Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114000261
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114000261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému D. G., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2016 sp. zn. 0T/138/2014 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného D. G. za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 20. júla 2014 asi o 00.30 hodine v obci Trstín po ceste II/502 viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. Seat Cordoba, evidenčné číslo PK-022BG, kde bol pred čerpacou stanicou RAL zastavený

a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín, napriek tomu, že
- rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Pezinok č. p.: ORP-P-192/H-DI-OBCP-
V-2010 zo dňa 22.06.2010 právoplatným 21.07.2010 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov,
- trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/128/2011 zo dňa 16.11.2011 právoplatným
03.12.2011 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu troch

rokov,
- trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T/242/2011 zo dňa 09. 12. 2011 právoplatným
13 01.2012 mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu päť rokov,
-trestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislavaII.sp.zn.0T/574/2013zodňa20.12.2013právoplatným
20.12.2013 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu tridsať mesiacov.
Za tento prečin uložil súd I. stupňa obžalovanému podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím

na § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obvinenému zároveň uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktorého rozsah vymedzil
písomným podaním doručeným súdu I. stupňa dňa 28.06.2016. Z tohto podania vyplýva nesúhlas
obžalovaného s uloženým trestom. Obžalovaný poukázal na to, že v inej trestnej veci mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá až
do roku 2022, preto mal súd v prejednávanej veci upustiť od potrestania a považovať skorší rozsudok
za dostatočný.Aj keď obžalovaný v odôvodnení odvolania neidentifikoval skorší rozsudok, na ktorý poukazoval, je
zrejmé, že sa jedná o rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/167/2006 v spojitosti s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 20.01.2015 sp. zn. 3To/115/2013.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania a zároveň,
prostredníctvom svojho obhajcu, poukázal na to, že z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného
súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/167/2006 bol dňa 30.06.2016 podmienečne prepustený uznesením
Okresného súdu Levice zo dňa 30.06.2016.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že
výrok o treste považuje za správny a zákonný.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným podľa § 317 odsek l Trestného
poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal
odvolateľodvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorérozsudkupredchádzalo,prihliadajúcpritom
i na vady, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti sa odvolací súd nezaoberal výrokom o vine, ktorý nebol napadnutý
odvolaním. Odvolanie proti tomuto výroku ani nie je prípustné, nakoľko vina obžalovaného bola založená
prijatím jeho vyhlásenia o vine postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní dňa 22.03.2016.
Pri preskúmávaní odvolaním napadnutého výroku o treste, krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa zistil

u obžalovaného existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona ako aj
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona. Aplikácia tejto priťažujúcej okolnosti
je odôvodnená trestnou minulosťou obžalovaného, najmä tým, že skutku, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie v prejednávanej veci sa dopustil po tom, ako bol pre rovnaký druh trestnej činnosti uznaný za
vinného rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2015, sp. zn. 38T/56/2014, ktorým bolo s

poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 3T/167/2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 20.01.2015, sp. zn. 3To/115/2013, upustené od uloženia
súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona.
Súd I. stupňa správne ustálil, že v prejednávanej veci sa nejedná o viacčinný súbeh a neprichádza
do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III. z 21.11.2012 sp. zn. 3To/167/2006, pretože skutku, ktorý mu je kladený
za vinu v prejednávanej veci sa dopustil po vyhlásení tohto rozsudku.
Krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené
podmienky na upustenie od potrestania podľa § 40 Trestného zákona keď mal za to, že napriek tomu,
že sa obžalovaný priznal k spáchaniu žalovaného prečinu a prejavil ľútosť, nemožno, vzhľadom na

jeho trestnú minulosť, dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na
jeho nápravu. Doterajší spôsob života obžalovaného a jeho trestná minulosť dostatočne neodôvodňujú
prognózu pozitívneho vývoja a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu. Z hľadiska postupu podľa § 40
odsek 1 písm. a/ Trestného zákona nie je možné prihliadať ani na to, že v priebehu odvolacieho konania
bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v inej

trestnej veci.
Krajský súd posúdil úvahy súdu I. stupňa ohľadom druhu a výmery trestu, ktorý ukladal obžalovanému,
za správne a zákonné, v jeho postupe nezistil žiadne pochybenia preto v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti zodpovedá všetkým zákonným kritériám

rozhodujúcim pri ukladaní trestu v zmysle § 34 Trestného zákona.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.