva živnostníkom, mal problém s krížami
a podľa jeho vtedajších vyjadrení vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať predmet
svojho podnikania, ktorým bola ťažba dreva a mal záujem nájsť si prácu v zahraničí, pričom odmietal
pracovať v mieste svojho bydliska za minimálnu mzdu. Brigádnicky si privyrábal v taxislužbe, približne

11 dní v kalendárnom mesiaci, pričom za jeden deň takejto práce zarobil okolo 17-20 Eur. Býval u svojho
brata, ktorému mesačne prispieval na bývanie okolo 82,98 Eur.

14. V súčasnosti príjem matky maloletých detí pozostáva z príspevku na opatrovanie maloletej D. vo
výške 220,- Eur, prídavkov na maloleté detí vo výške 118,40 Eur a čiastočného invalidného dôchodku

vo výške 135,- Eur, ktorý poberá od septembra 2014. Celkový mesačný príjem matky, bez výživného,
predstavuje sumu cca 473,40 Eur. Výdavky na maloleté detí sú zvýšené v dôsledku ich nepriaznivého
zdravotného stavu. Maloleté deti majú oslabenú imunitu a trpia rôznymi druhmi alergií a taktiež majú
gastroenterologické ťažkosti, s čím súvisia zvýšené výdavky na stravu. Maloletá Z. má stredne ťažkú
astmu, na ktorú užíva značne množstvo liekov a taktiež trpí dyspepsiou. Maloletá W. má dyspepsiu,

ťažkú astmu a problémy so zubami, čo si vyžaduje pravidelnú odbornú zdravotnú starostlivosť a zvýšené
náklady na lieky. Maloletá D. je zdravotne ťažko postihnutá, čo si vyžaduje 24-hodinnovú zdravotnú
starostlivosť,jeťažkáastmatička,trpívrodenouvadoudolnýchkončatín,vdôsledkuktorejniejeschopná
sama prejsť ani pár metrov a musí sa zúčastňovať odborných cvičení, ktoré sú nevyhnutné na udržanie
jej zdravotného stavu. Na základe uvedeného súd preskúmal matkou vyčíslené mesačné výdavky

spočívajúce vo výdavkoch vynaložených na lieky vo výške 150,- Eur, poistenie pre mal W. vo výške 15,-
Eur, pre mal. H. vo výške 18,- Eur, úhradách INKASA vo výške 230,-Eur, výdavkoch na stravu vo výške
400,- Eur, výdavkoch na ošatenie maloletých vo výške 300,- Eur, výdavkoch na hygienické a čistiace
prostriedky vo výške približne 150,- Eur a výdavkoch na školské potreby ako aj iné školské výdavkyvo výške približne 70,- Eur, pričom uvedené výdavky má jednak preukázané z matkou predložených
pokladničných blokov, ktoré vyplývajú z knihy výdavkov, ktorú si matka maloletých detí viedla a zároveň
ju súdu doložila. Súd uvedené výdavky považuje za preukázané a taktiež za účelné a nevyhnutné

na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté detí. Matka maloletých detí má zvýšené výdavky
súvisiace so zdravotným stavom detí napríklad o doplatky na kúpele, ktorých sa zúčastnili W., D. aj
Z. v termíne 10.3.2015- 31.3.2015, pričom jednorazový doplatok na jedno dieťa predstavoval sumu
34,86 Eur. Taktiež z výdavkovej knihy je možné konštatovať zvýšené náklady na bezlepkové potraviny,
výdavky na lieky a poplatky u zubára. Matka zároveň uviedla, že v rámci exekučného konania spláca

dlžobu, ktorá vznikla za trvania manželstva a to vo výške 10,- Eur, keďže splátku vo vyššej hodnote nie
je zo svojho príjmu schopná uhrádzať. Odvolací súd má taktiež preukázanú skutočnosť, ktorá vyplýva
z vyjadrení matky, že vzhľadom na jej finančnú situáciu a výšku súdom stanoveného výživného v
roku 2008, ktoré otec maloletých detí platí pod hrozbou trestného stíhania v rôznych nepravidelných
splátkach, nemôže deťom zabezpečiť účasť na voľnočasových aktivitách v podobe rôznych výletov,
krúžkov alebo športových aktivít a ani im nemôže kupovať žiadne hračky, keďže na uvedené jej finančné

prostriedky nezostávajú. Otec maloletých detí sa o ne nezaujíma, nestretáva sa s nimi, nekontaktuje sa
s nimi ani im nedáva žiadne darčeky a finančné prostriedky mimo súdom určenej vyživovacej povinnosti.
Vyživovaciu povinnosť si začal pravidelnejšie plniť v dôsledku hrozby odobratia vodičského preukazu
súdnym exekútorom v exekučnom konaní o vymožení dlžného výživného.

15. Na strane otca maloletých detí odvolací súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Bardejov 1C/11/2007 u neho došlo k zmene
pomerov spočívajúcich vo vzniku troch ďalších vyživovacích povinností a taktiež k zmene pobytu, keďže
pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti býval so svojim bratom, pričom momentálne sa zdržiava na
adrese U. XX spolu s družkou a ich troma deťmi. Na strane otca taktiež došlo k zmene zamestnania.

16. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, z peňažného denníka spoločnosti W. W. v období
od 01.01.2014 do 31.12.2014, teda v čase kedy otec maloletých detí vykonával podnikanie na
základe živnostenského oprávnenia, má súd na základe ním predložených listinných dokladov za
preukázané, že jeho príjmy predstavovali sumu 26.897,50 Eur (z toho 1.562,50 Eur bolo prevedených

z predchádzajúceho účtovného obdobia) a výdavky sumu 24.664,40 Eur, pričom výdavky pozostávali
z výdavku na služby vo výške 80,- Eur zaúčtovaného dňa 30.3.2014, ostatných výdavkov vo výške
690,- Eur zaúčtovaných dňa 02.09.2014, ostatných výdavkov vo výške 4.836,60 Eur zaúčtovaných
dňa 17.10.2014, ostatných výdavkov vo výške 4.533,90 Eur zaúčtovaných dňa 20.11.2014, ostatných
výdavkov vo výške 4.863,90 Eur zaúčtovaných dňa 24.12.2014, ostatných výdavkov vo výške 6.660,-

Eur zaúčtovaných dňa 31.12.2014 a osobnej spotreby vo výške 3.000,- Eur zaúčtovanej dňa
31.12.2014. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, teda otca maloletých detí, za rok 2014
vyplýva, že jeho príjmy zo živnosti predstavujú sumu 25.335,- Eur a jeho výdavky zo živnosti predstavujú
sumu 21.664,- Eur, iné príjmy a výdavky z iných zákonnom zdaniteľných činností v daňovom priznaní
otec maloletých neuvádzal, v zmysle uvedeného daňového priznania všetky príjmy pochádzali zo

zahraničia. Z účtovnej závierky za predmetné obdobie vyplýva, že vyššie uvedené výdavky pozostávali z
výdavkov na služby v sume 80,- Eur a z ostatných výdavkov vo výške 21.586 Eur, teda celkové výdavky
predstavovali sumu 21.664,- Eur a rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval sumu 3.671,- Eur

17. Z peňažného denníka otca maloletých detí ako živnostníka v období od 01.01.2015 do 31.12.2015,

má súd za preukázané, že jeho príjmy predstavovali sumu 42.515,10 Eur (z toho 2.233,10 Eur bolo
prevedených z predchádzajúceho účtovného obdobia) a výdavky sumu 40.350,- Eur, pričom výdavky
pozostávali z výdavku na služby vo výške 100,- Eur zaúčtovaného dňa 30.6.2015, ostatných výdavkov
vo výške 15,- Eur zaúčtovaných dňa 30.11.2015, ostatných výdavkov vo výške 1.800,- Eur zaúčtovaných
dňa 30.12.2015, ostatných výdavkov vo výške 10.035,- Eur zaúčtovaných dňa 31.12.2015, služieb vo

výške 24.400,- Eur zaúčtovaných dňa 31.12.2015 a osobnej spotreby vo výške 4.000,- Eur zaúčtovanej
dňa 31.12.2015. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 vyplýva, že jeho
príjmy zo živnosti predstavujú sumu 40.282,- Eur a jeho výdavky zo živnosti predstavujú sumu 36.350,-
Eur, iné príjmy a výdavky z iných zákonnom zdaniteľných činností neuvádzal. Z uvedeného daňového
priznania vyplýva, že suma 17.160,- Eur predstavovala úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí a suma

17.435,- Eur predstavovala úhrn výdavkov v zahraničí. V zmysle účtovnej závierky za uvedené obdobie,
vyššie uvedené výdavky pozostávali z výdavkov na služby v sume 24.500,- Eur a z ostatných výdavkov
vovýške11.850Eur,tedacelkovévýdavkypredstavovalisumu36.350,-Eurarozdielpríjmovavýdavkov
predstavoval sumu 3.932,- Eur18. Z peňažného denníka otca maloletých za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, teda počas výkonu
živnostenského podnikania, má súd za preukázané, že jeho príjmy predstavovali sumu 5.150,10 Eur (z

toho 2.165,10 Eur bolo prevedených z predchádzajúceho účtovného obdobia) a výdavky sumu 5.150,-
Eur, pričom výdavky pozostávali z výdavku na služby vo výške 120,- Eur zaúčtovaného dňa 01.07.2016
a osobnej spotreby vo výške 5.030,10 Eur zaúčtovanej dňa 31.12.2016. Z potvrdenia o príjme od
spoločností MADOles s.r.o. vyplýva, že priemerná mesačná hrubá mzda otca maloletých v uvedenej
spoločnosti bola v období od mája 2016 do decembra 2016 v sume 410,- Eur a priemerná mesačná

čistá mzda predstavovala sumu 300,- Eur

19. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 3.7.2015 vyplýva, že 2 mesiace pred termínom uvedeného
pojednávania pôsobil vo Francúzsku ako traktorista titulom živnostenského podnikania, pričom jeho
príjem predstavoval sumu 1000 - 1200,- Eur. Vo Francúzsku nemal uzavretú pracovnú zmluvu, činnosť
vykonávalnazákladeživnostenskéhooprávnenia.Jehomesačnévýdavkypredstavovaliúhradyspojené

s bývaním u svojej družky vo výške 400,- až 500,- Eur mesačne, náklady na mobilný telefón, splátku
životnej poistky vo výške 50,54 Eur a výdavky na výživu jeho ďalších troch detí. Dňa 3.6.2016 otec
maloletých detí ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia vo všetkých predmetoch
podnikania. Od 5.5.2016 sa zamestnal v spoločnosti MADOles s.r.o., pričom v uvedenej spoločností
je od 23.9.2015 zároveň aj jedným z dvoch jej spoločníkov a taktiež aj jedným z dvoch konateľov

spoločnosti. Z podania otca maloletých detí zo dňa 24.1.2017 vyplýva, že otec pracuje vo Francúzsku
ako zamestnanec, čo sa týka jeho príjmových možností, tak tie vyplývajú z jeho výplatných listín, teda
jeho čistý príjem predstavuje priemerne okolo 480,- Eur mesačne. Z jeho výpovede na pojednávaní dňa
9.8.2017 vyplýva, že svoju živnosť ukončil z dôvodu zlého zdravotného stavu. Predmet jeho súčasnej
pracovnej činnosti spočíva vo vykonaní pracovnej pozície majstra, teda jeho úlohou je voziť pilčíkov

do Francúzska a ukázať im porasty, ktoré je potrebné vyťažiť. Jeho pracovná doba vo Francúzsku trvá
od 5:00 do 19:00 až 20:00, pričom takto pracuje dva týždne a následne dva týždne je doma, v tedy
je vo Francúzsku jeho kolega. Otec maloletých detí na predmetnom pojednávaní zároveň uviedol, že
okrem mzdy poberá aj cestovné náhrady za prácu v zahraničí, avšak na tieto náhrady mu nikto nemôže
siahnuť, pretože nie sú súčasťou mzdy. Inú prácu si nehľadá, nakoľko s touto je spokojný. Výdavky vo

výške 21.000,- Eur za rok 2014 a výdavky vo výške 17.435,- Eur za rok 2015, vyplývajúce z daňového
priznania fyzickej osoby za uvedené roky, nevedel bližšie vysvetliť, mal za to, že sa jedná o výdavky
na tankovanie a stravovanie. Čo sa týka jednotlivých výdavkov uvedených v hlavnej knihe a účtovnom
denníku spoločnosti MADOles s.r.o. za rok 2016 k týmto sa vyjadriť nevedel, keďže nie je účtovník.

20. Z výplatných pások otca maloletých ako zamestnanca spoločnosti MADOles s.r.o. za rok 2016
vyplýva, že jeho priemerná hrubá mzda predstavuje sumu 400 Eur, pričom v zmysle pracovnej zmluvy zo
dňa 2.5.2016 bola dohodnutá mzda vo výške 410,- Eur mesačne, s termínom nástupu do zamestnania
dňa 5.5.2016 a s dohodnutým druhom práce- pomocné práce v lese. V zmysle predložených výplatných
pások otec maloletých detí nevykonával prácu v zahraničí. Z výplatných pások za rok 2017 vyplýva,

že hrubá mzda otca je 610,- Eur a jeho čistá mzda predstavuje sumu cca 500,- Eur, pričom ani z
predmetných výplatných pások nevyplýva, žeby otec maloletých vykonával prácu v zahraničí. Taktiež
z nich nevyplýva, žeby jeho základná suma bola navýšená o nejaký nadčasový príplatok, iné príplatky,
náhrady za sviatky, dovolenky, iné náhrady, iné prémie a odmeny, jednorazové odmeny ani odmenu
štatutára.

21. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané

telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a
duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti
svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo
nemôže byť ukracované.

22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.Týmto zákonným ustanovením je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa

dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a
potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých

detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.

23. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletých detí došlo k
podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s
ich fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s ich záujmami tak, ako správne

skonštatoval i súd prvej inštancie. Od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula doba takmer 10 rokov.
V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom mala maloletá W. 8 rokov, pričom teraz má 17
rokov, maloletá D. mala 5 rokov a v máji 2018 bude mať už 15 rokov, maloletá Z. W. mala čase poslednej
úpravy výživného 3 roky a momentálne má 12 rokov, maloletá D. mala 1 rok a v súčasnosti má 10 rokov.
Zvýšené náklady sú odôvodnené aj výdavkami nevyhnutnými pre jednotlivé stupne školských zariadení,

pričom maloletá W. navštevuje už strednú školu a ostatné detí sú žiakmi základnej školy, pričom v
čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevovala maloletá D. predškolské zariadenia a maloleté Z. a
D. boli v celodennej starostlivosti matky. Uvedené skutočnosti odôvodňujú zvýšenie výdavkov s tými
súvisiacich. Zároveň odvolací súd prihliadol aj na nepriaznivý zdravotný stav detí, ktoré trpia alergiami,
astmou a gastroenterologickými ťažkosťami, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a špeciálne

potraviny. Osobitne čo sa týka maloletej D., súd má za preukázané, že sa jedna o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť, s čím súvisí aj skutočnosť,
že uvedenú starostlivosť maloletej zabezpečuje jej matka. Na základe uvedeného nemožno spravodlivo
od matky požadovať, aby sa zamestnala alebo aby si našla nejakú brigádnickú činnosť. Príjem matky
maloletých pozostávajúci z rodinných prídavkov, čiastočného invalidného dôchodku matky a príspevku

na opatrovanie predstavuje iba sumu 470 Eur. Výdaje, ktoré v konaní vyčíslila matka je potrebné
považovať za primerané, zodpovedajúce veku, zdravotnému stavu a záujmom maloletých detí.

24. Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletých detí, súd má za
preukázané,ževroku2014,tedavčasekedymatkamaloletýchdetípodalanávrhnazvýšenievýživného

podnikal otec na základe živnostenského oprávnenia a vykonával činnosť traktoristu vo Francúzsku s
mesačných príjmom od 1000,- do 1200,- Eur ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa
3.7.2015. Z jeho daňového priznania za rok 2014 však vyplýva, že jeho príjmy predstavovali sumu
25.335,- Eur, teda priemerný mesačný príjem vo výške 2.100,- Eur. Čo sa týka výdavkov zo živnosti,
tak tie si otec maloletých vyčíslil vo výške 21.664,- Eur, avšak ako vyplýva z peňažného denníka do

17.10.2014 zaúčtoval výdavky vo výške 5.606,60 Eur a za ďalšie dva mesiace, teda do konca roka
2014, jeho výdavky stúpli o 16.057,80 Eur. Súd predmetné výdavky posúdil v zmysle ustanovenia § 63
ods. 2 zákona o rodine ako výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť v uvedenej výške. Ani samotný
otec maloletých detí sa k týmto výdavkom nevedel vyjadriť a uviedol, že sa asi jednalo o výdavky na
stravné a benzín. Súd sa však s uvedeným tvrdením nestotožnil nakoľko ako vyplýva z peňažného

denníka do 2.9.2014 výdavky predstavovali sumu 770,- Eur a až za posledné štyri mesiace ich výška
stúpla o 21.000,- Eur. Na základe uvedeného ich súd považoval za nepreukázané, v dôsledku čoho ich
nepovažoval za výdavky nevyhnutné na zabezpečenie živnostenského podnikania. Ak teda za osem
mesiacov jeho výdavky predstavovali sumu 770,- Eur, teda priemerne na mesiac 100,- Eur, odvolací súd
považoval za nevyhnutné výdavky za rok 2014 sumu 1.200,- Eur, a teda pri posudzovaní majetkových

pomerov otca za rok 2014 vychádzal z rozdielu medzi príjmom zo živnostenského podnikania vo výške
25.335,- Eur a výdavkami vo výške 1.200,- Eur, teda priemerný mesačný príjem otca predstavoval sumu
2.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné vo
výške navrhnutej matkou, a teda na maloletú W. vo výške 90,- Eur, na maloletú D. vo výške 90,- Eur, na
maloletú Z. vo výške 90,- Eur, na maloletú D. vo výške 120,- Eur a na H., v tom čase ešte maloletého

vo výške 66,39 Eur, teda celkovo výživné vo výške 456,39 Eur a to aj napriek tomu, že na strane otca
došlo k zmene pomerov spočívajúcich vo vzniku ďalších troch vyživovacích povinností. Odvolací súd má
za preukázané, že otec maloletých detí mal dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby uhradil
vyživovaciu povinnosť voči ďalším jeho trom deťom a náklady na bývanie ako aj iné osobné výdavky.25. V roku 2015 príjem otca maloletých detí na základe ním predložených listinných dokladov
predstavoval sumu 40.282,- Eur. Jeho deklarované výdavky v sume 36.350,- Eur obdobne ako v

predchádzajúcom roku 2014 pozostávali z výdavkov na služby do 30.11.2015 vo výške 100,- Eur a
z ostatných výdavkov vo výške 15,- Eur. Ostatné výdavky vo výške 11.835,- Eur boli zaúčtované dňa
30.12.2015 a taktiež aj výdavky na služby vo výške 24.400,- Eur boli zaúčtované k 31.12.2015, ani k
uvedeným výdavkom sa otec maloletých detí na pojednávaní nevedel vyjadriť z čoho pozostávajú a čo
je v nich zahrnuté, preto súd v zmysle § 63 ods. 2 zákona o rodine na nich neprihliadal. Na základe

uvedeného odvolací súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca maloletých za rok 2015 vo
výške 3.350,- Eur. Na základe uvedeného aj v roku 2015 bolo v možnostiach a schopnostiach otca
uhrádzať výživné na jeho maloleté detí, o ktorých výške výživného súd v predmetnom konaní rozhoduje,
v celkovej sume 456,39 Eur.

26. V roku 2016 otec maloletých detí ukončil živnostenského podnikanie, pričom do 3.6.2016 jeho

príjmy predstavovali sumu 5.150,-Eur a jeho výdavky 120,- Eur, teda jeho priemerný mesačný príjem
za 5 mesiac predstavoval sumu 1.000,- Eur. Zároveň má však odvolací súd za preukázané, že od
5.5.2016 je zamestnaný v spoločnosti MADOles s.r.o., v ktorej je zároveň jedným z dvoch spoločníkov
a konateľov. V zmysle predložených listinných dokladov za rok 2016, otec maloletých deklaruje čistý
príjemzozávislejčinnostivovýškecca300,-Eur,pričomakovyplývazjehovýpovedínapojednávaniach

pracuje vo Francúzsku dva týždne v mesiaci a následne dva týždne je doma. Taktiež uviedol, že okrem
čistého príjmu poberá aj náhrady cestovných nákladov v súvislosti s prácou v zahraničí, ktorá v zmysle
opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.401/2012 Z.z., ktorým sa ustanovujú základné
sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, je základná
sadzbastravnéhoprizahraničnejpracovnejcestedoFrancúzska45,-Eurnadeň,tedaza14dnínáhrada

cestovnýchvýdavkovpredstavujesumu630,-Eur,pričomodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeotec
maloletých detí uvedenú sumu súdu nepreukázal a rovnako ako jeho zamestnávateľ neuviedol výšku
náhrad, ktoré otcovi poskytuje, preto odvolací súd vychádzal z výšky zákonných náhrad. Na základe
uvedeného má odvolací súd za preukázané, že príjem otca maloletých detí od mája 2016 predstavoval
sumu minimálne 930,- Eur a to za dva týždne, ktoré otec pracoval vo Francúzsku. Otec maloletých

detí vo svojich výpovediach poprel skutočnosť, že by ako konateľ spoločnosti MADOles s.r.o. poberal
odmenu za výkon funkcie konateľa alebo aby mu bol vyplácaný podiel na zisku predmetnej obchodnej
spoločnosti. Z hlavnej knihy a účtovného denníka spoločnosti MADOles s.r.o. za účtovné obdobie od
1.1.2016 do 31.12.2016 však vyplývajú nezrovnalosti, ktoré otec maloletých detí nevedel vysvetliť, a to
aké výdavky boli účtované pod označením pohľadávky voči zamestnancom, ak v zmysle predložených

listinných dokladov jediným zamestnancom spoločnosti je samotný otec maloletých detí. Uvedená
položka bola účtovaná vo výške 34.766,18 Eur. Taktiež v rámci hlavnej knihy bolo zaúčtované cestovné
vo výške 28.550,93 Eur, ktoré následne v účtovnom denníku nebolo uvedené a nakoľko z výpovedi otca
vyplýva, že zabezpečoval dopravu pilčíkov do Francúzska, je zrejmé, že časť z uvedených finančných
prostriedkov mu bola vyplatená. Súd na základe uvedených skutočností má za preukázané, že otec

maloletých detí neuviedol svoj reálny príjem a majetkové pomery za rok 2016. Napriek viacerým výzvam
matky, aby otec maloletých preukázal svoju príjmovú stránku na základe výpisov z jeho účtov, tieto súdu
otec maloletých nepredložil. Zároveň odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak otec
maloletých detí ukončil živnostenské podnikanie, pri ktorom dosahoval priemerné príjmy okolo 2000,-
Eur až 3000,- Eur, pričom ako uviedol, bol nútený ukončiť živnosť z dôvodu nepriaznivého zdravotného

stavu v dôsledku zlomeniny kľúčnej kosti, súd uvedenú skutočnosť nepovažuje za relevantnú, keďže v
rámci živnostenského podnikania otec detí podľa svojich vyjadrení vykonával činnosť traktoristu, pričom
momentálne vykonáva činnosť vodiča, teda nedošlo k zásadnej zmene charakteru činnosti, ktorú otec
detí vykonáva, iba došlo k podstatnému zníženiu deklarovaného príjmu. Odvolací súd taktiež poukazuje
na skutočnosť, že otec maloletých detí vykonáva pracovnú činnosť podľa jeho vyjadrení iba počas dvoch

týždňov, pričom ďalšie dva týždne je v mieste svojho bydliska a nevykonáva žiadnu inú prácu ani formou
brigádnickej činnosti a ani si žiadnu inú prácu nehľadá, keďže s uvedenou prácou je spokojný. Odvolací
súd má za to, že takýmto nezodpovedným prístupom koná na úkor svojich maloletých detí. Otec detí si
musí uvedomiť, že má osem vyživovacích povinnosti a je povinný svojim deťom zabezpečiť primeranú
životnú úroveň, preto sa nemôže obmedziť na vykonávanie práce, ktorá mu vyhovuje ale je povinný v

rámci svojich možností a schopností prijať každý pracovný pomer, ktorý mu zlepší životnú situáciu a tým
prispeje k zvýšeniu životnej úrovne jeho detí. Na základe uvedených skutočností má odvolací súd za
preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné za rok 2016 na maloletú W. vo
výške 90,- Eur, na maloletú D. vo výške 90,- Eur, na maloletú Z. vo výške 90,- Eur a na maloletú D.vo výške 120,- Eur, teda v celkovej výške 390,- Eur. Obdobné právne závery prijal odvolací súd aj pri
schopnostiach otca platiť uvedené výživné na jeho maloleté deti aj v roku 2017 a do budúcna. Čo sa
týka námietky otca, že súd nemôže prihliadať na cestovné náhrady, teda diéty, ktoré sú mu vyplácané z

dôvodu práce v zahraničí, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného
prihliada na majetkové pomery rodiča komplexne a teda nie len na jeho mzdu. Zákon o rodine neurčuje
výšku výživného vypočítavať zo mzdy ale z majetkových pomerov rodiča všeobecne a je teda právne
irelevantné, že Zákonník práce nepovažuje diéty za mzdu.

27. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto
podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú W. na sumu 90
€ mesačne od 10.7.2014 do budúcna, pre maloletú D. na sumu 90 € mesačne od 10.7.2014 do budúcna,
pre maloletú Z. na sumu 90 € mesačne od 10.7.2014 do budúcna a pre maloletú D. na sumu 120 €
mesačne od 10.7.2014 do budúcna. Odvolací súd poznamenáva, že čo sa týka určeného výživného,

uvedená suma zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých. Otec zo svojho príjmu uspokojuje
svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu (životná poistka, mobilný
telefón, výdavky na domácnosť vo výške 400 - 500 Eur), preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby rovnaký štandard umožnil aj svojim deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že
detí, ktorých rodičia nežijú spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v
zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

28. Pretože odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca, bolo potrebné rozhodnúť aj o
dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 10.7.2014 do 15.4.2018 predstavuje 1.062,50 € pre mal. W.,
1.062,50 € pre mal. D., 1.062,50 € pre mal. Z., 3.159,60 € pre mal. D.. Dlh na výživnom predstavuje
rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a súčasným za obdobie 45 mesiacov. Odvolací súd má za

to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je schopný dlžné výživné uhradiť jednorazovo. Z
obsahu spisu nevyplýva jeho žiadosť o umožnenie plnenia v splátkach. Súdne konanie sa vedie od
11.10. 2013, pričom počas celej jeho dĺžky otec svojim deťom neprispel nad rámec súdom určeného
výživného žiadnou sumou. Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 C.m.p. vykonateľné doručením.
V prípade, ak otec na základe rozsudku súdu prvej inštancie z takto vyčíslenej sumy časť dlžného

výživného uhradil, jeho výška sa znižuje o sumu, ktorú otec preukázateľne uhradil. V prípade, ak pomery
otca neumožňujú uhradenie dlžného výživného, ktoré vzniklo v dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej
inštancie jednorazovo, je v jeho záujme dohodnúť sa na splátkach s matkou, prípadne požiadať o
možnosť splátok v rámci exekučného konania.

29. Ako to vyplýva z obsahu odvolania, odvolanie podala matka mal. detí v celom rozsahu, t.j. proti
všetkým výrokom rozsudku. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa
zaobdobiejehomaloletosti,nestrácaúčinkyponadobudnutíplnoletostidieťaťa;vtakomprípadenetreba
podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej
trvajú. Súd svojím výrokom neobmedzuje určené výživné na čas maloletosti dieťaťa. Ak bol návrh na

určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18
rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti
dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na

návrh oprávneného). Ak v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd až po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za
dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Súd v takom prípade rozhodne o výživnom až do času
rozhodovania. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako
ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči

dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R
2/1985, Zborník III, str. 308 a pod.).30. Vychádzajú z uvedeného možno dospieť k záveru, že matka plnoletého H. W. nie je od jeho
nadobudnutia plnoletosti osobou oprávnenou na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku v
časti, ktorou súd upravil výživné voči nemu, pretože účastníkom konania je iba oprávnená a povinná

osoba. Vzhľadom k tomu, že odvolanie v tejto časti podala osoba, ktorá na podanie odvolania
nie je oprávnená, odvolací súd musel podané odvolanie v tejto časti postupom podľa § 386 písm.
b) CSP odmietnuť bez jeho podrobenia
odvolaciemu prieskumu.

31. Matka vo svojom odvolaní navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Náhrada trov v
mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

33. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých
typochmimosporovýchkonaní,pričomnarozdielod§53savšakneaplikujeprincípnáhradytrovkonania
z hľadiska úspechu v konaní. Ustanovenie § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je

súdpovinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujútakévýnimočnéokolnosti,naktoréjepotrebnépri
rozhodovaníotrováchvýnimočneprihliadnuť.Výnimočnosťmôžespočívaťtakvokolnostiachdanejveci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania

v konaniach vedených podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu,
pričom jedným z rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza
teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o
výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

34. Vo vzťahu k náhrade trov konania, odvolateľka mala za to, že tu ide o prípad, kedy je na mieste
aplikácia ust. § 55 CMP, s ktorým názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Odporca je otcom maloletých
detí. Súdne konanie inicioval on, a to návrhom na zníženie výživného. Výsledkom konania je zamietnutie
jeho návrhu a naopak, zvýšenie výživného vzhľadom na výraznú zmenu pomerov na strane jeho mal.

detí, ktoré sú odkázané výživou na svojich rodičov a ktoré navyše majú zhoršený zdravotný stav a
to najmä W. a D.. Počas celého priebehu súdneho konania ( 4,5 roka) sa o svoje deti nezaujímal,
dokonca súdom určené výživné neuhrádzal pravidelne, matke dlhoval na výživnom. Vzhľadom k tomu,
že po zmene pomerov na strane detí neprispieval podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), naopak inicioval konanie o zníženie výživného, prinútil nepriamo

matku detí podať v konaní návrh na zvýšenie výživného, keďže táto nedokáže z výživného, určeného
predchádzajúcou právnou úpravou, uspokojovať odôvodnené potreby detí. Nie je možné neprihliadnuť
tiež na postoj otca v konaní, ktorý s akýmkoľvek zvýšením výživného nesúhlasil. Keďže matka nemá
právnické vzdelanie, obrátila sa na Centrum právnej pomoci, ktoré jej priznalo nárok na poskytovanie
právnejpomociaurčiloadvokátanazastupovanievkonaní.Zdokazovaniataktiežvyplýva,žemajetkové

pomery otca mal. detí sú neporovnateľne lepšie ako majetkové pomery matky, ktorá je poberateľkou
invalidného dôchodku a opatrovateľského príspevku. Odvolací súd dospel k záveru, že s ohľadom na
okolnosti prípadu bude spravodlivé požadovať od otca, aby nahradil trovy konania, ktoré matke v tomto
konaní vznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).