Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223925
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2108223925.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne Aleny Naďovej - Nachema, Nikola Teslu 4404/1, Piešťany,
zastúpenej Mgr. G. C., bytom A. S. X, F. proti žalovanému ACHEMA a.s., Pavlovce nad Uhom 984,
zastúpenému spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 79.686,28 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15CbZm/2/2009-464
zo dňa 23.07.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 23.07.2014 Okresný súd Trnava žalobu zamietol, zrušil zmenkový platobný rozkaz
č.k. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 09.02.2009 a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalobkyňa v konaní domáhala zaplatenia zmenkovej sumy 2.400.629
Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 03.11.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 8.002 Sk a
náhrady trov konania, a to všetko na základe zmenky vystavenej žalovaným dňa 26.01.2007.

Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 09.02.2009 súd návrhu žalobkyne
v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti zmenkovému
platobnému rozkazu námietky.

Podľa ustanovenia § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odporca podá včas námietky,
samosudca nariadi na ich prejednanie pojednávanie, na námietky podané neskôr však už nemožno
prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho
zrušuje a v akom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom
splnomocneného zástupcu žalobkyne, výsluchom svedkov Ing. P. A., P. X., H. F., oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, najmä so žalobou, so Zmenkou č. BZ 1/2007, Zmluvou o zabezpečení
pohľadávok zo dňa 26.01.2007, Zmluvou o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.02.2007, s písomnými námietkami
podanými žalovaným, s Výzvou na plnenie zmluvných povinností zo dňa 26.04.2007, Oznámením o
ukončení zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.06.2007, s Výzvou na odovzdanie
zmenky zo dňa 06.12.2007, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ich zástupcov, s oznámením
Slovenskej pošty a.s. zo dňa 16.02.2010 a zo dňa 18.03.2010, s vyjadrením Poštového regulačného
úradu zo dňa 23.08.2012, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný dňa 26.01.2007 vystavil blankozmenku č. BZ 1/2007, ktorou
zabezpečil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.02.2007 s tým, že sa zaviazal

žalobkyni zaplatiť na túto blankozmenku dlžnú sumu spolu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia dátumu
splatnosti. Nakoľko žalovaný po splatnosti svojho dlhu začal spochybňovať samotný záväzok (zmluvu
o dielo) a pohľadávku z neho vzniknutú, žalobkyňa ako veriteľ z dôvodu omeškania s platením ceny
za dielo zo strany žalovaného, využila vyplňovacie právo podľa čl. IV. ods. 1 Zmluvy o zabezpečení
pohľadávok zo dňa 26.01.2007 a dňa 3.11.2008 vyplnila zmenkovú sumu pozostávajúcu z pohľadávky
vo výške 2.142.000 Sk (71.101,37 eur) a úroku z omeškania vo výške 258.629 Sk (8.585 eur), ktorej
zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní.

V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu doručených súdu dňa 24.02.2009 žalovaný
uviedol, že žalobkyňa sa ku dňu 01.02.2007 dostala do omeškania s plnením zmluvy o dielo, keďže
z jej strany k žiadnemu plneniu vo forme technického poradenstva alebo konzultácii nedošlo. Z toho
dôvodu žalovaný výzvou zo dňa 26.04.2007 vyzval žalobkyňu na splnenie si zmluvných povinností
vyplývajúcich jej zo zmluvy o dielo v dodatočnej lehote 7 dní s upozornením, že ak si svoje zmluvné
povinnosti v dodatočnej lehote nesplní, žalovaný od zmluvy o dielo odstúpi. Následne žalovaný listom zo
dňa 01.06.2007 oznámil žalobkyni, že uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty došlo k zániku zmluvného
vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Žalobkyňa poprela prevzatie vyššie uvedených písomností.
Žalovaný k tomu uviedol, že všetky písomnosti smerujúce k odstúpeniu od zmluvy o dielo zasielal na
adresu sídla uvedeného a zapísaného v Živnostenskom registri, a to Vrbovská cesta 123, Piešťany,
pričom poukázal na ust. § 48 O.s.p., v zmysle ktorého je rozhodujúce sídlo uvedené v registri, v
ktorom je zapísaná. Nakoľko žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo pred dňom 30.7.2007, t.j. pred dňom,
kedy bol žalovaný povinný zaplatiť prvú splátku ceny za dielo, nemohol sa dostať do omeškania so
žiadnym plnením, a preto ani žalobkyni nevznikol nárok na vyplnenie predmetnej zmenky. Odstúpením
od zmluvy o dielo došlo k zániku zmluvného vzťahu, a teda nebolo možné vyplniť blankozmenku v
súlade s čl. IV. Zmluvy o zabezpečení pohľadávok. Žalovaný tiež namietal, že žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala vykonanie predmetu zmluvy o dielo, a to ani len čiastočne, a z tohto dôvodu
jej ani nevznikol nárok na odmenu. Žalovaný uviedol, že pri svojej obchodnej činnosti nevyužíva
informačný systém, ktorý by vyplýval z poskytnutej technickej podpory alebo inej súčinnosti žalobkyne
v zmysle zmluvy o dielo. Žalovaný považuje konanie žalobkyne spočívajúce vo vyplnení predmetnej
blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, a teda v súlade s ust. § 10 zákona č. 191/1950
Zb. ide o zlomyseľné konanie.

Vo vyjadrení k námietkam doručeným súdu dňa 08.04.2009 žalobkyňa uviedla, že výzva na plnenie
zmluvných povinností zo dňa 26.04.2007 ani oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa
01.06.2007 jej nikdy neboli doručené. Žalobkyňa na príslušnom poštovom úrade preverila podacie lístky,
ktorými žalovaný osvedčuje zaslanie výzvy ako aj oznámenia žalobkyni, pričom zistila, že tieto zásielky
boli odosielané a zároveň aj prevzaté žalovaným, to znamená, že žalovaný tieto písomnosti poslal
sám sebe. V poštovom zázname je evidovaný dokonca podpis konateľa žalovaného. Vzhľadom na
príbuzenský pomer účastníkov, žalovaný vedel, že žalobkyňa asi od roku 2001 na adrese Vrbovská cesta
123, Piešťany, ktorú má uvedenú v živnostenskom registri svoju podnikateľskú činnosť nevykonáva, ani
sa na tejto adrese nezdržiava. Svedčí o tom i skutočnosť, že zmluvu o dielo i zmluvu o zabezpečení
pohľadávok uzatvárala žalobkyňa s uvedením adresy N. Teslu 1, Piešťany. Žalobkyňa zároveň uviedla,
že žalovanému poskytla plnenie v zmysle čl. I zmluvy o dielo, a to technické a poradenské konzultácie
vo veciach informačného systému ako aj poskytnutie technickej podpory informačného systému spolu
so spracovaním všetkých podkladov na informačný systém a import dát do systému, ktorý pri svojej
obchodnej činnosti žalovaný využíva, a to prostredníctvom poverenej osoby ešte začiatkom roku. Na
základe uvedeného žiada, aby súd ponechal v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz zo dňa
09.02.2009, č.k. 9Zm/13/2008 - 22.

Vo vyjadrení zo dňa 15.01.2010 žalobkyňa uviedla, že z výpisu z poštovej knihy Poštového úradu
Piešťany zo dňa 02.05.2007 je zrejmé, že písomná výzva na splnenie zmluvných povinností adresovaná
žalobkyni (podací lístok zo dňa 30.04.2007, podacie číslo 52536564) bola dňa 2.5.2007, doručená
žalovanému, kde zásielku prevzal konateľ žalovaného č. OP SE 676 210. Z výpisu z poštovej knihy
Poštového úradu Piešťany zo dňa 04.06.2007 je zrejmé, že písomné oznámenie o ukončení zmluvného
vzťahu zo zmluvy o dielo adresované žalobkyni (podací lístok zo dňa 01.06.2007, podacie číslo
52535379) bola dňa 4.6.2007, doručená žalovanému, kde zásielku prevzal konateľ žalovaného. S
poukazom na uvedené považuje žalobkyňa doručovanie spomínaných písomností za neúčinné, nakoľko
doručenie bolo vykonané účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem.

Žalobkyňa v konaní predložila súdu „Analýzu informačného systému pre spoločnosť Nachema (AIS) zo
dňa 22.11.2007", ktorú spracoval Ing. P. A., a ktorá údajne preukazuje splnenie predmetu uzavretej
zmluvy o dielo. Prílohou predmetnej analýzy bolo CD.
Žalovaný dňa 13.04.2010 doručil súdu „Poznámky k dokumentu: „Analýza informačného systému pre
spoločnosť NACHEMA a.s.", ktoré bolo vypracované po konzultácii s Bc. H. O. - osobou odborne
na to spôsobilou (spôsobilosť bola preukázaná Diplomom zo dňa 19.1.2005, ktorý osvedčuje že Bc.
H. O. skončil inžinierske štúdium vykonaním štátnej skúšky v odbore informatika), a ktoré podanie
vyvracia tvrdenia žalobkyne, že toto dielo bolo odovzdané ako predmet plnenia zo zmluvy o dielo
žalovanému. Všetky súbory a adresáre boli posledný krát sprístupnené, a teda skopírované na CD
12.12.2007, všetky súbory na CD sú vytvorené a zároveň modifikované v rozsahu dátumov od 16.2.1996
do 9.5.2006. To znamená, že CD ako príloha Analýzy bolo vytvorené po termíne fiktívneho odovzdania
dokumentu analýzy, kde sa na poslednej strane uvádza v Piešťanoch dňa 22.11.2007. Analýza nebola
oficiálne prebratá a potvrdená písomne, chýba preberací protokol alebo podpis objednávateľa, ktorý je
samozrejmosťou pri takto finančne nákladnom diele. Všetky dokumenty na CD sú cca o rok staršie ako
dátum začatia plnenia diela, ktorého začiatok bol stanovený zmluvou zo dňa 1.2.2007. Žiadny zo súborov
odovzdaných na CD neobsahuje žiadnu pridanú hodnotu, na týchto súboroch nebola prevedená žiadna
práca. Sú to originálne súbory existujúceho systému prevádzkovaného žalovaným ešte pred začatím
tohto diela. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalobkyňa predložila súdu fiktívne
vytvorené dielo, žalovanému takéto dielo nikdy nebolo odovzdané a vzhľadom na stručné posúdenie
obsahu ani nemohlo byť vytvorené len za účelom splnenia záväzku zo zmluvy o dielo.

Vo vyjadrení zo dňa 03.07.2013 splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že podacie lístky
v porovnaní s preberacím hárkom vykazujú nezrovnalosti v druhu zásielky, a preto pokladá
predložené podacie lístky za falzifikáty. Tvrdenie, že podacie lístky sú falzifikát podporuje tiež zistenie
nezodpovedajúcej ceny za služby. Za falzifikáty takisto považuje aj doručenky, a to z dôvodu, že žalovaný
nepredložil ich originály, ale len fotokópie. Identifikačné štítky používané Slovenskou poštou a.s. sú
tlačené jednou matricou a nemôžu vykazovať rozdielne tvary, teda aj vzdialenosť čísla zásielky od rámiku
je v skutočnosti rovnaká a nezávisí od tlačovej šarže. Na predložených doručenkách táto charakteristika
splnená nie je. Tržné hrany doručeniek tiež nezodpovedajú skutočnosti, pretože identifikačný štítok
nebude súčasťou odtrhnutej doručenky, ale zostane súčasťou obálky. Pečiatky na doručenkách v mieste
dodacej pošty a v mieste potvrdenia príjmu, musia byť podľa pravidiel Slovenskej pošty, a.s. rovnaké. Z
doručeniek vyplýva, že tieto pečiatky rovnaké nie sú, jedna pečiatka je imitáciou pošty 1 a druhá v mieste
potvrdenia príjmu je pečiatka pošty 5. Podpisy na preberacom hárku a doručenkách sa nezhodujú. Podľa
záznamu prevzatia na preberacom hárku poštovej knihy pošty, zásielky prevzal konateľ žalovaného,
pričom na doručenke je podpis žalobkyne. Na podporu oprávnenosti nároku žalobkyne zhrnul, že
zmenka má všetky náležitosti; Zmluva o dielo a Zmluva o zabezpečení pohľadávky sú právoplatné;
žiadnym hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že žalobkyňa prijala odstúpenie od zmluvy;
predmetné dielo bolo včas a v plnom rozsahu odovzdané a jeho využívanie bolo potvrdené.

V stanovisku doručenom súdu dňa 23.10.2013, žalovaný namietal relevanciu dôkazu predloženého
žalobkyňou (vyjadrenia zo dňa 03.07.2013) vo vzťahu k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, keďže
podľa dostupných informácií žalobkyňa, ani jej manžel ani jej splnomocnený zástupca nie sú objektívne
ani znalcom, resp. subjektom s odborným zameraním v oblasti grafológie, ani zamestnancom Slovenskej
pošty, a.s., aby boli kompetentní vyjadrovať sa k otázkam interných predpisov tejto spoločnosti a
teda ku grafickým náležitostiam doručeniek. Právny zástupca žalovaného uviedol, že vo vzťahu k
údajom označeným v preberacích hárkoch nebolo doposiaľ vykonaným dokazovaním preukázané
prevzatie spomínaných zásielok oprávnenou osobou na strane žalovaného (žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno vo vzťahu k označeniu „konateľ", resp. k číslu dokladu X., keďže ako konatelia
žalovaného, tak ani jedna z oprávnených osôb na preberanie pošty v sídle spoločnosti žalovaného
nedisponovala v tom čase príslušným číslom dokladu - viď zápisnica z pojednávania zo dňa 21.08.2012,
strana 3), a tak ani nie je podstatným skúmať náležitosti označeného preberacieho hárku poštovej knihy.
Za podstatné a smerodajné k meritu veci v tomto konaní treba objektívne považovať doručenky zo
dňa 02.05.2007 a dňa 04.06.2007 adresované žalobkyni, vlastnoručne podpísané osobou žalobkyne a
rovnako zaopatrené pečiatkou subjektu žalobkyne. Podpis ani pečiatku žalobkyne na týchto listinných
dokladoch do dnešného dňa ani sama žalobkyňa v tomto konaní nespochybňuje, keď sama v predmetnej
analýze priznáva (v bode 3a) i. analýzy), že na doručenke je podpis p. A.. V tejto spojitosti treba zdôrazniť
i tú skutočnosť, že Poštový regulačný úrad vo svojom vyjadrení zo dňa 23.08.2012 ustálil reálnu
existenciu doručeniek zo dňa 02.05.2007 a 04.06.2007 bez relevantnej námietky voči ich forme, obsahu,

resp. spôsobu doručenia subjektu žalobkyne a neurčil ich za neplatné, či dokonca zmanipulované. Je
na mieste len zdôrazniť, že žalovaný na pojednávaní dňa 08.07.2013 predložil súdu riadne originály
prejednávaných podacích lístkov spoločne s originálom notársky overenej fotokópie doručeniek k
poštovým zásielkam č. 52536564 a č. 52535379.

Žalobkyňa v konaní uviedla, že u žalovaného bola v minulosti členkou predstavenstva a jej manžel
Ing. P. A. bol predsedom predstavenstva. Aj keď s manželom ukončila podnikateľskú činnosť u
žalovaného, so žalovaným naďalej spolupracovali s tým, že jej manžel Ing. P. A. sa venoval po celú
túto dobu informačným systémom a zdokonaľovaniu týchto systémov a tieto práce vykonával u nej
ako živnostníčky. Zmluvu o dielo uzavrela s tým, že vypracovaním diela poverila manžela, a viac sa
o realizáciu tohto diela nezaujímala. Žalovaný vedel, že predmet diela nemôže vykonávať ona sama,
lebo počítačom nerozumie. Zmluvu o dielo podpisoval za objednávateľa Ing. P. F. a za zhotoviteľa
žalobkyňa a jej manžel. Na otázku, prečo zmluvu o dielo podpisoval aj jej manžel, keď zmluvnou stranou
bola len ona, žalobkyňa uviedla, že ona predmetné dielo nevykonávala, vykonával ho jej manžel, a
preto túto zmluvu aj podpísal. Predpokladá, že jej manžel podpísal predmetnú zmluvu o dielo dňa
1.2.2007. Či v čase podpisu zmluvy o dielo mala príslušné podnikateľské oprávnenie na výkon predmetu
zmluvy o dielo sa nevedela vyjadriť a nevedela sa ani vyjadriť, či počas obdobia výkonu podnikateľskej
činnosti ako fyzická osoba Alena Naďová - NACHEMA, mala v predmete činnosti oblasti IT prípadne
otázky modifikácie informačných systémov. Taktiež sa nevedela vyjadriť, prečo na zmluve o dielo,
zmenke a zmluve o zabezpečení pohľadávok je uvedené miesto podnikania Nikola Teslu 1, pričom zo
živnostenského registra vyplýva iná adresa podnikania. K predmetu zmluvy o dielo uviedla, že dielo
mal zhotoviť jej manžel, nakoľko ona nemala požadované znalosti. Jej manžel mal pre žalovaného
zhotoviť podporné programy pre Baris, v ktorom boli programy pre maloobchody, logistika, nákup,
marketing a všetky tieto programy boli pre žalovaného potrebné, aby mohol vykonávať podnikateľskú
činnosť. Žalovaný dovtedy používal iný program Softip, ktorý ako program skončil v roku 2004 a prešiel
na používanie programu Baris, ktorý bolo potrebné zdokonaľovať. Čo sa týka odovzdania splneného
predmetu diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, dielo odovzdal jej manžel Ing. P. A. na základe
jej splnomocnenia Ing. P. F. v sídle žalovaného na Vrbovskej ceste 123, Piešťany. Ohľadne dátumu
odovzdania diela žalobkyňa najskôr uviedla, že dielo bolo odovzdané začiatkom roka 2007, neskôr
uviedla, že v novembri 2007, nakoniec, že niekedy v období od 22. - 27. novembra 2007. Vie, že jej
manžel odovzdával žalovanému veľa papierov aj s CD, avšak čo je na tom CD si nepozrela. Žalobkyňa
uviedla, že žalovanému nevystavila daňový doklad - faktúru, ktorou by vyúčtovala žalovanému cenu
diela, a to z dôvodu, lebo vedela o zmluve o zabezpečení pohľadávky. Výzvy adresované žalovanému
na zaplatenie tejto ceny diela, boli realizované len ústne, v období od januára 2008 do novembra 2008.
V období apríl 2007 až júl 2007 sa na adrese Vrbovská cesta 123, Piešťany zdržiavala minimálne
tým spôsobom, že si na tejto adrese preberala poštu. V tom čase mala na uvedenej adrese priestory,
a v jednej účtovníckej kancelárii žalovaného mala stolík, do ktorého sa jej ukladala pošta. Takýmto
spôsobom jej bola doručovaná obyčajná pošta. V prípade, ak išlo o doporučenú poštu, našla si lístok o
opakovanom doručení resp. o uložení zásielky na pošte. Na preberanie pošty nikoho nesplnomocnila.
Poštu si vyzdvihovala možno raz za mesiac, možno raz za 3 mesiace. Na otázku, či sa v čase, keď sa
jej doručovala výzva a oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu zdržiavala na adrese Vrbovská cesta
123, Piešťany odpovedala kladne. Na otázku, či sa dielo, ktoré realizoval jej manžel u žalovaného aj
užívalo, žalobkyňa odpovedal, že toto diela sa u žalovaného užíva doteraz, a túto skutočnosť vie na
základe rozprávania bývalých zamestnancov žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na obsahu svojich podaní a v konaní zdôraznila, že výzva na
plnenie zo dňa 24.4.2007, tak aj oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 1.6.2007 neboli
žalobkyni riadne doručené. Ako vyplýva z výpisu z poštovej knihy Poštového úradu Piešťany, tieto
zásielky prevzal samotný žalovaný hneď nasledujúci 1. pracovný deň po odovzdaní na prepravu, a
teda neprevzala ich žalobkyňa. V zmysle § 46 ods. 1 O.s.p. účinného do 1.7.2007, doručenie nie je
účinné, pretože túto zásielku nebolo možné doručiť žalovanému, ktorý má na veci protichodný záujem.
Žalobkyňa sa v čase doručovania týchto zásielok zdržiavala na mieste svojho podnikania Vrbovská
cesta 123, Piešťany, a nebola zo strany pošty vyzvaná na ich prevzatie a tieto jej ani neboli uložené na
pošte. Z uvedeného dôvodu, teda doručenie tejto výzvy ako aj oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu
považuje žalobkyňa vo vzťahu k nej za neúčinné. Žalovanému nič nebránilo, aby doručoval uvedené
zásielky na ďalšiu adresu žalobkyne, a to Nikola Teslu 1, Piešťany.

Zástupca žalobkyne zotrval na obsahu svojich podaní a v konaní zdôraznil, že k prevzatiu písomností,
či už výzvy na plnenie zmluvy o dielo alebo výpovedi zmluvy o dielo, žalobkyňou nikdy nedošlo, pretože
na potvrdení o prevzatí je uvedený konateľ NACHEMA, a.s. s pečiatkou a podpisom, pričom žalobkyňa
konateľkou NACHEMA, a.s. nie je ani nebola. Doručenky, predložené žalovaným v overenej fotokópii,
kde žalobkyňa svojím podpisom potvrdila prevzatie obidvoch zásielok, sú elektronicky upravované.
Podľa vyjadrenia pošty zo dňa 30.09.2012 doručenka mala nepravidelnosti a neprípustné zmeny, čo
oprávňuje označiť doručenku za falzifikát. Z uvedeného dôvodu notársky overené kópie doručeniek
považuje za bezcenné. Podacie lístky, ktoré boli predložené žalovaným opäť majú v sebe nezrovnalosti
oproti preberaciemu hárku pošty, tieto by sa mali zhodovať, avšak v danom prípade tomu tak nie je. Podľa
jeho názoru preberací hárok pošty je jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz. Nevykonateľná povaha
zmluvy o dielo je čisto v teoretickej rovine a špekulácii, nakoľko uvedený produkt, ktorý bol predmetom
diela, riadne funguje s náležitými výstupmi. K odovzdaniu diela uviedol, že v zmluve o dielo nebolo
výslovne nič uvedené, a preto má za to, že ako dôkaz odovzdania diela je jeho používanie, využívanie,
nasadenie. K vypracovaniu diela je v dnešnej dobe možné aj na základe pripojenia zo vzdialenej plochy,
nie je potrebné osobne svojou osobnou prítomnosťou byť v sídle firmy, kde sa má dielo realizovať.

Žalovaný zotrval na obsahu svojich podaní, a prostredníctvom štatutárneho zástupcu Ing. P. F. v konaní
potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril dňa 1.2.2007 zmluvu o dielo, a túto v ten deň aj podpisoval. Okrem
podpisu žalobkyne na zmluve iný podpis nebol. V tomto čase nevedel, že bola uzatvorená aj zmluva
o zabezpečení pohľadávok a vystavená zmenka. V prípade, ak by to vedel, tak by zmluvu o dielo so
žalobkyňou neuzatváral. V čase uzatvárania zmluvy o dielo vedel, že žalobkyňa na vykonanie diela bude
potrebovať konzultácie s nejakou softvérovou spoločnosťou. Výslovne však požadoval, že predmet diela
nebude vykonávať prostredníctvom svojho manžela Ing. A.. Táto požiadavka nebola zakomponovaná
do zmluvy o dielo z dôvodu, že znenie tejto zmluvy už bolo hotové a on nepožadoval jej prepracovanie.
Stačilo mu slovo žalobkyne, že jej manžel nebude na tejto zmluve pracovať. Po podpise zmluvy o dielo
sa so žalobkyňou nestretol, ani spolu nerokovali. Žalobkyňa si od žalovaného nežiadala žiadne údaje,
ktoré by boli potrebné na vypracovanie zmluvy o dielo, ani jej neboli poskytnuté žiadne vstupné údaje,
na základe ktorých by sa mohla pripojiť do počítačovej siete z vonka, t.j. nevytvoril sa jej prístup do
počítačovej siete žalovaného. Na otázku, či je možné, aby niekto zvonka zasahoval do informačného
systému žalovaného, resp. že by ho nejakým spôsobom mohol modifikoval, odpovedal, že to nie je
možné, nakoľko hlavný server bol uzamknutý v budove, v sídle spoločnosti a nemal k nemu prístup
nikto, okrem majiteľov firmy a p. X. - IT technika. Žalobkyňa neposkytla žalovanému žiadne plnenie
v zmysle zmluvy o dielo ani na začiatku roka 2007 ani v novembri 2007. Žalovanému nikdy nebolo
nič doručené ani nič neprevzal. Na otázku súdu, či niekedy videl analýzu informačného systému pre
spoločnosť nachádzajúcu na č.l. 89 odpovedal, že ju prvýkrát videl, keď bol nahliadať do spisu, predtým
ju nikdy nevidel. Nie je pravdou, že sa v novembri 2007 stretol s Ing. A. a že od neho prevzal dielo. S
Ing. A. sa po jeho odchode z firmy dňa 31.03.2006 nikdy nestretol ani sa s ním nerozprával. Potvrdil, že
žalobkyňa bola s niektorými pracovníčkami na ekonomickom oddelení v kamarátskom vzťahu a mohli
za ňu preberať poštu. Dialo sa to tým spôsobom, že pracovníčka žalovaného, ktorá preberala poštu,
túto roztriedila a poštu, ktorá patrila žalobkyni jej dala do šuflíka v kancelárii na ekonomickom oddelení
a potom niektorá z pracovníčok osobne odniesla túto poštu žalobkyni.

Právny zástupca žalovaného zotrval na obsahu svojich podaní a v konaní zdôraznil, že v čase vystavenia
blankozmenky neexistovala pohľadávka, na základe ktorej by mohla byť vyplnená blankozmenka, a
ani v čase vyplnenia blankozmenky neexistovala žiadna pohľadávka, a to z dôvodu, že zmluva o dielo
bola zrušená odstúpením. Zmluva o dielo, tak ako bola predložená žalobkyňou obsahuje podpis Ing.
A. aj s osvedčením pravosti tohto podpisu zo dňa 28.10.2008, čo je dávno potom, ako malo byť dielo
odovzdané žalovanému. Žalovaný však disponuje zmluvou o dielo, na ktorej zmluve sa vôbec podpis
Ing. P. A. nenachádza. Pokiaľ ide o doručovanie odstúpenia žalobkyni, tvrdí, že odstúpenie sa dostalo
do jej dispozície, čo vyvodzuje z toho, že sama navrhovateľka v konaní uviedla, že v čase keď sa
jej doručovala výzva a oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu sa zdržiavala na adrese Vrbovská
cesta 123, Piešťany, ktorá bola miestom podnikania ako fyzickej osoby - živnostníčky. Sama tiež
potvrdila, že v rozhodnom období nebola splnomocnená žiadna iná osoba okrem nej na preberanie
zásielok adresovaných subjektu Alena Naďová - Nachema. V prípade, že by zásielku neprebrala, táto
by sa odosielateľovi vrátila, a to sa nestalo. Posledná a smerodajná skutočnosť je existencia notársky
verifikovaných doručeniek, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si predmetné zásielky prevzala
osobne. Predmetné doručenky boli zo strany žalovaného predložené s odstupom času z toho dôvodu,
že sa našli až pri sťahovaní žalovaného. Žalobkyňa nespochybnila jej pečiatku a podpis na doručenkách.

Poštový regulačný úrad, ktorému boli tieto doručenky taktiež predložené, nevyslovil žiadnu pochybnosť
o existencii predložených doručeniek zo strany žalovaného a rovnako sa ani nevyslovil, že by mali byť
podľa jeho názoru neplatné. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho dospela pošta k tomu, že
tieto zásielky mala prevziať pani F., keď žalovaný vychádza z oznámenia, kde na jednej strane poštový
regulačný úrad uvádza, resp. konštatuje, že zásielka s podacím číslom 52536564 mala byť prevzatá
konateľom spoločnosti Nachema, a.s. s podpisom konateľa a číslom občianskeho preukazu X. XXXXXX.
V tomto vyjadrení nie je uvádzané, že by malo ísť o slečnu alebo pani F. a takýmto číslom OP ani p. F.
nedisponuje, takýto podpis pri pečiatke ani nie je ani jej. Žalovaný doplnil, že predmetné číslo OP X. XXX
XXX v rozhodnom období, t.j. v máji a júni 2007 nemal ani žiaden zo splnomocnencov na preberanie
pošty spoločnosti žalovaného.

Svedok Ing. P. A., ktorý je manželom žalobkyne v konaní uviedol, že do konca marca 2006 pracoval v
spoločnosti žalovaného, kde okrem iného zabezpečoval a realizoval úpravu programu Baris, t.j. vyrábal
ďalšie podprogramy, ktorými tento program zefektívňoval. Potvrdil, že vyhotovil znenie zmluvy o dielo,
zmluvy o zabezpečení pohľadávok a tiež znenie zmenky s tým, že tieto dal najprv na podpis žalobkyni,
ktorá ich podpísala, následne telefonoval Ing. P. F., že zmluvy sú pripravené. Zmluvu o zabezpečení
pohľadávok a zmenku podpísali len H. F. a pani F., nakoľko Ing. P. F. sa z dôvodu zaneprázdnenosti
na podpis nedostavil. Zmluva o dielo bola podpísaná Ing. F. asi o 2 týždne. V konaní najskôr uviedol,
že on žiadnu z týchto spomínaných zmlúv nepodpisoval. Keď mu bola súdom predložená zmluva
o dielo, na ktorej sa nachádzal aj jeho podpis najskôr uviedol, že ju podpísal z dôvodu, že ho o to
žalobkyňa požiadala a neskôr že tak urobil z vlastného rozhodnutia, keďže robil celý obsah diela a týmto
podpisom chcel preukázať zodpovednosť za svoje konanie. Na základe uzavretej zmluvy o dielo mal
urobiť analýzu súčasného stavu informačného systému s možnosťou výmeny za nový. Následne ak by
bol vybratý nový informačný systém, mal zabezpečiť prenos dát zo starého systému do nového systému.
Od nákupu nového informačného systému sa upustilo a prešlo sa k realizácii zdokonaľovania pôvodného
systému žalovaného. Zmena obsahu zmluvy o dielo, t.j. že sa bude zdokonaľovať pôvodný informačný
systém, nebola zapracovaná do pôvodnej písomnej zmluvy o dielo napríklad formou dodatku. Cena diela
zostala rovnaká. Na vypracovanie tejto analýzy mal sám všetky informácie a to z jeho predchádzajúce
činnosti, keď vedel, čo je problémom informačného systému žalovaného. Okrem toho uviedol, že p. X.
mu poskytol údaje, na základe ktorých mohol mať prístup do počítačovej siete žalovaného zvonka. V máji
2007 odovzdal p. F. pracovnú verziu práce v zmysle zmluvy o dielo, pričom odovzdanie tejto pracovnej
verzie nemá potvrdené. Zdokonaľovanie používateľských programov realizoval pre žalovaného do
konca októbra 2007. Čo sa týka implementovania týchto používateľských. programov, išlo o programy,
ktoré boli menšieho rozsahu a dali sa implementovať cez vzdialený počítač. Časť používateľských
programy preto implementoval cez vzdialený počítač jednoduchým kopírovaním a časť na CD, ktoré
odovzdal. Predmetné CD obsahuje nejakých 200 podprogramov, a toto bolo aj spolu s prácou odovzdané
p. F. v novembri 2007 v sídle žalovaného. Trvá na tom, že dielo bolo riadne zhotovené, odovzdané a
následne používané. O tom, že Ing. P. F. prevzal dielo nie je záznam, ani žiaden preberací protokol. Ten
sa v zmysle zmluvy o dielo ani nepožadoval. Ďalej uviedol, že žalobkyňa, odkedy skončila v spoločnosti
žalovaného, sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na adrese Vrbovská cesta nezdržiavala. Čo sa
týkalo preberania poštových zásielok, ktoré boli určené žalobkyni a adresované na Vrbovskú cestu 123,
Piešťany, obyčajné zásielky je nosili kolegyne a taktiež jej nosili oznámenie o uložení zásielky na pošte.
Podľa jeho vedomostí, žalobkyňa nenavštívila sídlo žalovaného s tým, že si tam ide prevziať poštu.

Svedok P. X. v konaní uviedol, že v súčasnosti pracuje v spoločnosti Nachema Group s.r.o. na pozícií
manažér informačných technológií. U žalovaného pracoval od roku 2002 až do predaja podniku, t.j.
do roku 2009 na tej istej pozícii, akú zastáva v súčasnosti. Zo začiatku mal na starostlivosti riešenie
problémov užívateľov počítačov, neskôr - po odchode Ing. A. zo spoločnosti, celú informačnú sieť
žalovaného. Žalovaný primárne používal program Baris od spoločnosti Kaso a taktiež používateľské
programy, ktoré si robil žalovaný sám. Tieto používateľské programy najprv začal vyhotovovať pracovník
žalovaného z Ruska, ktorý pracoval ako programátor, následne v týchto programoch pokračoval aj pán
Ing. A.. Po odchode Ing. A. dával svedok so súhlasom vedenia spoločnosti žalovaného tieto programy
zdokonaľovať svojím priateľom, ktorý mali na to požadované vzdelanie. Asi mesiac po odchode Ing. A.
zo spoločnosti, ho telefonicky oslovil ohľadne problému, ktorý vznikol na informačnej sieti žalovaného.
Ing. A. prišiel do sídla spoločnosti, našiel problém a opravil ho. Svedok uviedol, že Ing. A. neumožnil
vstup do informačnej siete žalovaného ani mu nedával žiadne informácie na vstup do informačného
systému žalovaného. Po jeho odchode zo spoločnosti zmenil architektúru informačnej siete, inštaloval
novú doménu, nové heslá, o ktorých vedel len on sám. Na otázku, či sa mohol Ing. A. napojiť zo

svojho počítača /vzdialený počítač/ do informačnej siete žalovaného uviedol, že nemohol, ibaže by
bol dobrý ,,hacker". Svedkovi bola k nahliadnutiu predložená analýzu informačného systému, ku ktorej
uviedol, že ide o analýzu spracovanú amatérsky, pretože analýzy informačného systému podobného
charakteru majú oveľa viac strán, ide o stovky strán. V tejto analýze mu chýba nejaký procesný model
spoločnosti, ktorý by obsahoval kompletné spracovanie procesov spoločnosti, na základe ktorého by
sa dopytoval k výberu nového informačného systému. Skôr mu tá analýza pripomína spracovanie
informačného systému ešte spred roku 2004, keď s Ing. A. nemali ešte žiadne vedomosti týkajúce sa
výberu informačného systému. Na otázku, či je možné, aby niekto zdokonalil používateľské programy
v informačnom systéme žalovaného bez toho aby mal nové informácie o spoločnosti a informačnom
systéme, svedok odpovedal negatívne.

Svedok H. F. v konaní uviedol, že potom, čo v roku 2006 zo spoločnosti žalovaného odišla žalobkyňa
a jej manžel, sa stal členom predstavenstva. Predmetná zmluva o dielo bola uzavretá z dôvodu, že po
odchode Ing. A. zo spoločnosti bolo nutné riešiť informačný systém. Do roku 2004 používal žalovaný
informačný systém Softip, a od roku 2004 nastúpil informačný systém Baris. Ing. A. mal na základe
tejto zmluvy o dielo zdokonaliť svoj program tak, aby dokázal nahradiť nový program Barisu, čím
by sa žalovaný vyhol zakúpeniu nového produktu spoločnosti Baris. Toto bolo predmetom zmluvy o
dielo. Znenie zmluvy o dielo bolo vytvorené pánom Ing. A., a žalovanému bolo predložené k podpisu,
s tým, že zmluva o dielo už bola podpísaná žalobkyňou. V čase uzatvárania zmlúv jednal Ing. A.
samostatne s pánom P. F. a samostatne s ním. S obsahom zmluvy o zabezpečení pohľadávok sa
podrobne neoboznamoval, keďže mu pán Ing. A. vysvetlil, že na zmluve o dielo je už dohodnutý s pánom
P. F. a že je potrebné podpísať len zmluvu o zabezpečení pohľadávok. Pri podpise zmluvy o zabezpečení
pohľadávok mu nebola predložená aj zmluva o dielo. Ďalej uviedol, že pri sťahovaní archívu žalovaného
našli ďalšie verzie zmluvy o zabezpečení pohľadávok a podľa jeho názoru sú dôkazom toho, že nebolo
všetko v poriadku, keďže existujú dve varianty zmluvy o zabezpečení pohľadávok. Čo sa týka plnenia
predmetu zmluvy o dielo, žalovaného predstava bola taká, že Ing. A. resp. žalobkyňa navštívi žalovaného
s tým, že začne zisťovať informačný systém žalovaného a na základe tohto zistenia bude vypracovávať
informačný systém s nejakými návrhmi a konzultovať to s IT technikmi žalovaného, čo sa nestalo,
žiadne konzultácie neprebehli. So žalobkyňou ani s jej manželom nekomunikovali, pretože v tej dobe
vzťahy medzi nimi už neboli dobré. Na otázku súdu, či bola žalovanému doručená analýza informačného
systému zo dňa 22.11.2007 uviedol, že takú analýzu vidí 1. krát na pojednávaní. Žalovanému nebol
odovzdaný žiaden predmet plnenia v zmysle uzavretej zmluvy o dielo a nebola mu ani doručená žiadna
faktúra na zaplatenie ceny za dielo. Na otázku, aký program používal žalovaný v čase od 1.2.2007
a následne, odpovedal, že žalovaný stále používal program Baris a podprogram, ktorý zostal po Ing.
A., bez jeho inovácie. Dokedy sa takto tento program používal sa nevedel vyjadriť. Následne žalovaný
zakúpil nový program od spoločnosti Baris. V konaní tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí existovala
ústna dohoda medzi žalobkyňou a zamestnancami žalovaného, resp. a konkrétnou osobou, ktorá
bude na adrese Vrbovská cesta 123, Piešťany preberať poštové zásielky určené pre žalobkyňu ako
živnostníčku a ktorá zároveň aj preberala zásielky určené žalovanému.

Zo Zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.02.2007, konkrétne z čl. I až IV. súd zistil, že žalobkyňa ako
zhotoviteľ sa na základe špecifikácie požiadaviek žalovaného ako objednávateľa zaviazala zhotoviť
nasledujúce dielo: poskytnúť technické konzultácie pri špecifikácii a implementácii informačného
systému; špecifikovať požiadavky na informačný systém a spracovať návrh na nákup informačného
systému; spracovať podklady pre import údajov do nového systému; poskytnúť technickú podporu pri
nábehu nového informačného systému. Zhotoviteľ začne s plnením 1.2.2007 a svoj záväzok vykonať
dohodnuté bude plniť podľa požiadaviek objednávateľa. termín ukončenia bol stanovený dohodou do
31.3.2008. Objednávateľ zaplatí za zhotovenie diela cenu diela vo výške 1.800.000,- Sk bez DPH v
nasledovných splátkach: do 30.07.2007 sumu vo výške 500.000,- Sk bez DPH, do 30.12.2007 sumu
500.000,- Sk bez DPH a do 30.03.2008 sumu vo výške 800.000,- Sk bez DPH.

Zo Zmluvy o zabezpečení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 súdu zistil, že za účelom podpory zabezpečenia
splácania dlhu podľa splátkového kalendára dlžník (žalovaný) prenecháva veriteľovi (žalobkyni)
blankozmenku BZ 1/2007. Ku blankozmenke sa viaže osobitné vyplňovacie právo. Veriteľ môže vyplniť
dátum splatnosti a zmenkovú sumu len nasledovným spôsobom: zmenková suma môže zahŕňať
celkovú dlžnú čiastku, ktorú dlžník dlhuje veriteľovi na základe zabezpečených pohľadávok; táto suma
môže zahŕňať dlžnú istinu, úroky z omeškania, dohodnuté zmluvné pokuty splatné k doplnenému dňu

splatnosti. Pri dátum splatnosti sa doplní ktorýkoľvek dátum nasledujúci po troch dňoch od vzniku
omeškania dlžníka s akoukoľvek platbou podľa splátkového kalendára.

Z Výzvy na plnenie zmluvných povinností, odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.04.2007 súd zistil, že
žalovaný vyzýval žalobkyňu, vzhľadom k tomu, že sa dostala do omeškania s planením zmluvných
povinností, aby v lehote 7 dní začala s plnením zmluvy, v opačnom prípade odstúpi od Zmluvy o dielo.
Omeškanie s plnením zmluvy žalovaný považoval za nepodstatné porušenie zmluvných povinností.

Z Oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo č. 1/2007 súd zistil, že žalovaný s
poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa ani v dodatočnej lehote nesplnila svoju povinnosť v zmysle čl .
II Zmluvy o dielo, odstúpil od predmetnej zmluvy, pričom účinky odstúpenia nastali v súlade s § 350 ods.
2 Obchodného zákonníka márnym uplynutím vyššie uvedenej lehoty. Uplynutím poskytnutej dodatočnej
sedemdňovej lehoty došlo k zániku zmluvného vzťahu.

Z Výzvy na odovzdanie zmenky zo dňa 06.12.2007 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobkyňu, aby v lehote
do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy odovzdala zmenku č. BZ 1/2007do rúk štatutárnych zástupcov
žalovaného.

Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 16.02.2010 súd zistil, že zásielku - doporučený list, podacie
č. 52536564, podacia pošta Piešťany 5 prevzal dňa 02.05.2007 konateľ žalovaného pani P. F.. Zásielku
- doporučený list, podacie č. 52535379, podacia pošta Piešťany 5 prevzal dňa 04.06.2007 konateľ
žalovaného pani P. F.

Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 18.03.2010 súd zistil, že žalobkyňa v období rokov
2004-2007 nesplnomocnila na prijímanie zásielok, vrátane zásielok do vlastných rúk, žiadneho
splnomocnenca.

Z doručenky preukazujúcej doručenie výzvy žalovaného žalobkyni predloženej právnym zástupcom
žalovaného na pojednávaní dňa 21.08.2012 (č.l. 266) súd zistil, že výzvu žalovaného si prevzala
samotná žalobkyňa dňa 02.05.2010, o čom svedčí jej pečiatka ako aj podpis na doručenke.

Z doručenky preukazujúcej doručenie oznámenia žalovaného žalobkyni predloženej právnym
zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 21.08.2012 (č.l. 266) súd zistil, že oznámenie žalovaného
si prevzala samotná žalobkyňa dňa 04.06.2010, o čom svedčí jej pečiatka ako aj podpis na doručenke.

Vo vyjadrení zo dňa 23.08.2012 sa Poštový regulačný úrad vyjadril, že údaje o prevzatí predmetných
zásielok (výzvy a oznámenia adresovaných žalobkyni) podľa kópií dodávacích dokladov a podľa kópií
doručeniek sú odlišné. Vzhľadom k tomu, že poskytovateľ univerzálnej služby už nemá k dispozícii
originálne doklady a údaje o poskytnutej poštovej službe, nie je možné objektívne preveriť postup
Slovenskej pošty, a.s. pri dodávaní predmetných zásielok a dať stanovisko vo veci doručovania dvom
rôznym subjektom.

Z oznámenia zo dňa 25.09.2012 súd zistil, že Daňový úrad Trnava oznámil žalobkyni, že podacie
číslo 52536564 doručené dňa 02.05.2007 a podacie číslo 52535379 doručené dňa 04.06.2007 boli
adresované na daňový subjekt NACHEMA, a.s., Vrbovská cesta 123, Piešťany.

Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o vybavení podnetu zo dňa 22.10.2013
súd zistil, že vyššie uvedené potvrdenie Daňového úradu Trnava bolo vydané v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Tento záver Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti,
že správca dane zásielky vyhotovené zamestnancami odovzdáva na prepravu Slovenskej pošte, a.s.
prostredníctvom poštového podacieho hárku. Používanie podacích lístkov vo finančnej správe nie je
prípustné.

V odpovedi zo dňa 20.11.2013 Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom zaslalo súdu detaily
občianskeho preukazu na meno P. F. - člen štatutárneho orgánu žalovaného, z ktorých vyplýva, že
uvedená osoba mala do 15.08.2006 občiansky preukaz X. XXX XXX, a od 10.01.2007 občiansky
preukaz X. XXX XXX.

Predmetom konania je nárok žalobkyne zo zmenky vystavenej dňa 26.01.2007 so splatnosťou dňa
03.11.2008 na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 eur (2.400.629 Sk) s príslušenstvom.

Súdne vymáhanie zaplatenia zmeniek sa vyznačuje uplatňovaním koncentračnej zásady. Po podaní
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu súd obmedzí skúmanie skutkového stavu na
skutočnosti, ktoré tvoria predmet námietok uplatnených odporcom proti zmenkovému platobnému
rozkazu (§ 175 ods. 3 OSP), ako skutočností, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia právneho predpisu,
ktorý vylučuje alebo limituje nárok navrhovateľa.

V zmysle vyššie uvedeného, súd v konaní skúmal, či zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy
o dielo, či došlo k vykonaniu predmetu zmluvy o dielo, či vznikol žalobkyni nárok na odmenu za dielo,
či sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením ceny za dielo a či žalobkyni vzniklo právo vyplniť
blankozmenku v súlade s čl. IV. zmluvy o zabezpečení pohľadávok.

Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený
s konkrétnym kauzálnym vzťahom. V prípade, že existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí
znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Pre rozhodnutie súdu však napokon nebude
rozhodujúca úvaha o tom, koho zaťažuje dôkazné bremeno, ale výsledky dokazovania, ktoré súd
vyhodnotí podľa ustanovenia $ 132 Občianskeho súdneho poriadku. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007). Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluva
o zabezpečení pohľadávok a predmetná zmenka boli vystavené dňa 26.01.2007, pričom tieto mali
zabezpečovať pohľadávku žalobcu, ktorá vychádza zo zmluvy o dielo č. 1/2007 uzatvorenej až dňa
01.02.2007. Je teda zrejmé a túto skutočnosť nespochybnila ani žalobkyňa v konaní, že v okamihu
vystavenia zmenky, ktorá je predmetom tohto konania neexistovala pohľadávka, ktorú mala uvedená
zmenka zabezpečovať. Zabezpečenie veriteľovej pohľadávky spočíva v tom, že k pôvodnému právnemu
vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (hlavný alebo zabezpečovaný vzťah), v tomto prípade zmluva o dielo,
pristupuje nový právny vzťah (zabezpečovací alebo aj vedľajší - akcesorický, v tomto prípade zmluva
o zabezpečení pohľadávok. Akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho vzťahu spočíva vtom,
že pokiaľ ide o jeho vznik predpokladá existenciu hlavného, zabezpečovaného záväzku, t.j. nemôže
vzniknúť bez hlavného záväzku. Takisto sa nemôže stať, pokiaľ ide o jeho zánik, aby zanikol hlavný
právny vzťah a vedľajší trval naďalej. Z výpovede Ing. Milana Pagáča - štatutára odporcu vyplynulo, že pri
podpise zmluvy o dielo 1/2007 nemal o existencii Zmluvy o zabezpečení záväzku ako aj blankozmenky
žiadnu vedomosť. Je zjavné, že žalobkyňa uzatvorila tieto úkony samostatne, s iným štatutárom, čo
vzbudzuje pochybnosti o konaní žalobkyne v súlade s poctivým obchodným stykom. Pochybnosti
ohľadne konania žalobkyne vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov, keď vyhotovenie zmluvy
o dielo založenej do súdneho spisu žalobkyňou je opatrené podpisom Ing. A., osvedčeným zo dňa
28.10.2008, teda ide o zmluvu o dielo, ktorá by mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou a Ing. A. na strane
zhotoviteľa a žalovaným na strane objednávateľa, a ktorá mala byť kauzálnym vzťahom, ktorého plnenie
podľa žalobkyne zo strany žalovaného malo byť zabezpečené zmenkou. Z vyjadrenia žalobkyne na
pojednávaní dňa 3.6.2010 ku skutočnosti, kto uzatváral zmluvu o dielo vyplynulo „za objednávateľa to bol
Ing. P. F. a za zhotoviteľa som podpísala ja a môj manžel". Žalovaný však uzatváral zmluvu o dielo, ktorej
kópia je založená v súdnom spise, výlučne so žalobkyňou. Zmluva o dielo, ktorá mala byť uzatvorená
na strane zhotoviteľa žalobkyňou a Ing. A. a na strane objednávateľa so žalovaným, ktorej plnenie
žalovaným bolo zabezpečené zmenkou, a ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha, nikdy uzatvorená
nebola. Rozpor v kauzálnom vzťahu žalobkyňa v konaní neobjasnila a nevyvrátila ani svedeckými
výpoveďami, a preto má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala
existenciu kauzálneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ust. § 10 zákona č. 191/1950 Zb.
nie je možné predpokladať dobromyseľnosť žalobkyne pri nadobudnutí zmenky, nakoľko z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, záväzok ktorej z predložených zmlúv o dielo, má vystavená zmenka
zabezpečovať.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy o dielo, súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s argumentáciou žalovaného, na ktorú vo svojom odôvodnení aj odkazuje. Súdu bola zo strany
žalovaného riadne predložená výzva na plnenie zmluvných povinností zo dňa 26.04.2007 v spojitosti s
príslušným podacím lístkom a rovnako doručenkou na subjekt žalobkyne v tomto konaní, tak i samotné
odstúpenie od zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.06.2007, rovnako spoločne s príslušným podacím
lístkom a doručenkou na subjekt žalobkyne v tomto konaní. Originály podacích lístkov spoločne s
originálom notársky overenej fotokópie doručeniek k poštovým zásielkam č. 52536564 a č. 52535379

žalovaný predložil na pojednávaní dňa 08.07.2013. Po predložení originálov podacích lístkov súd
konštatoval, že tieto sú totožné s fotokópiami podacích lístkov nachádzajúcimi sa na č.l. 29 a č.l. 31.
Doručenky zo dňa 02.05.2007 a dňa 04.06.2007 adresované žalobkyni, boli vlastnoručne podpísané
osobou žalobkyne a rovnako zaopatrené pečiatkou žalobkyne, pričom žalobkyňa počas celého konania
relevantným spôsobom nespochybnila jej podpis a pečiatku na predmetných doručenkách. Súd tvrdenia
žalobkyne obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 03.07.2013, v ktorom označila doručenky za falzifikáty,
považoval za nepodložené a nepreskúmateľné, a preto na predmetnú „analýzu" neprihliadal ako na
relevantný dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa nie je znalcom s odborným zameraním
v oblasti grafológie, a preto nie je kompetentná hodnotiť, či je nejaký doklad pravdivý alebo falzifikát.
Taktiež nie je ani zamestnancom Slovenskej pošty, a.s., aby bola kompetentná vyjadrovať sa k otázkam
interných predpisov tejto spoločnosti. Súd tiež poukazuje na vyjadrenie Poštového regulačného úradu
zo dňa 23.08.2012, v ktorom nie je vyslovená žiadna pochybnosť o existencii predložených doručeniek
zo strany žalovaného a rovnako ani námietka či už k jej vizuálnej alebo obsahovej stránke. Nie sú
podložené ani tvrdenia žalobkyne o tom, že by neprevzala predmetné dva listinné doklady, keďže ako
sama uviedla v priebehu konania a rovnako to vyplýva z potvrdenia Slovenskej pošty zo dna 18.03.2010
v rozhodnom období, t.j. ku dňu doručenia spomínanej výzvy resp. odstúpenia od spomínanej zmluvy
nebol zo strany žalobkyne splnomocnený na prijímanie zásielok vrátane zásielok do vlastných rúk žiadny
splnomocnenec, ktorý by bol spôsobilý bez jej vedomia tieto písomnosti prevziať. Nepriamym dôkazom
v tejto súvislosti je i tá skutočnosť, že predmetná výzva na plnenie povinností resp. odstúpenie od
zmluvy o dielo sa nikdy nevrátili žalovanému v tomto konaní ako zásielky neprevzaté. K tvrdeniu, že
predmetné zásielky si mal žalovaný účelovo odoslať resp. adresovať do svojho sídla, súd uvádza,
že práve žalobkyňa pri tejto otázke neuniesla dôkazné bremeno, keď všetky jej či už listinné dôkazy,
resp. ústne vyjadrenia boli do jednej vyvrátené listinnými dôkazmi zabezpečenými zo strany súdu
pre účely tohto konania. Skutočnosť, že podpis na žalobkyňou predloženom poštovom hárku má byť
pani P. F., resp. inej osoby pôsobiace v rozhodnom období u žalovaného, s určitosťou vyvrátil úradný
záznam zo strany OO PZ Trnava zo dňa 11.11.2013, kde je výslovne vylúčené, že by predmetné číslo
občianskeho preukazu vedené na poštovom hárku prináležalo osobe označenej zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže predmetný podpis, ako i označenie konateľ v spojitosti
s predmetným č. občianskeho preukazu X. XXX XXX sa jej doposiaľ nepodarilo stotožniť s existujúcou
osobou. Predmetné číslo občianskeho preukazu v rozhodnom období, t.j. v máji a júni 2007 nemal ani
žiaden zo splnomocnencov na preberanie pošty spoločnosti žalovaného. Dôkaz predložený žalobkyňou
v podobe oznámenia daňového úradu, že predmetné dve zásielky, výzva na splnenie zmluvných
povinností ako aj odstúpenie od zmluvy mali byť adresované na daňový subjekt žalovaného, nemá pre
súd dôkaznú hodnotu, nakoľko Finančné riaditeľstvo SR s určitosťou a bez akýchkoľvek pochybností
označilo takéto oznámenie vydané Daňovým úradom za nezákonný postup, keďže daňový úrad nemá
také kompetencie ako má poštový regulačný úrad. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru,
že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo bolo dôvodné a v súlade s postupom predpokladaným
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, že obe zásielky (výzvu na
plnenie zmluvných povinností zo dňa 26.04.2007 a následné odstúpenie od zmluvy o dielo č. 1/2007
zo dňa 01.06.2007) boli žalobkyni riadne doručené, keď si ich osobne prevzala sama žalobkyňa, čo
potvrdzuje i jej výpoveď na pojednávaní dňa 11.02.2010 na strane 4 zápisnice v znení, že v rozhodnom
období sa zdržiavala na adrese jej vtedajšieho miesta podnikania Vrbovská cesta 123, 921 01 Piešťany a
z jej strany nebol splnomocnený žiadny subjekt na preberanie jej pošty. Žalovaný tak odstúpil od zmluvy
o dielo pred dňom 30.07.2007, t.j. pred dňom, kedy v súlade so zmluvou o dielo bol povinný zaplatiť
prvú splátku ceny za dielo. Žalovaný sa preto nedostal do omeškania s platením ceny za dielo podľa
čl. IV. zmluvy o dielo a žalobkyni nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. IV. zmluvy o
zabezpečení pohľadávok, v zmysle ktorého „môže veriteľ vyplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu
len spôsobom, podľa ktorého zmenková suma môže zahŕňať celkovú dlžnú čiastku, ktorú dlžník dlhuje
veriteľovi, a za dátum splatnosti sa doplní ktorýkoľvek dátum nasledujúci po troch dňoch od vzniku
omeškania dlžníka s akoukoľvek platbou".

Ohľadne námietky žalovaného, že k vykonaniu predmetu zmluvy o dielo nikdy nedošlo, súd dospel
k záveru, že i táto je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynuli rozpory v tvrdení žalobkyne a
svedka Ing. A. ohľadom splnenia/odovzdania predmetu diela - podľa písomnosti doručenej právnym
zástupcom žalobkyne (posledná výzva zo 6.8.2008) bolo plnenie zo zmluvy o dielo „poskytnuté
žalobkyňou prostredníctvom poverenej osoby začiatkom roka". Podľa vyjadrení samotnej žalobkyne
na pojednávaní dňa 3.6.2010 „dielo odovzdal manžel niekedy v období 22 - 27. novembra, neviem
presne uviesť rok, ale predpokladám že to bol rok 2007", a na pojednávaní dňa 11.2.2010 „prišlo k

odovzdaniu 27.11.2007". Z výpovede svedka Ing. A.'a na pojednávaní dňa 3.6.2010 však vyplynulo,
že „...toto CD som odovzdal p. F. v novembri 2007 v sídle žalovaného". Svedok Ing. A. v konaní
tiež uviedol, že „pán X. mi poskytol údaje, na základe ktorých som mohol mať prístup do počítačovej
siete odporcu zvonka." Z výpovede svedka P. X. na pojednávaní dňa 8.2.2011 však vyplýva opak :
„Nie, neumožnil som p. A. vstup do informačnej siete odporcu. Po jeho odchode z firmy (pozn. dňa
31.3.2006) som zmenil architektúru informačnej siete, inštaloval novú doménu, nové informačné heslá,
o ktorých som vedel len ja. Nedal som mu žiadne prístupové heslá. A. sa nemohol napojiť zo svojho
vzdialeného počítača do informačnej siete, iba ak by bol dobrý hacker .... Na to, aby zhotoviteľ mohol
zhotoviť predmet diela, by potreboval vstupné údaje, vytvoriť procesný modul spoločnosti, následne
vyšpecifikovať požiadavky na informačný systém a tie zaslať potenciálnym dodávateľom informačného
systému, na základe ktorého sa stanovuje bodové hodnotenie informačného systému. Bolo by potrebné,
aby niekto zo spoločnosti vyťahoval dáta z databázy pre súbory do nového systému. Nie som si však
vedomý, že by sa niečo také realizovalo v sídle spoločnosti odporcu po roku 2006. Nový informačný
systém sa cez vzdialený počítač implementovat' nedá. Tak veľký program sa dá realizovať len v
sídle spoločnosti." Pri dôkaze predkladanom žalobkyňou vo forme analýzy (Analýza informačného
systému pre spoločnosť NACHEMA, a.s.), ktorú predkladala žalobkyňa ako predmet vykonaného diela
spoločne priloženým CD ako prílohou tejto analýzy, súd považuje za potrebné uviesť, že aj tento
sa žalovanému podarilo úspešne rozporovať. Žalovaný dňa 13.04.2010 doručil súdu „Poznámky k
dokumentu: „Analýza informačného systému pre spoločnosť NACHEMA a.s.", ktoré bolo vypracované
po konzultácii s Bc. H. O. - osobou odborne na to spôsobilou (spôsobilosť bola preukázaná Diplomom
zo dňa 19.1.2005, ktorý osvedčuje že Bc. H. O. skončil inžinierske štúdium vykonaním štátnej skúšky
v odbore informatika), a ktoré podanie vyvracia tvrdenia žalobkyne, že toto dielo bolo odovzdané ako
predmet plnenia zo zmluvy o dielo žalovanému. Súd nemal dôvod obsah predmetného podania ani
závery v ňom spochybňovať. Podľa názoru Bc. H. O., všetky súbory a adresáre boli posledný krát
sprístupnené a teda skopírované na CD 12.12.2007, všetky súbory boli na CD vytvorené a zároveň
modifikované v rozsahu dátumov od 16.2.1996 do 9.5.2006. To znamená, že CD ako príloha Analýzy
bolo vytvorené po termíne fiktívneho odovzdania dokumentu analýzy, kde sa na poslednej strane uvádza
v Piešťanoch dňa 22.11.2007. Všetky dokumenty na CD sú cca o rok staršie ako dátum začatia plnenia
diela, ktorého začiatok bol stanovený zmluvou zo dňa 1.2.2007. Žiadny zo súborov odovzdaných na
CD neobsahuje žiadnu pridanú hodnotu, na týchto súboroch nebola prevedená žiadna práca. Sú to
originálne súbory existujúceho systému prevádzkovaného žalovaným ešte pred začatím tohto diela.
Svedok Ing. A. v konaní namietal, že dielo bolo riadne zhotovené, implementované do informačného
systému žalovaného a následne odovzdané žalovanému na CD. Ohľadne implementácie diela uviedol,
že časť používateľských programov implementoval cez vzdialený počítač jednoduchým kopírovaním
a časť na CD, ktoré odovzdal žalovanému. Poukazujúc na výpoveď svedka pána X., ktorý výslovne
uviedol, že je vylúčené, aby sa predmetné dielo vykonávalo na diaľku (cez vzdialený počítač), reálne
nemohlo dôjsť k implementovaniu diela tak, ako to svedok tvrdí. O odovzdaní diela (resp. CD)
neexistuje žiaden záznam ani preberací protokol o prevzatí diela. Faktom je, že tento nebol v zmysle
zmluvy o dielo potrebný, avšak táto skutočnosť je iba v neprospech žalobkyne, nakoľko je iba na
nej, aby odovzdanie diela riadne preukázala čo sa v konaní nestalo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na vyjadrenie žalovaného, že predmetné dielo nikdy predtým nevidel, nikdy mu nebolo odovzdané.
Zástupca žalobkyne trval na tom, že dôkaz odovzdania diela je jeho používanie, využívanie, nasadenie.
Svedok H. F. však v konaní uviedol, že žalovaný v čase od 1.2.2007 a následne, stále používal program
Baris, ktorý sa používal od roku 2004 a podprogram, ktorý zostal po p. A., bez jeho inovácie, pričom
neskôr žalovaný zakúpil nový program od spoločnosti Baris. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala splnenie záväzku začať s vykonávaním diela
dňa 1.2.2007 a nepreukázala tiež odovzdanie diela žalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalobkyni nevznikol nárok resp. právo na
vyplnenie zmenky, keďže bolo objektívne preukázané, že nedošlo z jej strany k plneniu zmluvy o dielo a
na základe tejto skutočnosti žalovaný pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o dielo, čo znamená, že nielenže
žalobkyňa v tomto konaní nemá nárok na dojednanú cenu za predmet plnenia, ale dokonca ani len
na jednu splátku, nakoľko došlo k odstúpeniu ešte pred prvou splátkou. Rovnako v zmysle zákona
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka nielen plnenia predmetu zmluvy, ale predovšetkým
odovzdania predmetu zmluvy resp. diela do užívania žalovaného. Z tohto dôvodu má súd za to, že
zo strany žalobkyne došlo k bezdôvodnému uplatneniu predmetnej zabezpečovacej zmenky vo vzťahu
k žalovanému a to bez toho, aby boli splnené dohodnuté zmluvné podmienky k jej uplatneniu, čím
považoval súd žalobu za nedôvodnú, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bol vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechaný v
platnosti.

Namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
súčasne spôsobom odôvodnenia rozhodnutia porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie a konanie
zaťažil vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Poukazovala na to, že hoci súd pomerne obsiahlo citoval
výpovede svedkov, vrátane svedka H. F., ktorý ako štatutárny orgán spoločnosti mal byť vypočutý v
postavení účastníka konania, opísal listinné dôkazy aj vyjadrenia a zákonné ustanovenia, z odôvodnenia
rozhodnutia nemožno vyvodiť, na základe čoho súd dospel k svojim záverom, keď v rozsudku absentujú
náležitosti vymedzené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., najmä ktoré skutočnosti súd považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia. V extrémnom logickom nesúlade
je napríklad konštatovanie súdu, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, plnenie z ktorej
bolo zabezpečené zmenkou, zaplatenia ktorej sa žalobkyňa domáha, a na druhej strane záver o tom,
že k plneniu zmluvy nedošlo a žalobkyňa nepreukázala odovzdanie predmetu zmluvy do užívania
žalovaného. Súd sa pritom nevysporiadal so základnými rozpormi v súvislosti s údajným odstúpením od
zmluvy a nedostatkom plnenia zo zmluvy. S argumentáciou žalovaného sa stotožnil bez vysporiadania
sa s rozpornými dokladmi - doručovacími hárkami pošty a doručenkami, pričom tvrdenie, že doručenky
sú falzifikátmi, považoval za nepodložené napriek stanovisku pošty (čl. 382 spisu), že doručenka nemôže
byť opečiatkovaná inou ako dodávacou poštou, v rozpore s čím je pečiatka Pošty Piešťany 5, napriek
stanovisku Poštového regulačného úradu (čl. 279), podľa ktorého je rozpor v predložených dokladoch
tak závažný, že úrad navrhuje prípad postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, a bez vysporiadania
sa s jej argumentáciou uvádzanou v podaniach na čl. 346 až 459 spisu. V rozpore so závermi súdu má
za to, že z predložených dôkazov je jednoznačné, že s ňou doporučené listy s údajným odstúpením od
zmluvy nemožno žiadnym spôsobom spájať.

V súvislosti s plnením zo zmluvy o dielo sa súd podľa odvolateľky neobjektívne stotožnil s argumentáciou
žalovaného, pričom opomenul predložené baliace listy ako reálne výstupy v činnosti nasadených
programov, tieto dôkazy neskúmal ani sa k nim nevyjadroval, hoci ide o reálne písomnosti vytvorené
predmetom diela.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť, s tým, že napadnuté rozhodnutie dodržalo limity práva na spravodlivý proces, súd sa v
jeho odôvodnení presvedčivým spôsobom vysporiadal aj s navzájom si odporujúcimi dôkazmi, určitým
a zrozumiteľným spôsobom odpovedal na všetky podstatné a právne významné otázky. Poukazoval na
to, že žalobkyňa mala v priebehu konania dostatok času a možností podložiť svoje tvrdenia relevantnými
dôkazmi, prípadne navrhnúť vykonanie príslušného dokazovania súdom, ako však vyplýva z obsahu
spisu, netrvala na ustanovení znalca z odboru softwarové inžinierstvo a nemala žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobkyne.

V súlade s odvolateľkou bolo potrebné konštatovať také obsahové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktoré spôsobujú jeho nejednoznačnosť a nepreskúmateľnosť a ktoré súčasne,
vzhľadom na neodstrániteľnosť týchto nedostatkov v odvolacom konaní, spôsobujú nielen nemožnosť
potvrdenia rozhodnutia, ale aj jeho zmenu v súlade s odvolacím návrhom.

Vyhovenie námietkam žalovaného proti vo veci vydanému zmenkovému platobnému rozkazu súd
odôvodnil nielen odstúpením tohto účastníka od zmluvy o dielo a neposkytnutím zmluvného plnenia zo
strany žalobkyne, ale aj týmto záverom priamo odporujúcim zistením, že zmluva zabezpečená zmenkou,
ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala, nikdy uzatvorená nebola (nie je zrejmé, či a na základe
akej právnej konštrukcie súd považoval za neplatnú zmluvu obsahujúcu okrem podpisu žalobkyne aj
podpis jej manžela) a žalobkyňa nepreukázala existenciu kauzálneho vzťahu. Súd podľa odôvodnenia
rozhodnutia nemal jasno v otázke, záväzok z ktorej zmluvy mala zmenka zabezpečovať (čo mu na
druhej strane nebránilo v posudzovaní odstúpenia od zmluvy o dielo a realizácie zmluvného plnenia

žalobkyňou), a s touto skutočnosťou bez zjavnej logickej súvislosti spájal nemožnosť dobromyseľnosti
žalobkyne pri nadobúdaní zmenky. Bez jednoznačného právneho záveru, ale aj aplikovaných ustanovení
zákona, súd konštatoval aj nemožnosť vzniku zabezpečovacieho záväzku bez hlavného záväzku v
súvislosti s podpísaním zmluvy o dielo až po vystavení zmenky a podpísaní zmluvy o zabezpečení
pohľadávok (takéto všeobecné konštatovanie nemá opodstatnenie už vzhľadom na možnosť zriadenia
záložného práva aj na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti - § 151c ods. 2 Obč.
zák.), a obdobne aj pochybnosti o konaní žalobkyne v súlade s poctivým obchodným stykom, ktoré
by bez bližšieho vysvetlenia mala vzbudzovať skutočnosť, že zmluvu o zabezpečení pohľadávok a
blankozmenku podpísal iný štatutárny zástupca žalovaného ako zmluvu o dielo.

Hoci v danom prípade z hľadiska možných účinkov odstúpenia od zmluvy zásadným dokladom je doklad
žalovaného zo dňa 26.04.2007 označený ako „Výzva na plnenie zmluvných povinností, odstúpenie od
zmluvy", súd opakovane konštatoval predloženie a doručenie výzvy na plnenie zmluvných povinností zo
dňa 26.04.2007 a samotného odstúpenia od zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 01.06.2007 (v skutočnosti
doklad zo dňa 01.06.2007 je iba oznámením o tom, že zmluva zanikla v dôsledku nesplnenia zmluvnej
povinnosti v dodatočnej lehote určenej vo výzve zo dňa 26.04.2007), pričom sa dôsledne nevysporiadal
s nie zjavne nedôvodnou argumentáciou žalobkyne vychádzajúcou nielen z jej subjektívnych tvrdení,
ale aj stanovísk Slovenskej pošty, a.s., Poštového regulačného úradu a Daňového úradu Trnava.

Skutočnosť, že žalobkyňa nie je znalkyňou, nezbavuje súd povinnosti prihliadať na jej tvrdenia
spochybňujúce pravosť predložených dokladov, či už v súvislosti s výpismi z poštovej knihy (čl. 44-45),
informáciami vyplývajúcimi z vyjadrení pošty, vrátane nezrovnalosti týkajúcej sa použitej pečiatky pošty,
alebo v súvislosti s podaním zo dňa 03.07.2013 (čl. 346-355), v ktorom doklady spochybňovala aj z
hľadiska výšky poštovného a možného spôsobu oddelenia doručenky od poštovej obálky.

Dôkazné bremeno v súvislosti s doručením odstúpenia od zmluvy v konaní musí znášať od zmluvy
odstupujúci účastník, ktorý musí logickým spôsobom vyvrátiť spochybňujúce tvrdenia žalobkyne, v
neprospech ktorej nie je dôvodné posudzovať skutočnosť, že táto na preberanie jej pošty nesplnomocnila
inú osobu, a zistenie bez označenia nosného dôkazu, že sa žalovanému zásielky ako neprevzaté
nevrátili (podľa žalobkyne boli zásielky žalovanému priamo adresované!). Nehodnovernosť tvrdení
žalobkyne nie je dôvodné spájať ani so zisteniami týkajúcimi sa osoby s preukazom totožnosti č. X. XXX
XXX, keď súd síce zisťoval, preukaz akého čísla má alebo mala P. F., avšak nezisťoval, aká iná osoba
má alebo v rozhodnom čase preukaz tohto čísla mala, a vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, na ktorú
žalobkyňa v konaní poukázala, že záznam o tomto čísle preukazu totožnosti nesú aj doručenky zásielok
súdu prvého stupňa určených žalovanému v roku 2009 (na čl. 22 a čl. 48).

Súd prvého stupňa taktiež dôsledne neozrejmil, prečo dôkaznú hodnotu nemá stanovisko Daňového
úradu Trnava, ktorého postup síce Finančné riaditeľstvo SR vo vyjadrení zo dňa 22.10.2013 označilo za
nezákonný, neuviedlo však žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonať jednoznačný záver o
nepravdivosti údaju poskytnutého daňovým úradom.

Závery súdu prvého stupňa vzťahujúce sa k doručeniu odstúpenia od zmluvy sú pre nevysporiadanie sa
s radom sporných skutočností predčasné (z okolností doručovania nepochybne nemožno vyvodzovať
aj dôvodnosť odstúpenia, ako to urobil súd prvého stupňa), rovnako ako závery vzťahujúce sa k plneniu
žalobkyne zo zmluvy o dielo, ktoré aj vzhľadom na charakter diela nemožno prijať iba na základe
výpovedí žalovaného a svedka M. X. odporujúcich výpovediam žalobkyne a svedka Ing. A., naviac bez
vysporiadania sa s časťou argumentácie žalobkyne týkajúcou sa baliacich listov ako tvrdených produktov
diela.

Závery súdu prvého stupňa tak ako sú konštatované v odôvodnení rozsudku nemajú oporu vo
vyhodnotení vykonaných dôkazov, pričom súčasne nevysporiadanie sa súdu s časťou argumentácie
žalobkyne spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a obsahové vady nesúce znaky postupu
odnímajúceho účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
naznačenom smere.

V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodne
súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.