Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sd/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200002
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa:
Z. P., bytom P. XX, XXX XX J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul.
29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra
2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2015 v spojení so zmenovým

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016 sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2015 bol navrhovateľovi podľa §
65 ods. 1, §274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a
podľa čl. 52ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií
systémov sociálneho zabezpečenia priznaný od 24. novembra 2014 starobný dôchodok

vo výške 78,80 eur mesačne, zvýšený od 01. januára 2015 na sumu 80,20 eur mesačne. Rozhodnutie
obsahovalo podrobné odôvodnenie a výpočet sumy starobného dôchodku.

Navrhovateľ napadol správnosť odvolaním zo dňa 26. decembra 2015, ktoré doplnil podaním zo dňa 26.
januára 2016. Vyjadril nesúhlas s vypočítanou výškou starobného dôchodku. Namietal, že pri vypočítaní
sumy starobného dôchodku mu nebola zohľadnená práca v zahraničí. Žiadal, aby súd preveril správnosť

postupu pri stanovení výšky starobného dôchodku.

Z podaného vyjadrenia odporkyne zo dňa 04. mája 2016 vyplýva, že navrhovateľom napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne, zohľadňujúce obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa,
pričom uvedené vyjadrenie obsahuje presne špecifikovaný postup výpočtu sumy starobného dôchodku.
Na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa a námietok v ňom uvedených odporkyňa
vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016, ktorým bolo zmenené napadnuté

rozhodnutie v časti odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na ustanovenie §
65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého
nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím
dôchodkového veku, ktorý navrhovateľ dosiahol 24. novembra 2014. Ďalej uviedla, že v súlade s čl. 8
ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa

stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej
republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaníZmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Uviedla, že podľa
čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa

považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu
rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Odporkyňa
poukázala na čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Českou republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorej sa sídlom zamestnávateľa
rozumieadresa,ktorájeakosídlozapísanávobchodnomregistri.Akjezamestnávateľomfyzickáosoba,

sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom
odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa
sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa
zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených
priamo zákonom), postupuje sa podľa čl. 20 ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Chenomont Brno, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky 31. decembra 1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na
území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01. januárom 1993, sa preto
považujúzadobyzabezpečeniaČeskejrepublikyadôchodokjezanepríslušnáposkytnúťČeskáspráva
sociálneho zabezpečenia.

Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to
- zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
- zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

- zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu
splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p..

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 492 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na
podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP, v
spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom
nie je dôvodné.

Na pojednávaní dňa12. júla 2016 navrhovateľ uviedol, že suma starobného dôchodku vo výške 80 eur
sa mu zdá málo. Doplnil, že odporkyňa mu spísala návrh na priznanie starobného dôchodku v Českej
republike. O tejto žiadosti české orgány sociálneho poistenia doposiaľ nerozhodli, ale do rozhodnutia mu
začali posielať sumu 7550 Kč. Predpokladá, že dôchodok v Českej republike mu bude priznaný.
Namietal, že ako živnostník zarobil aj 30.000 eur, preto považuje zákon nezohľadňujúci príjem

podnikateľa pri určovaní výšky starobného dôchodku, za zlý.

Odporkyňa na pojednávaní na upresnenie uviedla, že navrhovateľ pred rozdelením Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky pracoval v Českej republike a obdobie odpracované pred 31.12.1992 sa
započítava na dôchodok v Českej republike. Navrhovateľ má teda nárok na dôchodok v Českej republike

ako aj na pomernú časť starobného dôchodku v Taliansku. K námietke výšky vymeriavacieho základu
navrhovateľa, odporkyňa uviedla, že vychádzala z daňových priznaní a čiastkového základu
dane, ktorý je v týchto priznaniach uvedený. Záverom zotrvala na správnosti napadaných rozhodnutí.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 19. januára 2015 požiadal odporkyňu

o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 24. novembra 2014, kedy nadobudol
dôchodkový vek, podľa predpisov Slovenskej republiky. Podľa podanej žiadosti bol navrhovateľ
zamestnanývČeskejrepublikeod01.01.1990 do31.12.1995,od01.06.1995do31.08.1998,
od 03.08.1999 do 20.10.1999, od 19.10.1988 do 31.01.2000 a v Talianskej republike od 01.02.2005 do31.12.2007. Odporkyňa z dôvodu, že navrhovateľ nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre
vznik nároku na starobný dôchodok, vypočítala teoretickú výšku starobného dôchodku. Presný postup
podrobne opísala v napadnutom rozhodnutí. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa

právnych predpisov Slovenskej republiky, Českej republiky a Talianskej republiky nebolo preukázané.

Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi len s prihliadnutím na doby poistenia získané
podľa právnych predpisov Českej republiky a Talianskej republiky, v rozsahu 11 613 dní (t.j. 31,8165
rokov obdobia dôchodkového poistenia). Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, navrhovateľ

získal spolu 15 817 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného je potrebné sumu
starobného dôchodku určiť podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku je určená
ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového
poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia
získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky a Talianskej republiky. Teoretická

suma starobného dôchodku predstavuje sumu, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa doby poistenia
získané podľa právnych predpisov iných štátov považovali za obdobie poistenia získané podľa právnych
predpisov Slovenskej republiky.

Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky možno navrhovateľovi priznať

len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa potom určí ako časť teoretickej
sumy starobného dôchodku, zodpovedajúca pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých aj podľa právnych
predpisov ostatných členských štátov, v tomto prípade Českej republiky a Talianskej republiky.

Nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienku získania obdobia dôchodkového poistenia potrebného pre
vznik nároku na starobný dôchodok len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie bolo potrebné pri posúdení nároku
na starobný dôchodok navrhovateľky prihliadnuť aj na doby poistenia získané v Českej republike a

Talianskej republike.

Odporkyňa určila správne teoretickú sumu starobného dôchodku, podľa § 66 ods. 1 zákona, ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na výplatu starobného dôchodku, t.j. k 24. novembru 2014, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Odporkyňa ďalej uviedla spôsob výpočtu konečne sumy starobného dôchodku.

V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia súd
preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný
navrhovateľkou. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia

napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi sa súd zaoberať nemôže. Predmetom tohto
preskúmavacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.
októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 29. marca 2016.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že bolo vydané v súlade s príslušnými

právnymi predpismi a preto ho ako zákonné a vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, abyjeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia

a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.