Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517205465.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: A. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, Z., a otca: E. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, C. G. I., zast. JUDr. Ildikó Osvaldová, advokátka, so sídlom Mlynské

námestie 2238, Levice, IČO: 37 867 717, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/192/2017-35 zo dňa 16. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochovýživnom,úpravestykuazákaze
vycestovať m e n í takto:

I. Otec j e povinný prispievať na výživu maloletého Q. s účinnosťou od 23.01.2018 výživné vo výške
80,- Eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

II. U p r a v u j e sa styk otca s maloletým Q. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia po dobu 2 mesiacov každú nepárnu kalendárnu sobotu v čase

od 10.00 hod. do 18.00 hod. a následne každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do
nedele do 18.00 hod.

III. Matka j e p o v i n n ámaloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený
čas v mieste svojho bydliska a otec j e p o v i n n ý maloletého po realizácií styku v určenom čase
na tom istom mieste matke odovzdať.

IV. V časti uloženého zákazu matke vycestovať s maloletým Q. mimo územia Slovenskej republiky,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh v tejto časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým:
„Mal. Q. A. sa ponecháva v starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. výživným vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré výživné

je zročné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
Upravuje sa styk otca s maloletým Q. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny
týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať v určený čas v
mieste bydliska maloletého a otec je povinný maloletého po realizácií styku v určenom čase na tom
istom mieste matke odovzdať.

Zakazuje sa matke vycestovať s maloletým Q. mimo územia Slovenskej republiky bez písomného
súhlasu otca.2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1, § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 336 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že

otec v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhol nariadiť neodkladné opatrenie,
aby súd nariadil i neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletého ponechá v osobnej starostlivosti matky,
zaviaže ho prispievať na výživu maloletého sumou 30,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
do rúk matky, upraví jeho styk s maloletým, tak že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny
víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každé vianočné sviatky v párnom roku

v čase od 24. decembra od 13.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod.; každé veľkonočné sviatky v
nepárnom roku v čase od Zeleného štvrtka od 13.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.;
každý január v danom roku v čase od 1. januára od 13.00 hod. do 8. januára do 18.00 hod. a každý
február v danom roku od 1. februára od 13.00 hod. do 8. februára do 18.00 hod.; každé letné prázdniny v
danom roku v čase od 1. júla od 13.00 hod. do 8. júla do 18.00 hod. a v čase od 1. augusta od 13.00 hod.
do 8. augusta 18.00 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloleté dieťa odovzdať

a prevziať pred bytom matky, ďalej matke zakáže vycestovať s maloletým Q. mimo územia Slovenskej
republiky,resp.Európskejúnie.Dňa15.01.2018otecnazákladevýzvysúduspresnilnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu matke vycestovať s mal. Q. tak, že navrhuje, aby súd
zakázal matke vycestovať s maloletým bez jeho písomného súhlasu mimo územia Slovenskej republiky.

3. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj so správou kolízneho opatrovníka, dospel
súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je za daných okolností dôvodné. Súd mal za
nesporné, že vzťahy medzi rodičmi maloletého Q. sú vážne narušené, čo má sekundárne negatívny
dopad aj na maloletého, a preto je nevyhnuté tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením.

4. Vecne argumentoval tým, že z návrhu a zo správy kolízneho opatrovníka za osvedčené, že rodičia
maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého Q. vykonáva od jeho
narodenia matka. Preto súd s prihliadnutím na návrh otca a na jeho súhlasné vyjadrenie pred kolíznym
opatrovníkom na základe vyššie uvedeného ponechal maloletého v starostlivosti matky, keď dospel k
záveru, že za súčasného stavu je osvedčená potreba neodkladným opatrením v danej časti upraviť

pomery medzi účastníkmi konania, takáto úprava je aj v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch
účastníkov, ktorá reflektuje faktický stav výkonu starostlivosti matky o maloletého, na ktorom za daných
okolností v zmysle uvedeného nie je dôvod nič meniť.

5. Čo sa týka návrhu otca v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého Q. výživným

vo výške 30,- Eur mesačne, zdôraznil, že neodkladným opatrením súd ukladá platenie výživného v
nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných a
osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti,
schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec
dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Súd sa s navrhovanou sumou stotožnil,

nakoľko uvedená suma korešponduje s úpravou vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle §
366 CMP, čo je v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (27,32 Eur), pričom má za to, že takto bude výživa maloletého zo
strany otca zabezpečená v nevyhnutnej miere. Súd dopĺňa, že do úvahy vzal aj postoj matky, ktorá sa
počas šetrenia kolíznym opatrovníkom k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia odmietla

bližšie vyjadriť.

6. Otec v návrhu z dôvodu, že mu matka zabraňuje v stretávaní s maloletým, vyhovára sa, že maloletý je
chorý alebo mu nezdvíha telefón, navrhol tiež upraviť styk s maloletým Q. tak, že je oprávnený stretávať
sa s maloletým každý nepárny víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každé

vianočné sviatky v párnom roku v čase od 24. decembra od 13.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod.;
každé veľkonočné sviatky v nepárnom roku v čase od Zeleného štvrtka od 13.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod.; každý január v danom roku v čase od 1. januára od 13.00 hod. do 8. januára
do 18.00 hod. a každý február v danom roku od 1. februára od 13.00 hod. do 8. februára do 18.00
hod.; každé letné prázdniny v danom roku v čase od 1. júla od 13.00 hod. do 8. júla do 18.00 hod. a v

čase od 1. augusta od 13.00 hod. do 8. augusta 18.00 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení
a povinní si maloleté dieťa odovzdať a prevziať pred bytom matky. Matka sa počas šetrenia kolíznym
opatrovníkom vyjadrila, že by súhlasila, aby styk prebiehal v jej prítomnosti, nakoľko od marca 2017
má maloletý s tým problémy, musí ho prehovárať, aby išiel s otcom. Preto s prihliadnutím na návrhotca, vyjadrenie matky a správu kolízneho opatrovníka súd za primerané okolnostiam daného prípadu
považoval za vhodné dočasnú úpravu styku otca s maloletým neodkladným opatrením upraviť tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele

do 18.00 hod., s tým že otec si maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého
a po realizácii styku ho v mieste bydliska maloletého odovzdá matke. Súd má za to, že zvolená úprava
styku otca s maloletým poskytuje otcovi dostatočné možnosti realizovať styk s maloletým, upravený
rozsah styku je primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, keď takáto úprava zabezpečí na jednej
strane stabilizáciu výchovného prostredia maloletého u matky, pričom na druhej strane zohľadní právo

otca na styk s maloletým. Súd tiež vzal do úvahy aj skutočnosť, že maloletý je na otca zvyknutý, keďže u
otca prespal v dňoch 22. - 24.09.2017 a 06. - 07.10.2017, a teda nie je dôvod, aby styk otca s maloletým
prebiehal za prítomnosti matky.

7. Čo sa týka návrhu otca, aby súd zakázal matke vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej
republiky bez jeho súhlasu, súd mal správou kolízneho opatrovníka za osvedčené, že matka

sa v decembri 2017 nachádzala mimo územia Slovenskej republiky, pričom o tejto skutočnosti
neupovedomilaotca,tentonemalvedomosťotom,kdesamatkasmaloletýmnachádzaabolmufakticky
na neurčitý čas znemožnený kontakt s maloletým. Matka navyše odmietla v rámci šetrenia pomerov
kolíznym opatrovníkom uviesť presné miesto svojho pôsobenia s maloletým. Uvedeným má súd za
osvedčené, žepretrvávadôvodnáobava,žebymatkaponávratenaSlovenskomohlaznovuvycestovať

mimo územia Slovenskej republiky aj s maloletým, ako to už aj v decembri 2017 urobila, a to aj napriek
nesúhlasu otca. V prípade, že by matka pristúpila k uvedenému, bol by styk otca s maloletým opätovne
na neurčitý čas neoprávnene znemožnený. Odhliadnuc od toho, že by sa matka dopustila protiprávneho
konania, toto by bolo predovšetkým v rozpore s právom maloletého udržiavať kontakt s obomi rodičmi.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle spresneného návrhu otca zakázal matke vycestovať mimo

Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca prihliadajúc na konanie matky, kedy bez toho, aby
otca informovala, vycestovala s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, pričom uvedené potvrdila
počas šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorému tiež odmietla uviesť miesto jej pobytu s maloletým. V
rámci konania vo veci samej sa súd bude podrobne zaoberať všetkými okolnosťami danej veci a v
potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie, pričom následne po vykonaní všetkých dôkazov rozhodne v

súlade s najlepším záujmom maloletého.

8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je povinný
prispievať na výživu mal. Q. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 20.

dňa v mesiaci vopred do rúk matky a upravuje sa styk otca s mal. Q. tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletým každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. v Detskej herni
Safari, Rákoš 18/A (objekt NAY Elektrodom) vo Zvolene. Matka dieťaťa bude prítomná počas celého
styku otca s mal. Q.. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho odovzdať
v určenom čase na určenom mieste a otec je povinný maloletého po realizácii styku v určenom čase

na tom istom mieste matke odovzdať.
Odvolanie zdôvodnila tým, že i keď súd prvej inštancie správne ustálil potrebu dočasnej úpravy
vyživovacej povinnosti otca k mal. Q., ale rozhodnutie súdu o výške výživného je nesprávne, pretože súd
dospel k nesprávnym zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Pri určení výšky výživného
v neodkladnom opatrení sa plne stotožnil s návrhom otca dieťaťa, pričom vôbec neprihliadal na príjmy

otca, ktoré uviedol v návrhu a na potrebu maloletého. Otec na výživu mal. Q. finančne neprispieva
platením pravidelného výživného. Suma 30,- Eur mesačne je však podľa jej názoru neprimerane nízka
vzhľadom na možnosti otca a potreby maloletého a to aj v okolnostiach dočasnej úpravy pomerov. Z
návrhu otca vyplýva, že jeho ročný príjem predstavuje 21.516,92 Eur, čo v priemere je 1.793,- Eur
mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na Q., len platby spojené s návštevou materskej školy (školné, stravné)

sú cca 50,- Eur mesačne. Má za to, že ostatné bežné výdavky na potreby dieťaťa vo veku Q. (strava,
ošatenie, obuv, drogéria a ostatné) sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Suma 30,- Eur
nepostačuje ani na platby na materskú školu, pričom je zrejmé, že výdavky na potreby dieťaťa súdu
nepochybne vyššie a že príjmy otca, ktoré sám v návrhu uvádza, mu umožňujú platiť podstatne vyššie
výživné. Keďže otec vo svojom návrhu navrhuje výživné 100,- Eur mesačne, je nepochybne schopný a

pripravený takúto sumu platiť, pričom je zrejmé, že vzhľadom na príjmy otca a na ustálenú rozhodovaciu
prax ohľadom určovania výživného, výživné v sume 100,- Eur mesačne nie je neprimerané a má za to,
že aj dočasnou úpravou v neodkladnom opatrení možno otcovi určiť výživné v takejto výške.Úprava styku otca s maloletým v rozsahu ako to určil súd prvej inštancie a spôsobom uvedenom v
uznesení nie je v súlade so záujmami mal. Q. a súd rozhodol len na základe tvrdení otca dieťaťa. V
priebehu stretávania otca s maloletým sa už vyjadrila pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny v Piešťanoch 25.01.2018. Otec sa o maloletého začal zaujímať až po tom, ako boli výsledky z
testov otcovstva. Stretávanie prebiehalo najskôr tak, že chodil za Q. do jej domácnosti do Z., pričom
maloletý u neho prespal na Vianoce 2014, keď bola doma aj otcova sestra, ktorá je zdravotná sestra,
čo bol aj dôvod, prečo súhlasila s prespaním maloletého u otca. Následne stretávanie prebiehalo na
základe ich rodičovskej dohody. Otec si brával Q. podľa svojich pracovných povinností a maloletého

vozila na odovzdanie otcovi oproti, aby to mal otec bližšie. V lete 2015 s mal. Q. a jej ďalšími synmi
strávili s otcom maloletého týždeň, bývali v jeho byte, chodili na výlety. Styk potom naďalej prebiehal
podľa dohody. Q. chodil k otcovi na 1 - 2 noci. Približne začiatkom roka 2017 došlo k zmene správania
syna, teda maloletého, po návrate od otca bol podráždený, rozladený, kričal, kopal ju, snažil sa ju biť a
podobne. Vždy to trvalo dlhší čas kým sa z tohto stavu dostal. Oslovila klinickú psychologičku PhDr. T.,
ktorá jej dala termín na konzultáciu na jar 2017. Po vyšetrení maloletého uviedla, že jeho chovanie môže

byť reakciou na prítomnosť otcovej priateľky alebo na to, že sa v prítomnosti dieťaťa o nej negatívne
vyjadrujú. Odporučila, aby kontakty s otcom sa neobmedzovali len na moment, kedy si odovzdajú dieťa,
ale aby pri odovzdávaní dieťaťa strávili istý čas všetci spoločne a komunikovali. Otec s takýmto riešením
nesúhlasil. Následne si prevzal maloletého a syn odmietol odísť a nastúpiť k nemu do auta. Aj pri ďalšej
snahe o návštevu otca maloletý ho odmieta. Navrhuje preto, aby styk nateraz prebiehal kratšiu dobu

na niekoľko hodín a v jej blízkosti na neutrálnom mieste, najradšej v Detskej herni, kde bude mať otec
možnosťsavenovaťQ.,onabudeobďaleč,abymalmaloletýistotujejprítomnosti.Ňounavrhnutáúprava
je primeraná potrebe dočasnej úpravy pomerov, je v súlade so záujmami maloletého ako aj rešpektuje
práva otca na stretávanie sa so synom do času definitívnej úpravy.
Rozhodnutie súdu, ktorým jej súd zakázal vycestovať s mal. Q. mimo územia Slovenskej republiky

bez písomného súhlasu otca považuje za nesprávne, nakoľko súd nesprávne zistil skutočný stav
veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dňa 22.12.2017, keď ju telefonicky kontaktovala
pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, bola vycestovaná v Rakúsku a to len
na jeden deň. Maloletý bol v tom čase u jej rodičov. Zrejme došlo pri komunikácii s pracovníčkou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch k nedorozumeniu, keď sa domnievala, že by mala byť v

zahraničí dlhšiu dobu. Vzhľadom na to, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia
uloženia zákazu matke vycestoval s mal. Q. mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu
otca, navrhla, aby odvolací súd tento výrok napadnutého uznesenia zrušil.

9. Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu poukázal na jeho predchádzajúce vyjadrenie, pri ktorom

vychádzali z vyjadrení matky. Matka však neskôr potvrdila, že otec v minulosti s mal. Q. sa stretával
aj u neho prespával, ale odkedy má otec novú priateľku maloletý ho odmieta. Navrhujú preto, aby zo
začiatku aspoň 2-3x styk otca s maloletým prebiehal postupne v určenom čase na niekoľko hodín a bez
prespatia. S týmto súhlasil aj otec, lebo si je vedomý, že už niekoľko mesiacov sa so synom nevidel. Táto
úprava styku je dočasná a bude predmetom riadneho konania vo veci samej a súd po vykonaní riadneho

dokazovania a vyhodnotenia všetkých dôkazov rozhodne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

10. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedol, že s rozhodnutím súdu ohľadom výšky výživného sa stotožňuje, pokladá ho za správne s
prihliadnutím na charakter inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý slúži na dočasnú úpravu pomerov.

Tvrdenia matky, že otec na výživu finančne neprispieva platením pravidelného výživného sa nezakladá
napravde,nakoľkootecpravidelnekupovalmaloletémustravu,oblečenie,obuv,drogériu,hračky,zrejme
však matka vychádza z toho, že otec jej neposielal na účet, prípadne poštovým poukazom každý mesiac
konkrétnu sumu výživného. Takúto povinnosť však otec nemal uloženú súdnym rozhodnutím a zákon
takúto povinnosť neprikazuje. Otec sa tiež stotožňuje aj s výrokom súdu o úprave styku s maloletým,

ktorého obsah považuje za primeraný jednak s prihliadnutím na vek a aj osobný vzťah s maloletým.
Nezakladá sa na pravde tvrdenie matky, že otec sa začal o maloletého zaujímať až po výsledkoch testov
otcovstva, zaujímal sa o maloletého ešte pred jeho narodením, chodil s matkou na ultrazvuk a pravidelne
sa informoval o stave dieťaťa, aj napriek tomu, že mal isté pochybnosti, či je jeho, keďže matka v tom
čase mala aj iného partnera, dal si urobiť testy otcovstva. Výsledok, že maloletý je jeho syn ho potešil.

Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, následný deň ho bol otec pozrieť, nakoľko mu bolo povedané, že
matka je unavená, ale jej vtedajší partner a rodičia ho mohli vidieť už v deň narodenia. Maloletého bol
pozrieť viackrát v bydlisku matky vo Z.. Nie je pravdou, že ho matka vozila oproti otcovi, aby to mal
bližšie. Matka však chodila do V. U., kde má dom a tak jej to vyhovovalo. Otec dieťa navštevoval v miestebydliska matky vo Z., prípadne po dohode s matkou si ho prebral v sobotu ráno a večer ho doniesol
matke a postupne v roku 2015 si ho brával aj na noc a neskôr aj na celý víkend a takto to fungovalo
celý rok 2016. Na Vianoce bol maloletý u otca aj na niekoľko dní. Nie je pravdou ani tvrdenie matky, že

by v lete 2015 s maloletým a jej synmi strávili s otcom v jeho byte týždeň. Pravda je taká, že to bolo
2 dni a čo sa týka matkou uvádzaného správania sa maloletého po návrate z pobytu u otca začiatkom
roka 2017, jej závery, že možnou príčinou reakcií a správania maloletého môže byť prítomnosť otcovej
priateľky alebo že sa o matke nevhodne vyjadrujú a o výsledkoch údajného vyšetrenia maloletého PhDr.
T. ho matka nikdy neinformovala. Naopak maloletý vždy keď mal ísť po pobyte u otca k matke, tak sa

zdráhal, kričal, plakal, nechcel ísť k matke, ale aj napriek tomu otec mu dohováral, že to je jeho mamina
a teraz pôjde k nej a potom zase príde k ocinovi. Nikdy si nevšimol, že by prítomnosť jeho priateľky
mohla mať negatívny vplyv na správanie sa maloletého. Navrhuje, aby do konania bol pribratý znalec z
odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, ktorý by objektívne svojou odbornou činnosťou
posúdil matkou tvrdené správanie sa maloletého. Nevidí žiadny dôvod, aby bol jeho styk s maloletým
dočasne upravený len na každý nepárny týždeň v mesiaci a to v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod.

v Detskej herni vo Zvolene za prítomnosti matky.
Vyjadrenia matky týkajúce sa odvolaním napadnutého výroku súdu o zákaze vycestovať s mal. Q.
mimo územia SR bez písomného súhlasu otca, kde sama matka najskôr tvrdí, že nie je pravda, že
by odcestovala s maloletým do zahraničia, ani na Maldivy na vianočné prázdniny a z jej vyjadrenia
zo dňa 22.12.2017, kedy matka bola kontaktovaná telefonicky kolíznym opatrovníkom a oznámila, že

sa nenachádza na Slovensku, pričom miesto pobytu odmietla uviesť a z jej vyjadrenia z úradného
záznamu je zrejmé, že matka hovorila, že na Vianoce budú na dovolenke a zrazu v odvolaní tvrdí, že
bola vycestovaná v Rakúsku, aj to len na jeden deň.
Keďže matka na základe vyššie uvedených okolností od leta 2017 bráni v pravidelnom kontakte a styku
otca s dieťaťom, zrejme za účelom ich odcudzenia a pretrhnutia akýchkoľvek väzieb, nemal iné riešenie

ako sa obrátiť na súd. O tom, že matka s maloletým už nebýva na adrese trvalého pobytu vo Z., ale
vo J. na adrese Q. I. X, sa otec dozvedel z úradného záznamu spísaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, pričom ide o podstatnú informáciu ohľadne dieťaťa, ktorú mu matka vedome
neoznámila.Otecjepretonázoru,žezatakýchtookolnostíoprávnenenavrhovalasúdsprávnerozhodol,
že matke je potrebné zakázať vycestovať s maloletým mimo územia SR bez jeho súhlasu. Navrhol, aby

odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.

11. Matka sa vyjadrila aj k vyjadreniu otca, zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní a uviedla,
že čo sa týka výživného, kočík, vajíčko, postieľku a všetky ostatné potreby pre Q. pri jeho narodení
zabezpečovala a financovala ona. Otec maloletého jej požičal dve používané autosedačky po deťoch,

ktoré mali v rodine. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že otec pravidelne kupoval maloletému stravu,
oblečenie, obuv, drogériu a hračky. Kupoval mu umelú mliečnu výživu, pričom keď mal maloletý jeden a
pol roka, otec povedal, že umelé mlieko mu už kupovať nebude. Občas Q. priniesol oblečenie, plienky
nekupoval, dokonca keď otcovi odovzdávala Q., plienky nabalila z tých, čo mu kúpila ona. Keď Q. začal
chodiť do materskej školy, otec zaplatil poplatky za škôlku za september a október 2017, spolu to bolo za

oba mesiace 50,- Eur. Až od marca 2018 otec platí na maloletého výživné v sume 30,- Eur. Z dôvodov,
ktoré uviedla v odvolaní však toto je nepostačujúce. Nezakladajú sa na pravde ani tvrdenia otca, že
bráni mu v styku s maloletým za účelom ich odcudzenia. Ani to nie je pravda, že by ho neinformovala
o výsledku vyšetrenia a návštevy u PhDr. T., jej záveroch a odporúčaniach. Pokiaľ ide o tvrdenia otca,
že keď maloletý mal ísť po pobytu u otca k nej, že sa zdráhal, kričal, plakal a že nechcel ísť ku mne, tak

o takomto jej otec nikdy nehovoril. K znaleckému dokazovaniu znalcom z odvetvia klinická psychológia
nemá námietky, avšak je toho názoru, že toto znalecké dokazovanie presahuje rámec rozhodovania
o neodkladnom opatrení, resp. v odvolaní proti nemu a bude súčasťou až konania a dokazovania vo
veci samej. Od podania odvolania bol otec za mal. Q. asi 5x. Nedošlo však k žiadnej zmene reakcií
maloletého na otca. Q. otca odmieta, nechce ísť za ním a nevie ako maloletého zaujať a upútať jeho

pozornosť. Za súčasného stavu si nevie predstaviť reakciu Q., ak by si ho otec chcel vziať k sebe a to
dokonca s prespaním. Vzhľadom na tieto okolnosti požiadavka otca na prespávanie maloletého u neho
a úprava styku v napadnutom uznesení nie je na prospech maloletého a jeho psychickej pohody. Preto
zotrváva na svojom návrhu, ktorý uviedla v odvolaní. Obdobe trvá aj na zrušení o uložení zákazu jej
vycestovať s maloletým mimo územia SR bez súhlasu otca.

12. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril opätovne otec tvrdiac, že dočasná úprava styku maloletého s ním v
zmysle napadnutého uznesenia rozhodne v prospech a v záujme dieťaťa, nakoľko aj otec aj syn majú
právo byť a stráviť čas osamote, keď nie je maloletý pod vplyvom matky. Keby matka mala skutočnýzáujem na tom, aby sa otec s maloletým stretávali, otec by do dnešného dňa nepodával návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností a návrh na neodkladné opatrenie, pretože by to nebolo treba
riešiť súdnou cestou. Pravidelne chodí za maloletým v určených intervaloch na miesta určené výlučne

matkou, aby aspoň chvíľu bol s maloletým a mohol ho vidieť. Otec si však ani raz maloletého nezobral
na víkend, aj keď to má v zmysle uznesenia umožnené z dôvodu, že keď maloletý otca uvidí, tak sa
odťahuje od neho, nechce s ním ísť, matka sa na to len nečinne pozerá a nesnaží sa nič urobiť preto,
aby otcovi styk uľahčila. Otec sa preto domnieva, že matka ovplyvňuje dieťa s cieľom odcudziť ho s ním
a bráni tak v styku otca s maloletý. Čo sa týka vycestovania matky poukázala matka, že matke nie je vo

všeobecnosti zakázané vycestovať, ale zákaz vycestovať len bez jeho písomného súhlasu. Opätovne
navrhol uznesenie potvrdiť.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku „CSP“), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP v spojení s § 62 ods.
1 zák. Civilného mimosporového CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo

doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru o potrebe zmeny uznesenia v napadnutých častiach výroku.

14. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

16. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným

opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

18. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadnéodvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd
odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

21. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §

334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

24. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

26. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

27. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

29. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(ods.1).Obajarodičiaprispievajúna
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (ods. 4).

30. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

31. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu

nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonaťdôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie

uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

33. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu

i odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
podmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,nakoľkorodičianežijúspoluanarozdielodminulého
obdobia sa na úprave výkonu rodičovských práv, okrem toho, že otec súhlasí, aby maloletý bol v osobnej
starostlivosti matky, nevedia dohodnúť.

34. Čo sa týka výživného, otec podľa doterajších informácií inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého

nemá a svoju vyživovaciu povinnosť si platením výživného matke pre maloletého neplnil. Matka má
okrem maloletého vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom. Odvolací súd preto považoval za
dôvodné, aby bol otec zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletého vo výške vyššej než
je minimálne výživné.

35. Keďže v konaní dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov, nebolo možné pri nariadení neodkladného opatrenia v časti o určení výšky výživného prihliadať
na skutočné pomery rodičov, ktoré dosiaľ neboli preukázané ani osvedčené. Za situácie, že zo
samotných otcom udávaných údajov otec má mesačný príjem v čase podania návrhu 1.793,- Eur,
následne za rok 2017 16.366,36 Eur mesačne (č.l. 75 spisu), za tejto situácie bolo potom dôvodným za

výživné v nevyhnutnej miere považovať výživné pre mal. Q. 80,- Eur mesačne. Takto dočasne určené
výživné spolu s prídavkami na dieťa a osobnou starostlivosťou zo strany matky, iste umožní uspokojiť
všetky základné potreby dieťaťa.

36. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť

času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci
samej. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené
osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov maloletých detí, budú náležite zistené všetky
rozhodujúce skutočnosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem
maloletého.

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o určení výživného, s použitím § 388 CSP zmenil tak, že uložil otcovi povinnosť s účinnosťou
od 23.01.2018 kedy mu bolo doručené napadnuté prvoinštančné uznesenie, prispievať na výživu
maloletého určené výživné vo výške 80,- Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

38. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov súd
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

39. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.40. Vychádzajúc z cit. ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené
do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon
pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom,

iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.

41. Z citovaného plynie, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v
primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a
rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu

vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby
udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa
má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city
slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Je pritom treba mať na zreteli,
že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým

dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je
dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi,
ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane
rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi
bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho

povinnosť. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

42. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že maloletý sa pomerne dlhú dobu s otcom
pravidelne stretával, mali medzi sebou vytvorené dobré vzťahy. Aktuálne otec prejavuje záujem aj

naďalej sa sním stretávať, ale zo strany maloletého tento záujem ustal, čo uznáva aj otec vo svojom
vyjadrení, pričom dôvod vidí v chovaní sa matky, ktorá maloletého žiadnym spôsobom nepodnecuje a
nenabáda, aby sa s otcom stretával. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý je v predškolskom veku (4 roky)
a vzdialenosť bydlísk rodičov, odvolací súd považoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým na prvé
dva mesiace po doručení uznesenia každú nepárnu kalendárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00

hod. a bez prítomnosti matky na týchto stretnutiach. Ide o obdobie, ktoré má slúžiť k tomu, aby sa vzťah
otca a syna obnovil, pričom je predovšetkým na oboch rodičov, aby prejavili snahu o obnovu dôvery
maloletého v otca a následne, aby sa styk mohol uskutočňovať v rozsahu ako určil súd prvej inštancie
v 2-týždenných intervaloch aj s možnosťou prespania maloletého u otca.

43. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

44. Z tejto formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach týkajúcich sa
maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého.

45. Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do
cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.
Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým.

46. Otec návrh na súd podal 18.12.2017 a mal obavy, že matka s maloletým odíde na vianočné sviatky
na Maldivy a tak mu znemožní sa s maloletým sa cez sviatky stretnúť, preto navrhol, aby súd zakázal

matke vycestovať s mal. Q. mimo územie Slovenskej republiky, resp. Európskej únie.

47. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že ich vzájomná komunikácia o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa musí byť prijateľná, ústretová a akceptovateľná na takej úrovni, aby nedochádzalo
medzi nimi ku zbytočným konfliktom, ktoré sa nepochybne dotknú aj ich spoločného dieťaťa. Rodičia

musia vynaložiť snahu, aby maloletý vyrastal v pokojnom prostredí obklopený láskou matky i otca.
Nevhodnou komunikáciou rodičov môže dôjsť k situáciám, ktoré následne vyústia do ďalších konfliktov.
Takýmto sporom je potrebné predchádzať. Ak by v budúcnosti mal jeden z rodičov v úmysle s dieťaťomvycestovať mimo územia Slovenskej republiky, je súhlas druhého rodiča k takémuto úkonu potrebný. V
opačnom prípade dôjde k nezhode rodičov, ktorú majú právo riešiť súdnou cestou.

48. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dodáva, že z ust. § 35 Zákona o rodine vyplýva, že len ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť
názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas,
potom by boli dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. Rodičia sú pri výkone svojich
práv a povinností zásadne rovnoprávni.

49. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne
požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. . Z hľadiska účelu neodkladného opatrenia v danom prípade neboli splnené podmienky pre
jeho nariadenie a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov formou zákazu vycestovania
s dieťaťom do cudziny bez preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či

osvedčenia iného závažného dôvodu. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že v danom
prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec neosvedčil
skutočnosti odôvodňujúce potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov v tomto smere . Z
týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v tejto časti zmenil a návrh
zamietol.

50. Záverom odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným
orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené. Všeobecný
súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je

povinnýposkytnúťochranutomu,ktosavydanianeodkladnéhoopatreniadomáha,alevrámciústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich
nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (obdobne III. ÚS 309/2012).
Súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

51. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).