Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/591/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508213604
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508213604.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: U. Y.,

X..: XX.XX.XXXX, L. S. Č.. XXX, občan SR, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Šandrik - advokát, AK so
sídlom Stražovská 625/1, Vrbové proti odporcovi: H.. K. Y., S. C., F. Č.. XX, J., A.: XX XXX XXX, právne
zastúpenému: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, AK so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o náhradu škody
na zdraví s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Súd rozhodne o trovách štátu samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa12.12.2008domáhal,abysúduložilpovinnosť
odporcovi zaplatiť mu sumu pôvodne 782.345,- Sk a trovy konania z titulu náhrady škody na zdraví
spôsobenej mu nesprávne aplikovaným injekčným obstrekom.

Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že v dôsledku pochybenia pri liečbe odporcom došlo k poškodeniu
jeho zdravia po infiltračnej liečbe (obstreku pätovej kosti), čím u neho vzniklo pretrvávajúce ochorenie
infekčne - iatrogénne v oblasti pätovej kosti, plosky nohy, ktoré si vyžiadalo opakovanú hospitalizáciu,
opakované operačné zákroky a viedlo k trvalému obmedzeniu jeho pracovnej schopnosti. Svoj návrh
opieral o správu H.. M. F.. Požadovanú sumu 782.345,- Sk špecifikoval ako bolestné v sume 50.660,-
Sk (135 bodov x 375,22 Sk,- za bod), sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 487.790,- Sk (1300
bodov x 375,22 Sk,- za bod), 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 243.895,- Sk

(650 bodov x 375,22,- Sk za bod). Pri požadovanom nároku navrhovateľ vychádzal z výšky za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2007 v sume 375,22,- Sk za bod stanovenej v
oznámení MZ SR č. 208/2007. Žiadosť o 50%-né navýšenie odôvodnil tým, že v dôsledku poškodenia
zdravia stratil základný zdroj príjmu, je odkázaný na čiastočný invalidný dôchodok, stratil možnosť
aktívne športovať, má tri dcéry a najmladšia dcéra je v dôsledku mozgovej obrny trvalo invalidná -
odkázaná na pomoc rodičov. Pritom sa odvolal na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2008 Z.z., v zmysle
ktorého môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, zvýšiť náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50%.
Návrh ďalej odôvodnil celým sledom na seba nadväzujúcich skutočností. Dňa 23.8.2004 pri návšteve
ortopedickej ambulancie odporcu mu bol zistený výrastok na päte ľavej nohy, dňa 28.9.2004 mu bol
daný injekčný obstrek do ľavej pätovej kosti, následkom čoho mu začali zdravotné problémy. Následne29.9.2004 navrhovateľ opätovne vyhľadal odporcu pre výrazné bolesti, septické teploty a zápal v oblasti
obstreku. Odporca 29.9.2004 konštatoval, že pri injektážnom obstreku došlo pravdepodobne k infekcii,
lebo pri práci navrhovateľa (výcviku a chovu psov) je veľa baktérií. Odporca mu naordinoval liečbu, ktorú

ponechal i pri návšteve 01.10.2004. Užívaním antibiotík a obstrekov do 8.10.2004 klesla navrhovateľovi
teplota, ale stále sa mu zväčšoval opuch v oblasti obstreku i bolesť ľavej nohy. Navrhovateľ po
odporučení odporcu absolvoval dňa 13.10.2004 ambulantný chirurgický zákrok, a to incíziu (chirurgický
rez tkaniva) a drenáž. Po päť dňovej hospitalizácii v súvislosti s týmto zákrokom mu bola indikovaná
liečba antibiotická, analgetiká proti bolesti. I po zrealizovanom zákroku mal navrhovateľ bolesti v

oblasti päty, pohyboval sa len s ortopedickou palicou, stále užíval analgetiká a antibiotiká, preto ho
odporca odporučil na RTG terapiu (ožarovanie poškodenej päty), ktorú absolvoval 4x. V období od
13.01.-17.1.2005 bol hospitalizovaný v nemocnici v Piešťanoch za účelom ďalšej operácie, ktorá nebola
zrealizovaná, keďže pri sonografickom vyšetrení mu bol zistený v mieste obstreku absces a operácia
by bola rizikom. Odporca navrhovateľovi opäť indikoval RTG liečbu, ktorú navrhovateľ na odporučenie
onkológa H.. E. nepodstúpil. H.. E. navrhovateľovi uviedol, že príčinou jeho problému s pätou nebudú

bežnou infekciou, a že ho odporca pravdepodobne nedostatočne informoval o príčinách ochorenia.
Na žiadosť navrhovateľa ho odporca odporučil na vyšetrenie v špecializovanom ortopedickom
pracovisku v Bratislave. H.. M.Á. F. navrhovateľovi pri vstupnom vyšetrení dňa 23.3.2005 konštatoval
nález cystického prejasnenia v oblasti ľavej päty, nekrózu kalkanea s podozrením na osteomyelitídu, s
progresiouťažkosti,bolestivosťou,obmedzovanímschopnostizáťažeapodozrenímnatvorbusekvestra

pri ostitíde. V návrhu sa navrhovateľ odvoláva na konštatovanie H.. M. F., že príčinou poškodenia
jeho zdravia bol nesprávne aplikovaný injekčný obstrek päty ľavej nohy odporcom dňa 28.9.2004.
V dôsledku nesprávneho vpichu pri obstreku došlo k odumretiu kosti v uvedenej oblasti, nesprávne
aplikovaním obstrekom mu bola do kosti päty vypálená diera. Navrhovateľovi bola naordinovaná
nová medikamentózna liečba, postupne opätovne hustla poškodená kosť ľavej päty navrhovateľa.

Keďže bol navrhovateľ takmer 18 mesiacov práceneschopný, podľa jeho vyjadrenia bol nútený ukončiť
podnikateľskú činnosť k 1.1.2006 a v septembri 2006 mu bola priznaná čiastočná invalidita. U
navrhovateľa sa začiatkom roka 2007 opätovne objavili bolesti ľavej päty a dňa 11.7.2007 sa podrobil
ďalšiemu operačnému zákroku. Podľa vyjadrenia navrhovateľ až po tejto operácii sa mu stabilizoval
zdravotný stav s dôsledkom trvale zníženej pracovnej schopnosti pri pretrvávajúcich periodických

bolestiach päty.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 16.02.2010. Poukázal na to, že v návrhu na
začatie konania nie sú preukázané zodpovednostné prvky vzniku práva na náhradu škody. Navrhovateľ
opísal priebeh ambulantného zákroku, avšak nepreukázal vznik škody, porušenie právnych predpisov

odporcom a zavinenie odporcu. Samotný návrh na začatie konania, aj samotné znalecké posudky, ktoré
navrhovateľ predložil ako dôkaz, neobsahujú definíciu toho, čo je neodborné liečenie a v čom konkrétne
spočíva pochybenie v liečbe zo strany odporcu. Návrh žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom znalca J.. H.. E. Y.,

M.. č. 5/2010, informatívnym výsluchom J.. H.. E. Y., M.., písomným vyjadrením E.. H. k návrhu na
mimosúdne rokovanie zo dňa 18.9.2008, odpoveďou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočkou Trnava zo dňa 19.11.2008, podnetom právneho zástupcu navrhovateľa na preskúmanie
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 10.11.2008, správami pre ošetrujúceho lekára
zo dňa 20.10.2004, zo dňa 7.2.2005 a zo dňa 12.7.2007, lekárskymi správami, histologickým nálezom

zo dňa 24.7.2007, správami fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, lekárskym posudkom o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 1.2.2008, potvrdením Obecného úradu Ostrov zo
dňa26.1.2007,znaleckýmpsychologicko-psychiatrickýmposudkomMUG..Z.F.C.J..K.H.a dodatkom
- opravou k nemu, písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu, ako i ostatným obsahom spisu
a zistil tento stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že tento v auguste 2004 navštívil odporcu pre bolesť päty a
odporca mu navrhol dva spôsoby liečenia: obstrekom alebo ožarovaním. Navrhovateľ bol pracovne
zaneprázdnený, nemal čas ísť do Trnavy, preto súhlasil s obstrekom. Asi 1-2 dni po podaní obstreku
mu päta opuchla, nemohol na ňu stúpiť a preto opätovne odporcu vyhľadal. Nasledoval celý rad ďalších

vyšetrení ako to už navrhovateľ opísal v samotnom návrhu. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa dozvedel
o spôsobenej mu škode v dôsledku injekčného obstreku pol roka po aplikácii obstreku do päty. Po
vyšetrení H.. E. na onkologickom oddelení mu bola päta ožiarená a po mesiaci od ožiarenia sa u neho
opätovne objavili bolesti v päte. H.. E. mu neodporúčal druhé ožarovanie päty z dôvodov neuplynutia 3mesiacovodprvéhoožiarenia,apreto,žekosťbola prílišriedka.Po3-mesačnejliečbeanerealizovanej
operácii v nemocnici v Piešťanoch bolesti neutíchali, preto navštívil nemocnicu v Ružinove. Navrhovateľ
sa vyjadril, že už v roku 2005 mu pri jeho prvej návšteve v nemocnici v Ružinove H.. F. povedal,

že pri obstreku bol urobený hrubý, neodborný zásah. Lekár mu odporúčal obmedziť pohyb a liečil
sa medikamentmi, každý mesiac chodil do nemocnice do Ružinova na kontrolu. Rozpredal 4 kone
a 25 psov, aby nemal toľko pohybu. Následne v nemocnici v Ružinove podstúpil operáciu, bolo mu
odporučené šetriť sa, obmedziť pohyb. V roku 2007 mu lekár (prednosta ortopedického oddelenia,
ktorého meno si navrhovateľ nepamätá) pri operácii v nemocnici v Ružinove povedal, že podanie

obstreku takýmto spôsobom žiada hrubé potrestanie a práve on ho inicioval ku konaniu proti odporcovi.
Navrhovateľ sa tiež vyjadril k okolnosti, prečo sa opuch objavil v inej časti chodidla, než v tej, kde bol
aplikovaný obstrek. Keďže päta ho bolela, mohol dostúpiť len na špičku chodidla. Podľa jeho názoru mu
tak hnis z päty „stiekol“ na miesto opuchu - do prsta. Navrhovateľ sa vyjadril aj k samotnému priebehu
aplikácie obstreku. Uviedol, že odporca mu injekciu pichol 3 cm nad výrastok v päte a injekciu oprel
priamo o kosť. Iní lekári mu povedali, že injekcia mala byť vpichnutá do oblasti kostrhu, nie do kosti.

Navrhovateľ podnikal ako živnostník v oblasti chovu a výcviku psov a podľa jeho slov sa dokázal touto
prácou slušne uživiť. Práve z dôvodu problémov s pätou v roku 2006 zrušil živnosť, požiadal o dôchodok,
lebo stále čerpal peniaze len zo svojich ušetrených zdrojov. Bol uznaný čiastočne invalidným a od roku
2007 poberá čiastočný invalidný dôchodok, nikde v súčasnosti nepracuje. Od septembra 2006 poberá
čiastočný invalidný dôchodok pre postih krčnej chrbtice. Podľa vyjadrenia navrhovateľa pred vznikom

jeho problémov s pätou nemal žiadne psychické problémy, bol aktívnym športovcom, skoro 10 rokov
sa zúčastňoval 2-3 krát do roka triatlonu „Železný muž“. Podľa vyjadrenia v dôsledku ním uvádzaných
skutočností došlo k zmene jeho životného štýlu, vo významnej miere mu klesla celková kvalita života.
Mal tým na mysli, že prestal úplne športovať, obmedzil pohyb, prestal sa stretávať s priateľmi a chodiť
s nimi tancovať. Jeho psychiku ovplyvnilo to, že stratil priateľov. K návrhu priložený psychologicko -

psychiatrický znalecký posudok si dal vyhotoviť z vlastnej iniciatívy, na odporučenie svojej manželky,
lebo sa chcel dať zdravotne do poriadku, keďže začal trpieť i jeho intímny život s manželkou. Tiež
uviedol, že zodpovednosť odporcu je objektívna a samotný nárok nie je preto premlčaný.

Z obsahu lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.02.2008

vyhotoveného H.. M. F. mal súd zistil, že lekár učil navrhovateľovi bolestné 135 bodov. Lekár vyhodnotil
položku 206 a v spojení s vykonanou liečbou zo dňa 12.10.2004 a následnou operačnou liečbou zo
dňa 13.10.2004 plné bodové hodnotenie 45 bodov, ktoré v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z.
zvýšil o 100%, t.j. o 45 bodov z dôvodu súbehu infekcie - abscesu spojené s septickými komplikáciami a
opakovaným operačným výkonom. Za opakovaný operačný zákrok z 11.7.2007 určil tiež 45 bodov ( 45

+ zvýšenie o 45 + 45 ).
Z obsahu znaleckého psychologicko - psychiatrického posudku č. 24/2008 (vypracovaný J.. K. H.) a
č. 96/2008 (vypracovaný H.. Z. F.) zo dňa 20.08.2008 v znení dodatku - opravy posudku zo dňa
07.11.2008,ktorébolipredloženénavrhovateľomspolusnávrhomsúdzistil,žeznalciobodovalisťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 1.300 bodov.

Výsluchom odporcu súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, žiadal ho zamietnuť z dôvodu nepreukázania
zodpovednostných prvkov vzniku práva na náhradu škody. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody, porušenie právnych predpisov a jeho zavinenie. Tiež skutočnosť, že by sa dopustil zavineného
konania, ktorého priamym alebo nepriamym dôsledkom by bol vznik škody. Navrhovateľom predložený

posudok o bodovom hodnotení a psychologicko - psychiatrický posudok namietal, považoval ich za
nehodnoverné, lebo sú v posudkoch vážne pochybenia pri formulácii príčin a následkov. Znalecké
posudky považuje za nehodnoverné aj z dôvodu, že ich vypracovanie si objednal sám navrhovateľ, a
pretoimchýbaobjektívnosťzhodnoteniakonaniaodporcu.Odporcanemalanimožnosťprivyhotovovaní
znaleckého posudku sa vyjadrovať a rozporovať určité tvrdenia, ktoré uvádzal navrhovateľ. Odporca

zároveň poukázal na to, že ako samotný návrh navrhovateľ a tak aj predložené posudky opomínajú
definíciu,čojeneodbornéliečenieavčomkonkrétnespočívapochybenievliečbezjehostrany.Odporca
navrhoval ustanoviť znalca na vypracovanie objektívneho znaleckého posudku, v ktorom sa znalec
vyjadrí a zhodnotí všetky zodpovednostné prvky vzniku nároku na náhradu škody.
Ďalej súd zistil, že odporca v čase podávania obstreku navrhovateľovi a i doposiaľ pracuje ako súkromný

lekár. Lekársku prax vykonáva 20 rokov, má 2 ortopedické atestácie. Podľa slov odporcu nemal nikdy u
žiadneho pacienta problémy s obstrekom do päty. Denne podáva približne dvadsať obstrekov, obstreky
do päty cca 2-krát do týždňa. Odporca dal súdu do pozornosti, že navrhovateľ bol jeho pacientom
už v roku 2001, kedy ho navštívil pre bolesti nôh. V mesiaci júl 2003 a august 2004 mu predpísalortopedickú obuv. Dňa 28.09.2004 bol k nemu navrhovateľ odporúčaný obvodnou lekárkou z dôvodu
výraznej bolesti v päte. Klinickým vyšetrením a röntgenovým vyšetrením stanovil diagnózu „výrastky na
päte“, navrhol RTG liečbu (nerealizovala sa) alebo liečbu injekčným obstrekom. Za použitia jednorazovej

sterilnej pomôcky a medikamentov Diprofos a Mezokain pacientovi vpichol obstrek. Prípravok Mezokain
sa používa na umŕtvenie v päte a Diprofos má účinok týždeň.
Navrhovateľ si vybral túto liečbu namiesto RTG. Po dvoch dňoch navrhovateľ odporcu navštívil pre
opätovné bolesti v päte, zvýšenú teplotu a odporca stav vyhodnotil ako zápalovú reakciu, nasadil
antibiotiká, odporučil studený obklad, kľud na lôžku. Podľa odporcu bolesti spočiatku ustupovali. Po

dvoch týždňoch ho navrhovateľ navštívil opäť s bolesťami celej nohy, teplotami a on zistil, že zápalový
výpotok nebol v mieste vpichnutia, ale v oblasti malíčka ľavej nohy. Odporcovi z toho vyplynulo, že
navrhovateľnedodržalodporučenýkľuda právevplyvomgravitácievýpotokstiekoldoinejčastinohy.Na
otázku navrhovateľa, či bol v kľude mu mal navrhovateľ odpovedať, že sa snažil byť, ale musel sa starať
i o psov. Poslal ho na hospitalizáciu na ortopédiu do nemocnice v Piešťanoch, kde mu urobili incíziu
(narezanie zápalového miesta - v oblasti 5. prsta), strávil tam päť dní. Odporca dal súdu do pozornosti,

že kultiváciou výpotoku sa zistil negatívny výsledok, t. j. kultivačné pôdy zostali sterilné - bez mikróbov,
a preto podľa neho nie je pravdivé tvrdenie, že zaniesol navrhovateľovi infekciu do päty. K ošetrovaniu
navrhovateľa ďalej uviedol, že menovaný bol hospitalizovaný v nemocnici v Piešťanoch aj v čase od
03.02.2005 do 07.02.2005 pre bolesti nohy, znova bola vykonaná kultivácia z malíčka a opätovne sa
zistil negatívny výsledok. Následne bol navrhovateľ liečený RTG terapiou v Trnave, jeho stav sa zlepšil.

Odporca odmietol svoju účasť na tomto spore, lebo s ďalším ošetrením pacienta v roku 2007 ako lekár už
nemal žiadnu súvislosť, už sa nepodieľal na jeho liečení. Nevidí žiadnu súvislosť medzi jeho ošetrovaním
navrhovateľa ako pacienta v roku 2004, a v čase od 09.07.2007 do 12.07.2007 pri hospitalizácii na
klinike v Bratislave. Odmietol tvrdenie, že by urobil navrhovateľovi dieru v päte.
Dal súdu do pozornosti, že po operácii navrhovateľa dňa 10.07.2007 v nemocnici v Bratislave - Ružinov

mu bolo vykonané ošetrenie (vyškriabanie ľavej pätovej kosti) a v závere lekárskej správy bolo uvedené,
že ide o spongiózne tkanivo bez nápadných zmien, diagnóza bola určená ako nezhubný nádor kosti a
chrupavky. H.. F. vo svojich lekárskych správach po vyšetrovaní a liečení navrhovateľa uvádzal vždy
inú diagnózu (napr. zápal kosti, zápal šľachového úkonu, neinfekčný, odumretie kosti, podozrenie na
trvalý hnisavý zápal kosti). Ďalej tiež poukázal na to, že na jednej strane navrhovateľ popiera správnosť

a odbornosť odporcu pri postupe jeho liečenia, na druhej strane sa opiera o § 421 a OZ, pritom doposiaľ
nepreukázal príčinnú súvislosť. Vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov vychádzajúc z času,
kedy bol urobený liečebný úkon (september 2004).

Z obsahu znaleckého posudku č. 5/2010 znalca J.. H.. E. Y., M.. súd zistil, že odporca aplikoval

navrhovateľovi dňa 28.09.2004 injekciou zmes 0,3 Diprophos + 1 ml 1 % mesocain z mediálnej strany
do bolestivého miesta v oblasti calcac calcanei. Následne došlo k bolesti v oblasti päty a abscesu
oblasti hlavičky 5. metatarzu, po 14 dňoch od podania injekcie bol absces v nemocnici incidovaný
(vyrezaný). Podľa navrhovateľa i podľa záznamov bola v mieste podania injekcie koža bez porušenia,
neboli známky hnisu v oblasti päty, kde bola injekcia podaná, t.j. v mieste vpichu a v kanále vpichu sa

nenašli známky infekcie. U navrhovateľa (ďalej „pacienta“) pretrvávali bolesti v oblasti päty dlhodobo,
preto bol aj liečený a asi po pol roku odoslaný na ortopedické pracovisko FN Ružinov. Tu bol najprv
liečený konzervatívne (nechirurgicky) a až 10.07.2007 bola vykonaná probatórna biopsia s nálezom -
nález potvrdzuje diagnózu ostitídy. Znalec konštatoval, že u pacienta bola vykonaná injekčná liečba
lege artis (v súlade so zákonom) pre bolesť v oblasti calcar calcani a neboli dokázané známky infekcie

v mieste vpichu. Vysvetlil, že tento liečebný postup je štandardný a odporúčaný ako metóda voľby pri
uvedených stavoch. Asi u 1 - 3 % pacientov sa možno stretnúť s bolestivou reakciou v mieste vpichu,
ktorá zvyčajne po 24 - 48 hodinách ustúpi a pacientovi sa stav zlepší. Aj pri podaní injekcie lege artis je
možné stretnúť sa s 0,5 - 1 promile s infekčnou komplikáciou.
Absces diagnostikovaný a incidovaný v oblasti hlavičky 5. metatarzu znalec považoval za koincidenciu

(výskyt dvoch udalostí súčasne) ochorenia s ochorením päty. Predpokladané kompartmentalné šírenie
vylúčil, lebo takýto kompartment (časť celku s určitými špecifickými vlastnosťami) z mediálnej strany k
hlavičke 5. metatarzu v medicínskej literatúre nebol popísaný. Znalec poukázal na to, že v oblasti päty je
špeciálne fibroadipozné tkanivo, ktoré je tuhé, takže nedovoľuje takéto šírenie infekcie. Vysvetlil v rámci
posudku, že pokiaľ je infekcia v hĺbke a bola spôsobená v súvislosti s injekciou, vtedy sa zápal šíri v

mieste kanálu vpichu späť na koži v mieste vpichu.
K otázke možného vzniku nekrózy kosti (odumretia tkaniva) v súvislosti s podaním injekčného obstreku
zaujal stanovisko, že princíp úspešnej injekčnej liečby v ortopédii spočíva v podaní zmesi do chorobne
zmeneného ložiska. Jednorázové podanie zmesi 0,3 ml Diprofos + 1 ml Mesocain je tak malou dávkou,po ktorej sa nestretávame s negatívnymi následkami kortikoidu. Čiže po takomto podaní je vylúčené
podanie zmesi do kosti, pretože kalkaneus je tvrdá kosť. Vniknutie do kosti je možné len lekárskym
výkonom (nazývame ho trepanácia alebo foráž), a to len špeciálnymi trepanačnými ihlami, forážou

vrtákom alebo použitím dláta a pílky.
Znalec navyše pri vyšetrovaní navrhovateľa zistil a zdokumentoval nové fakty týkajúce sa priebehu
ochorenia, ktoré sa doposiaľ sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenachádzajú. Ide o symetrický
nález chorobných zmien aj na pravej päte. Morfologické a štrukturálne zmeny na oboch pätových
kostiach zhrnul ako nový pohľad v rámci diagnózy presne špecifikovanej na strane 25 predmetného

znaleckého posudku ( čl. 147 spisu). Zároveň znalec konštatoval, že tieto novo zistené chorobné zmeny
aj na druhej pätovej kosti vnášajú iný pohľad na ťažkosti navrhovateľa. Jeho ťažkosti nie sú vyvolané
injekčnou liečbou podanou odporcom, ale súvisia s novo uvedenými diagnózami. Charakterizoval to ako
systémové zmeny muskuloskeletálneho (svalovo-kostrového) systému, ktoré vysvetľujú aj zdravotné
ťažkosti pacienta. Záverom v rámci znaleckého posudku znalec uviedol, že podanie injekčnej zmesi do
oblasti päty H.. Y. bolo vykonané lege artis.

Do budúcna v ďalšom diagnostickom a liečebnom procese navrhovateľa odporúčal upriamiť pozornosť
na systémové zmeny jeho muskuloskeletálneho systému.

Znalec sa podrobne vyjadril aj k otázkam, ktoré navrhli právni zástupcovia oboch účastníkov konania.
Dospel k záveru, že navrhovateľovi nemohlo spôsobiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti podaním

obstreku odporcom také komplikácie, aké uvádza navrhovateľ a tieto komplikácie nemohli vzniknúť v
trojročnom časovom odstupe od podania obstreku. Nepravidelné užívanie antibiotík nemohlo spôsobiť
komplikácie vzniknuté pri aplikácii jediného obstreku. Popisovaný stav po podaní obstreku nehodnotí
ako komplikáciu, ale ako koincidenciu dvoch ochorení, pritom kľud a hygiena je jedna zo základných
liečebných zásad. Tvrdenia navrhovateľa, že chodil a pohyboval sa v prostredí so zvieratami, vyhodnotil

tak, že navrhovateľ nedodržal liečebný režim.
Na otázku, aký vplyv majú faktory vyskytujúce sa počas nasledovných 3 rokov od podania
jediného obstreku (pracovné preťaženie, úraz, poranenie, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní činnosti
navrhovateľom ako chovateľom koní a psov) znalec konštatoval, že v epikríze (celkový záver lekára
o ochorení) sú uvedené nové fakty symetrického ochorenia pätových kostí, ktoré nemajú súvislosť

s podaním obstreku. Má za to, že popisovaný absces ako koincidencia ochorenia päty môže byť
v súvislosti pri poranení pri chovaní koní a psov. Chorobný stav konštatovaný v čase troch rokov
od podania jediného obstreku nepovažuje za stav, ktorý vznikol ako komplikácia po obstreku, lebo
navrhovateľ má symetrický (súmerný) nález na oboch pätách. Znalec vylúčil použitie jednorazového
sterilného materiálu ako možnosť vzniku iatrogénneho (spôsobeného chybným výkonom) infektu.

Na otázku, či sú okamžité miestne ťažkosti v oblasti obstreku a následné septické teploty 40,5 oC do 48
hod. po obstreku so zhoršujúcimi sa miestnymi zmenami v oblasti nohy prejavom miestnej mikrobiálnej
infekcie s celkovou reakciou organizmu alebo sú prejavom neurčitej miestnej zápalovej reakcie
nepodmienené infekciou znalec zaujal tiež presné stanovisko. Konštatoval, že po obstreku Diprophosom
môže byť následne kryštálmi indikovaná aseptická inflamácia (zápal neobsahujúci choroboplodné látky)

aj so zvýšením teploty.
Preto aj považuje absces v oblasti hlavičky 5. metatarzu za koincidenciu ako samotné ochorenie.
Je bežné a preventívne sa podáva antibiotická liečba pri miestnej zápalovej reakcii, ak nie je podozrenie
na infekciu podmienenú mikroorganizmom. V oblasti päty je špecifické fibroadipózne tkanivo, ktoré je
pre svoju pufrovaciu (výkyvom odolávaciu) funkciu veľmi tuhé a neumožňuje kompartmentálne šírenie.

V žiadnom prípade nie je pravdepodobné, aby sa rozšíril absces z mediálnej strany kalkanea raterálne
do oblasti hlavičky 5. metatarzu. Pokiaľ pacient dodržiava naordinovanú liečbu, tak leží na chrbte so
zvýšenou dolnou končatinou a gravitácia pôsobí tak, že chorobné ložisko sa lokalizuje do oblasti päty.
Znalec vylučuje negatívny výsledok na kultiváciu a citlivosť po vyše mesačnej cielenej antibiotickej
liečbe na možnosť pretvárania infekcie. U navrhovateľa sa nedá predpokladať súvislosť s obstrekom pri

nepretržitých ťažkostiach a opakovanom pozitívnom vyšetrení na kultiváciu a citlivosť jednak 2 týždne a
jednak 3,5 mesiaca po výkone. Podľa znalca sa ani nedá predpokladať, že sú ťažkosti navrhovateľa a
hlavne klinický priebeh ochorenia podporený výsledkami vyšetrení prejavom jedného chorobného deja.
Povyšetreniachdospelkzáveru,žeupacientaideonovodiagnostikovanésymetricképostihnutieoblasti
oboch pätových kostí. Jednoznačne vylúčil súvislosť s miestnym podaním hormónu (kortikosteroidu) do

bezprostrednej blízkosti kosti a zmenu štruktúry v priľahlej oblasti kosti.
Znalcovi z klinického stavu navrhovateľa, z predloženej dokumentácie, z opakovaných kultivačných
vyšetrení nevyplýva, že sa u pacienta jedná stále o ten istý infekčný agens, pretrvávajúcu tú istú
chronickú infekciu s prechodnými zlepšeniami po cielenej antibiotickej a chirurgickej liečbe. Zistil, že upacienta ide o iné ochorenie. Záverom už len zopakoval, že ochorenie nie je jedným chorobným dejom
začínajúcim po liečebnom invazívnom (zvonku do tela zasahujúcom) výkone po obstreku vykonanom
28.09.2004, ale ochorenia navrhovateľa sú uvedené v epikríze.

Písomne podaný znalecký posudok znalec doplnil ústne do zápisnice dňa 29.09.2011. Znalec bol
oboznámený s námietkou navrhovateľa voči jeho osobe ako znalcovi podanej na súde 26.7.2011.
Námietka zaujatosti spočívala v tom, že má navrhovateľ vedomosť, že sa znalec osobne pozná s
odporcom. Znalec k námietke zaujatosti uviedol, že na území Slovenskej republiky je cca 300 ortopédov
a s odporcom sa pozná asi tak, ako s ostatnými ortopédmi. Okrem toho, že je znalcom a lekárom, 2 x

do roka sa s ostatnými ortopédmi stretáva na odborných prednáškach, kde aj sám prednáša. Tiež je
vedúcim katedry ortopédie Slovenskej zdravotníckej univerzity, ortopédov aj skúša.
Znalec zotrval na svojom písomnom znaleckom posudku. Vysvetlil súdu, že ho rozdelil na teoretickú
časť a časť zameranú na odpovede na konkrétne mu položené otázky s úlohou vysvetliť problém aj tak,
aby tomu mohol porozumieť i laik. Pri svojich záveroch posudku vychádzal z toho, že miesto vpichu je
na inom mieste a miesto nálezu na nohe navrhovateľa je na inom mieste.

Dospel k záveru, že u navrhovateľa ide o reumatologické degeneratívne ochorenie.
Má za to, že po jednom štandardnom vpichu obstreku lege artis nemôže prísť k ochoreniu, na aké
navrhovateľ poukazuje, t.j. spúšťacím mechanizmom nebolo vpichnutie obstreku odporcom.
Dal súdu do pozornosti, že navrhovateľ už prišiel k lekárovi s tým, že ho päta bolí. Bol mu daný jeden
obstrek, čo nemohlo byť spúšťacím mechanizmom jeho zdravotných problémov. Navrhovateľ musel mať

zdravotné problémy už predtým. Zápal, ktorý bol navrhovateľovi v nemocnici v Piešťanoch operovaný, je
na úplne inom mieste na nohe, než bol daný obstrek a preto zistený absces vôbec nesúvisí s obstrekom.
Navrhovateľ má dve navzájom prebiehajúce ochorenia, a to z jednej strany je absces (ohraničený
hnisavý zápal s rozpadom
odumretého tkaniva) a z druhej strany entezopatia (ochorenie šliach) v oblasti päty. Záverom dodal, že

je absurdné, aby následkom obstreku z vnútornej strany päty prešiel zápalový proces per continuitatem
(plynule, priamym šírením, prestupom).

Na výzvu súdu navrhovateľ doručil súdu dňa 21.10.2011 bližšie špecifikovanú vznesenú námietku
zaujatosti voči znalcovi J.. H.. E. Y., M.. Navrhovateľ uviedol, že po ustanovení znalca v tomto konaní

zisťoval na internete, či nemá znalec nejaký vzťah k odporcovi. Zistil, že obaja sú zapísaní ako znalci
z toho istého odboru a preto aj nadobudol dojem, že sa dobre poznajú . Tiež od lekárov počul, že
znalec a odporca sa vraj dobre poznajú, ale nakoľko si nepamätá, kto to povedal (kde a kedy), nevie
svoje tvrdenie preukázať. Podľa slov navrhovateľa jeho domnienku nepriamo potvrdil i sám znalec,
keď povedal, že pozná odporcu tak ako iných ortopédov. Myslí si , že sa poznajú ale lepšie, lebo

napríklad nevie že znalcom v odbore ortopédie je aj H.. M. F.. Zaujatosť znalca vidí i v tom, že v svojom
znaleckom posudku akoby zámerne vylúčil súvislosť vpichu na tvorbu zápalu, hoci z jeho lekárskych
záznamov i z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zrejmé, že odporca
pochybil. O nezaujatosti znalca má pochybnosti i z dôvodu, že znalecké dokazovanie dospelo k záveru,
že u navrhovateľa ide o dve súčasne prebiehajúce ochorenia. Súd túto námietku zaujatosti na znalca

vyhodnotil ako nedôvodnú.
Uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 6. apríla 2010 č.k.: 5C 591/2008 -104 o ustanovení J..
H.. E. Y., M.. za znalca v tomto konaní nadobudlo právoplatnosť dňom 14.04.2010. Znalec doručil súdu
dňa 26.7.2010 vypracovaný znalecký posudok a dňa 18.11.2010 sa konalo pojednávanie i za účasti
navrhovateľa, kde ešte nevzniesol námietku zaujatosti proti znalcovi. Navrhovateľ doručil súdu námietku

zaujatosti znalca prvýkrát 26.07.2011 a doplnenú až dňa 21.10.2011.V ďalšom súd vyhodnocoval
námietku zaujatosti vzhľadom na obsah samotnej námietky a na tvrdenie, kedy nadobudol navrhovateľ
dojem o zaujatosti znalca. Navrhovateľ uviedol, že ešte po ustanovení znalca (t.j. po 06.04.2010)
náhľadom na stránku znalcov na internete nadobudol dojem, že znalec a odporca sa dobre poznajú.
Súd konštatuje, že pri vyhodnocovaní námietky zaujatosti musí vychádzať z objektívnych preukázaných

skutočností a nie len zo subjektívneho pocitu (dojmu) navrhovateľa, že sa znalec s druhým účastníkom
konania pozná. V konečnom dôsledku je zaujímavé, prečo potom navrhovateľ vzniesol námietku
zaujatosti až cca po 15 mesiacoch a nie hneď po tom, čo sa dozvedel o osobe ustanovenej za znalca.
Takisto na tvrdenie navrhovateľa, že počul, že odporca a znalec sa dobre poznajú, pritom neuviedol ani
len meno osoby, ktorá mu to povedala, kedy a kde mu to povedal, nemohol súd prihliadať. Súd má za

to, že pokiaľ by v skutočnosti navrhovateľ takúto informáciu dostal, ide o takú dôležitú skutočnosť pre
toto konanie, že by si určite zapamätal aspoň osobu, od ktorej to počul. Samotné tvrdenie znalca, že
odporca pozná tak ako iných ortopédov nemožno považovať za objektívny dôkaz, že je znalec zaujatý.
V konečnom dôsledku v rámci celého kontextu znalca k námietke zaujatosti jasne vyplýva, že odporcupozná ako iných ortopédov, lebo ortopédov nie je na Slovensku tak veľa, a tiež sa stretávajú dvakrát do
roka na odborných prednáškach. To, že znalec nemá vedomosť o tom, že aj H.. M. F., J.. je znalcom
v Odbore: Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Ortopédia nie je relevantným dôkazom, že je znalec

zaujatý. Súd dodáva, že zo zoznamu znalcov na internete zistil, že H.. M. F., J.. je zapísaný znalec pre
toto odvetvie až od 23.4.2010 .
V súvislosti s námietkou znalca navrhovateľ poukázal i na to, že znalec v svojom znaleckom posudku
akoby zámerne vylúčil súvislosť vpichu na tvorbu zápalu, hoci z jeho lekárskych záznamov i z
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je zrejmé, že odporca pochybil. Súd sa

vyporiadal i s týmto tvrdením a má za to, že znalec objektívne posudzoval zdravotný stav navrhovateľa
na základe otázok, ktoré mu boli zadané aj od navrhovateľa. Znalec je vo všeobecnosti preto znalcom,
aby sám objektívne znalecky posúdil a vyhodnotil všetky skutočnosti (zdravotnú dokumentáciu pacienta,
vyjadrenia účastníkov a ďalšie nové zistené skutočnosti) a sám zaujal vlastné stanovisko, a nie bezhlavo
sa mal pridržiavať len skôr urobených lekárskych správ. V konečnom dôsledku mal navrhovateľ možnosť
zúčastniť sa na informatívnom výsluchu znalca na súde a dať mu doplňujúce otázky, ale tohto výsluchu

sa nezúčastnil a ani nepožiadal o dopracovanie znaleckého posudku formou dodatku s uvedením
konkrétnych otázok, ktoré by chcel ešte znalcovi položiť. Na základe týchto všetkých konštatovaní súd
dospel k záveru, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti dôvodne, je len vykonštruovaním jeho
subjektívnych dojmov, účelom námietky znalca bolo dosiahnuť vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku a preto i na jeho námietku neprihliadal. ( R1/1981 s. 13; III. ÚS 47/05) za použitia § 15a O.s.p.

v spojení s § 17 O.s.p.

Účastníci sa vyjadrili k znaleckému posudku. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.11.2010 konštatoval,
že je laik, ale znalecký posudok považuje za zbúchaný pamflet. Tvrdenia znalca, že má postihnutú aj
druhúnohu,ažejetodedičnépovažujezahlúposť,atoinapriektomu,žeznalecjeprofesorom.Požiadal

o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Jeho právny zástupca sa tiež nestotožnil so závermi
znaleckého posudku. Žiadal posúdiť odborné otázky ešte raz z dôvodu, že závery znaleckého posudku
sú v rozpore so správami H.. M.X. F., ošetrujúceho lekára navrhovateľa. Odporca poukázal na to, že
znalec J.. H.. E. Y., M.. je nielen kapacitou vo svojom odbore, ale i autorom publikácie „Ortopédia“. Na
druhej strane dal do pozornosti súdu, že H.. F. má vážne zdravotné problémy, ktoré mohli aj ovplyvniť

jeho lekárske vyjadrenia. Žiadal súd osvojiť si záver znalca, že jeho úkony boli vykonané lege artis. K
informatívnemu výsluchu znalca sa nevyjadrili, aj keď s ním boli oboznámení.

Právny zástupca navrhovateľa trval na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku z dôvodu, že
znalec J.. H.. E. Y., M.. uvádzal v znaleckom posudku nové ochorenia navrhovateľa a dával ich do

súvislosti s jeho ochoreniami týkajúcimi sa tohto konania. Odôvodnil to i rozporom znaleckého posudku
s lekárskymi záznamami navrhovateľa, pritom podľa jeho vyjadrenia je H.. F. tiež znalec v tom odvetví
ortopédia a znalec J.. H.. E. Y., M.. sa nevyporiadal s rozpornými tvrdeniami uvádzanými v lekárskych
správach H.. F.. Právny zástupca navrhovateľa má za to, že znalec na niektoré otázky odpovedal skôr
v záujme odporcu, pritom ako príklad uviedol odpovede na otázky č. 7 a 10. Ďalej uviedol, že znalec pri

odpovedi na otázku číslo 10 konštatoval, že „ pri použití 0,3 ml nie“, ale neuviedol, či pri nejakom inom
množstve by mohol mať účinky. Tiež má za to, že neboli zohľadnené individuálne vlastnosti osoby, napr.
jeho zdravotný stav. Ďalej poukázal na to, že znalec odpovedajúc na otázku 7 ( či sa dá predpokladať,
že ťažkosti pacienta a klinický priebeh ochorenia podporený výsledkami vyšetrení sú prejavom jedného
chorobného deja) dal jasne negatívnu odpoveď a rozviedol ju o ďalšie ochorenia. Záverom dodal, že

znalec uvádzal v znaleckom posudku ochorenia, ktoré neboli diagnostikované H.. Y. a ani H.. F.. Ďalej dal
do pozornosti súdu, že znalec vychádzal pri vypracovaní posudku z predložených materiálov a obsahu
spisu, kde je poňaté vyjadrenie odporcu, že navrhovateľ nedodržiaval liečebný režim. Toto tvrdenie bolo
následne prevzaté do posudku tak ako i tvrdenie odporcu, že navrhovateľ odchádzal od neho v dobrom
stave (i keď to nie je uvedené v lekárskych správach navrhovateľa).

Trval i na vykonaní dôkazu svedeckou výpoveďou H.. H.. M. F., J.. z dôvodu, že on je tiež znalcom v
odbore ortopédia a dal základ na podanie tejto žaloby, keďže v lekárskom zázname H.. F. bola uvedená
príčinná súvislosť týkajúca sa poškodenia zdravia navrhovateľa.
V záverečnom vyjadrení zotrval na svojich návrhoch, navrhovaných dôkazoch. Spochybnil závery
znaleckého posudku i nepripustenie kontrolného znaleckého posudku ako ďalšieho dôkazu. Je

presvedčený, že len kontrolným znaleckým posudkom by bolo možné osvedčiť, či bola príčinná
súvislosť medzi ochorením navrhovateľa a zákrokom odporcu. Tiež by bolo možné vyriešiť rozpory
medzi znaleckým posudkom J.. H.. Y. M.. a lekárskymi správami H.. M. F.. Znalec by mal vychádzať zlekárskych záznamov, odbornej spôsobilosti a pokiaľ zistil rozpor svojich zistení s lekárskymi správami
navrhovateľa, mal ich vyhodnotiť. Má zato, že k vyhodnoteniu nedošlo.

Právny zástupca odporcu považuje znalecký posudok J.. H.. E. Y., M.. za postačujúci a právne
významný, lebo znalec jednoznačne, výstižne a obsiahle odpovedal na všetky otázky. Z vyjadrení
právneho zástupcu navrhovateľa mu nevyplýva, že by odpovede znalca neboli dostatočné. Dal súdu
do pozornosti, že obaja účastníci konania mali možnosť dávať otázky znalcovi. Otázky boli položené
síce jednoznačne, bolo na ne aj jednoznačne odpovedané v rámci posudku, čo svedčí o postupe

odporcu lege artis vo vzťahu k navrhovateľovi pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a pri vykonaní
konkrétnych úkonov. V tomto konaní bol ustanovený za súdneho znalca J.. H.. E. Y., M.. a preto
považuje za bezvýznamné opierať sa o tvrdenia H.. F., ktorý podľa jeho tvrdenia nie je znalcom.
Záverom dal súdu do pozornosti, že navrhovateľ mal dostatok času na vymedzenie presných rozporov
medzi vyjadreniami znalca J.. H.. E. Y., M.. a H.. H.. M. F., J.., ale doposiaľ uvádza rozpory len
paušálne, nie konkrétne. V záverečnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť, lebo doposiaľ neboli

preukázané zodpovednostné prvky. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Vykonanie dôkazov v
konaní považuje za dostatočné, znalecký posudok za objektívny. Podľa neho navrhovateľ nepreukázal
neobjektívnosť znaleckého posudku, ale len paušalizuje a bagatelizuje závery posudku. Dodal, že
navrhovateľ mal už na predchádzajúcom pojednávaní možnosť podávať a klásť otázky znalcovi J.. H..
Y. M.., ale tak neurobil. Právny zástupca je toho názoru, že navrhovateľ ani nemal konkrétne otázky

na údajné nezrovnalosti. Záverom si uplatnil trovy konania.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd si
vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti navrhovateľom musel ako predbežnú otázku vyriešiť,
či 1/ či odporca porušil právnu povinnosť v súvislosti s poskytnutím injekčného obstreku (t.j. či obstrek

podal lege artis); 2/ či vznikla navrhovateľovi škoda na zdraví v dôsledku injekčného obstreku podaného
odporcom; 3/ či existuje príčinná súvislosť medzi podaním injekčného obstreku navrhovateľovi pri
poskytovaní zdravotníckej starostlivosti (služby) a škodou, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľa vznikla
na jeho zdraví. Za týmto účelom ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie ortopédia
na vyporiadanie sa s odbornými otázkami, ktoré mu dali účastníci konania prostredníctvom svojich

právnych zástupcov. Navrhovateľ síce doložil rôzne lekárske správy, bodové hodnotenia i správy od
H.. M. F., J.. (na ktoré sa odvolával), ale bolo potrebné odborne posúdiť zdravotný stav a vyjadriť sa
k otázkam objektívnym znalcom, ktorý pred tým zdravotný stav navrhovateľa neskúmal. V konečnom
dôsledku objektívne vyjadrenie lekára - znalca zapísaného do zoznamu znalcov má vždy vyššiu váhu
ako vyjadrenia ošetrujúcich lekárov, ktorí môžu byť ovplyvnení i subjektívnymi pocitmi pacienta. Súd

zároveň dodáva, že v čase keď H.. M. F., J.. vyhotovoval bodové hodnotenie pre navrhovateľa, nebol
zapísanývzoznameznalcovpreodborzdravotníctvoafarmácie,odvetvieortopédia.Zzoznamuznalcov
zverejneného na internetovej stránke súd zistil, že tento je zapísaný až od 23.4.2010. Pod porušením
právnej povinnosti treba vo všeobecnosti rozumieť uskutočnený úkon, v súvislosti s ktorým došlo k
porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem,

ktoré mal škodca zachovávať (napr. postup pri podávaní obstreku). Súd nepripustil navrhovaný dôkaz
navrhovateľom na vypočutie H.. M. F. J.. za účelom jeho konfrontácie ako znalca so znalcom J.. H.. E. Y.,
M.. z dôvodu, že H.. F. nebol v tomto konaní ustanovený ako znalec a ani nemohol byť pre zachovanie
objektívnosti za znalca ustanovený. Z hľadiska procesného má súd za to, že pokiaľ by lekárske správy
H.. M. F. J.. (prípadne jeho vyjadrenie na súde) považoval za úkony ustanoveného znalca, síce nezložil

znalecký sľub, išlo by o vadu konania (R 37/1973). Ďalším dôvodom, prečo súd nevypočul H.. H.. M. F. J..
je aj ten, že navrhovateľ ho žiadal vypočuť hlavne z dôvodu, že on ho tiež inicioval k podaniu žaloby proti
odporcu. Teda súd zhodnotil, že u menovaného lekára by skôr prevyšoval subjektívny záujem zotrvať
na svojich vyjadreniach robených v čase, kedy nebol ešte znalcom a nemal by dostatočný objektívny
nadhľad nad vecou.

Na základe vyššie vykonaných dôkazov súd vydal vo veci dňa 29. novembra 2011, č.k.: 5C 591/2008
- 293 rozsudok, ktorým návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave uznesením
zo dňa 3. júla 2012, č.k.: 24Co 160/2012 - 326 bol rozsudok súdu zrušený. Z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu vyplynulo, že pokiaľ znalec dospel v súdnom konaní k záveru, že zdravotné

komplikácie navrhovateľa nie sú v príčinnej súvislosti s injekčným obstrekom, toto zistenie nesporne
nevyvracia tvrdenia navrhovateľa podložené zdravotnou dokumentáciou. Je preto nevyhnutné dať
preskúmať podaný znalecký posudok aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inštitúcii. Výsluchom
znalca tiež neboli odstránené pochybnosti o namietanej nezaujatosti znalca a odporcu. Rovnako tak saodvolaciemu súdu javí ako dôvodné, vypočuť ošetrujúceho lekára H.. F. ako svedka a jeho výpoveď
konfrontovať so znalcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo veci nariadil vykonať výsluch H.. F. a vzájomnú konfrontáciu so
znalcom. Na dožiadanie výsluch vykonal Okresný súd Bratislava II dňa 10.05.2013.

Výsluchom svedka H.. F. súd zistil, že navrhovateľa liečil od 17.03.2005, predtým sa nepoznali.
Správu nachádzajúcu sa na čl. 30 súdneho spisu vyhotovil na žiadosť E.. J. (pôvodný právny

zástupca navrhovateľa). Nešlo o nález, bola to informácia pre právnika, nie odborný lekársky nález.
Navrhovateľovi diagnostikoval ostitídu - zápal kosti. S ustanoveným znalcom má kolegiálne vzťahy.
Nevylúčil príčinnú súvislosť medzi zápalom kosti a aplikáciou vpichu obstrekom vykonanú odporcom v
roku 2004. Tiež uviedol, že je dané anatómiu tela, že absces (ohraničený hnisavý zápal s rozpadom
odumretého tkaniva) sa môže vytvoriť i na inom mieste, ako bolo miesto vpichu. Vpich môže spôsobiť
odumretie kosti, ale to by musela byť do kosti vpichnutá hormonálna liečba.

Výsluchom ustanoveného znalca súd zistil, že odporca úkon vykonal lege artis.

Na nariadenom pojednávaní dňa 28.01.2014 súd opäť vypočul účastníkov konania a zistil, že
navrhovateľ zotrváva na vykonaní ďalšieho znaleckého dokazovania. Návrh odôvodnil tým, že svedok
H.. F. sa k záverom znaleckého dokazovania odmietol vyjadriť, ale spochybnil závery znaleckého

dokazovania. Nevylúčil príčinnú súvislosť tak, ako to urobil znalec. Na vyhotovení ďalšieho znaleckého
posudku trval. Výsluchom odporcu bolo zistené, že zo samotnej konfrontácie nevyplýva, že by závery H..
Y. boli spochybnené, či napadnuté H.. F., ktorý tiež pôsobí ako znalec v tomto odbore. Otázky kladené
právnym zástupcom navrhovateľa nesúviseli s meritom veci, H.. F. na ne odpovedal neurčito a odmietol
konfrontovať s H.. Y.. Nevyplynulo, že by spochybňoval závery H.. Y.Š. ohľadom existencie príčinnej

súvislosti. Vyjadril sa len, že „môže, ide o zriedkavosť“. Nevedel odpovedať ani na otázku H.. Y., či ide u
navrhovateľa o absces. H.. F. sa odvolal na to, že išlo o r. 2004. Dňa 10.05.2013 znalec H.. Y. opakovane
uviedol, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis. Pri tom vyjadrení bol prítomný aj H.. F.,
ktorý na to nereagoval, ani to nevytkol, či nespochybnil. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa
H.. F. uviedol, že môže byť príčinná súvislosť medzi vpichom a abscesom môže byť, že to nevylučuje.

No na podporu svojho tvrdenia viac neuviedol, ani neodkázal na konkrétnu lekársku správu. Odporca
žiadal nepripustiť znalecké dokazovanie znaleckým posudkom. Po zrealizovaní konfrontácie medzi H..
Y. C. H.. F. sa nepreukázala potreba dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Pôvodný je jasný, určitý
a zrozumiteľný.

Podľa § 98 ods. 6 zák. č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za škodu
spôsobenú poskytovateľmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný predpis.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa § 421a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Podľa § 127 ods. 1 až 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak
závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí
účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne.
Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môžesa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno
daťpreskúmaťajinémuznalcovi,vedeckémuústavualeboinejinštitúcii.Účastníkovi,prípadneiniekomu
inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné

vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo
znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. Namiesto posudku znalca možno použiť
potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

Nevyhnutným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním škodcu a škodou. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať so zavinením. Odlišnosť
je zjavná v prípadoch, keď sa pre vznik škody nevyžaduje zavinenie. Ak je protiprávne konanie a škoda
vo vzťahu príčiny a následku, možno hovoriť o príčinnej súvislosti. Príčinou škody môže byť len taká
okolnosť, bez ktorej by škodový následok nevznikol. To, či určitá podmienka je spôsobilá za obvyklého
(prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti škodcu, spôsobilá vyvolať škodu, treba chápať
tak, či škoda bola za daných pomerov a v jeho postavení, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal,

predvídateľná.
Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta musí
byť naisto zistená; dôkazné bremeno v tomto smere znáša navrhovateľ (Uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 25. novembra 2003, sp.zn.: 25Cdo 168/2003).
Podľa súdnej praxe zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví pacienta,

ktorá má pôvod v lekárskom zákroku, resp. v nesprávnom spôsobe jeho vykonania (zákrok non lege
artis),nemožnoposudzovaťakoškoduspôsobenúsamotnouprevádzkovoučinnosťouakocelkupodľa§
420a OZ, ale treba ho pre protiprávnu povahu posudzovať podľa § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti
za škodu.

Podľa § 421a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

V tomto ustanovení je upravený ďalší prípad osobitnej zodpovednosti za škodu. Každý zodpovedá za
škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité
pri plnení záväzku. Táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie
(oslobodenia sa zo zodpovednosti). Preto tu možno hovoriť o absolútnej objektívnej zodpovednosti.
Vznik zodpovednosti za škodu podľa § 421a OZ predpokladá, že predmetom plnenia záväzku je určitá

práca (činnosť), na vykonanie ktorej sa ako prostriedok použil prístroj alebo vec.
Základnýmpredpokladomtejtozodpovednosti(mimoexistenciezáväzkovéhovzťahu)jevýskytokolnosti
- udalosti, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku
a ktorá spôsobila škodu. Pod okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci, sa rozumejú jej vlastnosti
a účinky, ktorými sa vec (prístroj, prípravok) prejavuje navonok. Za škodu spôsobenú okolnosťami,

ktoré majú pôvod v povahe prístroja, príp. inej veci, sa samozrejme považuje aj situácia, keď škoda
vznikla následkom vady prístroja, jeho nefunkčnosti alebo jeho nevhodnej, prípadne nedostatočnej
obsluhy. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, je však nielen jeho vada alebo chýbajúca vlastnosť,
ktorú by inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo charakteristické vlastnosti, teda
samotná povaha prístroja. Zodpovednosť podľa § 421a OZ je daná, ak konkrétne ujma bola spôsobená

okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy prístroja alebo veci, ktoré boli použité ako prostriedok
pri poskytnutí plnenia (napr. zdravotníckej služby), teda aj v prípade, že použitá vec nebola vadná, ale
práve svojou povahou zapríčinila vznik škody.
V § 421a ods. 2 OZ je rozšírená pôsobnosť ustanovenia § 421a OZ aj do špecifických oblastí
poskytovania služieb. Toto ustanovenie sa v praxi najčastejšie týka poskytovania služieb zdravotníckymi

zariadeniami. Zdravotnícke zariadenie zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe použitého prístroja, nástroja alebo inej veci použitej pri poskytnutí zdravotníckych služieb, a to
aj keď ide o vedľajšie účinky, ktoré mali za následok vznik škody a o ktorých zdravotnícka organizácia
nevedela, že k nim dochádza (R 9/1977).
Z dosahu ustanovenia § 421a OZ sú aj v oblasti zdravotníctva vylúčené prípady, keď príčinou vzniku

škody nebola škodová udalosť (napr. prenos infekčného ochorenia ihlou injekčnej nesterilnej striekačky),
ale len chybný zákrok zdravotníckeho personálu (tu prichádza do úvahy zodpovednosť zdravotníckeho
zariadenia podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu - § 420 OZ).Ak v súdnom konaní bolo znaleckým posudkom preukázané, že príčinou poškodenia zdravia žalobkyne
bol lekársky zákrok (obstrek krčnej chrbtice), ktorý žalovaný vykonal technicky nesprávne, potom aj za
situácie, keď aplikovaná látka (mezokain) vyvolala u žalobkyne alergickú reakciu a následnú chemickú

myelitidu, nemožno vyvodiť, že škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v povahe použitého lieku (látky), ale zodpovednosť žalovaného za chybný zákrok je potrebné
posudzovať podľa § 420 OZ, pretože práve chybný spôsob vykonania tohto zákroku odporcom bol
faktorom,ktorývyvolalpoškodeniezdraviaužalobkyne(ÚSČRz31.8.2004,sp.zn.25Cdo2542/2003).
Okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, sú napr. okolnosti, ktoré vyplývajú

z chybnosti prístroja (napr. röntgenového prístroja, injekčnej striekačky, lieku a pod.), pričom nie je
rozhodujúce,čiideovadnosťvyskytujúcusaojedinele,opakovanealebopravidelne.Ideozodpovednosť
za bezchybnosť látky v čase poskytnutia činnosti na splnenie záväzku a za zlyhanie použitého prístroja.
Zodpovednosť je daná vtedy, ak látka alebo prístroj vyvolali účinky, ku ktorým všeobecne nedochádza,
ale kde boli dané na vyvolanie účinkov iné špecifické podmienky (napr. alergia alebo idiosynkrazia
osoby, u ktorej boli prístroj alebo látky použité). Ak napr. k ochoreniu pacienta došlo v dôsledku

použitia nesterilnej injekčnej ihly pri liečebnom zákroku, ide o objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho
zariadenia za škodu tým spôsobenú pacientovi na zdraví. To sa však nevzťahuje na zodpovednosť za
vadnosť chybného zákroku lekára; v takomto prípade je daná všeobecná zodpovednosť podľa § 420
OZ (ÚS ČR z 31. 8. 2004, sp. zn. 25 Cdo 2542/2003).

Zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ
podstúpil pre bolesti päty vyšetrenie u odporcu. Odporca odporúčal liečbu medikamentóznu (liekmi)
alebo ožiarením poškodeného miesta. Navrhovateľ sa rozhodol pre aplikáciu liečiva prostredníctvom
injekcie. Odporca túto zaviedol do postihnutého miesta. Následne navrhovateľ pociťoval bolesť, mal
horúčku a podstúpil ďalšie vyšetrenia. Je presvedčený, že jeho zdravie bolo poškodené zákrokom

vykonaným odporcom, a to konkrétne nesprávnou aplikáciou liečiva. Za nesporné súd považuje to, že
navrhovateľ bol liečený u odporcu, a to od roku 2001 (i keď posudzovaný problém nastal v roku 2004).
Tiež je nesporné, že navrhovateľ má zdravotné problémy, pre ktoré je aj čiastočne invalidný. Ako to
vyplýva z lekárskeho posudku na čl. 34 súdneho spisu, navrhovateľ je od roku 1990 v trvalej liečbe
neurológa pre postih chrbtice, najmä krčnej s výraznými degeneretívnymi zmenami. Od augusta 2006

sú u navrhovateľa preukázané multietážové degeneratívne zmeny. Sú mu aplikované obstreky, infúzia
i injekčná liečba. Je liečený i ortopédom pre hnisavý zápal ľavej päty i s nekrózou kosti.
Medzi účastníkmi konania zostáva sporným, či medzi lekárskym zákrokom odporcu (injekčné podanie
liekov) a poškodením zdravia navrhovateľa, je daná príčinná súvislosť.
Navrhovateľ v konaní nenamietal závadnosť poskytnutého liečiva, ale spôsob, akým bol lekársky výkon

poskytnutý. Preto na zodpovednosť odporcu ako lekára neštátneho zdravotníckeho zariadenia nemožno
nazerať ako na zodpovednosť absolútnu objektívnu, kde by sa zodpovednosť za škodu odvodzovala od
okolností, ktorých pôvod je v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá sa pri zákroku použila. V prípadne
vadne vykonaného lekárskeho výkonu (teda nie spôsobom lege artis - podľa pravidiel lekárskej vedy
a v súlade s jej najnovšími poznatkami) sa na konanie lekára vzťahujú ustanovenia o všeobecnej

zodpovednosti za škodu. Tu okrem škody a príčinnej súvislosti treba skúmať aj zavinenie škodcu.
Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že navrhovateľovi nemohlo spôsobiť poskytnutie zdravotnej
starostlivosti podaním obstreku odporcom také komplikácie, aké uvádza navrhovateľ, a tieto komplikácie
nemohli vzniknúť v trojročnom časovom odstupe od podania obstreku. Nepravidelné užívanie antibiotík
nemohlo spôsobiť komplikácie vzniknuté pri aplikácii jediného obstreku. Popisovaný stav po podaní

obstreku znalec nehodnotil ako komplikáciu, ale ako koincidenciu (spolupôsobenie) dvoch ochorení,
pritom kľud a hygiena je jedna zo základných liečebných zásad. Je nesporné, že navrhovateľ nedodržal
liečebný režim (kľud na lôžku a vyviazanie nohy), keď sám potvrdil, že o barle chodieval po dvore púšťať
a zatvárať psov. Chorobný stav konštatovaný v čase troch rokov od podania jediného obstreku nemožno
považovaťzastav,ktorývznikolakokomplikáciapoobstreku,lebonavrhovateľmásymetrický(súmerný)

nález na oboch pätách. Znalec vylúčil použitie jednorazového sterilného materiálu ako možnosť
vzniku iatrogénneho infektu (infektu spôsobeného chybným výkonom). Konštatoval, že po obstreku
liečivom Diprophos môže byť následne kryštálmi indikovaná aseptická inflamácia (zápal neobsahujúci
choroboplodné látky) aj so zvýšením teploty. Je bežné a preventívne sa podáva antibiotická liečba
pri miestnej zápalovej reakcii, ak nie je podozrenie na infekciu podmienenú mikroorganizmom. V

oblasti päty je špecifické fibroadipózne tkanivo, ktoré je pre svoju pufrovaciu (výkyvom odolávaciu)
funkciu veľmi tuhé a neumožňuje kompartmentálne (z miesta na miesto) šírenie. V žiadnom prípade
nie je pravdepodobné, aby sa rozšíril absces z mediálnej strany kalkanea laterálne do oblasti hlavičky
5. metatarzu. Pokiaľ pacient dodržiava naordinovanú liečbu, tak leží na chrbte so zvýšenou dolnoukončatinou a gravitácia pôsobí tak, že chorobné ložisko sa lokalizuje do oblasti päty. Znalec vylučuje
negatívny výsledok na kultiváciu a citlivosť po vyše mesačnej cielenej antibiotickej liečbe na možnosť
pretvárania infekcie. U navrhovateľa sa nedá predpokladať súvislosť s obstrekom pri nepretržitých

ťažkostiach a opakovanom pozitívnom vyšetrení na kultiváciu a citlivosť jednak 2 týždne a jednak 3,5
mesiaca po výkone. Podľa znalca sa ani nedá predpokladať, že sú ťažkosti navrhovateľa a hlavne
klinický priebeh ochorenia podporený výsledkami vyšetrení prejavom jedného chorobného deja. Po
vyšetreniach dospel k záveru, že u pacienta ide o novo diagnostikované symetrické postihnutie oblasti
oboch pätových kostí. Jednoznačne vylúčil súvislosť s miestnym podaním hormónu (kortikosteroidu) do

bezprostrednej blízkosti kosti a zmenu štruktúry v priľahlej oblasti kosti.
Znalcovi z klinického stavu navrhovateľa, z predloženej dokumentácie, z opakovaných kultivačných
vyšetrení nevyplýva, že sa u pacienta jedná stále o ten istý infekčný agens, pretrvávajúcu tú istú
chronickú infekciu s prechodnými zlepšeniami po cielenej antibiotickej a chirurgickej liečbe. Zistil, že u
pacienta ide o iné ochorenie. Ochorenie navrhovateľa nie je jedným chorobným dejom začínajúcim po
liečebnom invazívnom (zvonku do tela zasahujúcom) výkone po obstreku vykonanom 28.09.2004, ale

ochorenia navrhovateľa sú uvedené v epikríze.
Ustanovený znalec veľmi podrobne medicínsky opísal, ako má lekár postupovať v prípade takých
ťažkostí pacienta, ktorými trpel (trpí) navrhovateľ. Uviedol, že množstvo a druh injekčne podanej látky
navrhovateľovi je bežným (predpísaným) postupom. Konštatoval, že u pacienta bola vykonaná injekčná
liečba lege artis (v súlade so zákonom) pre bolesť v oblasti calcar calcani a neboli dokázané známky

infekcie v mieste vpichu. Vysvetlil, že tento liečebný postup je štandardný a odporúčaný ako metóda
voľby pri uvedených stavoch. Asi u 1 - 3 % pacientov sa možno stretnúť s bolestivou reakciou v mieste
vpichu, ktorá zvyčajne po 24 - 48 hodinách ustúpi a pacientovi sa stav zlepší. Aj pri podaní injekcie lege
artis je možné stretnúť sa s 0,5 - 1 promile s infekčnou komplikáciou.
Absces diagnostikovaný a incidovaný v oblasti hlavičky 5. metatarzu znalec považoval za koincidenciu

(výskyt dvoch udalostí súčasne) ochorenia s ochorením päty. Predpokladané kompartmentalné šírenie
vylúčil, lebo takýto kompartment (časť celku s určitými špecifickými vlastnosťami) z mediálnej strany k
hlavičke 5. metatarzu v medicínskej literatúre nebol popísaný. Znalec poukázal na to, že v oblasti päty
je špeciálne fibroadipozné tkanivo, ktoré je tuhé, takže nedovoľuje takéto šírenie infekcie. Vysvetlil, že
pokiaľ je infekcia v hĺbke a bola by spôsobená v súvislosti s injekciou, vtedy sa zápal šíri v mieste kanálu

vpichu späť na kožu, a objaví sa v mieste vpichu, nie inde na tele.
K otázke možného vzniku nekrózy kosti (odumretia tkaniva) v súvislosti s podaním injekčného obstreku
zaujal stanovisko, že princíp úspešnej injekčnej liečby v ortopédii spočíva v podaní zmesi do chorobne
zmeneného ložiska. Jednorázové podanie zmesi 0,3 ml Diprofos + 1 ml Mesocain je tak malou dávkou,
po ktorej sa lekári nestretávajú s negatívnymi následkami kortikoidu. Je vylúčené podanie zmesi do

kosti, pretože kalkaneus je tvrdá kosť. Vniknutie do kosti je možné len lekárskym výkonom (nazývame
ho trepanácia alebo foráž), a to len špeciálnymi trepanačnými ihlami, forážou vrtákom alebo použitím
dláta a pílky.
Znalec navyše pri vyšetrovaní navrhovateľa zistil a zdokumentoval nové fakty týkajúce sa priebehu
ochorenia, ktoré sa doposiaľ sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenachádzajú. Ide o symetrický

nález chorobných zmien aj na pravej päte. Morfologické a štrukturálne zmeny na oboch pätových
kostiach zhrnul ako nový pohľad v rámci diagnózy presne špecifikovanej na strane 25 predmetného
znaleckého posudku ( čl. 147 spisu). Zároveň znalec konštatoval, že tieto novozistené chorobné zmeny
aj na druhej pätovej kosti vnášajú iný pohľad na ťažkosti navrhovateľa. Jeho ťažkosti nie sú vyvolané
injekčnou liečbou podanou odporcom, ale súvisia s novo uvedenými diagnózami. Charakterizoval to ako

systémové zmeny muskuloskeletálneho (svalovo-kostrového) systému, ktoré vysvetľujú aj iné zdravotné
ťažkosti pacienta. Záverom v rámci znaleckého posudku znalec uviedol, že podanie injekčnej zmesi do
oblasti päty odporcom bolo vykonané lege artis.
Do budúcna v ďalšom diagnostickom a liečebnom procese navrhovateľa odporúčal upriamiť pozornosť
na systémové zmeny jeho muskuloskeletálneho systému.

S ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie i následný výsluch svedka H.. F. súd dospel k záveru,
že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľa a lekárskym výkonom nie je daná.
Svedok príčinnú súvislosť medzi zápalom kosti diagnostikovanou u navrhovateľa a injekčným zákrokom
nevylúčil, avšak uviedol, že odumretie tkaniva kosti môže spôsobiť len vpichnutie hormonálnej látky do
kosti. Tvrdil, že je dané anatómiou tela, že ohraničený hnisavý zápal s rozpadom odumretého tkaniva

sa môže vytvoriť i na inom mieste, ako je miesto vpichu.
Vyjadrenia svedka sú jeho subjektívnym lekárskym názorom. Výsledky znaleckého posudku však toto
vyvracajú. Doposiaľ nebolo v odbornej lekárskej literutúre popísané také šírenie, aké svedok nevylučuje.
Päta je tvorená špecifickým tkanivom, ktoré nedovoľuje takéto šírenie, takéto poznatky odzrkadľujú stavpoznania súčasnej medicíny. Ak by infekciu vyvolal vpich, opuch by sa šíril „po dráhe injekcie“ smerom
na povrch kože. Infekcia by sa nemohla premiestniť na iné miesto. Liečba, aká bola navrhovateľovi
poskytnutá, je v ortopédii štandardná. Aplikované množstvo liečebnej látky je tak malou dávkou, že v

praxi sa s negatívnymi následkami lekári nestretávajú. Aby bola liečebná látka aplikovaná do kosti (čo
by podľa názoru svedka mohlo vyvolať ostitídu, ako bola zistená u navrhovateľa a mohlo by dôjsť k
odumretiu tkaniva), musela by byť aplikovaná špeciálnymi trepanačnými ihlami, forážou vrtákom alebo
použitím dláta a pílky. K takémuto zákroku nedošlo. V konečnom dôsledku tak aj vyjadrenie svedka
podporuje závery znaleckého dokazovania.

Na základe výpovede svedka súd dospel k záveru, že dôvody na preskúmanie podaného znaleckého
posudku iným znalcom alebo ústavom nie sú dané. Znalec odborne garantuje svoje zistenia a priam
učebnicovo (vysoko odborne, s odkazom na použitú literatúru) popísal poznatky i postupy súčasnej
lekárskej vedy a vylúčil presvedčenie navrhovateľa o nesprávnosti postupu odporcu. Poskytnutá liečba
i vykonanie zákroku bolo štandardné, v postupe neboli zistené žiadne pochybenia.
Znalec navyše nad rámec znaleckého dokazovania navrhovateľa dôkladne vyšetril a zistil zmeny i na

pravej päte. Zároveň znalec konštatoval, že tieto novo zistené chorobné zmeny aj na druhej pätovej
kosti vnášajú iný pohľad na ťažkosti navrhovateľa. Jeho ťažkosti nie sú vyvolané injekčnou liečbou
podanouodporcom,alesúvisiasnovouvedenýmidiagnózami.Charakterizovaltoakosystémovézmeny
muskuloskeletálneho (svalovo-kostrového) systému, ktoré vysvetľujú aj zdravotné ťažkosti pacienta.
Záverom v rámci znaleckého posudku znalec uviedol, že podanie injekčnej zmesi do oblasti päty H.. Y.

bolo vykonané lege artis.
Aj s ohľadom na degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice (pre ktoré je od roku 2006 čiastočne invalidný)
znalec navrhovateľa veľmi taktne odporúčal upriamiť do budúcna pozornosť na systémové zmeny jeho
muskuloskeletálneho systému v ďalšom diagnostickom a liečebnom procese.
Záverom súd dodáva, že skúmanie príčinnej súvislosti je kategóriou skutkovou, nie právnou. Ak je

dostatočne konštatované a preukázané, že úkon bol vykonaný lege artis - teda v súlade s poznatkami a
postupmi používanými v súčasnej medicíne, zároveň to vylučuje príčinnú súvislosť. Liečba bola určená
i aplikovaná správne, pochybenia v postupe odporcu ako lekára zistené neboli. Nakoľko medzi škodou
na zdraví a výkonom odporcu nebola preukázaná príčinná súvislosť, zavinenie odporcu súd neskúmal.
Keďže znalec pri podávaní znaleckého posudku vychádzal zo súčasných medicínskych poznatkov,

pričom odkazoval i na konkrétnu literatúru, je podľa názoru súdu nadbytočné takýto znalecký posudok
preskúmavať.
Subjektívne názory lekárov môžu byť odlišné, avšak pre rozhodnutie súdu sú nevyhnutné také závery,
ktoré sa objektívne opierajú o poznatky súčasnej medicíny.
Záverom súd dodáva, že nič navrhovateľovi nebránilo, aby súdu predložil odborne rovnocenný dôkaz,

akým je znalecký posudok, ktorý vyvracia závery znaleckého posudku. Teda nie dôkaz založený
na subjektívnom názore lekára, ale taký, ktorý by s odkazom na konkrétnu literatúru objektívne
medicínsky spochybnil závery zistené znalcom. V sporovom konaní dôkazné bremeno spočíva na
tom, kto tvrdí. Ak navrhovateľ mal pochybnosti o správnosti záverov znalca, bolo jeho povinnosťou
zabezpečiť taký dôkaz, ktorý by jeho presvedčenie potvrdil a predložiť ho súdu. Súdu pre rozhodnutie

postačovali výsledky znaleckého dokazovania a subjektívny názor svedka H.. F., ktorý sa vyslovil,
že súvislosť vylúčiť nemožno, nepovažoval toto za tak významné tvrdenie, ktoré by zvrátilo výsledky
znaleckého dokazovania. Nakoniec, v medicíne nikdy nemožno niečo absolútne vylúčiť, ale pre
vyvodenie zodpovednosti konkrétnej osoby za vznik škody na zdraví, je potrebné príčinnú súvislosť i
zavinenie naisto dokázať.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 1 až 5 O.s.p., účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku

zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo
do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V námietke zaujatosti
musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník
podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti

námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na
opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatostitýka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 17 ods. 1 O.s.p., o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo
tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.

Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti až po približne 15 mesiacoch a nie hneď po tom, čo sa
dozvedel o osobe ustanovenej za znalca. Takisto na tvrdenie navrhovateľa, že počul, že odporca a

znalec sa dobre poznajú, pritom neuviedol ani len meno osoby, ktorá mu to povedala, kedy a kde mu to
povedal,nemoholsúdprihliadať.Nakoľkonavrhovateľovopresvedčenie,žeznalecaodporcasapoznajú
sa objavilo až po vyhotovení znaleckého posudku (ktorý nebol v prospech tvrdení navrhovateľa), pričom
navrhovateľ neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel, nemohol súd na námietku prihliadať.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p., o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní vznikli trovy účastníkom konania i štátu, teda ide o viac
nárokov, súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.