Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202954
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216202954.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. na
Q. XXX, o zaplatenie 1.972,97 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 17. 01. 2017, č. k. 7C/89/2016-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti týkajúcej sa plnenia
v splátkach a v trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia v týchto častiach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.940,10
eura s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 01. 08. 2013 do zaplatenia, ako aj sumu 106,49
eura a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 35 eur splatných vždy k 15. kalendárnemu dňu

toho-ktorého mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého dlhu a vo zvyšku súd žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žaloba má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že dňa 07. 12. 2012 žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, v zmysle ktorej banka poskytla
klientovi peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 12,9%, ďalej bola
dohodnutá splatnosť prvej splátky od 07.01.2013, ostatné splátky boli splatné k 5. kalendárnemu dňu

v mesiaci a splatnosť poslednej splátky bola určená ku dňu 05. 12. 2022. Ročná percentuálna miera
nákladov predstavovala 15,79% a priemerná RPMN ku podpisu úverovej zmluvy 19,37%. Uvedenú
zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a priznal žalobcovi plný nárok, okrem sumy prevyšujúcej
1.940,10 eura a to z dôvodu, že žaloba bola doručená súdu dňa 29. 02. 2016 a podľa úverovej zmluvy
splatnosť prvej splátky bola k 07. 01. 2013, preto je zrejmé, že splátky splatné a to dňa 07. 01. a 05.
02. 2013 sú premlčané podľa § 101 OZ v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Rovnako súd nepriznal

nárok za dohodnuté úroky v zmysle podanej žaloby vo výške 12,9% zo sumy istiny od 01. 08. 2013 do
zaplateniaspoukazomnato,žepoodstúpeníodzmluvyniejemožnépriznaťpopriúrokochzomeškania
ajdohodnutéúrokyzozmluvy.Ďalejpriznalúrokyzomeškaniazistinyvovýške8%ročneod01.08.2013
a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobcu prihliadol súd na osobné a
majetkové pomery žalovaného, ktorý je zamestnaný s čistým mesačným príjmom okolo 350 eur, býva
spolu s rodičmi a s prihliadnutím k určitým, všeobecne uznávaným minimálnym mesačným nákladom

na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb mu povolil žalovanú istinu splácať v splátkach. Pri
určovaní výšky splátok prihliadol súd na výšku žalovanej sumy tak, aby nárok žalobcu bol vzhľadom na
finančné možnosti žalovaného uhradený v primeranej lehote, ktorá podľa súdu by mohla predstavovať
splatnosť podľa pôvodnej dohody a do 05. 12. 2022, kedy za toto obdobie 6 rokov, t. j. 72 mesiacov
by k úhrade dlžnej istiny mohlo dôjsť v pravidelných splátkach po 35 eur mesačne. O trovách konania
rozhodol podľa § 251 a § 262 ods. 1 CSP a v zmysle ust. § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a v časti, v ktorej súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach a domáhal sa jeho zmeny tak, že
žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovanú istinu bude žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne z
dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, nesúhlasí s názorom súdu o premlčaní nároku zo splátok splatných 07. 01.
2013a05.02.2013,zdôvoduporušeniazmluvnýchpovinností,keďžalovanýprestaluhrádzaťjednotlivé
splátky riadne a včas. Žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej

splatnosti úveru dňa 08. 07. 2013 a to ku dňu 31. 07. 2013. Poukázal na ust. § 100 ods. 1 a § 101 OZ,
keď pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Má za to, že žaloba bola podaná včas, t. j. 29. 02. 2016, k zosplatneniu úveru poskytnutého
žalovanému (k vyhláseniu predčasnej splatnosti) došlo listom veriteľa zo dňa 08. 07. 2013 a to ku
dňu 31. 07. 2013. Žalovaného vyzval na okamžité predčasné splatenie celého úveru. Nasledujúcim
dňom, t. j. 01. 08. 2013 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 01. 08. 2016,

pričom žaloba bola podaná 29. 02. 2016, teda v lehote pred uplynutím premlčacej lehoty. K nepriznaniu
nároku na zmluvný úrok po zosplatnení poukázal na ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, keď
z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosť platiť úrok aj § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik

povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere dojednať odchylne.
Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na
úrok z omeškania. Z opatrnosti uviedol ďalšie argumenty v prospech svojho právneho názoru a to k
súdnym rozhodnutiam, ktoré bývajú používané prvoinštančnými súdmi v prípade zamietania zmluvných
úrokom pri predčasnom zosplatnení úveru. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98 uviedol,

že uvedené sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných
prostriedkov po zosplatnení úveru. Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov
možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje
trvanie povinnosť platiť úrok ja § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť
ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť

úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ
nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je
rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch
inštitútov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014.

K samotnej možnosti priznať plnenie v splátkach uviedol, že súčasné ust. § 232 ods. 3 CSP, na ktoré
súd odkazuje, je lehota na plnenie 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že súd nedostatočne
zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Vôbec sa nezaoberal
majetkovými pomermi žalovaného, svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že je zamestnaný,

že žije s rodičmi, bez jeho ďalšieho preukazovania. Žalobca má za to, že súd nedostatočne posúdil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Nebola teda naplnená podmienka,
podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a súd pri svojom
rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy
SR.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý predložil výpisy z účtu, ktoré uhradil po rozhodnutí súdu prvej
inštancie a žiadal, aby mohol pokračovať v týchto platbách vždy po 27. dni toho-ktorého dňa v mesiaci.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po podaní žaloby realizoval čiastočné
úhrady, ktoré boli započítané na istinu a to spolu vo výške 177,50 eura a zobral v tejto časti žalobu späť.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa

použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,že spĺňa náležitosti § 363 CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa plnenia v splátkach a jeho zamietajúcej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach
týkajúcich sa splnenia v splátkach, ako aj zamietajúcej časti a tým prináležiacim aj trovám konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj v napadnutej časti
týkajúcej sa plnenia v splátkach, keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalobca v
odvolaní nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol
právoplatnosť.
8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 07. 12. 2012 k uzatvoreniu
úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 2.000 eur.

11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z

uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Ak teda súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu
spotrebiteľskú, doposiaľ s takýmto právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje.
12. Súd prvej inštancie povolil žalovanú istinu splácať v splátkach po 35 eur mesačne. V tejto časti
napadol rozsudok odvolaním žalobca.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.
15. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami od
právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach. Žalobca
rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti, keď namietal, že súd rozhodol bez dostatočne
zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

18. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie
je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo Stanoviska občianskoprávnehokolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutiasúdovSlovenskejrepubliky1/2016podč.2).Zanedostatokzásadnéhovysvetleniadôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich

právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal z toho,
že žalovaný je zamestnaný s príjmom okolo 350 eur mesačne a býva s rodičmi, ktorým prispieva
na úhradu ich potrieb. Vychádzal pritom len z výsluchu žalovaného na pojednávaní, pričom jeho
tvrdenia si žiadnym spôsobom nezdokladoval a navyše zistené pomery žalovaného aj nesprávne právne

vyhodnotil. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí
presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným
pomerov účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní
o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie
priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovaného, ktorú
deklaroval na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške splátky v takej

výške, ktorá zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerov žalovaného, ako i výške celkovej
sumy, na ktorej úhradu bol rozsudkom zaviazaný. V žiadnom prípade nemôže súd postupovať tak, ako
uviedol, že výška splátok by mala predstavovať splatnosť podľa pôvodnej dohody a táto by mala byť
splatená za 6 rokov t. j. 72 mesiacov. S takýmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd nestotožňuje. Nemožno predsa prisvedčiť žalovanému, ktorý si neplnil svoje povinnosti z úverovej

zmluvy, aby po zosplatnení pohľadávky mu opätovne súd povolil úhradu žalovanej istiny v podstate s
takými istými podmienkami a výškou splátok, ako by mal plniť podľa zmluvy, a ako by si riadne plnil svojej
povinnosti.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievtejtočasti,týkajúcej
sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní
súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov

žalovaného a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu
na splatenie dlhu, ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s
ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.
20. V ostatnej zamietajúcej časti súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh žalobcu prevyšujúci sumu
1.940,10 eura, keď dospel k záveru, že prvé dve splátky, ktoré boli dňa 07. 01. 2013 a 05. 02. 2013

sú premlčané podľa § 101 OZ v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a preto ich žalobcovi nepriznal.
S takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za
nesprávne.
21. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až § 110). Na premlčanie sa prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. V ust. § 101 OZ je zakotvené všeobecné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby.
Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V

občianskoprávnych vzťahoch všeobecne platí, že právo môže byť vykonané po prvý raz, len čo vznikne
možnosť podať na jeho základe žalobu, inými slovami povedané, len čo nastane okamih, keď je actio
nata; tento okamih nastáva splatnosťou dlhu, t. j. dňom, kedy mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh.
Tento deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101. Ak môže pritom veriteľ vyvolať
splatnosť dlhu (ak môže požiadať dlžníka o splnenie dlhu) potom objektívne posudzované môže svoje

právo aj vykonať (podať žalobu na súde).
24. Súd na jednej strane konštatoval, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlhu svojim
písomným podaním, nachádzajúcim sa na čl. 4 spisu v lehote do 30. 07. 2013, avšak podľa súdu je
zrejmé,žekzmenesplatnostimôžedôjsťlenodstúpenímodtejtozmluvy.Stakýmtoprávnymposúdením
sa odvolací súd nestotožňuje. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol dňa 08. 07. 2013

vyzvaný na predčasne splatenie úveru na základe tej skutočnosti, že veriteľ rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru, pričom tento úver mal zaplatiť najneskôr do 30. 07. 2013.
25. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním
spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje
odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.27. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).

28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
30. I keď vychádzajúc z platnej právnej úpravy dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo,
dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri
splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia
(splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v

splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho
splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne
uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre
nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide
tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak

dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,
resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je
v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ
dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala

priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie
celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008

Z.z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie
celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o
premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo
dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína

plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.
31. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že premlčacia doba v danom prípade pri plnení v splátkach
začala plynúť od splatnosti každej jednotlivej splátky až do zosplatnenia a po zosplatnení začala plynúť
premlčacia doba nasledujúcim dňom po zosplatnení, t. j. dňom 01. 08. 2013. Súd prvej inštancie
konštatoval, že prvé dve splátky, t. j. 07. 01. a 05. 02. 2013 sú premlčané, a preto priznal žalobcovi

len sumu 1.940,10 eura. V tejto časti je preto rozhodnutie opätovne nepreskúmateľné. Keďže splátky
boli dohodnuté vo výške 29,95 eura (dve splátky predstavovali sumu 59,90 eura), teda po odpočítaní
dvoch splátok by matematickým prepočtom mal zaviazať žalovaného na úhradu 1.913,07 eura, pričom
hozaviazalna1.940,10eura(dvesplátkypodľasúdutakpredstavovali32,87eura).Vdôsledkuabsencie
odôvodnenia je rozhodnutie nepreskúmateľné. Napriek tomu vo vyhovujúcej časti rozsudok v dôsledku

absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.
32. V ďalšej zamietajúcej časti súd prvej inštancie nepriznal nárok za dohodnuté úroky v zmysle podanej
žaloby vo výške 12,9% zo sumy istiny, 1.972,97 eura od 01. 08. 2013 do zaplatenia s poukazom na to, že
po odstúpení od zmluvy nie je možné priznať popri úrokoch z omeškania aj dohodnuté úroky zo zmluvy.
V tejto časti odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a navzájom si

odporujúci. Súd na strane 5 rozsudku pod bodom 18 konštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená
zmluva dňa 26. 04. 2013, ktorá neobsahuje rozpis podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. , a
preto podľa súdu uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov. Na druhej strane pod bodom 27. na str.
7 rozsudku konštatuje, že po odstúpení od zmluvy nie je možné priznať popri úrokoch z omeškania aj
dohodnuté úroky. Z predložených listinných dôkazov však tieto skutočnosti nevyplývajú. Medzi stranami

sporu totiž nebola uzatvorená zmluva dňa 26. 04. 2013 tak ako konštatuje súd prvej inštancie, avšak dňa
07. 12. 2012, pričom táto obsahuje tak určenie výšky splátok ako aj výšku RPMN a priemernú RPMN
ku dňu podpisu úverovej zmluvy, taktiež aj typ a výšku úrokovej sadzby. Preto odvolaciemu súdu nie je
zrejmé, akú zmluvu súd prvej inštancie v konaní posudzoval.33. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá je

zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval, predčasné zosplatnenie
úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi
zmenou záväzkov požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý
úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje

práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto
úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach.
Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením
úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných prostriedkov
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s

ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od
spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet
dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo
držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústne nekonformný stav pre spotrebiteľa,
ktorý by bol vystavený sankciám a vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky

zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku, a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ
by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou
záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie

dodávateľanemôžebyťpodporovanéapožívaťprávnuochranu.Odvolacísúdpoukazujenato,žepokiaľ
veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
34. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokov z omeškania,
prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprenadmeritným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd je preto
názoru o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§

39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).
35. Odvolací súd v súvislosti so zamietajúcou časťou rozsudku dáva do pozornosti súdu prvej inštancie,
žežalobnýnávrhznelnazaplatenieistiny1.972,97eura,potomúrokuvovýške104,65eura,ktorývznikol
z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úroku a úroku z omeškania vo výške 1,84 eura,
ktorý nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti

podotýka, že doposiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o sume 1,84 eura, a to tak ani vo vyhovujúcej,
ani v zamietajúcej časti, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda akékoľvek odôvodnenie, že
by sa súd prvej inštancie touto žalovanou sumou zaoberal a rozhodnutie v tejto časti je pre absenciu
dôvodov nepreskúmateľné. Bude preto v ďalšom konaní potrebné rozhodnúť i o tomto nároku.
36. Záverom odvolací súd poznamenáva, že v priebehu odvolacieho konania potom, čo žalovaný sčasti

dlh plnil, pristúpil žalobca k čiastočnému späťvzatiu žaloby (čl. 73 spisu), keď na jednej strane uvádza,
že po podaní žaloby žalovaný realizoval čiastočné úhrady, ktoré boli započítané na istinu a to spolu
vo výške 177,50 eura a vzhľadom k týmto skutočnostiam berie žalobu čiastočne späť spolu v sume
177,50 eura s príslušenstvom. Z takéhoto vyjadrenia žalobcu nie je doposiaľ zrejmé, v akej časti vzal
žalobu späť, keď na jednej strane uvádza, že berie žalobu späť vo výške 177,50 eura a na druhej strane

uvádza k tejto sume, že ju berie späť aj s príslušenstvom, avšak s akým príslušenstvom doposiaľ z
tohto čiastočného späťvzatia nie je zrejmé. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu
na odstránenie vád podania, keď presne, zrozumiteľne a jasne uvedie, v akej časti berie žalobu späť.
Toto čiastočné späťvzatie žaloby bude následne zaslané žalovanému, aby sa k nemu mohol vyjadriť a
následne súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne.

37. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, pričom je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
38. Keďže odvolací súd zrušil i výrok o náhrade trov konania, v novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov tak súdu prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).