Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/146/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210736
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410210736.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu:

Poľnohospodárske družstvo v Tomášove, so sídlom Hlavná 111, 900 44 Tomášov, IČO: 00 190 721,
zastúpený JUDr. Ľudovít Mráz, advokát so sídlom Kalinčiakova ul. 21, 820 05 Bratislava, proti žalovanej:
Y. N., narodená XX. 1. XXXX, T. XXXX/X, XXX XX M., zastúpená: G. N., bytom B. č. XX, XXX XX Z.,
o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31. 8. 2010 domáhal, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva

uzatvorená medzi darcom G. N., narodeným XX. XX. XXXX, a obdarovanou Y. N., rod. N., narodenou
XX. 1. XXXX, ktorou darca previedol na obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zastavanom
území mesta Bratislava, m. č. E. Z., zapísaným v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č.
XXXX na parc. č. XXXX/X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 180 m2, a na základe ktorej povolila vklad vlastníckeho práva
v prospech obdarovanej Správa katastra pre Hlavné mesto SR Z. dňa 13. 11. 2009 pod č. V-XXXXX/
XX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil existenciou pohľadávky žalobcu voči G. N., otcovi žalovanej, vo výške 160.626,00
€, pričom otec žalovanej (dlžník žalobcu) darovacou zmluvou uzatvorenou so žalovanou dňa 13. 11.
2009 previedol vyššie špecifikované nehnuteľnosti na žalovanú, čím podľa žalobcu došlo k ukráteniu
žalobcu, ako veriteľa. Zároveň žalobca uviedol, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej
strany právneho úkonu sa v tomto prípade predpokladá. V konaní žalobca navrhol vykonať dokazovanie
výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom zo živnostenského registra otca žalovanej, návrhom
na vydanie platobného rozkazu v konaní sp. zn. 33Cb/192/2010 vedenom na Okresnom súde v Pezinku,

výsluchom strán sporu, výsluchom svedka G. N., otca žalovanej, uznesením vyšetrovateľa KRPZ v
Bratislave ČVS:KRP-12/OEK-BA-2010-Ne (odmietnuté trestné oznámenie vo vzťahu k skutku otca
žalovanej), listami vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. Z. zo dňa 2. 11. 2009 15. 7. 2010 a spisom M. katastra
pre K. mesto Z. č. V-XXXXX/XXXX.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že prevod vlastníckeho práva k v žalobe špecifikovaným
nehnuteľnostiam nastal v dobrej vôli žalovanej. Uviedla, že o dlhoch svojho otca nemala vedomosť.

Dôvodom prevodu nehnuteľností bol podľa žalovanej zdravotný stav jej otca, o ktorého sa z dôvodu jeho
zdravotného stavu starala a navštevovala ho.3. Žalobca sa v konaní domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým mal súd žalovanej zakázať
nakladať s nehnuteľnosťami v zastavanom území mesta Z., m. č. E. Z., zapísaným v LV č. XXXX, k.
ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parc. č. P./X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo

výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 180 m2. Súd uznesením
5C/146/2010-39 (potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/367/2011-51) návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Uznesením č. k. 5C/146/2010-66 súd na návrh žalobcu prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33Cb/192/2010, žalobcu totožného so
žalobcom v tomto konaní proti otcovi žalovanej o zaplatenie sumy 160.626,00 €.

5. Z dokazovania vykonaného listinami, výpisom z obchodného registra týkajúcim sa žalobcu, výpisom
zo živnostenského registra týkajúcim sa dlžníka žalobcu (otca žalovanej), výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX s dátumom vyhotovenia 02.11.2009, podľa ktorého vlastníkom stavby (rodinného domu

B. XX) a pozemku (parc. č. XXXX/X a XXXX/X) bol G. N.; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX s
dátumom vyhotovenia 15. 7. 2010, podľa ktorého vlastníkom stavby (rodinného domu B. XX a pozemku
(parc. č. XXXX/X a XXXX/X) bola žalovaná, návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na
Okresný súd v Pezinku; platobný rozkazom, ktorý vydal Okresný súd v Pezinku dňa 09.12.2009;
uznesením KR PZ v Bratislave ČVS: KRP-12/OEK-BA-2010-Ne, ktorým bolo odmietnuté podanie

(trestné oznámenie) žalobcu, rozhodnutím správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava zo dňa
01.03.2012, číslo vkladu: O a O výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k 05.03.2012, rozsudkom OS
Pezinok č. k. 33Cb/192/2010-158 zo dňa 25.04.2014 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
k. 3Cob/223/2014-194 zo dňa 17.02.2016; návrhom na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 28.10.2016 a
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k 18.09.2016 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná nadobudla

na základe darovacej zmluvy zo dňa 13. 11. 2008 od svojho otca (dlžníka žalobcu) do vlastníctva
nehnuteľnosti v zastavanom území mesta Bratislava, m. č. E. Z., zapísané v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako
rodinný dom súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670
m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 180 m2 (zistené z listu vlastníctva z listu
vlastníctva č. XXXX s dátumom vyhotovenia 02.11.2009, podľa ktorého vlastníkom stavby (rodinného

domu na ul. B. XX v Z. m.č. E. Z.) a pozemku (parc. č. XXXX/X a XXXX/X) bol otec žalovanej (dlžník
žalobcu) a z listu vlastníctva č. XXXX s dátumom vyhotovenia 15. 7. 2010, podľa ktorého vlastníkom
stavby (rodinného domu B. XX v Z. m.č. E. Z. a pozemku (parc. č. XXXX/X a XXXX/X) je žalovaná).
Následne žalovaná darovacou zmluvou z 1. 3. 2012 previedla na svojho otca (dlžníka žalobcu) späť
nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/X a

pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 180 m2 (zistené z rozhodnutí správy katastra pre K. mesto SR Z. zo dňa 01.03.2012, číslo
vkladu: O a O z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k 05.03.2012). Okresný súd v Pezinku rozsudkom
č. k. 33Cb/192/2010-158 zo dňa 25.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Cob/223/2014-194 zo dňa 17.02.2016 rozhodol, že otec žalovanej je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

157.306,61 € s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania (zistené z rozsudku OS
Pezinok č. k. 33Cb/192/2010-158 zo dňa 25.04.2014 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Cob/223/2014-194 zo dňa 17.02.2016).

6. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právneúkonypodľaodsekov2až5ustanovenie§42aObčianskehozákonníka,akukracujúuspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať

právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičomalebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa § 628
ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

7. Odporovacia žaloba je osobitnou určovacou žalobou, pri ktorej sa nevyžaduje naliehavý právny
záujem. Vznik práva žalovať vyplýva priamo zo zákonných ustanovení. Dôležitým je skúmať, kto
mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, nakoľko táto skutočnosť určuje, kto je pasívne
vecne legitimovaným subjektom. Pasívnu vecnú legitimáciu upravuje ustanovenie § 42b Občianskeho
zákonníka a to jednak v odseku 2, kde priamo definuje, že pasívne vecne legitimovaným subjektom
je ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Zároveň § 42b Občianskeho

zákonníka v odseku 3 rozširuje možný okruh osôb, ktoré môžu byť žalované aj o dedičov alebo právnych
nástupcov osôb, ktoré dojednali s dlžníkom odporovateľný právny úkon, prípadne o tretie osoby, ak
im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa
§ 217 ods. 1, prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Darovacia zmluva je podľa § 628 ods. 1 bezodplatným právnym úkonom. Z výpisov z

listu vlastníctva vyplynula skutočnosť, ktorá v konaní nakoniec nebola ani sporná, že na základe
darovacej zmluvy otec žalovanej (dlžník žalobcu) previedol na žalovanú bezodplatným právnym úkonom
(darovacou zmluvou z 13. 11. 2008) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zastavanom území mesta Z.,
m. č. E. Z., zapísaným v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/
X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 180 m2 a tiež, že následne darovacou zmluvou z 1. 3. 2012 žalovaná previedla
späť na svojho otca (dlžníka žalobcu) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zastavanom území mesta
Z., m. č. E. Z., zapísaným v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/
X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 180 m2. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol určiť, že darovacia zmluva

uzatvorená medzi darcom G. N., narodeným XX. XX. XXXX, a obdarovanou Y. N., rod. N., narodenou
XX. 1. XXXX, ktorou darca previedol na obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zastavanom
území mesta Z., m. č. E. Z., zapísaným v LV č. XXXX, k. ú. E. Z. ako rodinný dom súpisné č. XXXX
na parc. č. XXXX/X a pozemky parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 180 m2, je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom, nie

je splnená základná podmienka pre pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej podľa § 42b ods. 2, teda, že
mala žalovaná z odporovateľného právneho úkonu prospech. Navyše, nie je možné prijať ani záver, že
z dlžníkovho majetku niečo ušlo, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré pôvodným právnym úkonom bezodplatne
previedol na žalovanú, následne od žalovanej taktiež bezodplatným právnym úkonom nadobudol späť.
Súd nevykonával dokazovanie výsluchom strán sporu, ani svedeckou výpoveďou dlžníka žalobcu a

ani spisom Správy katastra pre K. mesto Z. č. V-XXXXX/XXXX, nakoľko listinné dôkazy predložené v
konaní postačovali na vyvodenie právnych záverov súdu o skutočnosti, že žalovaná nemala prospech
z právneho úkonu dlžníka, čo vylúčilo jej pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

8. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Žalovaná
bola s ohľadom na skutočnosť, že súd žalobu zamietol, v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konečnej výške preukázaných, odôvodnených a
účelnevynaloženýchvýdavkovžalovanejrozhodnesúdosobitnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.