Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/72/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109211492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109211492.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: P. T., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. XXXX/XX, Ž., právne
zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska 19, Žilina, proti žalovanej: Q.
W., A.. XX.X.XXXX, W. L. XXXX/XX, Ž., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so
sídlom Kukučínová 12, Žilina, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie

Nám. SNP 98/2, Zvolen, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 802,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu
náhradu trov konania predstavovaných trovami právneho zastúpenia vo výške 1.860,61 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.5.2009 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 8.503,30 Eur titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia, náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnila tým,
že žalovaná dňa 11.5.2007 asi o 10.55 hod. ako vodička motorového vozidla spôsobila žalobkyni
zlomeninu hrotu vnútorného členka a zlomeninu dolného konca vretennej kosti predlaktia s dobou
práceneschopnosti v trvaní 9 týždňov. Trestné konanie vedené proti žalovanej pod č.k. 3T 22/2008 pre
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 písm. A Tr. zák. bolo skončené schválením

zmieru uzatvoreného dňa 23.10.2008 medzi obvinenou - žalovanou a poškodenou - žalobkyňou, na
základe čoho trestné stíhanie vedené proti žalovanej zastavil. Žalovaná uhradila žalobkyni 37.350,- Sk
titulom bolestného a 2.000,- Sk titulom náhrady za lieky.
Vzhľadom na to, že po lekárskom vyšetrení na následky zranení bolo zistené, že zdravotné následky,
ktoré žalobkyni spôsobila žalovaná, majú trvalý charakter, žalobkyňa si uplatňuje od žalovanej náhradu
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku P.. C. M. zo dňa 24.4.2009
vo výške 802,20 Eur.

Vzhľadom na to, že uvedené zranenia majú trvalý charakter, obmedzujú žalobkyňu pri každodenných
bežných úkonoch, akými sú zabezpečenie hygienickej starostlivosti, umývanie, obliekanie, česanie, ako
aj prác v domácnosti, nákup potravín, kde je odkázaná na pomoc iných osôb, navrhuje podľa § 5 ods.
5 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda o sumu 401,08 Eur.
Okrem toho titulom náhrady škody v zmysle § 420 OZ si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody z dôvodu,

že v dňoch 11.5.2007 až 22.5.2007 bola v domácom liečení s fraktúrou pravého členka a pravej ruky v
zápästí, doma bola odkázaná na cudziu pomoc pri hygiene a zabezpečení stravovania. Sedela 11 dní
a nocí v kresle, vedľa mala provizórne WC. Od 22.5. do 6.7.2007 bola prevezená na LDCH v Žiline aod 6.7.2007 do 11.7.2007 bola opäť v domácom liečení. Od dopravnej nehody dňa 11.5.2009 jej vznikli
náklady v súvislosti s dovozom a odvozom sanitkou v sume 20,- Sk za jednu cestu, t.j. 160,- Sk (4 krát
odvoz a dovoz), zakúpením zdravotných topánok letných vo výške 660,- Sk, zimných vo výške 1.127,-

Sk, zakúpením liečivých mastí, liekov a doplnkových výživových vitamínov, ako aj ďalšie výdavky, všetko
v celkovej sume 300,- Eur.
Ďalším právnym nárokom, ktorý si žalobkyňa uplatňuje, je náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 11
OZ, ktorú špecifikuje vo výške 7.000,- Eur, lebo po dopravnej nehode s následkom zranení ostala
čiastočne imobilná, bola úplne odkázaná na pomoc známych, ktorí jej nosili stravu, zabezpečovali

nákupy, pomáhali jej s obliekaním, praním, upratovaním a pod. Žalovaná sa po dopravnej nehode o
ňu vôbec nezaujímala, ani raz jej nezavolala, ani nenavštívila. Neprejavila žiadny záujem, aj keď mala
vedomosť o zraneniach, ktoré žalobkyni spôsobila.

Žalovaná sa k veci samej vyjadrila písomným podaním jej právneho zástupcu zo dňa 18.6.2009 tak,

že žalobu v tejto veci navrhuje zamietnuť. Ona - žalovaná dňa 11.5.2007 išla ošetriť svoju matku do
domu na ulici F. Žilina, kde býva aj žalobkyňa. Keď žalovaná začala cúvať v dĺžke 3 až 4 metre skoro
pri nulovej rýchlosti, po prejdení asi 1,5 metra v ľavom spätnom zrkadle uvidela žalobkyňu sedieť v
tráve a zároveň počula krik. Vozidlo okamžite zastavila. Vzdialenosť vozidla od žalovanej bola asi
1,5 až 2 metre. Presne v tom istom mieste bola a aj je poškodená vozovka (jama vo vozovke a

obrubník). Prvá úvaha žalovanej bola, že žalobkyňa pri otáčaní a nepozornosti zle skočila na poškodený
obrubník a spadla do trávy. Táto úvaha bola potvrdená aj súdnym znalcom P.. S. a nie tvrdením
žalobkyne, že po nej žalovaná niekoľkokrát prešla po nohe s vozidlom, ktoré má váhu 1,6 tony. Pri
rekonštrukcii bol prítomný aj svedok udalosti p. W., ktorý stál asi 5 metrov od vozidla žalovanej a pri
dvakrát zopakovanej otázke vyšetrovateľa, či videl vozidlo cúvať a zrážku, odpovedal, že vozidlo videl

cúvať, ale samotnú zrážku nevidel. Nakoľko osobná výpoveď žalobkyne bola neustále menená podľa
situácie, aj priebeh nehody oproti prvej výpovedi a bolo žalovanej ťažko vyvrátiť jej menené obvinenie,
nakoľko nemala so súdmi skúsenosť, privítala návrh na zmier. Na základe zmieru žalovaná vyplatila
žalobkyni bolestné vo výške 37.350,- Sk podľa bodového ohodnotenia P.. S. a 2.000,- Sk za lieky.
ProstredníctvompoisťovneAllianzbolažalobkynivyplatenákompletnázdravotnástarostlivosťvrozsahu

ambulantná starostlivosť, ústavná starostlivosť, liečivá, zdravotnícke pomôcky, zdravotnícke potreby,
kúpeľná starostlivosť, doprava a SVALZ, LSPP v celkovej hodnote 69.778,60 Sk. Žalovaná tiež uhradila
10.500,- Sk na účet Okresného súdu Žilina na dobročinný účel. Žalobkyňa požaduje množstvo liekov,
ktoré nemajú nič spoločné s liečbou zranenia z tejto udalosti. Žalovaná nemá výhrady k znaleckému
posudku P.. C. M., pričom žalobkyňa napriek vysokému veku a predošlým zdravotným problémom a

zraneniam z udalosti z 11.5.2007 nemá trvalé následky, len mierne obmedzenie hybnosti, čo sa týka
ruky. Podľa lekárskeho posudku, čo sa týka pravého členka ide tiež o ľahké obmedzenie hybnosti, ktoré
však ide na vrub zlomenine členka z roku 1969. Nie sú pravdivé ani ďalšie tvrdenia žalobkyne, že by
žalovaná o ňu neprejavovala záujem, lebo hneď pri udalosti 11.5.2007 ju odprevadila k bytu, aj ju pozvala
do bytu matky žalovanej v tom istom vchode s tým, že jej ponúkne obed a starostlivosť, kým príde

manžel žalovanej a zavezie ju na lekárske ošetrenie. Žalobkyňa tento návrh podráždene odmietla. Keď
prišiel manžel žalovanej, navštívili ošetrujúcu lekárku žalobkyne, ktorá ich informovala, že žalobkyňa
je na úrazovom oddelení. Tam požiadali zdravotnú sestru ošetrujúceho lekára, že sú pripravení sa o
žalobkyňu postarať a odviezť ju domov. Po určitej dobe čakania im reakciu žalobkyne tlmočila zdravotná
sestra s tým, že žalobkyňa s nimi odmieta komunikovať. Nakoľko žalovaná denno-denne chodievala k jej

ťažko chorej matke, zazvonila aj u žalobkyni, ale nik jej neotváral, žalovaná preto usúdila, že žalobkyňa
bude pokračovať v averzii. Napriek tomu sa ju žalobkyňa snažila navštíviť v LDCH, ale jej návšteva
bola zbytočná, lebo ju žalobkyňa neprijala a neprijala ani tašku plnú ovocia. Ďalšie pokusy o pomoc a
vzájomnúkomunikáciubolinemožné.Žalobkyňatiežslovnenapadlaaurážalažalovanúprirekonštrukcii
skutku,začomuselabyťnapomenutá.Osobitnečosatýkazvýšenianáhradyzasťaženiespoločenského

uplatnenia o 50 %, toto je neopodstatnené a neprimerané vzhľadom na právoplatne uzavretý zmier a
znalecký posudok P.. U. S.J. a vzhľadom na znalecký posudok P.. C. M.. Aj čo sa týka nemajetkovej ujmy,
táto požiadavka je neopodstatnená a neoprávnená vzhľadom na uzatvorený súdny zmier. Taktiež počas
mediačného konania nebola vznesená požiadavka na náhradu inej ujmy s tým, že samotná dohoda -
zmier zahŕňa ja náhradu za lieky vo výške 2.000,- Sk.

Vedľajší účastník na strane žalovanej sa k veci samej vyjadril podaním zo dňa 11.6.2009 tak, že čo sa
týka návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy, táto nie je poistením krytá a v tejto časti nemajú právnyzáujemnavýsledkusporu.Čosatýkauplatnenýchnárokovohľadomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia
a liečebných nákladov vo výške 300,- Eur, ide o nárok predčasný a nepreukázaný. Čo sa týka uplatnenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.203,50 Eur, s poukazom na § 5 ods. 5 zák. č.

437/2004, môže súd náhradu zvýšiť najviac o 50 %. Žalobkyňa však pred uplatnením si svojej náhrady
súdnou cestou nevyužila možnosť danú § 6 ods. 1, v zmysle ktorého poskytovateľ náhrady a poškodený
môžu uzatvoriť dohodu o náhradu za SSU, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom,
najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5. V zmysle § 6 ods. 3 poškodený je uplatnený
uplatniť nárok na náhradu za SSU na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku

1 a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného. Pokiaľ ide o uplatnené liečebné náklady, žalobkyňa nepreukázala doklady o zaplatení,
lekárske správy a doporučenia k uplatneným nákladom liečenia. Zároveň z titulu liečebných nákladov
už bola žalobkyni uplatnená zo strany žalovanej suma 2.000,- Eur za lieky a náklady, ktoré vznikli s
dopravnou nehodou.

Žalovaná sa k veci samej v konaní opätovne vyjadrila písomným podaním jej právneho zástupcu zo dňa
11.1.2011, označeným ako skutkový a právny rozbor, podaním jej právneho zástupcu zo dňa 8.10.2013,
označeným ako skutkové a právne zhodnotenie dokazovania, aj podaním jej právneho zástupcu zo
dňa 11.12.2013, označeným ako vyjadrenie ku skutkovému a právnemu stanovisku (protistrany z

3.12.2013), obsahovo všetko v súlade s obsahom vyjadrenia samotnej žalovanej z 18.6.2009, v ktorých
namietala vyplatenie bolestného a nákladov žalovanou v zmysle zmieru uzatvoreného v trestnom
konaní, vyplatenie liečebných nákladov vo výške 69.778,60 Sk prostredníctvom poisťovne Allianz, to,
že nie je daný dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj to, že nie sú preukázané dôvody pre odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur.

Žalobkyňa sa k veci samej v konaní opätovne vyjadrila písomným podaním jej právneho zástupcu zo
dňa 3.12.2013, označeným ako skutkové a právne stanovisko, obsahovo v súlade so žalobou, podľa
obsahu ktorého konštatovala splnenie všetkých predpokladov pre náhradu škody v občianskom súdnom

konaní,keďpodľavýchodískzmieruuzatvorenéhovtrestnomkonanížalovanátentouzatvorilaakovinná
osoba. Žalobkyňa zotrvala na návrhu na náhradu škody v rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, s tým, že je daný dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia o 1/2, ako aj návrhu na odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur, lebo žalobkyňa
bola po udalosti odkázaná od pomoci iných osôb.

Podaním PZ žalovanej zo dňa 19.1.2011, resp. podaním PZ žalobkyne zo dňa 25.1.2011, boli podané
návrhy na výsluch svedkov, ktoré súd vykonal, alebo sa s ich nevykonaním vyporiadal protokolárne
oznámeniami do zápisnice.

Na pojednávaniach konaných dňa 17.1.2011, 30.3.2011, 22.5.2013, 16.9.2013 a 19.3.2013 sa sporové
strany pridržiavali svojich podstatných skutkových a právnych dôvodov v zmysle ich písomných podaní
a vyjadrovali sa k vykonávaným dôkazom.

Osobitne na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 žalobkyňa v právnom zastúpení spresnila a zmenila
skutkovú a právnu argumentáciu, resp. vyjadrila sa k okolnostiam tohto sporu tak, že je skutkovou
nezrovnalosťou vo vyjadrení PZ žalovanej, pokiaľ v podaní 8.10.2013 uvádza, že žalovaná neuznala

žalobkyňou uplatnený nárok s tvrdením, že žalobkyni bola uhradená prostredníctvom poisťovne
kompletná zdravotná starostlivosť v celkovej hodnote 69.778,60 Sk. Každopádne v rámci trestného
konania došlo medzi tunajšou žalovanou ako obvinenou a tunajšou žalobkyňou ako poškodenou k
uzatvoreniu súdneho zmieru, s ktorým žalobkyňa súhlasila s tým, že jej bude uhradené bolestné vo
výške 37.530,- Sk, pričom v prvom prípade na základe odvolania prokurátora rozhodoval vo veci

KS Žilina pod sp. zn. 3To 69/2008 tak, že zrušil uznesenie OS a uložil OS vo veci, aby znova konal
a rozhodol a poukázal na to, že poškodená tunajšia žalobkyňa v čase skutku ako 80-ročná utrpela
závažné zlomeniny, ktoré ju vzhľadom na jej vek výrazne obmedzovali v obvyklom spôsobe života, teda
túto skutočnosť prvostupňový súd podľa názoru KS nevyhodnotil dostatočne. Na základe toho potomsa opätovne riešila záležitosť a žalovaná dostala uložené zaplatiť 37.350,- Sk, plus 2.000,- Sk za lieky
a náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Okrem toho na všeobecne prospešné účely
bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie 10.500,- Sk a pre domov dôchodcov a sociálnych služieb ďalších

5.000,- Sk, čiže spolu 15.500,- Sk. V tomto zmysle krajský súd jasne uviedol, že išlo o závažný trestný
čin vzhľadom na vek žalobkyne. V čase schválenia zmieru ešte nebolo vykonané bodové ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti sporová strana žalobkyne aj rehabilitácia pokladá
za súčasť liečenia. Napokon toto bodové ohodnotenie vypracoval uznávaný odborník P.. C. M., ktoré
sporová strana žalobkyne uznáva. Žalobkyňa pritom trvá na celej podanej žalobe osobitne aj v časti

zvýšenia náhrady za SSU o 50 %, lebo zavinenie žalovanej je každopádne dané, pričom zloženie kostí
80-ročnej osoby je iné ako u mladého človeka, hojenie bolo dlhodobé a prebiehalo po dlhšiu dobu,
vyžadovala zvýšené náklady na lieky. Dovtedy žalobkyňa paličku vôbec k chôdzi nenosila, ale odvtedy
už áno. Zdravotný stav žalobkyne si vyžadoval zvýšené množstvo liekov, z ktorých niektoré môžu
vyvolať preháňanie, tieto mohli mať nepriaznivý dopad na tráviacu sústavu žalobkyne, preto nakoniec
aj preháňadlo môže súvisieť s poškodením nohy. Pokiaľ sa P.. M. vyjadroval k zlomenine nohy z roku

1969, tak tá už bola zhojená a k tej by nemalo zmysel sa vracať. Podľa informácii právnej zástupkyne
žalobkyne aj suma 2.000,- Sk predstavovala bolestné. Náklady na lieky preukazované v tomto konaní
(č.l. 9 až 12 spisu) slúžia na vyživovanie poškodenej kosti aj na vonkajšiu aplikáciu, tieto nepredpisuje
lekár, ale žalobkyňa ich užíva, keď sa objavia bolesti. Prakticky keď sa zmení počasie, obnovia sa bolesti
a žalobkyňa tieto lieky užíva sústavne. Preto aj sústavné užívanie týchto liekov je v príčinnej súvislosti s

tým skutkom, ktorý sa stal. Napokon, čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur, tak ide
o to, že 6.6.2007 bol v novinách Nový čas uverejnený článok Škandál v rodine Zuzany Belohorcovej, do
ktorého poskytovala informácie dcéra tunajšej žalovanej, ktorá sa do toho článku nechala aj odfotiť. Táto
dcéra žalovanej sa konkrétne vyjadrovala tak, že tvrdenia tunajšej žalobkyne sú nezmysel, že jej matka
tunajšia žalovaná je zodpovedná vodička a že o samotnej žalobkyni si myslí svoje, pričom naznačila,

že si žalobkyňa vymýšľa a že požíva alkohol. Tieto tvrdenia sú nehoráznosť, lebo žalobkyňa je dáma a
alkohol nepožíva a správa sa primerane. Navyše je hlboko veriaca a keď bola odkázaná na pomoc iných
osôb, tak nakoniec zaslala ďakovný list do redakcie Katolíckych novín, ktorým poďakovala konkrétne P.
Š., D. M., M. F. Y. P. O., ako aj ostatným, ktorí jej pomáhali. Samotná žalobkyňa má tiež poznačené, že
podobný článok bol uverejnený aj v českých novinách, a to Blesk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov, a listinnými dôkazmi.

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 17.1.2011 osobne vypovedala tak, že dňa 19.5.2007 sa jej
úraz (ďalej primerane tiež „predmetný“ úraz) stal tak, že išla na nákup, vykročila, pribehlo červené auto,
ktoré sa točilo a ju ako bola vykročená, tak zrazilo. Tento náraz ju odhodil nabok, pričom ona mala nohu
blízko pri obrubníku. Koleso mu vybehlo na ňu a tým jej tú nohu zlomilo. Ona teda mala fraktúru členka a
zápästia pravej ruky. Ona pri tomto náraze vykríkla, šoférka vyšla z auta, sklonila sa nad ňou a hovorila,

že ju - žalobkyňu nevidela. Žalobkyňa ju žiadala o pomoc, ale vodička hovorila, že musí ísť ďalej, dať
obed svojej matke, lebo by upadla do kómy, našťastie bol nablízku pán W., ktorý je už nebohý, a ten
jej - žalobkyni pomohol. Vyšla hore k sebe do bytu, zavolala políciu a záchranku, potom zase vyšla
z bytu a držala sa zábradlia. Keď prišla záchranka, zišla dolu, prišla aj polícia. Záchranka ju odviezla
na úrazové oddelenie. Pri týchto udalostiach jej žalovaná neposkytla pomoc, aj keď ju o ňu žalobkyňa

žiadala opakovane. Iba jej otvorila dvere domu, a to bolo všetko. Ona tú políciu a záchranku volala zo
svojho bytu, ktorý má na 8. poschodí. Úraz sa jej teda stal, keď schádzala zo schodov, ktorých majú pred
bytovkou asi 6 pred vchodom. Potom, keď sa dostala do nemocnice, tak na úrazovom oddelení jej dali
sadru a poslali domov, hoci ona im namietala, že je sama. Čiže ešte v ten deň okolo tretej poobede bola
so sadrou doma, potom bola doma 11 dní a žalovaná sa o ňu stále nezaujímala. Ona - žalobkyňa sedela

v kresle, nemohla sa ani umyť a nočník s exkrementmi mala vedľa. Bolo nedôstojné, že musela žiadať
susedov o to, aby jej to aspoň chodili vyniesť. Za toto ona susedom poukázala primeranú vďačnosť, lebo
poďakovanie nestačilo. Žalovaná ju navštívila až potom, keď bol o nej - žalobkyni článok v novinách,
kde bola očiernená. Pred týmto predmetným úrazom nemala vážnejšie zdravotné ťažkosti, iba bežné a
brala lieky na srdce. Lieky a masti boli drahé, musela ich brať aj na preležanie, ktoré sa jej v tom kresle

začali tvoriť. So sadrovaním boli komplikácie, ale ona je trpezlivá osoba. Obmedzenú hybnosť mala
dočasne, keď s rukou nemohla vôbec nič robiť, odvtedy občas zabolí, ale už to berie tak, že to patrí k
tomu. Obmedzenia trvali od 11.5.2007, keď jej to zasadrovali asi do 16.7.2007, keď jej sňali obidve sadry,
vtedy ju aj z LDCH poslali domov, začala cvičiť a chodiť o barlách s ťažkosťami. V liečebni dlhodobochorých (inde tiež „LDCH“) bola od 22.5. Je praváčka, touto pravou rukou môže písať, lebo je nezmar
a písať ani veľa nepotrebuje. Kým mala tento úraz, tak sa venovala ručným prácam, robila háčkovanie
a tvorila darčeky. V súčasnosti chodí s francúzskou barlou. Čo sa týka zmeny jej života po úraze, tak z

rodiny má iba neter v Trnave, ktorá žije ďaleko a za ňou chodieva málo, asi iba raz za pol roka, takže
čo sa týka pohybu pred úrazom, chodievala častejšie von, alebo aj peši na nákup. Odvtedy chodieva
autobusom. Názvy liekov, ktoré brala v súvislosti s týmto úrazom, si nepamätá. Vie, že ich brala na
preležaniny v tom období, keď bola v doliečovacom zariadení, potom si rôzne pomáhala aj sama. Mala
náklady aj na zdravotné topánky a na sanitku. Nie je pravdou, že by jej žalovaná tieto náklady uhradila.

Je pravdou, že jej žalovaná uhradila na základe zmieru z trestného konania 37.000,- Sk a ďalších 2.000,-
Sk. Životné potreby po úraze mala zabezpečené tak, že požiadala o pomoc susedky, alebo si objednala
služby. Stravovanie mala zabezpečené tak, že susedky jej nosili raňajky, obed aj večeru. Žalovaná ju
navštívila iba v LDCH dňa 13.6., teda asi po mesiaci, žalovaná bola za sestričkou a ona - žalobkyňa
vtedy vyhlásila, že ju k sebe neprijme. To už bola po tom, ako ju očiernila v novinách. Ona - žalobkyňa
nemá priznanú invaliditu, má priznané postavenie zdravotne telesne postihnutého občana - ZŤP, a to už

pred úrazom. Do toho bytu, keď išla telefonovať, išla po vlastných nohách, ale to bolo od výťahu blízko.
Od miesta úrazu do bytovky ju odviedol pán W., žalovaná išla s ňou a ešte jej otvorila dvere na jej byte.
To mala od výťahu do bytu a potom v byte od vchodových dverí k telefónu vždy asi iba 2 metre. Vtedy
bola v šoku a ani si nemyslela, že to bude zdravotne také vážne. Ona - žalobkyňa vie, že si žalovaná
zistila, že ona - žalobkyňa mala v minulosti v roku 1969 trojnásobnú fraktúru členka, a to tiež nie jej

vinou, lekárka napísala, že trpí osteoporózou a že sa asi preto zatočila a spadla, ale tak to nebolo. Ona
spadla kvôli tomuto úrazu. V nasledovnom roku po tomto úraze 2008 mala bežné pocity po úraze, raz
bolo lepšie, raz horšie. Keď boli bolesti, znášala ich. Keď spisovala dohodu o zaplatenie sumy 37.350,-
a 2.000,- Sk s tým, že sú všetky jej nároky uspokojené, to vtedy bola zavolaná P.. M., aby jej vyčíslil
ďalšie body a mala si vyčísliť vecné náklady. Takéto náklady jej vznikli už dovtedy.

Žalobkyňa sa osobitne k výskytu jej zdravotnej dokumentácie vyjadrila na pojednávaní konanom dňa
22.5.2013 tak, že svoju zdravotnú dokumentáciu má doma a keď ju od nej žiadala lekárka P.. C., tak ona -
žalobkyňa nevedela, že žiada túto. K výskytu tejto lekárskej dokumentácie sa žalobkyňa na pojednávaní
konanomdňa16.9.2013vyjadrilatak(č.l.153spisu),žejejsestričkadaladokumentáciuanepovedalajej,
že ju má archivovať do konca svojho života, ona má malý byt, mohla jej vypadnúť a papiere z domácnosti

dala do zberu. Ak je zdravotná dokumentácia majetkom ambulancie, tak jej ju nemali odovzdať a ona v
tomto nie je jediná. Je pravdou, že v roku 1969 mala trojnásobnú fraktúru pravého členka, nebolo to jej
vinou a odvtedy ani nespadla. Odvtedy bola na liečení u P.. I. a ten už zomrel.

Žalovaná osobne vypovedala na pojednávaní konanom dňa 30.3.2011 tak, že v čase predmetnej nehody
z 11.5.2007 išla autom so svojou matkou, ktorá bola ťažko chorá, mala glykemické potreby a bolo sa
treba o ňu starať, nosiť jej stravu a čaj. Ona keď sa autom otáčala, tak videla, že v tráve sedí žalobkyňa.
Keď ju ona - žalovaná zazrela v spätnom zrkadle, tak vystúpila a prišla k nej a žalobkyňa jej začala
nadávať. Bolo ju treba zdvihnúť, čo samotná žalovaná nedokázala, ale prišiel pán, ktorý jej pomohol a

takto všetci išlo po svojich a žalobkyňu odviedli k výťahu. Tam žalovaná ponúkla žalobkyni, nech ide k
matke žalovanej, že jej dá čaj a stravu a potom že ju s manželom zavezie do nemocnice, čo žalobkyňa
odmietla. Preto ju vyviezli výťahom hore až do dverí jej bytu. Žalovaná potom odišla, aby pomohla
svojej mame. Potom, keď žalovaná za žalobkyňou zase vyšla, tak jej už nikto neotváral a potom prišla
polícia. Neskôr hneď ako prišiel manžel žalovanej, tak išli do nemocnice a spytovali sa, kde je žalobkyňa,

dozvedeli sa, že na úrazovom oddelení, tam s nimi hovorila sestrička a celé to dlhšie trvalo, lebo oni
najprv nevedeli, či je noha zlomená, to trvalo asi pol až trištvrte hodiny a potom im sestrička povedala, že
žalobkyňa nemá záujem s nimi komunikovať. Žalobkyňa ani nechcela, aby ju žalovaná odviezla domov.
V ďalšom období, keď žalovaná chodila so svojou matkou, tak vyšla aj za žalobkyňou, ale nikto jej
neotváral. Neskôr sa ju žalobkyňa snažila navštevovať v LDCH a kvôli tomu nakúpili potraviny, džúsy

a ovocie, tam im sestrička zase povedala, že žalobkyňa s nimi nechce komunikovať a nechce, aby jej
niečo nosili. V ďalšom období žalovaná opakovane navštevovala P.. C. kvôli svojej matke, ktorá bola
ťažko chorá a spytovala sa aj na žalobkyňu. P.. C.S. jej oznamovala, že sa to hojí a že je to lepšie.
Čo sa týka rekonštrukcie činu v trestnom konaní, tak p. W. jasne odpovedal, že on zrážku nevidel,
videl iba žalobkyňu sedieť. Na základe toho, že sa konanie napokon skončilo zmierom, ona zaplatila

na účet Okresného súdu peňažnú sumu, ďalšiu sumu na verejno-prospešné účely a pri tomto zmieru
žalobkyňa nemala ďalšie požiadavky. Čiže ona - žalovaná okrem 10.500,- Sk súdu zaplatila 27.500,-
Sk ako bolestné a 2.000,- Sk ako lieky žalobkyni. Časovú súvislosť, ako dlho bola ona so žalobkyňou
po úraze, keď ju odvádzala, nevie ani len odhadnúť, lebo išlo o stresovú situáciu, viedla svoju dcéru zaruku a bola vypätá situácia, keď žalobkyňa bola na ňu - žalovanú zlá. Od miesta úrazu bolo treba ísť
asi 12 metrov do bytovky a potom na 8. poschodie. Ona - žalovaná sa dodatočne dozvedela, že pán,
ktorý im pomohol, sa volal W., ale vo výťahu už s týmto pánom nešli, lebo on už odišiel a takto ona sama

doviedla žalobkyňu až pred jej dvere. Ona zdôrazňuje, že nemohla sama žalobkyňu zdvihnúť, lebo sama
žalovaná bola po dvoch ťažkých operáciách chrbtice a v dôsledku toho nemôže nič ťažké zdvíhať. Ona
sa so žalobkyňou stretla až v trestnom konaní pri rekonštrukcii. Tam sa jej zdravotný stav žalobkyne
javil byť dobrý a žalobkyňa jej nadávala. Žalobkyňa okrem súm 37.350,- Sk za bolestné a 2.000,- Sk za
lieky nemala žiadne iné požiadavky. Suma 2.000,- Sk za lieky nebola nijakým spôsobom špecifikovaná,

iba všeobecne vyčíslená prostredníctvom zamestnanca súdu U.. I.. Pri inej príležitosti sa už ona -
žalovaná so žalobkyňou nevidela a zmier podpísala za okolnosti, že predpokladala, že žalobkyňa už
nemá iné nároky. Navyše poukazuje na to, že žalobkyňa v trestnom konaní menila výpovede, keď najprv
vypovedala, že jej prešla s vozidlom po nohách, potom nejaký čas tvrdila, že ju neodviedla k výťahu
ona, ale že to bol p. W.. Pri uzatváraní zmieru (zápisnica č.l. 169 trestného konania) bola prítomná za
prítomnosti probačného a mediačného úradníka súdu a jej manžela. Uznesenie o schválení zmieru (č.l.

177 trestného spisu) už dostala doručené.

K zdravotnému stavu podľa osobných výpovedí lekárov:
Na pojednávaní konanom dňa 30.3.2011 osobne vypovedal znalec P.. C. M. tak, že sa v plnom

rozsahu pridržiava svojho lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z
24.4.2009. Dátum vzniku poškodenia na zdraví bol 11.5.2007, čiže takýto posudok vypracoval necelé
dva roky od vzniku predmetnej udalosti. Jednoznačne pri tomto skonštatoval utrpené zranenia, a to
zlomeninu dolného konca vretenej kosti pravého predlaktia v typickom mieste bez posunutia úlomku,
ako aj zlomeninu špica vnútorného členku bez posunutia úlomku, čo sa dá hodnotiť ako nalomenie. V

súvislosti s vypracovaním tohto posudku dňa 23.4.2009 vykonal posledné šetrenie zdravotného stavu
poškodenej zamerané na trvalé následky. Tiež vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodenej.
Svoje zistenie jednoznačne zhrnul v ďalšom texte svojho lekárskeho posudku tak, že ich vymedzil
jednak vo vzťahu k pravému zápästiu a jednak k pravému členku. Zistil tiež, že poškodená utrpela
zlomeninu už v roku 1969, kde mala poškodený vnútorný aj vonkajší členok a zadnú hranu píšťaly.

Vtedy to bola zlomenina komplikovaná, bola vnútrokĺbová. Pokiaľ teda v tejto časti konštatuje trvalé
následky, tak tie sú jednoznačne v súvislosti so zlomeninou v roku 1969, a tieto následky v žiadnom
prípade nemohla spôsobiť zlomenina špicu vnútorného členku, ktorá sa uvádza pri udalosti z 11.5.2007,
lebo táto zlomenina bola iba neúplná, to bolo nalomenie. Čo sa týka trvalých následkov z poškodenia
zdravia, ide o ľahké zhrubnutie chrbátovej strany zápästia s miernym obmedzením hybnosti. Chrbátové

uhnutie viazne o 5 %, možné je do 60 %, dlaňové ohnutie viazne o 5 %, možné je do 75 % a vybočenie
rukou obojstranne bez obmedzenia. Tieto trvalé následky hodnotí ako ľahké. Tieto trvalé následky sú
následkom zlomeniny dolného konca vretenej kosti pravého predlaktia v typickom mieste bez posunutia
úlomku, teda s poškodením zdravia vzniknutým 11.5.2007. Trvalé následky spojené s pravým členkom
pripisuje na vrub zlomeniny z roku 1969, teda poškodenie na zdraví z 11.5.2007 naň nemalo vplyv, toto

poškodenie na zdraví sa prejavilo v teréne, kde už došlo k zlomenine z roku 1969 a tento terén už teda
bol postihnutý a v ňom teda už boli tieto trvalé následky. Čiže zdravotný následok spojený s poškodením
na zdraví dňa 11.5.2007 je spojený s pravým zápästím, a to aj s prihliadnutím na vek pacientky sa lieči
v priemere v lehote 3 mesiacov. Trvalé následky sa spravila posudzujú za 1 rok od vzniku úrazu, čo
je doba dostatočná na skonštatovanie ustáleného zdravotného stavu. Čiže akékoľvek trvalé následky

s touto zlomeninou pravého zápästia boli zrejme už pri vypracovaní lekárskeho posudku z 24.4.2009.
Trvalé následky sa hodnotia iba raz a ďalšie hodnotenie by prichádzalo do úvahy, iba keby napr. došlo k
ďalšej operácii, alebo reoperácii. Išlo by napríklad o prípad, že by zlomenina bola zle zrastená a došlo by
k reoperácii, vtedy by bolo možné znovu hodnotiť bolestné, a prípadne ďalšie trvalé následky, ale je to
dvojsečné, lebo keby operácia dopadla dobre, tak trvalé následky by sa aj odstránili. V každom prípade

by poškodená mala právo na ďalšie bolestné. Vtedy trvalé následky priznané v predchádzajúcom období
by sa jej už nemohli zobrať. Iné poškodenie zdravia v súvislosti s poškodením dňa 11.5.2007, než aké
obodoval, nebolo v lekárskej dokumentácii zaznamenané. Na otázku PZ žalobkyne odpovedá, že keď
konštatuje následky vo vzťahu k zlomenine z roku 1969, tak tieto sa nezhoršili ani nehodou z 11.5.2007,
lebo v tomto prípade došlo k zlomenine hrotu vnútorného členka a takáto zlomenina hrotu neovplyvňuje

funkciu kĺbu. Pôvodne sama poškodená ho upozornila na tú zlomeniu z roku 1969, lebo jemu sa nezdalo,
aby z tejto udalosti zaznamenal pozorované následky, ako bolo zhrubnutie členka a porucha funkcie,
teda obmedzená hybnosť. Na otázky PZ žalovanej najmä odpovedá, že čo sa týka pravého zápästia, tak
to hodnotí ako typickú zlomeninu, ktorá vzniká pri páde na vystretú otvorenú dlaň. Čo sa týka pravéhočlenka, tak pokiaľ by nastalo spomínané prejdenie pneumatikou, tak to by zanechalo ďalšie otlačky a
oderky a výsledná zlomenina by bola komplikovaná spravidla cez obidva členky a bola by otvorená,
došlo by až k rozdrveniu končatiny, záležalo by tiež od toho, aký by bol podklad. V tomto prípade pri

odlomení hrotu vnútorného členka sa skôr jedná o zranenie zo zlého dostúpenia. Keď opisoval mieru
trvalých následkov na ruke, tak poukazuje na to, že ruka sa môže zdvihnúť nahor aj na dol o 70 %
a môže sa hýbať doľava a doprava, pričom v tomto prípade zistil obmedzenia v ohnutí nahor a nadol
o5 %, pričom možnosť ohnutia do strán zostala zachovaná. Používa sa merač uhlov a prakticky sa
porovnáva hybnosť poškodenej ruky so zdravou rukou a tiež sa hodnotí to, či sa jedná o dominantnú

končatinu, teda pravú u praváka. Toto obmedzenie sa môže prejaviť napríklad u úchopovej schopnosti,
akým je písanie, obliekanie a podobne. On vo svojej praxi vychádza zo znenia zákona § 5 ods. 5 zák.
č. 437/2004 a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvádza napríklad vzhľadom na
vekspoločensképracovnézaradeniepredchádzajúcediagnózyapodobne.Tietopodmienkysúzásadné
predmetom hodnotenia súdu, ale on pri vypracovávaní posudkov, keď má názor, že poškodená tieto
podmienky spĺňa, tak to v posudku odporučí a je potom vecou súdu, či s takýmto odporúčaním súhlasí,

alebo nie.
Na pojednávaní konanom dňa 30.3.2011 osobne vypovedala svedkyňa P.. Ľ. C. tak, že žalobkyňa je
jej pacientka, ale v tejto veci nemala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, lebo žalobkyni poradili, aby
jej ju nedávala do ruky, preto podrobnosti z mája 2007 si nepamätá. Keď dostala predvolanie na tento
výsluch, tak bola za ňou žalobkyňa s tým, že ona - svedkyňa jej vystavila nejaké potvrdenie, na ktoré

si ona - svedkyňa nepamätala. Požiadala ju, aby jej dala zdravotnú dokumentáciu, alebo žalobkyňa tak
neurobila. Žalobkyňa hovorila, že jej ju donesie neskôr, ale neurobila to vôbec, lebo povedala, že pôjde
na odborné vyšetrenie. Túto zdravotnú dokumentáciu nemá už dlho a je to tak s viacerými pacientmi,
ktorí chodia na odborné vyšetrenia, že túto dokumentáciu nevrátia. O veci vie, že žalobkyňa mala
zlomeninu nohy, na ktorú bola liečená a neskôr bola v doliečovacom zariadení, potom aj v kúpeľoch a

bolarehabilitovaná.Neviedokedytrvalinásledkyvsúvislostisozlomeninouzmája2007.Ona-svedkyňa
pozná aj žalovanú p. W.M., ktorá je tiež jej pacientka. Žalovaná sa zaujímala o zdravotný stav žalobkyne.
Určite to bolo ešte v deň úrazu, niekoľko hodín po tom, a potom ešte asi 3 až 4 krát, keď žalovaná
za ňou chodievala často a vždy sa opýtala, ako sa má žalobkyňa. Ona - svedkyňa napísala lekárske
správy (č.l. 47 až 48 spisu), ktoré sú všeobecné a nie sú zo zdravotnej dokumentácie pacientky. Ona -

svedkyňa pozná žalobkyňu odkedy sa stala jej obvodnou lekárkou v roku 1989, žalobkyňa za ňou chodila
s bežnými chorobami a s jednou chronickou. V deň úrazu sa stalo to, že volali z úrazového oddelenia,
že žalobkyňa ako jej pacientka je u nich, neskôr sa dostavila žalovaná a ona - svedkyňa jej povedala,
kde je žalobkyňa liečená. Žalobkyňa sa na žalovanú spytovala opakovane.

Ksituáciižalobkyne,resp.obvineniužalovanejpodľaosobnýchvýpovedíosôbnavrhnutýchžalobkyňou:
Na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 osobne vypovedala svedkyňa P. O. tak, že sú so žalobkyňou
bývalé kolegyne, dlhodobé priateľky. Žalobkyňa ju o predmetnom úraze informovala telefonicky a ona
- svedkyňa jej odporučila, aby volala políciu a záchranku a bola pri nej, keď títo prišli. Neskôr keď

bola žalobkyňa prepustená do domáceho liečenia, tak ona - svedkyňa prišla za ňou aby jej pomohla,
žalobkyňa vtedy musela preskákať k dverám bytu pre kľúč, aby jej ho mohla zhodiť z okna. Ona -
svedkyňa jej najprv pripravila stoličku, pod ktorú sa dal umiestniť nočník a neskôr kreslo, vedľa ktorého
mala žalobkyňa pripravený nočník. Takto v kresle žalobkyňa spala týždeň. Po týždni ona - svedkyňa
išla so žalobkyňou na kontrolu, boli na chirurgickom vyšetrení, v rámci ktorého ju poslali aj na rengén

a po vyšetrení ju svedkyňa na vozíku odviedla k jej obvodnej lekárke. Neskôr ona - svedkyňa odviedla
žalobkyňu do doliečovacieho zariadenia. Dovtedy sedela žalobkyňa na tej stoličke a kresle, bolo ju treba
umyť, ona - svedkyňa za ňou chodievala, bolo treba použiť lavór, tak ju ona poumývala a nosila jej čisté
veci. Potom v doliečovacom zariadení ju navštívila asi 3 krát, tam bolo o ňu celkom dobre postarané,
mala stoličku, na ktorej mohla vykonávať potrebu a brali ju na osprchovanie. K záujmu žalovanej o

žalobkyňu sa vyjadriť nevie. Kým žalobkyňa odišla do doliečovacieho zariadenia, tak jej dve susedy
nosili jesť, ona sama ju chodila iba umývať.
Svedkyňa G.. Q. I. osobne vypovedala na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 tak, že je susedou
žalobkyne, o predmetnej udalosti vie to, že videla žalobkyňu sedieť v dome pred výťahom na 8. poschodí
a dozvedela sa, že ju zrazilo auto. Vtedy pri výťahu pri nej nebol nikto prítomný. O ďalšom stave

žalobkyne vie, že mala ruku a nohu v sadre. O záujme žalovanej sa nevie vyjadriť, ani o prechádzajúcom
zdravotnom stave žalobkyne.
Svedkyňa Y. N. osobne vypovedala na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013, že pozná žalobkyňu už
60 rokov a vie aj o žalovanej, ktorú v iných prípadoch videla agresívne jazdiť a počula aj od iných ľudí,že jazdí agresívne. Žalobkyňa pred úrazom 11.5.2007 chodila normálne. O zlomenine žalobkyne v roku
1969 nevie nič. Ona ani nebola pri predmetnom úraze žalobkyne 11.5.2007.

K situácii žalobkyne, resp. obrane žalovanej podľa osobných výpovedí osôb navrhnutých žalovanou :
Svedok Ľ. W. osobne vypovedal, že je manželom žalovanej. O udalosti ho informovala samotná jeho
manželka. On, keď prišiel na miesto, tak už tam bola polícia aj sanitka, takže žalobkyňu zaviezť nemohol.
Neskôr sa u P.. C. spytovali, kde žalobkyňa je, dozvedeli sa, že je na úrazovom oddelení a tam

im sestrička povedala, že žalobkyňa s nim odmieta komunikovať. On potom zaklepal na dvere bytu
žalobkyne asi na druhý deň a potom zase asi o 2 dni, ale žalobkyňa neotvorila. On tam odvtedy chodieval
prakticky každý deň. Aj keď bola žalobkyňa v doliečovacom zariadení, tak ju tam navštívili a doniesli
ovocie, ale žalobkyňa to odmietla a oni to nechali pre pacientov. Žalovaná v tejto veci uzatvorila zmier
a on to pri uzatváraní zmieru vnímal tak, že týmto sa vec končí.
Na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 osobne vypovedala svedkyňa S. Š. tak, že pozná žalovanú

a s jej manželom sú bývalí kolegovia. Ona - svedkyňa je zamestnankyňou liečebného doliečovacieho
zariadenia. Vo veci vie to, že za žalobkyňou prišla žalovaná na návštevu, chcela jej darovať ovocie,
ale žalobkyňa to odmietla a žalovaná ovocie odovzdala sestričke, aby ho rozdala na oddelení. Ona -
svedkyňa pôvodne robila ako sanitárna pracovníčka, potom pre vážne ochorenie s tým musela prestať
a pracovala ďalej ako kuchárka. Usudzuje, že oslovená bola preto, lebo je tam 6 oddelení a bolo treba

žalovanú k žalobkyni zaviesť.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.4.2009 (č.l. 6
až 7 spisu) P.. C. M. poškodenie na zdraví vzniknuté 11.5.2007 predstavuje zlomeninu dolného konca
vretenejkostipravéhopredlaktiavtypickommiestebezposunutiaúlomkuna50bodovazlomeninašpicu
vnútorného členku vpravo bez posunutia úlomku na 40 bodov, spolu 90 bodov, pri cene 375,22 Sk, rovná

sa 12,46 Eur za 1 bod. Zároveň došlo k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia, kde
sa skonštatovalo poškodenie jednak pravého zápästia, a to ľahké zhrubnutie chrbátovej strany zápästia
s miernym obmedzením hybnosti v ňom (chrbátové ohnutie viazne o 5 %, možné do 65 %, dlaňové
ohnutie viazne o 5 %, možné do 75 %, vybočenie rukou obojstranne bez obmedzenia), ako aj zistené
poškodenie pravého členka (celkové zhrubnutie členka, ktorý je stabilný, ľahké obmedzenie hybnosti,

ide však na vrub zlomenine uvedeného členku v roku 1969), vtedy trimaleolárna zlomenina, t.j. oboch
členkov vpravo spolu so zadnou hranou píšťaly), z ktorých jedinou položkou bodového ohodnotenia pod
č. 351a bolo obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa vpravo na 60 bodov, a to v cene za 1 bod
402,92 Sk, rovná sa 13,37 Eur. Listom s pripojeným poštovým podacím lístkom dňa 21.9.2007 (č.l. 8
spisu) žalobkyňa preukázala, že za pomoc ďakovala P. Š., D. M., M. F. Y. P. O. prostredníctvom redakcie

Katolíckych novín.

Napreukázanienákladovspojenýchsliečenímpreukázalapokladničnédokladyzobdobiakalendárneho
roka 2007 (č.l. 9 až 12 spisu).

Podľa výzvy Spoločnej zdravotnej poisťovne z 3.12.2008 adresovanej tunajšej žalovanej (č.l. 41 spisu)
táto bola vyzvaná na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť (ambulantnú a ústavnú, liečivá,
zdravotnícke pomôcky a i.) vo výške 69.778,60 Sk.

Z pripojeného spisu 3T 22/2008, resp. vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-605/1-OVK-ZA-2007 súd najmä
zistil, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok P.. U. S. č. 49/2007 (tiež ako č.l. 25 až 36 tunajšieho
spisu), podľa záverov ktorého následkom poškodenia zdravia 11.5.2007 bola zlomenina vretenej kosti

na typickom mieste bez posunu úlomkov vpravo a zlomenina hrotu vnútorného členka vpravo bez
posunu úlomkov. Osobitne podľa zisteného mechanizmu vzniku poškodenia (č.l. 10 posudku, resp. č.l.
34 tunajšieho spisu) poškodenia pravého zápästia a pravého členka vznikli v dôsledku pádu poškodenej
na pravú hornú končatinu na oblasť dlane ruky a rotáciou v členku vpravo pri páde, na základe danýchskutočností možno povedať, že poranenia neboli spôsobené nárazom vozidla do poškodenej, teda
do oblasti ľavej nohy a členka ľavého zápästia, ale vznikli pri páde poškodenej na pravú stranu tela,
pričom zastavenie vozidla na pravom členku možno jednoznačne vylúčiť. K podobnému poraneniu by u

poškodenej mohlo dôjsť aj pri páde bez kontaktu s motorovým vozidlom.
Priebeh skutkového deja bol v trestnom konaní aj predmetom rekonštrukcie v zmysle zápisnice zo dňa
18.9.2007 (tiež č.l. 38 až 43 spisu) a preukázaný aj obrazovou dokumentáciou (tiež č.l. 37 tunajšieho
spisu).
Vec v trestnom konaní bola skončená na základe zmieru zo dňa 23.10.2008 (č.l. 169 až 171 pripojeného

spisu 3T 22/2008) schváleným uznesením č.k. 3T 22/2008-177 zo dňa 24.11.2008 (č.l. 177 až 180
pripojeného spisu) tak, že trestné stíhanie tunajšej žalovanej ako obvinenej právne kvalifikované ako
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2, trestného zákona bolo zastavené; s tým, že tunajšia
žalovaná Q. W. ako obvinená uhradila bolestné vo výške 37.350,- Sk a sumu vo výške 2.000,- Sk za
lieky a náklady, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou a poškodená vyhlásila, že dodržaním tejto
dohody sú požadované nároky poškodeného vo vzťahu k obvinenému v súvislosti s náhradou škody

uspokojené (osobitne podľa čl. IV. dohody o náhrade škody č.l. 170 pripojeného spisu); ako aj s tým,
že tunajšia žalovaná Q. W. ako obvinená po právoplatnosti tohto uznesenia zastala 10.500,- Sk na účet
súdu, 5.500,- Sk na účet štátu s určením na pomoc poškodeným trestnými činmi a 5.000,- Sk Domovu
dôchodcov a Domovu sociálnych služieb.

Podľa § 220 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku: V konaní o prečine, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so
súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak
obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu

adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti
spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol
trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery
považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Podľa § 157 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona:
1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.
2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.

Súd ustálil žalovanú ako pasívne vecne legitimovanú na podanie tejto žaloby, lebo podľa povahy veci

pri uzatváraní zmieru v trestnom konaní podľa cit. ust. § 220 ods. 1 Tr. poriadku tento uzatvorila
ako obvinená z prečinu ublíženia na zdraví podľa cit. ust. § 157 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom prijala
povinnosti spojené s týmto spôsobom procesného vybavenia veci. Takto súd zároveň mal preukázanú
podmienku protiprávnosti konania žalovanej a príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne,
keďže žalovaná svojím zavineným konaním spôsobila žalobkyni škodu, a to na zdraví. Tunajšiemu

súdu vzhľadom na uvedený spôsob procesného vybavenia veci v trestnom konaní neprislúchalo, aby
si o tejto skutočnosti urobil odchylný právny názor (primerane analogicky podľa § 135 Občianskeho
súdneho poriadku). Zároveň podľa názoru tunajšieho súdu tento zmier v odôvodnených prípadoch nie
je prekážkou uplatnenia práva poškodeného, o ktorom sa konkrétne v trestnom konaní nerozhodlo, lebo
aj keď jednou z jeho podmienok podľa cit. ust. § 220 ods. 1 Tr. písm. b) zákona je uhradenie škody

spôsobenej trestným činom, na čom sa procesne svojím vyhlásením podieľa poškodený, lebo ide o
vyhláseniepreúčelytrestnéhokonania,nadrámecčohovodôvodnenýchprípadochmôžebyťuplatnená
aj ďalšia škoda, v tomto prípade za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnená na základe lekárskeho
posudku vystaveného dodatočne dňa 24.4.2009. Osobitne v tejto súvislosti súd nevykonal dokazovanievýsluchom probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu, lebo toto právne posúdenie si tunajší
súd musí vykonať sám.

Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež OZ) Každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia:
1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,

priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z.

1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.

1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z.:
1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia

ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis.
4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného

kalendárneho roka.
5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z.:

1) Poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady
ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s
poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

2) Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.
3) Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde,
ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa
neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Súd neuznal prekážku priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia cit. ust. § 6 zák. č.
437/2004 Z.z., lebo podmienka podľa ods. 3 nie je zakotvená ako nutná s následkom prepadnutia práva
v určitej lehote, jedinou tu zakotvenou lehotou je odstup troch mesiacov od času, keď sa návrh podápoškodenému alebo jeho poisťovni. Podľa názoru súdu bez právneho následku straty práva na náhradu
škody nezávisle zakotveného podľa cit. ust. § 420 a nasl. OZ ide o poriadkové ustanovenie, ktoré by
napr. mohlo viesť k nepriznaniu náhrady trov konania v prípade, keby poškodený bol v konkrétnom

konaní prevažne úspešný (čo sa napokon v tomto konaní nestalo).

Vo výške priznanej náhrady v časti bolestného súd vychádzal z lekárskeho posudku P.. C. M. zo dňa
24.4.2009,ktorýbolprocesnerešpektovanýakozákladprávnejargumentácieobidvochsporovýchstrán,

pričom základ bodového ohodnotenia bol nesporný. Je tak namieste vychádzať z bodového hodnotenia
položkou pod č. 351a (obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa vpravo) na 60 bodov. V tomto
zmysle ide o základ spôsobenej škody pádom na ruku pri kontakte s motorovým vozidlom, ako na
pojednávaní vysvetlil P.. C. M.. V žiadnom prípade sa nepreukázalo tvrdenie žalobkyne, že by žalovaná
kolesom motorového vozidla vyšla na nohu žalobkyne, ktorú by tak zdeformovala, čo sa nestalo.
Súd tak titulom náhrady škody zaviazal žalovanú na zaplatenie tohto bodového ohodnotenia 60 bodov,

a to v cene za 1 bod 402,92 Sk = 13,37 Eur; 13,37 x 60 = 802,20 Eur.

Súd zamietol žalobu v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda o
sumu 401,08 Eur, lebo na základe vlastného skutkového hodnotenia, ktoré v tomto prípade zodpovedalo

aj odporúčaniu lekára v lekárskom posudku, neuznal zvýšenie bodového ohodnotenia o polovicu podľa
§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. V dôvodoch navrhovaného zvýšenia žalobkyňa vychádzala zo svojej
zníženej pohyblivosti, ako najmä konkrétne tvrdila, že začala používať barly práve po predmetnom
úraze a obmedzila svoje aktivity. Je pravdou, že predmetným úrazom - pádom žalobkyne po kontakte
s motorovým vozidlom - došlo aj k zlomenine nohy, ktorá mimochodom bola predmetom bodového

ohodnotenia v časti bolestného, ktoré nebolo procesným predmetom tohto konania. Lenže poškodenie
nohy týmto dejom sa ukázalo ako dočasné a nebolo základom pre zistené sťaženie spoločenského
uplatnenia (SSU) žalobkyne. Preto podľa názoru súdu prakticky neprichádzalo do úvahy odôvodniť
zvýšenie bodového hodnotenia SSU stavom celej opornej sústavy žalobkyne, ako to ona opisovala,
iba stavom ruky. Súd síce zvažoval nastoliť otázku prípadného zhoršenia stavu celej opornej sústavy

žalobkyne, východiskovo potenciálne vplyvom zlomeniny nohy v minulosti v r. 1969, ktorú samotná
žalobkyňa uznala, v spojení s tunajšou predmetnou udalosťou z 11.5.2007, teda či by prípadné
zhoršenie stavu opornej sústavy žalobkyne nastalo v danom čase aj bez tohto. Ale túto okolnosť už
súd nepreskúmal aj pre postoj žalobkyne, ktorá osobitne v otázke držby jej zdravotnej dokumentácie
napokon priznala, že túto prevzala do držby, ale ju nepredloží, lebo ju stratila. Osobitne v tejto súvislosti

súd nevykonal dodatočný výsluch lekárky P.. C. na okolnosť staršieho zranenia žalobkyne, lebo súd
prijal jej písomné vybavenie súčinnosti o nemožnosti konkrétnej odpovede bez zdravotnej dokumentácie
žalobkyne, pričom táto zdravotná dokumentácia bola odovzdaná do držby žalobkyne, ako žalobkyňa
sama súdu potvrdila.

Súd zamietol aj náhradu škody v zmysle § 420 OZ aj v časti vecných nákladov, lebo dokazovanie
žalobkyne vôbec nekorešpondovalo s celou takto vyčíslenou výškou 300,- Eur. Aj keď súd verí žalobkyni
s oporou v ňou navrhnutých svedeckých výpovediach, že bola v domácom liečení a že bola odkázaná
na pomoc, tak konkrétne preukázala iba časť pokladničných dokladov z obdobia kalendárneho roka

2007 z času pred uzatvorením zmieru v trestnom konaní, v súvislosti s čím bola podľa obsahu zmieru
odškodnená. Iné tvrdenia o nákladoch za ambulantnú a lekársku starostlivosť, odvoz a dovoz sanitkou
a na lekárske potreby pokiaľ boli účelne vynaložené, boli predmetom výzvy Spoločnej zdravotnej
poisťovne z 3.12.2008 adresovanej tunajšej žalovanej. Pokiaľ sa žalovaná takto bráni iba výzvou bez
preukázania ich zaplatenia, ide o vzťah medzi inými subjektami a nie o vzťah voči žalobkyni, ktorej

ostáva zachované dôkazné bremeno (napr. v tvrdených doplatkoch, zdravotných topánok letných a
zimných, zakúpením liečivých mastí, liekov a doplnkových výživových vitamínov a pod.), ktoré žalobkyňa
neuniesla. Obdobne dôkaz o poďakovaní prostredníctvom novín nie je dôkazom o účelnom vynakladaní
odmeny osobám, ktoré žalobkyni pomáhali.

Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 O.z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížení dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 O.z., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd zamietol žalobu aj v časti zásahu do osobnostných práv žalovanej na ochranu osobnosti,
odôvodnenú podľa obsahu žaloby odkázanosťou na starostlivosť od iných osôb a nedôstojnosťou

postavenia žalobkyne pri prijímaní tejto pomoci. Súd síce uznáva, že z jedného skutkového deja
možno odôvodniť náhradu škody aj náhradu nemajetkovej ujmy popri sebe, východiskovo s paralelným
právnym hodnotením, že žalovaná protiprávne zasiahla do osobnostných práv žalobkyne. Lenže
podľa názoru súdu toto v žalobe opísané rozpoloženie žalobkyne bolo dané buď nedostupnosťou
dodatočnej zdravotnej starostlivosti v doliečovacom zariadení od začiatku, pri osamelom živote

žalobkyne v jej domácnosti, alebo nedostatkom vedomosti žalobkyne o tejto možnosti od začiatku,
keď inak v doliečovacom zariadení bola. Žalobkyňa ani len netvrdí, že by možnosť liečenia v
doliečovacom zariadení nebola dostupná od začiatku, ak by sa tejto starostlivosti domáhala v príslušnom
zdravotníckom zariadení od začiatku. V tomto zmysle nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
poškodením zdravia žalobkyne zo strany žalovanej a tým následkom, t.j. nedôstojným rozpoložením

s odkázanosťou na pomoc, v ktorom žalobkyňa bola. Osobitne nad rámec tejto argumentácie súd
dodáva, že aj v prípade preukázania tejto príčinnej súvislosti bola podľa názoru súdu žaloba o zaplatenie
7.000,- Eur zjavne nedôvodná, lebo išlo o uplatnenie peňažného plnenia bez preukázania toho, že by
sa žalobkyňa domáhala dostatočne zavčasu priamo od žalovanej ospravedlnenia alebo iného účelného
opatrenia na upustenie od zásahu do práva žalobkyne prednostne podľa cit. ust. § 13 ods. 1 OZ. Naopak

v tomto súd verí žalovanej s oporou v osobných výpovediach svedkov, ktorých výsluch navrhla, že
naopak práve žalovaná mala záujem sa so žalobkyňou stretnúť, ale ona to odmietala. V tejto súvislosti
súd neuznal žiadne námietky k vykonanému dokazovaniu, napríklad že išlo o výpoveď zamestnankyne
lekárskeho zariadenia bez lekárskeho vzdelania.

Pokiaľ dodatočne na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 žalobkyňa v právnom zastúpení zmenila
skutkovú argumentáciu osobitne čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur tak,
že 6.6.2007 bol v novinách Nový čas uverejnený článok, do ktorého poskytovala informácie dcéra
tunajšej žalovanej, ktorá sa do toho článku nechala aj odfotiť; že táto dcéra žalovanej tunajšiu žalobkyňu

očierňovala, a že podobný článok bol uverejnený aj v českých novinách, tak toto skutkové odôvodnenie
sa vymykalo zo skutkového odôvodnenia žaloby, aké v časti náhrady nemajetkovej ujmy vyplývalo zo
žaloby. Keďže je procesnou povinnosťou žalobcu žalobu odôvodniť skutkovo, čo charakterizuje sporovú
vec pre účely postupu súdu a účastníkov konania, na zmenu tohto skutkového odôvodnenia, ani v
spojení s dodatočne predloženými fotokópiami z tlače (179 - 181 spisu) súd neprihliadal. Navyše je

vhodné dodať, že navyše táto zmena skutkového odôvodnenia nebola zameraná na činnosť žalovanej,
ale jej dcéry.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej OSP), podľa ktorého vo veci mala prevažný úspech žalovaná. Súd nezistil dôvod hodný
osobitného zreteľa podľa § 151 ods. 1 OSP, pre ktorý by žalobkyňa nemala byť zaviazaná na náhradu
trov konania, najmä keď podľa demonštratívneho obsahu tohto ustanovenia týmto dôvodom nie je
sociálne postavenie účastníka. Miera náhrady pri čiastočnej úspešnosti sporových strán je spojená s
primeraným rozdelením podľa § 142 ods. 2 OSP. Náhrada trov konania žalovanej pozostáva výhradne

z trov právneho zastúpenia, keď žalovaná súdny poplatok neplatila.Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, a to podľa § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z. z. (zo základu 8.503,30 Eur; výpočet 220,74 + (2x16,60)) jednotlivo vo výške 253,94 Eur.
Súd priznal odmenu advokáta za úkony právnej pomoci podľa § l3a ods. l písm. a), b), c), e) vyhl. č.

655/2004 Z. z. s posúdením významu vynaloženia:
- prevzatie a príprava zastúpenia 7.12.2010 ... 253,94
- účasť na pojednávaní konanom dňa 17.1.2011 nad 2 hod. ... 507,88
- účasť na pojednávaní konanom dňa 30.3.2011 nad 2 hod. ... 507,88
- účasť na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 ... 253,94

- účasť na pojednávaní konanom dňa 16.9.2013 ... 253,94
- účasť na pojednávaní konanom dňa 9.10.2013 ... 253,94
- vyjadrenie k stanovisku navrhovateľky 11.12.2013 ... 253,94
- účasť na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 nad 2 hod. ... 507,88
- účasť na pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 ... 253,94,
odmena spolu 3.047,28 Eur.

K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa
§ l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony vykonané v r. 2010 1 x 7,21 Eur, za úkony vykonané v r.
2011 2 x 7,41 Eur, za úkony vykonané v r. 2013 4 x 7,81 Eur, za úkony vykonané v r. 2014 2 x 8,04
Eur, režijný paušál spolu 53,73 Eur.
K odmene s režijným paušálom (medzisúčet 3.101,01) súd priznal 20 % DPH (x 0,20) vo výške 620,20

Eur.
Trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú spolu 3.721,21 Eur, náhrada iných trov konania
predstavuje 0,- Eur.

Na rozdiel od vyčíslenia z 26.3.2014 súd nepriznal PZ žalovanej náhradu trov konania za úkony:
vyjadrenie k žalobe 11.1.2011, lebo išlo o duplicitný úkon po vyjadrení samotnej klientky tesne pred už
vytýčeným pojednávaním,
dôkazné návrhy 19.1.2011, lebo išlo o úkon predvídateľný podľa okruhu sporných otázok už na
predchádzajúcom pojednávaní 17.1.2011, ktoré bolo odročené na bližšie vymedzenie a odôvodnenie

výsluchu svedkov,
skutkové a právne zhodnotenie dokazovania 8.10.2013, lebo mohlo byť vykonané priamo na
pojednávaní.
Inak išlo o účelne vynaložené úkony, lebo boli vyvolané procesnou činnosťou protistrany alebo
súdom, osobitne napr. opakovaný písomný úkon z 11.12.2013 vzhľadom na rozsah novo prejednaných

skutočností.
Ďalší rozdiel bol daný rozdielom vo výpočte jednotlivej odmeny.

Vzhľadom na osobitný význam spornej skutočnosti zaplatenia základnej náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, v čom bola žalobkyňa úspešná, podľa názoru súdu nie je daný dôvod
konštatovať úspech žalobkyne iba v zanedbateľnej časti pod 10% vzhľadom na aritmetickú mieru
úspechu spolu (inak úspech žalobkyne 802,20 : uplatnených 8.503,30 x 100 = cca 9,5 %). Súd považuje
za primerané delenie vzhľadom na váhu sporných predmetov takú, že spor o náhradu nemajetkovej
ujmy mal váhu 2x vyššiu ako spory jednak základnej náhrady, a jednak zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. V tomto zmysle bola žalobkyňa úspešná vo váhe sporu 1, žalovaná vo váhe
sporu 3, v rozdiele úspechu tak podľa vyhodnotenia súdu bola prevažne úspešná žalovaná v miere 1.
Náhrada trov právneho zastúpenia priznaná v miere 1 predstavuje spolu 1.860,61 Eur, náhrada iných
trov konania 0,- Eur.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu
ani len neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon
rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom
znení).