Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010448.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., narodenému dňa XX. U.
XXXX v Z., trvale bytom B. - J., O. XX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov
od 18.20 hod. dňa 13. septembra 2017, trestne stíhanému pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného

zákona, o odvolaní obžalovaného W. I. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. apríla 2018, č.
k. 3T/13/2018-279, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2018 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 3. apríla 2018, č. k. 3T/13/2018-279 bol obžalovaný W.
I. uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b),

ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť tým, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a či spáchal na veci, ktorú mal
iný pri sebe, keď uvedený čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený a čin spáchal na chránenej osobe, pričom protiprávne konanie mal spáchať na
tom skutkovom základe, že: napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.
7T/80/2015 zo dňa 10.06.2015, právoplatným dňa 10.11.2015, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212

odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, dňa 13.09.2017 v čase okolo 10.30 hod. v obci Malženice pred
prevádzkou Slovenskej pošty H. J., nar. v roku XXXX, ponúkal na predaj rôzny tovar tým spôsobom, že
jej ho vkladal do tašky, ktorú neustále držala, a následne z nej tento tovar vyberal, pričom jej súčasne
z peňaženky, ktorá sa nachádzala v taške, odcudzil finančnú hotovosť vo výške 480,- Eur, s ktorou
následne odišiel, čím H. J. spôsobil škodu vo výške 480,- Eur.
Za to mu okresný súd podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) s použitím § 38 ods. 2,

ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. (správne má znieť podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože
ide o zrejmú pisársku chybu, nakoľko rozsudok na č. l. 277 spisu bol dňa 3. apríla 2018 vyhlásený s
aplikovaním ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) súd I. stupňa obžalovaného na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodenej
H. J., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXX, vo výške 480,00 Eur.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a
to pánskeho holiaceho strojčeka v bielej papierovej krabici spolu s príslušenstvom nezistenej značky
a výrobného čísla, zdravotníckej pomôcky KOSMODISK Classic, číslo T8-1670 v oranžovozelenej
papierovej krabici a parfumu značky Esplanade, C2U, Close To You, NO.E03.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stanovil, že sa vlastníkom prepadnutých veci sa stáva štát.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 279 -283 spisu nasledovne (citácia):„Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaný W. I. na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne súd (I. stupňa) postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom
na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril
súhlas s tým, aby súd (I. stupňa) prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd (I. stupňa) vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti,

keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného
činu - zločinu, ktorého závažnosť zároveň nebola nepatrná, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie

na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a výroku o náhrade vzniknutej škody.
Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením správ o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA), z
ktorých bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 5 x súdne trestaný, pričom prvý krát išlo o prečin
násilia proti skupine osôb a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súbehu

z prečinom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v druhom prípade išlo o trestný
čin krádeže. V treťom, štvrtom a piatom prípade sa jednalo o prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
c) Tr. zák.. Obžalovaný vykonával pre túto trestnú činnosť podmienečné tresty odňatia slobody. Jeho
prvé potrestanie Okresným súdom Levice zo dňa 28.01.2005 sp. zn. 2T/197/2004, bolo spojené s
podmienečným trestom odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so skúšobnou dobou do 28.01.2006,

kde sa osvedčil a zároveň sa na páchateľa hladí ako by nebol odsúdený. Druhé rozhodnutie je
Slovinského súdu Okrajno sodišče v Murski Soboti zo dňa 27.02.2014 sp. zn. I K 54720/11, ktoré bolo
spojené s podmienečným trestom odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní
jeden rok. Jeho tretie odsúdenie Okresným súdom Topoľčany zo dňa 10.04.2015 sp. zn. 0T/6/2015,
bolo spojené s podmienečným trestom odňatia slobody na 3 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní

12 mesiacov do 22.04.2016, kde sa osvedčil a zároveň sa na páchateľa hladí ako by nebol odsúdený.
Toto rozhodnutie bolo vo výroku o treste zrušené rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 04.01.2016, sp. zn. 2T/142/2015. V poradí štvrté odsúdenie Okresným súdom Kežmarok zo dňa
10.06.2015sp.zn.7T/80/2015,bolospojenéspodmienečnýmtrestomodňatiaslobodyna6mesiacovso
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace do 10.03.2017. V poslednom piatom odsúdení Okresného

súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.01.2016, sp. zn. 2T/142/2015, bolo spojené s podmienečným
súhrnným trestom odňatia slobody na 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do
24.04.2017, kde sa osvedčil a zároveň sa na páchateľa hladí ako by nebol odsúdený.
Voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne vedú ďalšie trestné konania
na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši a Komárne. Obžalovaný bol v období od 01.01.2010 do

03.04.2018 10 krát priestupkovo postihovaný pre priestupky súvisiace s porušovaním pravidiel cestnej
premávky podľa zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
jeden krát pre priestupok súvisiaci s priestupkom proti verejnému poriadku podľa § 48 zák. č. 372/1990
o priestupkoch a jeden krát za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l zák. č. 372/1990 o priestupkoch,
platené parkovisko.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd (I. stupňa) po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne

oľutoval) a žiadne priťažujúce okolnosti, (čo sa týka odsúdenia Okresným súdom Kežmarok zo dňa
10.06.2015sp.zn.7T/80/2015,taktotoužjezakomponovanévpredmetnomskutkuaostatnéodsúdenia
má obžalovaný zahladené). Pri použití § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona, potom prichádzalo do
úvahy ukladanie trestu v rozmedzí sadby 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (pôvodná sadzba 3-10 rokov).
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (Stanovisko NS SR
Tpj 55/2016).
Súd (I. stupňa) mohol teoreticky pristúpiť aj k zníženiu trestnej sadzby pod dolnú hranicu za použitia
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a

úprimnehooľutoval,čímnastalateoretickámožnosťperanalogiamuzavretiaaschváleniadohodyovine
a treste. Avšak nakoľko obžalovaný po celý predchádzajúci čas pred hlavným pojednávaním, popieral
spáchanie skutku pre ktorý bol obžalovaný, súd (I. stupňa) považoval za spravodlivý a dostatočný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 3 rokov a nepovažoval za adekvátne akékoľvek
mimoriadne znižovanie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko už uloženie trestu na samej
spodnej hranici, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, je dostatočne zohľadnené jeho priznanie a

oľutovanie spáchaného skutku.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaná (zrejme správne
obžalovaný) napomáhala (zrejme správne napomáhal) pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, súd (I. stupňa) túto obžalovanej (zrejme správne obžalovanému) pri ukladaní trestu nepriznal
s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovanej (zrejme správne obžalovaného) o vine zo

spáchania skutku v obžalobe bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák., ako aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovanej (zrejme správne obžalovaného) na hlavnom
pojednávaní, že je vinná (zrejme správne vinný) zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd
následne prijme, nie je podľa názoru súdu (I. stupňa) dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti,
naviac v situácii, kedy Tr. zák. hovorí „napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“,

pričom je potrebné uviesť, že súdy trestnú činnosť neobjasňujú (tú objasňujú iba orgány činné v trestnom
konaní). Uvedené úvahy súd (I. stupňa) uvádza hlavne z dôvodu vedomosti o uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 4Tdo 63/2015, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve
priznaniapoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.n/Tr.zák.vprípade,akobžalovanývyhlásinahlavnom
pojednávaní, že je vinný a súd následne toto jeho vyhlásenie prijme.

O náhrade škody poškodenej H. J. súd (I. stupňa) rozhodoval tak, že obžalovaného v zmysle § 287 ods.
1 Tr. por. zaviazal k jej náhrade vo výške 480 Eur, čo vlastne aj sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní
nepopieral a uznal výšku tejto škody. Súd (I. stupňa) zároveň konštatoval, že nárok poškodenej bol
uplatnený v prípravnom konaní riadne a včas.
Súd (I. stupňa) zároveň musel rozhodnúť aj o zaistených veciach: pánsky holiaci strojček v bielej

papierovej krabici spolu s príslušenstvom nezistenej značky a výrobného čísla, zdravotnícka pomôcka
KOSMODISK Classic, číslo T8-1670 v oranžovozelenej papierovej krabici, parfum zn. Esplanade, C2U,
Close To You, NO.E03, a to tak, že uložil (obžalovanému) aj trest prepadnutia týchto vecí, nakoľko tieto
veci slúžili na páchanie obdobnej trestnej činnosti obžalovaným, a zároveň vlastníkom týchto vecí sa
stáva štát.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý“.
Proti tomuto rozsudku podal po porade s obhajcom v zákonom stanovenej lehote (po vyhlásení
rozsudku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní) odvolanie obžalovaný W. I., pričom pri úkone
prítomný prokurátor sa voči rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní výslovne vzdal práva podať
odvolanie (č. l. 277 spisu).

Z písomných dôvodov odvolania, vypracovaných obhajcom obžalovaného W. I., JUDr. Jurajom
Gavalcom v rozsahu č. l. 299 spisu, vyplýva esenciálne to, že obžalovaný považuje uložený trest za
prísny,domáhasauloženiamiernejšejsankcie. Dôvodítým,žepodanýmodvolanímsadomáhazníženia
trestu (odňatia slobody) na spodnú hranicu, ktorá je v danom prípade predstavovaná výmerou dvoch
rokov. Hranice trestov stanovil zákonom zákonodarca, pričom pri dohode o vine a treste a analogicky

s poukazom na R 44/2017 aj pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. určil, že spodnú
hranicu trestu odňatia slobody je možné znížiť až o 1/3. V tejto súvislosti uviedol, že obžalovaný nahradil
ajškodu,ktorúspôsobilsvojímtrestnýmčinom,aajpreto,vzhľadomnatútoďalšiupoľahčujúcuokolnosť,
si dovoľuje požiadať o zníženie trestu odňatia slobody.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

ObžalovanýW.I.ijehoobhajcavprocesnomkonanípreddruhostupňovýmsúdomzotrvalinanávrhovom
prednese v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného W. I. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konaniaokresného súdu, ako i správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého prvostupňového rozsudku
s akcentom na právny názor, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému považuje za primeraný.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného W. I. nie je dôvodné.
Okresný súd Trnava predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 3. apríla
2018 v rozsahu č. l. 273 - 277 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto
dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj
dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku
uvedenéhovobžalobe,skutokoľutoval,naotázkysúduI.stupňavzmysle§333ods.3Tr.por.odpovedal
áno, na návrh prokurátora i obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného (č. l. 275
spisu), že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a
procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne
vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe akých
úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcej okolnosti (bez priťažujúcej okolnosti), k následnému

vyhodnoteniu vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých
súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák.
V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu plne osvojuje.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1
Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie,
pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V postupe svojho konania súd I. stupňa vecne správne nekonštatoval ani prítomnosť žiadnych
mimoriadnychokolnostíprípadupodľa§39Tr.zák.,ktorébymohliviesťkpotrebe,možnostiaakejkoľvek

dôvodnosti uložiť obžalovanému W. I. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.
V konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 212 ods. 4 Tr. zák., a so správnym aplikovaním
ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., dôvodne uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere troch rokov (odvolací

súd na tomto mieste v zhode s okresným súdom uvádza, že táto výmera trestu odňatia slobody kopíruje
najnižšiu dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby). Súdom I. stupňa špecifikovaný výpočet
trestnej činnosti obžalovaného W. I. z minulosti jednoznačne navodzuje potrebu prijatia záveru, že
obžalovaný vonkoncom nie je bezúhonnou osobou. I za situácie, že sa naň zo zákona hľadí ako by
nebol odsúdený, v skutočnosti sa v ňom jedná o recidivistu (a to aj špeciálneho recidivistu trestnej

činnosti tzv. majetkovej povahy), pretože v minulosti opakovane spáchal úmyselné trestné činy krádeže
(v napadnutom prvostupňovom rozsudku ich správne prezentoval okresný súd - viď strana 3 odsek 2
jeho znenia).
Ako bolo vyššie rozvedené, v posudzovanom prípade vonkoncom nie sú splnené žiadne zákonom
striktne a jasne formulované podmienky pre aplikovanie ustanovenia § 39 Tr. zák., pojednávajúce

o mimoriadnom znížení trestu. Predmetný fakt (kriminálna minulosť obžalovaného) podľa právneho
názoru odvolacieho súdu bráni aplikovaniu ustanovenia § 39 Tr. zák. a tým uloženiu miernejšej sankcie.
Aplikovanie analógie (odôvodnenie obhajcu obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania) v tom
zmysle, že - hranice trestov stanovil zákonom zákonodarca, pričom pri dohode o vine a treste a
analogicky s poukazom na R 44/2017 aj pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. určil,

že spodnú hranicu trestu odňatia slobody je možné znížiť až o 1/3 - odvolací súd predovšetkým s
ohľadom na vyššie prezentovanú kriminálnu minulosť obžalovaného a fakt, že čin spáchal na chránenej
(75 ročnej) osobe, jednoducho akceptovať nemohol.Napokon ani k sprísneniu sankcie obžalovanému odvolací súd pristúpiť nemohol, pretože mu v ňom
bránil nedostatok odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného.
Odhliadnuc od naposledy uvedeného neodstrániteľného faktu však možno skonštatovať, že aj takto

uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej
trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák..
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný W. I. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdenejtrestnej
činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Napokon správne sú i oba tie výroky prvostupňového rozsudku, ktorými okresný súd podľa § 60 ods. 1
písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks pánskeho holiaceho strojčeka v
bielej papierovej krabici spolu s príslušenstvom nezistenej značky a výrobného čísla, 1 ks zdravotníckej
pomôcky KOSMODISK Classic, číslo T8-1670 v oranžovozelenej papierovej krabici a 1 ks parfumu

značkyEsplanade,C2U,CloseToYou,NO.E03.,pričompodľa§60ods.5Tr.zák.stanovil,ževlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát. Aj keď obžalovaný ani jeho obhajca uloženie tohto druhu trestu odvolaním
vôbec nenamietali, odvolací súd verifikuje správnosť predmetného postupu s ohľadom na splnenie
podmienok § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Výrok o adhéznom konaní (§ 287 ods. 1 Tr. por.) nebol odvolaním napadnutý.

Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného W. I. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.