Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/387/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816212538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu H. W. s.r.o., so sídlom O., Q. XX, IČO XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. X. B., advokátom, so sídlom O., Q. XX, P.O.O. XXX, proti žalovanému P. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad K. XXX, t.č. L. O. O. - S., o zaplatenie 3.471,33 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2017, č.k. 4Csp/50/2016-47,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
3.124,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.124,36 eur od 21.01.2017

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu čo do
zvyšku zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 21.6.2013 bola uzatvorená medzi pôvodným
žalobcom D. E. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č.
XXXXXXX. Na základe nej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.313,02 eur.
Zmluvné strany sa dohodli na vrátení pôžičky v 112 eur mesačných splátkach s počtom splátok 43,

s konečnou splatnosťou X/XXXX. V zmluve sú uvedené ďalej tieto údaje: ročná úroková sadzba
24,36%, v rovnakej výške je uvedená aj RPMN, priemerná hodnota RPMN 19,53%, celková suma
pôžičky 4.816 eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.502,98 eur. Z predžalobnej upomienky zo dňa
30.10.2013 vyplýva, že pôvodný žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo v súlade s VOP. Upomienka bola doručená žalovanému dňa 12.11.2013. Z prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.7.2013, posledná splátka zrejme dňa 20.1.2017
(v predmetnej zmluve sa uvádza termín konečnej splatnosti XX/XXXX). Žalovaný uhradil žalobcovi

188,66 eur. Súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané listinami predloženými žalobcom, že medzi
pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva označená ako zmluva o poskytnutí účelovej
pôžičky dňa 21.6.2013. Daný právny úkon je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre strany
vyplynuli príslušné práva a povinnosti. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú
treba aplikovať Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úveremusí v zmysle § 9 ods. 2 písmeno f), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovať údaje tak ako sú
uvedené v citovaných ustanoveniach. V predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatermínekonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Údajuvedenývpredmetnej

zmluve - XX/XXXX je nedostatočný, pretože nie je konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru.
Predmetná zmluva tiež neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy
vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na

úroky a aká časť na úhradu poplatkov. Potom treba uzavrieť, že pri nesplnení podmienok podľa §
9 ods. 2 písmeno f), k) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ sa údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok
nachádza vo Všeobecných podmienkach predchodcu žalobcu, vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako
dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje
vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú

dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším
písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné
dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojím podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so
všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba veriteľom a neboli nijako

individuálne vyjednané. Vzhľadom na neplatnosť tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky
považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí pôžičky. Predmetná zmluva potom nemá všetky náležitosti
vyžadované zákonom (viď vyššie). Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.313,02 eur a
žalovaný uhradil 188,66 eur, pohľadávkou žalobcu je suma zodpovedajúca rozdielu týchto súm, teda
suma 3.124,36 eur, na ktorú má žalobca nárok. Ak žalobca žiadal priznať viac, súd žalobu čo do zvyšku

zamietol. Súd tiež skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je aj v celom rozsahu splatný. V danom prípade
predmetnou Zmluvou o pôžičke bolo dohodnuté plnenie záväzku žalovaným v splátkach po 112 eur v
43 mesačných splátkach. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 21.6.2013 a podľa prehľadu splátok
a úhrad bola prvá splátka splatná dňa 20.7.2013. Posledná splátka mala byť splatná 20.1.2017. Podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Vtomto
prípade ani v predmetnej zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola dohodnutá
možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. možnosť
predčasnejsplatnosticelejpohľadávky.Všeobecnéobchodnépodmienkyprávnehopredchodcužalobcu
obsahujú len dojednanie možnosti dania výpovede klientom i spoločnosťou (článok 12. bod 12.2).

Možnosť vypovedania zmluvy podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daná len pri zmluvách
dojednaných na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad. Preto predžalobná upomienka zo dňa 30.10.2013
nebola spôsobilá vyvolať predčasnú splatnosť celej pohľadávky. Splatnosť celej pohľadávky nastala
splatnosťou poslednej dohodnutej splátky, t.j. dňa 20.1.2017. Ku dňu rozhodnutia v tejto veci je teda dlh
žalovaného v celom rozsahu splatný. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením celej pohľadávky od
21.1.2017. Priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ
žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy a od skoršieho dňa, súd prvej inštancie žalobu
čo do zvyšku zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomere

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci
úspech v rozsahu 94% a neúspech v rozsahu 6%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 88%. Súd
preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil
tak, že jeho žalobe vyhovie v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol
v tomto spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav

žalovaného, ktorý žalovaný učinil v písomnom podaní adresovanom súdu zo dňa 06.04.2017. V tomto
podaní žalovaný uplatnený nárok žalobou uznal v celom rozsahu. V podaní zo dňa 19.04.2017 navrhol
rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP pre prípad uznania nároku žalovaným.
Nakoľko boli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvejinštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy
a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože

takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku
podľa § 282 CSP. K účinkom procesného úkonu uznania nároku poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 6Obo/380/98 a pod sp. zn. 3Obo/38/2009. Správnym procesným postupom by súd
jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci by rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust.
§ 282 CSP.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej
zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie

a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie s poukazom
na to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a nerozhodol o veci

rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania žalobcu, zaoberal sa pri posudzovaní veci tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd sa teda zaoberal
opodstatnenosťou odvolacej námietky žalobcu, či zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu

procesnému postupu v tom, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.

6. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky uzatvorená dňa 21.06.2013 medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia
žalovaného ako dlžníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva zo
dňa 21.06.2013 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným túto charakteristiku
spĺňa. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom
skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo

by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľovi,
ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči
dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a podobne. Okrem iného v zmysle ust. § 298 v spojení
s ust. § 295 CSP je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v

spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou,
a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tieto ustanovenia
predstavujú v CSP odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu „ ne ultra petitum“.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, z ktorého si

žalobca uplatňoval žalovanú istinu, bolo nutné ex offo posúdiť dôvodnosť nároku z hľadiska právnych
predpisov spotrebiteľského práva tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto správne
postupoval, keď vyhodnotil skutkový stav veci, predložené dôkazy a vec právne posúdil z hľadiska
hmotného práva. Odvolacie námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie
s poukazom na to, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, preto neboli dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musela uzavretá zmluva
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba

čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných
v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný
a bez poplatkov. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o
tom, že údaj uvedený v predmetnej zmluve - január 2017 je nedostatočný, pretože nie je konkrétnymdátumom konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve
konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že
si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov, všeobecných

podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným
písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a
bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou
dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol
spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často

skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok ,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3124,36 eur ako rozdiel sumy zaplatenej žalovaným
žalobcovi 188,66 eur a žalobcom žalovanému poskytnutej sumy úveru vo výške 3313,02 eur.

8. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).