Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213235
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714213235.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členov senátu, v spore žalobcu:
Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828
100, zast. Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar
nad Hronom, proti žalovanému: Nemocnica Zvolen, a.s., so sídlom kuznámyho nábrežie 28, 960 01

Zvolen, IČO: 45 594 929, zast. Janou Šalkovou, advokátkou so sídlom AK Bystrická 1029/101, 966
81 Žarnovica, o zaplatenie 100.000,- Eur, o návrhu na zastavenie konania, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/154/2014-375 zo dňa 12. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/154/2014-375 zo dňa 12. marca 2018 vo výroku o trovách
konania (druhý výrok) m e n í tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a.

II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
8C/154/2014-375 zo dňa 12. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) konanie o žalobe o
zaplatenie sumy 100.000,- Eur titulom zmluvnej pokuzy vzniknutej na základe podstatného porušenia
nájomnej zmluvy č. 419/2010/ODDPR uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným

ako nájomcom dňa 24.6.2010 prvou výrokovou vetou podľa § 145 ods.1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) zastavil a druhou výrokovou vetou určil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie tak postupoval z dôvodu,
že žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.12.2017 oznámil, že na podanej

žalobe naďalej netrvá a túto berie v celom rozsahu späť s tým, že trovy konania nežiada priznať. Okresný
súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods.1 C.s.p. zisťoval postoj žalovaného k procesnému úkonu
žalobcu; žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

1.2 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 256 ods.1 v spojení s §
262 ods.1 C.s.p., mal zato, že zastavenie konania procesne zavinila strana žalobcu, nakoľko žalobca

zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. V dôsledku zastavenia konania zavinením žalobcu vznikol
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti druhému výroku napadnutého uznesenia podal žalobca včas prostredníctvom právnej
zástupkyne odvolanie, uplatnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm.g) C.s.p. a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že náhradu trov konania neprizná ani jednej sporovej strane.2.1 Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s
otázkou náhrady trov konania, nakoľko neprihliadol na okolnosti významné pre rozhodnutie o priznaní
trov konania, a to skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu

na základe Dohody o urovnaní zo dňa 16.11.2017. V dohode o urovnaní sa strany sporu dohodli, že
trovy konania budú znášať každý sám a zaviazali sa, že aj jeden z účastníkov sporu si neuplatní nárok
na náhradu trov konania.

2.2 Žalobca mal tak zato, že zistený skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia čo

do náhrady trov konania neobstál, nakoľko existovali ďalšie prostriedky procesného útoku na strane
žalobcu, resp. prostriedky procesnej obrany na strane žalovaného vzhľadom na existenciu právoplatnej
a vykonateľnej Dohody uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorej si ani jeden z účastníkov konania
neuplatní nárok na náhradu trov konania. Tvrdil, že súd prvej inštancie prakticky rezignoval na vyriešenie
otázky náhrady trov konania, ktorá je imanentnou súčasťou každého rozhodnutia súdu vo veci samej
bez toho, aby zisťoval existenciu ďalších skutočností potrebných na predmetné rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.

zmenil z nasledovných dôvodov:

5.Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške
100.000,- Eur, titulom zmluvnej pokuty vzniknutej na základe podstatného porušenia Nájomnej zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.06.2010. Žaloba bola na okresný súd doručená dňa 11.09.2014.
Žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.12.2017 zobral žalobu v zmysle § 144 C.s.p. v
celom rozsahu späť a žiadal konanie podľa ustanovenia § 145 ods.1 C.s.p. zastaviť. Žalobca výslovne

uviedol, že náhradu trov konania nežiada. Na podaní - späťvzatí žaloby a návrhu na zastavenie konania
je uvedený aj súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súhlas so späťvzatím je podpísaný MUDr. U. W.,
P., členom predstavenstva a G.. S. Q., P., členkou predstavenstva žalovaného. Späťvzatie neobsahovalo
žiadne dôvody, pre ktoré žalobca zobral žalobu späť a pre ktoré žiadal konanie zastaviť, neobsahovalo
ani žiadne vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k trovám konania a späťvzatie nemalo žiadne prílohy, z

ktorých by ho bolo možné vyvodiť

7.1 Okresný súd postupoval správne, pokiaľ konanie v súlade s dispozitívnym úkonom strany sporu
zastavil. Aj keď k späťvzatiu žaloby došlo neskôr, ako sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, žalovaný so
späťvzatím súhlasil. Boli tak splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 145 ods. 1 C.s.p.. Nebol

dôvod opätovne zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu a zastaveniu konania, nakoľko toto bolo
vyjadrené už v samotnom dispozitívnom úkone žalobcu.

7.2 Súd prvej inštancie zároveň pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie §
256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane. Neboli pochybností o tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania bolo
potrebné pričítať žalobcovi, ktorý žalobu zobral späť bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré so žalobou
disponoval.

7.3 So súdneho spisu však vyplýva, že žalobca k odvolaniu pripojil Dohodu o urovnaní uzatvorenú podľa

ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.11.2017, z ktorej vyplýva, že predmetom
urovnania medzi účastníkmi dohody bol okrem iného spor vedený na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
8C/154/2014, pričom účastníci dohody sa zaviazali, žea/ BBSK vezme návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Eur, ktorý je predmetom
súdneho sporu vedeného Okresným súdom Zvolen, sp.zn. 8C/154/2014, v celom rozsahu späť
najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto Dohody s tým, že konanie bude zastavené, a

to aj v časti vzájomného nároku Nemocnice Zvolen na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000.-
Eur, ktorý nárok si Nemocnica Zvolen uplatnila v súdnom konaní kompenzačnou námietkou. Nemocnica
Zvolen so späťvzatím návrhu súhlasí a zároveň sa zaväzuje svoj súhlas zaslať aj konajúcemu súdu.
Účastníci Dohody budú trovy konania znášať každý sám a zároveň sa zaväzujú, že ani jeden z
účastníkov konania si neuplatní nárok na náhradu trov konania.

b/ BBSK trvalo upúšťa od vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Eur od Nemocnice Zvolen,
vyúčtovanej listom označeným ako „Upozornenie na podstatné porušenie Zmluvy“ zo dňa 1.8.2014,
ktorým BBSK vyzval nemocnicu Zvolen na zaplatenie zmluvne pokuty.
c/ nemocnica Zvolen trvalo upúšťa od vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Eur od BBSK,
vyúčtovanej listom zo dňa 02.09.2014 označeným ako „Vyúčtovanie zmluvnej pokuty za podstatné
porušenie zmluvy a výzva na jej úradu“.

7.4 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že je na mieste
uznesenie okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť tak, že nárok na náhradu trov konania
neprizná žiadnej zo strán sporu. Z predloženej dohody o urovnaní vyplýva, že sa ňou urovnával v spore
uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému, ako aj nárok žalovaného proti žalobcovi v spore uplatnený

kompenzačnou námietkou. Strany sporu v Dohode o urovnaní vyjadrili zhodné stanovisko k uplatneniu
nároku na náhradu trov konania a dohodli sa, že trovy konania budú znášať každý sám. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že procesné zavinenie za zastavenie konania
nemožno pričítať len jednej strane sporu, je nespochybniteľné, že pokiaľ žalobca zobral žalobu späť,
konal tak aj v dôsledku konania žalovaného, ktorý s ním uzatvoril Dohodu o urovnaní, resp. v dôsledku

spoločného postupu strán sporu. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu je
v súlade s princípom spravodlivého usporiadania sporu.

7.5 Nemožno ale dôvodne tvrdiť, že „...súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s otázkou
náhrady trov konania, nakoľko neprihliadol na okolnosti významné pre rozhodnutie o priznaní trov

konania...“, resp. že „...súd prvej inštancie prakticky rezignoval na vyriešenie otázky náhrady trov
konania...“. Bol to žalobca, ktorý Dohodou o urovnaní nesporne disponoval a v rámci dispozície so
žalobou súdu prvej inštancie jej obsah neoznámil. Nemožno okresnému súdu vyčítať, že neprihliadol
na skutočnosti, ktoré mu žalobca neoznámil, nemožno neoznámené skutočnosti považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa tak, ako to urobil v odvolaní žalobca. Nemožno tiež okresnému súdu vyčítať

„rezignáciu“ na okolnosti a skutočnosti, ktorých preukázanie patrilo žalobcovi. V zmysle uvedeného
pokiaľ odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, učinil tak s poukazom na obsah podaného odvolania,
obsah pripojenej Dohody o urovnaní, z ktorej vyplýva prejav vôle strán sporu a s prihliadnutím na princíp
spravodlivého vysporiadania veci medzi stranami sporu.

8. V časti, v ktorej uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo (vo výroku I, ktorým okresný
súd konanie zastavil), ostalo odvolaním napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku

podanéhoodvolaniaodvolacísúdodvolanímnapadnutérozhodnutievovýrokuotrováchkonaniazmenil.
Aj keď bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu a
dohodu strán sporu, že každá strana bude znášať trovy konania zo svojho, odvolací súd rozhodol tak,
že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá žiadna zo strán sporu, a to ani úspešný odvolateľ.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa

§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).