Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010092
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112010092.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného A. D. a spol., pre
zločin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák. a iné, o odvolaní Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
1T/9/2012 zo dňa 09.11.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Generálnej prokuratúry SR z am i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/9/2012 zo dňa 09.11.2017 boli podľa § 285 písm.
a/ Tr. por. obžalovaní:

A. D., narodený XX. XX. XXXX v W. nad U.,

bytom T., J. 5

E. J., narodený XX. XX. XXXX v T.,
bytom R. T. XXX

E. Q., narodený XX. XX. XXXX v T. T.,

bytom R. XXX

M. T., narodený XX. XX. XXXX v T.,
bytom H., A. XX/X

S. Q., narodený XX. XX. XXXX v P.,

bytom T., M. 6

o s l o b o d e n í
pre skutky, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba podľa, ktorej sa mali dopustiť:
1.) obžalovaný M. T.

v bodoch 1 a 2 obžaloby
dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného
zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
2.) obžalovaný A. D.

v bodoch 1 a 2 obžaloby

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona,
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,v bode 3 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona,
3.) obžalovaný E. J.

v bode 2 obžaloby:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona,
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona,

v bode 5 obžaloby.
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

4.) obžalovaný E. Q.

v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona,
5.) obžalovaný S. Q.

v bode 4 obžaloby:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno i) Trestného zákona

na skutkovom základe, že:
1. obžalovaní A. D. a M. T.
11. júna 2008 v čase od 20,30 hodiny do 22,00 hodiny v Bratislave na P. ulici prišli A. D. a M. T. k ateliéru
íng. O. W. za účelom zistenia stavu vykonania dohodnutých prác; A. D. pred ateliérom na O.. O. W.
kričal, gestikuloval pravou rukou zovretou do päste, že čo si to dovoľuje, že mu nezdvíha telefón, že či

mu má rozbiť hubu, že si nerobí svoju robotu na reštaurácii, že či chce dostať bitku a pri tom mu vulgárne
nadával; M. T. sa pri tom pýtal, že čím pracuje a keď mu O.. O. W. odpovedal že hlavou a rukami, tak
mu povedal, že mu dolámu ruky a rozbijú hlavu; po tom ako im O.. O. W. povedal, že má prácu hotovú
v počítači, ktorý im odmietol vydať, prikázal mu A. D., aby doniesol papier a pero, potom mu A. D. kázal
napísať na papier osobné údaje a papier podpísať, čo O.. O. W. zo strachu urobil; A. D. podpísaný papier

zobral a keď si ho poškodený pýtal späť, odmietol mu ho vrátiť dovtedy, pokiaľ poškodený neurobí svoju
prácu; konanie A. D. a M. T. vyvolalo u O.. O. W. obavy, že svoje hrozby uskutočnia,
2. obžalovaní A. D., M. T. a E. J.
v presne nezistený deň v mesiaci máj 2009 asi o 15,00 hodine v mestskej časti T. - D. v reštaurácii D.
dvor v priestoroch pivnice, v súvislosti s predajom pozemkov vo W., ktoré vlastnil R. U. a predal ich tretej

osobe, A. D. vulgárne kričal na R. U., že ich oklamal, skončilo sa ich priateľstvo, nebude mať z čoho
splácať úver, zruinujú ho a že skočí z mosta do U., peniaze za pozemky nedostane a musí plniť jeho
príkazy a vybavovať veci, keď budú niečo potrebovať, M. T. sa zahnal rukou na poškodeného so slovami,
že mu rozbije papuľu a E. J. poškodenému povedal, že môže byť rád, že to takto dobre dopadlo, lebo že
odtiaľto odchádzajú dolámaní, pričom svojim konaním vzbudili u R. U. dôvodnú obavu o život a majetok,

3. obžalovaní A. D. a obvinený E. J.
8. novembra 2009 asi o 12,00 hodine v T. na B. ulici pri reštaurácii G. B. S. s pôvodným názvom I.,
žiadali od O.. O. W. vrátiť polovicu vyplateného honoráru A. D., v sume 1 991,60 € (60 000,- Sk), ktoré
dostal za prácu súvisiacu s rekonštrukciou reštaurácie G. B. , lestaurant tak, že A. D. na neho kričal, že
čo to má znamenať, prečo Sc i mu neozval a aby mu vrátil polovicu honoráru a keď mu poškodený po

vedal, že nevidí na takýto postup dôvod, A. D. na neho kričal, že ak mu nevráti polovicu honoráru, donúti
ho vrátiť celý honorár v sume 3 983,27 € (120 000,- Sk), vyhodí mu auto, podpáli ateliér a pošle za ním
ľudí, pričom ukázal otvorenou dlaňou pohyb medzi bradou a krkom, napíše na bianko papier, ktorý mu
poškodený v minulosti podpísal takú sumu, že bude musieť predať všetok majetok, aby sa vykúpil; E.J., ktorý stál pri aute asi tri metre od O.. O. W., u ktorého svojimi telesnými parametrami vzbudzoval
strach, hovoril poškodenému, ab3^ vrátil A. D. peniaze, pričom A. D. prikázal O.. O. W., aby mu peniaze
odovzdal 11. novembra 2009 o 17,00 hodine pred jeho bytom; k odovzdaniu peňazí nedošlo,

4. obžalovaní A. D., E. J., S. Q., E. Q.,
v presne nezistený deň E. J. po vzájomnej dohode s A.
D. zavolal S. Q., E. Q. a ďalšie doposiaľ
neustálené osoby mužského pohlavia do reštaurácie D. dvor
v D. mestská časť T., E. ulica XX, kde 9. apríla 2010

v čase medzi 20,30 hodinou a 22,00 hodinou v priestoroch reštaurácie
D. dvor oslovil A. D. M. U., ktorý bol pozvaný na
oslavu ako hosť, a zavolal ho do priestorov pivnice v reštaurácii; za A.
D. a M. U. vošli do pivnice aj E. J.,
S. Q., E. Q. a ďalší zatiaľ nestotožnení muži, v pivnici
sedel M. U. oproti A. D. a ostatní muži sa rozostavali

tak, že S. Q. sa postavil za chrbát M. U., E.
J. sa postavil k barovému pultu nachádzajúcemu sa vľavo od
schodiska, E. Q. sa postavil napravo k stene pri schodisku a ďalší
doposiaľ nestotožnení muži sa postavili na schodisko vedúce do pivnice;
následne vo vzniknutej situácii v pivnici vyjadrujúcej fyzickú prevahu A.

D. a ostatných mužov nad M. U., A. D. sa
zvýšeným hlasom opýtal M. U. na čierne motorové vozidlo značky
BMW X6, že čo to malo s vozidlom znamenať, pritom sa dvaja muži priblížili
k M. U., a keď sa M. U. opýtal A. D., čo
tým myslí, A. D. ho otvorenou dlaňou udrel do ľavej časti tváre a na

ľavé ucho, potom sa ho A. D. opakovane pýtal kto odcudzil čierne
motorové vozidlo značky BMW X6 a pri tom ako mu M. U.
opakoval, že nevie, A. D. ho otvorenou dlaňou udrel najmenej osem
krát do ľavej časti tváre a na ľavé ucho; po fyzickom ataku A. D.
vytiahol papier s textom a prikázal M. U., aby do textu doplnil

svoje osobné údaje a sumu 15 000 € (pätnásťtisíc eur) a keď M. U. neposlúchol a napísal sumu
10 000 € (desaťtisíc eur), tak sa prítomní muži bez slov približovali k poškodenému; A. D. pôvodný
papier roztrhal a prikázal M. U., aby napísal sumu 15 000 € (pätnásťtisíc eur) s tým, že suma 5 000
€ (päťtisíc eur) predstavuje „pokutu" pre poškodeného za to, že mal uviesť osoby, ktoré ho požiadali
o nájdenie odcudzeného motorového vozidla značky BMW X6 do omylu v tom, že si ponechal sumu

10 000 € (desaťtisíc eur) a neodovzdal ju osobe, ktorá mu odcudzené motorové vozidlo vrátila; M. U.
do predloženého textu, na ktorom bolo uvedené „uznanie dlhu" alebo „zmluva o pôžičke" a dátum,,
doplnil svoje osobné údaje, sumu 15.000 € (pätnásťtisíc eur) a svoj podpis, načo mu A. D. povedal, aby
si nerobili hanbu, lebo ho „rozbije na lečo" a následne podal A. D. podpísaný dokument po celý čas
prítomnému E. J. so slovami, že to má na starosti a má to vybaviť.

M. U. pri fyzickom útoku A. D. utrpel pomliaždenie ušnice a ľavého ucha, pomliaždenie ľavej strany tváre
s následnou liečbou a práceneschopnosťou v trvaní 10 (desať) dní.
5. obžalovaní E. J.
24.júna2010včaseo18,15hodinevBratislave-KarlovejVsinaE.ulici1E.J.oslovilO..O.W.apovedal

mu, že mu tečie do topánok zo všetkých strán, má problémy s mnohými ľuďmi, a keď nedonesie siamu 1
991,60 € (tisícdeväťstodeväťdesiatjeden eur a šesťdesiat centov) do baru I., bude mať „ďalekonásobne"
väčšiu škodu ako sú tieto peniaze a má na to krátky čas; počas rozhovoru s poškodeným zavolal
E. J. slovami „S., poďte sem" na dvoch vyšportovaných mužov, ktorí svojimi telesnými parametrami
vzbudzovali strach, všetci traja sa postavili do polkruhu pred poškodeného a vo vytvorenom postavení

pokračoval E. J. v rozhovore s poškodenomm O.. O. W.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por. súd poškodeného O.. O. W., narodeného 30.12.1961, bytom T., E. XXXX/

X so svojím nárokom na náhradu škodu odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie Generálny prokurátor SR.V písomných dôvodoch odvolania konštatoval, že okresný súd nepostupoval v zmysle § 2 ods. 12 Tr.
por pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Podrobne rozobral skutkový stav nasledovne:
V odôvodnení rozsudku okresného súdu sa uvádza, že obžaloba je postavená na jedinom priamom
dôkaze, a to výpovedi poškodeného M. U., ktorá má byť zosilnená vykonanou rekonštrukciou na mieste
činu, čo by podľa okresného súdu mohlo byť považované za nevyvrátiteľný dôkaz, keďže poškodený
uviedol, že nikdy pred tým nebol v pivnici v reštaurácii D. dvor, avšak vzhľadom na to, že v priestoroch

danej reštaurácie už bol v roku 2003 na svadbe, okresný súd konštatuje, že tento dôkaz je spochybnený
a nedôveryhodný a že poškodený klame, keďže preukázateľne najmenej jeden krát v D. dvore bol v roku
2003, čo uviedla aj manželka poškodeného P. U. a svedkyňa S. a vyplýva to aj z fotografií predložených
obhajobou. Vykonanie rekonštrukcie (v prípravnom konaní) okresný súd spochybnil tým, že sa pri nej
prestavovalo zariadenie vinárne.

OkresnýsúdtiežspochybnilvýpoveďpoškodenéhoM.U.stým,žejehovýpoveďnebolapotvrdenáinými
dôkazmi (fotografie zabezpečené z oslavy v D. dvore v inkriminovanom čase) a jeho výpoveď považuje
za nedôveryhodnú v podstate aj preto, že trestné oznámenie podal až 6 týždňov od spáchania skutku.

S hodnotením dôkazov okresným súdom sa nestotožnila, nie je z neho zrejmé najmä to, ako sa okresný

súd vysporiadal s tými dôkazmi, ktoré sú v podstatných okolnostiach týkajúcich sa skutku zhodné s
výpoveďou poškodeného.

Svedkyňa P. U. (manželka poškodeného) a aj M. T. videli vchádzať poškodeného s obžalovanými do
priestorov vinárne (pivnice). M. T. uvádzal vo svojej výpovedi, že ho požiadal obžalovaný A. D., aby stál

pri dverách a nikoho nevpustil do vinárne. M. T. tiež uviedol, že videl osobu, ktorá hľadala poškodeného
v čase, keď bol vo vinárni s obžalovanými (bol to svedok E. Z.) a videl tiež poškodeného, keď vyšiel z
vinárne von a išiel priamo na toaletu. Menovaný vypovedal, že dôvodom, pre ktorý mal byť poškodený
vo vinárni s obžalovanými malo byť riešenie okolností odcudzenia motorového vozidla BMW X6, o čom
sa dozvedel od H. P. a L. J.. Naviac, ako to uviedol aj v prípravnom konaní, vysvetlil si to tak, že

kamarát A. D., E. S., zavolal M. U. na oslavu, aby ho dostali do tejto pivnice. Nemožno sa preto stotožniť
s konštatovaním okresného súdu, že nikto, okrem svedkyne P. U. (manželky poškodeného), nevidel
poškodeného M. U. vojsť do pivnice s obžalovanými.

S vyššie uvedenými výpoveďami korešponduje aj výpoveď svedka E. Z.. Ak okresný súd konštatuje,

že svedok E. Z. na hlavnom pojednávaní poprel, že by videl poškodeného vchádzať do nejakých dverí,
tak treba uviesť, že svedok zároveň uviedol, že si na to pre odstup času nepamätá a jeho výpoveď
z prípravného konania nie je nepravdivá. Svedok videl poškodeného U. v priestoroch ako sú dvere
do pivnice a práve preto ich otváral, že ho tam hľadal. Tiež vypovedal, že poškodený sa na oslave
najskôr zabával a keď odchádzal, bol smutný a rázny. Teda aj svedok Z. postrehol zmenu v správaní

poškodeného a jeho náhly odchod z oslavy po tom, ako sa vrátil z priestorov pivnice.

Podľa okresného súdu, hodnoverné sú výpovede svedkýň (P. U., L. J., F. R. - S.), ktoré uviedli, že okrem
oslávenkyne P. U., nikto ďalší nemal prístup do priestorov vinárne (pivnice), keďže si tam odnášala dary
a dvere zamykala.

Na fotografiách vyhotovených svedkom O.. O. E. sú v priestore, v ktorom sa konala oslava a kde sedeli
hostia, viditeľné dary, ktoré mali byť podľa týchto svedeckých výpovedí umiestňované do priestorov
pivnice, a to aj v čase, kedy už mal poškodený z oslavy odísť, teda po spáchaní skutku. Okrem
toho, tieto výpovede sú spochybnené aj svedeckou výpoveďou E. Z., ktorý otvoril dvere do miestnosti,

kde hľadal poškodeného a dvere, podľa svedka, neboli zamknuté, otvoril ich asi na 30 centimetrov
a zvnútra mu nejaký muž povedal, že je to súkromný priestor, preto tam nevstúpil. Výpoveď tohto
svedka je zhodná aj s výpoveďami poškodeného a aj M. T., keďže poškodený v pivnici počul, že
ho niekto hľadá a volá jeho meno a M. T. tiež videl muža, ktorý hľadal poškodeného v predmetnej
miestnosti (svedka E. Z.) a napokon v zhode s výpoveďou poškodeného opísal menovaný aj oblečenie

ostatných osôb, ktoré vchádzali do pivnice (vinárne), kde bol poškodený, a to v tom zmysle, že tieto
osoby boli v športovom oblečení a oblečenie poškodeného vyzeralo po vyjdení z pivnice akoby sa tam
„kmásali".OkremtohovýpoveďM.T.(čítanánahlavnompojednávanízprípravnéhokonania),potvrdzuje
výpoveď poškodeného aj pokiaľ ide o odcudzené motorové vozidlo L. J., ktorého vrátenie mal poškodenýzabezpečiť pre svedka E. S.. Existenciu tohto motorového vozidla evidovaného na spoločnosť T. H.
s.r.o., ktorej prokuristkou bola L. J. a konateľom A. D., nepopiera ani svedok H. P. (priateľ svedkyne L. J.).

Na fotografiách vyhotovených na oslave (11. zv. vyšetrovacieho spisu) možno vidieť obžalovaných S.
Q. a E. Q. v čase ich príchodu na oslavu. Na ďalších fotografiách zachytávajúcich miestnosti, kde sa
zdržiavali hostia, neboli menovaní obžalovaní videní. Len obžalovaní A. D. a E. J. sú zaznamenaní
na fotografiách medzi ostatnými hosťami oslavy, čo je v zhode s výpoveďou poškodeného, podľa
ktorej sa obžalovaní S. Q. a E. Q., spolu s ďalšími nestotožnenými mužmi, nezdržiavali v tých

priestoroch reštaurácie, v ktorých sa zabávali hostia. Obžalovaný S. Q. prišiel na oslavu až po príchode
poškodeného, ktorý ho videl prichádzať, nakoľko sedel pri stole pri vchodových dverách. Pokiaľ ide o
oblečenie obžalovaného S. Q., tak poškodený sa o tomto zmienil v prípravnom konaní, aj pri rekognícii a
aj na hlavnom pojednávaní, pričom neuvádzal, že obžalovaný mal krátke nohavice v zmysle športového
oblečenia (ako je to uvedené v rozsudku). O obžalovanom S. Q. sa vyjadril ako o osobe, ktorá „si
nepotrpí" na oblečenie, mal krátke nohavice a že, citujem z prepisu zápisnice z hlavného pojednávania:

„... bol veľký chlap na to, čo mal oblečené, tak bol veľký chlap. F. vo svojom oblečení, ale neviem, čo
mal.". Fotografie zachytávajú aj dary, ktoré si svedkyňa P. U. odkladala v miestnosti, kde boli hostia a
hudba,ďalejosvetlenie,ktoréboloajtlmenéatiežmiesta,naktorýchsedelihostia,vrátanepoškodeného
a svedkyne P. U., ktorá mala výhľad na priestor pitvora (chodby), z ktorého mal poškodený ísť s
obžalovanými do pivnice.

Výpoveď svedka E. S., ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať, hodnotí ako nevierohodnú v tom,
že obžalovaní S. Q. a E. Q. boli na oslave ako šoféri, nakoľko sami obžalovaní to neuvádzali a ani z
iných výpovedí nevyplýva, že by mali na oslave plniť takúto službu.

Okresný súd však tieto vyššie uvedené dôkazy nevyhodnotil vzájomne s tými, na ktoré prihliadal v
procese hodnotenia dôkazov, a to, či už ide o výpovede svedkov alebo aj fotografie vyhotovené na
oslave svedkom O.. E..

Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že ošetrujúca lekárka, svedkyňa E.. I. J. a znalec z odboru

zdravotníctva E.. S. J., E., uviedli, že zranenia mali byť ihneď po ich spôsobení viditeľné, treba zdôrazniť,
žepoškodenýpriamozpriestorovpivniceišielnatoaletuumyťsaaupraviťsa.Vzhodesjehovýpoveďou
je aj výpoveď M. T. a P. U., ktorí videli poškodeného vyjsť z priestorov pivnice a ísť na toaletu, preto nie
je vylúčené, že zranenia, najmä krvácajúcu ušnicu, si nikto na ňom nevšimol. Poškodený uviedol, že
ucho si prekrýval rukou ako išiel z pivnice priamo na toaletu.

Svedkyňa E.. I. J. (lekárka, ktorá poškodeného prvotne ošetrila v deň incidentu) a aj znalec E.. S. J.,
E. uviedli, že opakované údery na ľavú stranu tváre poškodeného, by spôsobili začervenanie a opuch.
Aj v lekárskej správe vyhotovenej E.. I. J. 30.10.2010 sa konštatuje, okrem iného, že poškodený bol
9.4.2010 ošetrený a lekárka objektívne zistila začervenanie a mierny opuch ľavej strany tváre a ľavého

ucha, krv z ušnice, psychický stres a bolesť hlavy.

K argumentácii okresného súdu, že zranenia na poškodenom nevideli ani svedkovia P. U. a E. Z., treba
uviesť, že začervenaná tvár a mierny opuch ľavej strany tváre, nemuseli svedkovia pri nimi opísaných
svetelných podmienkach v miestnosti vidieť. Osvetlenie v priestoroch, kde boli usadení hostia a kam

prišiel k stolu poškodený za manželkou, po tom ako sa na toalete upravil, bolo zoslabené. K intenzite
svetla v miestnosti, kde sedeli hostia v čase, keď poškodený z oslavy odchádzal, sa vyjadril E. Z. tak,
že toto bolo ako na diskotéke. Aj na fotografiách vyhotovených O.. O. E. počas oslavy možno vidieť, že
osvetlenie miestnosti, kde boli hostia a aj chodby (označovanej niektorými svedkami ako pitvor) bolo aj
tlmené. Nie je preto vylúčené, ako konštatuje okresný súd, aby si nikto, ani manželka poškodeného P.

U., nevšimol slziace oko a červenú tvár poškodeného v priestoroch reštaurácie.

V rozsudku okresného súdu sa ďalej uvádza, že niektorí svedkovia tvrdili, že poškodený M. U. odchádzal
z oslavy v dobrej nálade, s každým sa lúčil a bol vysmiaty. Svedok E. Z., ktorý sedel pri poškodenom,
jednoznačne uviedol, že počas oslavy mal poškodený dobrú náladu, smial sa a bavil sa a keď odchádzal,

bol smutný, rázny. Okrem toho, výpoveď tohto svedka potvrdzuje aj výpoveď svedka R. Z., ktorý
poškodenému telefonoval a keď sa mu nemohol dovolať, telefonoval E. Z., ktorý poškodeného hľadal,
čo počul aj svedok Z., nakoľko telefonický hovor nebol prerušený. O problémoch na oslave hovoril
poškodený aj svedkovi R. Z..V rozsudku však absentuje hodnotenie výpovede menovaných svedkov v kontexte s výpoveďami
svedkov, ktorí uvádzali opak, na ktoré však prihliadal okresný súd.

Z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovede poškodeného M. U., poukazuje aj na existenciu dôkazu
objektívnejpovahy,atoúdajovouskutočnenejtelekomunikačnejprevádzkemobilnéhotelefónnehočísla
vedeného na meno poškodeného, ktorému telefonoval 22.4.2010 o 14:39:36 hodine obžalovaný E. J..
Výpoveďpoškodenéhotiežkorešpondujesopisomzraneníošetrujúcoulekárkou,ktoráichzaznamenala

v jeho zdravotnej karte a ich opis uviedla aj v lekárskej správe.

Okresný súd vyhodnotil všeobecnú vierohodnosť výpovede poškodeného M. U. v podstate (v rozsudku
je to zdôraznené) na základe toho, že neuviedol pravdu o tom, či bol v minulosti (pred spáchaním
skutku) v reštaurácii D. dvor. Poškodený teda neuviedol, že v čase spáchania skutku bol v predmetnej
reštaurácii už po druhý krát, nakoľko v nej bol po prvý krát počas svadby E. S., od ktorej uplynulo

sedem rokov od spáchania skutku a deväť rokov od jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Som
toho názoru, že pre prijatie absolútneho záveru o všeobecnej vierohodnosti svedka (poškodeného),
nie je zodpovedanie tejto otázky podstatné, pritom relevantné okolnosti spáchania skutku (kde sa stal,
kto ho spáchal, ako a čo malo byť motívom konania obžalovaných) opisoval poškodený opakovane
zhodne. Ak je pre okresný súd zodpovedanie tejto otázky tak zásadné vo vzťahu k vierohodnosti

poškodeného, potom navrhujem, aby bol poškodený dopočutý k tomu, z akého dôvodu neuviedol, že
mal byť v predmetnej reštaurácii na svadbe E. S. v roku 2003 (pred deviatimi rokmi). V prípravnom
konaní bola vykonaná rekonštrukcia skutkového deja (kriminalisticky významného konania), ktorou
boli obnovované a preverované fakty známe z výpovede poškodeného, ale aj ďalších svedkov
(priestorvinárnearozostavanieobžalovanýchokolopoškodeného,ichvzájomnávzdialenosť;výhľadové

dispozície svedkov, ktorí mali vidieť prichádzajúcich obžalovaných a aj na priestor chodby - pitvora a
vstup do pivnice). V danom prípade boli pomocou rekonštrukcie preverované dovtedy získané dôkazy.

Na hodnovernosť výpovede poškodeného M. U. nemôže mať vplyv, bez ďalšieho, ani skutočnosť, že
bezprostredne po spáchaní skutku tento neoznámil polícii, pokiaľ sú jeho následky dokumentované

dôkazmi o existencii zranenia, pričom aj mechanizmus jeho vzniku zodpovedá výpovedi poškodeného.
Poškodený na hlavnom pojednávaní na otázky obhajoby odpovedal, že políciu nevyhľadal ihneď,
nakoľko predpokladal, že sa mu obžalovaní ozvú, že si to vysvetlia a nejakým spôsobom to vyriešia, ale
k tomu nedošlo. Poškodeného s odstupom niekoľkých dní hľadal v meste, v ktorom poškodený býval,
obžalovaný E. J. a tento od neho pri telefonickom rozhovore požadoval vyplatenie peňazí. Konanie tohto

obžalovaného nadväzovalo na incident, pri ktorom obžalovaný A. D. fyzicky inzultoval poškodeného v
priestoroch pivnice a žiadal ho, aby mu uviedol meno osoby, ktorá odcudzila motorové vozidlo BMW X6.
Poškodený až potom kontaktoval políciu, konkrétne úrad boja proti organizovanému zločinu Prezídia
Policajného zboru.

Podľa okresného súdu vo výpovedi svedkyne P. U. sú rozpory v tom, čo jej poškodený (manžel) povedal
kým je zbitý a aj v čase kedy ku ním prišla lekárka a jej výpoveď má byť spochybnená najmä tým, že
videlapoškodenéhosobžalovanýmD.vojsť do plnýchdveríoprotitoalete,čojealepodľaobžalovaného
D. vchod do kuchyne.

S hodnotením výpovede svedkyne ako nevierohodnej sa nestotožňujem. Svedkyňa na hlavnom
pojednávaní vysvetlila, odpovedajúc aj na otázky, kedy a za akých okolností sa od poškodeného
dozvedela detaily incidentu, ktorý sa odohral v D. dvore. Vyjadrila sa aj k času, kedy ku ním domov
prišla lekárka ošetriť poškodeného, s tým, že lekárka prišla do hodiny od zavolania, ako to vyplýva
aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 19.11.2012. Pokiaľ ide o počet dverí

nachádzajúcich sa v chodbe (pitvore), z pohľadu svedkyne P. U., ktorá sedela za stolom s výhľadom
na priestor chodby, nezisťujem v jej výpovedi žiadny rozpor. Na pravej strane chodby sa jednoznačne
nachádzali aj dvere vedúce do miestnosti, o ktorej vypovedal poškodený, teda vinárne alebo pivnice.
Svedkyňa uviedla, že išlo o dvere nachádzajúce sa oproti toalete, nerozlišovala medzi dverami vedúcimi
do kuchyne alebo do vinárne, ktoré sa mali oboje v chodbe nachádzať na pravej strane.

V odôvodnení rozsudku hodnotí okresný súd ako nedôveryhodnú aj výpoveď svedka E. T. preto, že
svedok a tiež svedkyňa W. R. majú procesné postavenie poškodenej strany v inom trestnom konaní,
v ktorom majú A. D. a E. J. procesné postavenie obžalovaných a aj preto, že svedok vypovedal oskutočnostiach týkajúcich sa skutku po uplynutí dlhšej doby. Jeho výpoveď označil okresný súd za
nedôveryhodnú aj z toho dôvodu, že svedok uvádzal, že sa bál obžalovaných A. D. a E. J. a aj E. S. a
napriek tomu bol na svadbe sestry E. S. v reštaurácii, ktorá patrila obžalovanému A. D..

K vyššie konštatovaným skutočnostiam uvádza, že tak ako príbuzenský alebo obdobný pomer (aj
zamestnanecký, priateľský a podobný pomer) svedka k obvinenému je len jednou z okolností, na
ktorú sa prihliada pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka, tak aj prípadný aktuálne existujúci
nie priateľský vzťah medzi svedkom a obvineným je len jednou z okolností, na ktorú sa pri hodnotení

vierohodnosti jeho výpovede prihliada. E. T. vypovedal ako svedok v predmetnom trestnom konaní,
v štádiu prípravného konania, v čase, keď nebolo vedené trestné stíhanie vo veci, v ktorej má
procesné postavenie poškodeného. Svedok, ktorý pozná poškodeného M. U. len z videnia, vypovedal o
skutočnostiach, ktoré neboli verejne známe, uvádzal, čo o skutku počul od obžalovaného E. J. a svedka
E. S.. Na hlavnom pojednávaní svedok vysvetlil dôvod a okolnosti, za akých učinil svedeckú výpoveď,
rozhodol sa spolupracovať s políciou a vypovedal nielen o skutkoch, pre ktoré je trestne stíhaný ale aj

o skutku, ktorý sa týkal poškodeného M. U.. Domnievam sa tiež, že nevierohodnosť výpovede svedka
nie je možné vyvodiť z toho, že uvádza, že mal strach z obžalovaných, a napriek tomu sa s nimi
stretol, alebo navštívil reštauračné zariadenie, o ktorom vedel, že je obžalovaného A. D.. Svedok na
otázky obhajoby smerujúce k jeho účasti na spoločenských udalostiach odpovedal tak, že na tieto nebol
pozývaný obžalovanými, ale tretími osobami (spoločnými známymi) a naviac na takéto spoločenské

udalosti nechodil sám, ale v spoločnosti svojej priateľky W. R..

Okresný súd opätovne v odôvodnení rozsudku spochybnil vykonanie rekonštrukcie vyšetrovateľom
Policajného zboru v prípravnom konaní s konštatovaním, že sa pri nej prestavovalo zariadenie
reštaurácie. Zariadenie reštaurácie však bolo v čase vykonania rekonštrukcie dispozične umiestnené

tak, aby korešpondovalo so umiestnením v čase oslavy tak, ako to vyplývalo z fotografií, ktoré vydal pre
účely trestného konania na CD nosiči svedok O.. O. E. (fotograf na oslave) a v pivničných priestoroch
bolo upravené tak, aby korešpondovalo s výpoveďou poškodeného, nakoľko fotografie počas oslavy
neboli svedkom O.. O. E. v priestoroch pivnice (vinárne) vyhotovované.

Ku skutku v bode 2 obžaloby a aj rozsudku okresného súdu uvádza nasledovné skutočnosti:

Okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že výpoveď poškodeného R. U. je
jediným dôkazom o spáchaní skutku. Výpovede poškodeného vyhodnotil ako nedôveryhodné, keďže
podal trestné oznámenie s časovým odstupom, pričom o tomto skutku sa nezmienil ani vtedy, keď

podával v inej trestnej veci trestné oznámenie na E. J. a spochybnenie výpovedí poškodeného, podľa
okresného súdu, je dané aj neprávoplatným oslobodením obžalovaného J. spod obžaloby v inej trestnej
veci, podľa ktorej sa mal tento dopustiť obdobného konania proti poškodenému.

Ak je podľa okresného súdu podstatným dôkazom pri hodnotení osobnosti poškodeného a vierohodnosti

jeho výpovedí oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici (obžalovaný E. J. a ďalší),
v ktorom trestnom konaní má R. U. postavenie poškodeného, potom je nutné uviesť, že Krajský súd
v Banskej Bystrici na základe odvolania prokurátora zrušil oslobodzujúci rozsudok a vec bola vrátená
prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. značky
3 To 61/2013). Odôvodnenie rozsudku s poukázaním na trestné stíhanie poškodeného R. U., na

ktoré odkazuje okresný súd pri hodnotení jeho osoby, bez toho, že by bolo zrejmé, akú súvislosť má
jeho trestné stíhanie s osobami obžalovaných v posudzovanom trestnom konaní alebo súvislosť s
posudzovaným skutkom, je nezrozumiteľné, a to aj s ohľadom na rešpektovanie prezumpcie neviny.

Nezodpovedá zistenému skutkovému stavu ani konštatovanie okresného súdu, že výpovede

poškodeného R. U. nie sú podopreté žiadnym ďalším priamym alebo nepriamym dôkazom. O stretnutí
poškodeného v priestoroch vinárne v D. dvore s obžalovanými vypovedal aj obžalovaný M. T.. Z obsahu
výpovede obžalovaného M. T. je zistiteľné, že poškodený sa stretol s obžalovanými v priestoroch vinárne
v D. dvore, a že predmetom rozhovoru boli pozemky, tak ako to uviedol aj poškodený. Z výpovede M.
T. tiež vyplýva, že poškodený bol počas incidentu vystrašený, a že na neho zdvihol ruku, čo je v zhode

s výpoveďou poškodeného. Trestné oznámenie nepodal na obžalovaných v tejto trestnej veci ihneď, čo
odôvodnil vzťahmi obžalovaného A. D. na polícii v Bratislave. Až po výbuchoch, ktoré sú predmetom
trestného konania v Banskej Bystrici, podal trestné oznámenie a prvotne teda vypovedal o závažnejšom
skutku.Rovnako sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu prezentovanou k bodom 1, 3 a 5 obžaloby
a aj rozsudku okresného súdu , a to s poukázaním na nižšie uvedené skutočnosti:

Podľa okresného súdu nebolo ničím iným, okrem výpovede poškodeného O.. O. W. dokázané, že by
sa obžalovaní mali dopustiť konaní, opísaných v obžalobe a že v jeho výpovedi je veľa „nelogických
skutočností".
S takýmto konštatovaním okresného súdu sa nestotožňujem. Hodnotenie dôkazov okresným súdom

sa javí ako jednostranné v prospech obžalovaných, keďže sa v odôvodnení rozsudku dôsledne
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a výpoveď poškodeného O..
O. W. vyhodnotil ako nevierohodnú s nekritickým poukázaním na „nelogické skutočnosti" uvádzané
poškodeným vo výpovedi.

Poškodený O.. O. W. vypovedal za akých okolností 11.06.2008, keď boli za ním obžalovaní M. T. a

A. D., vlastnou rukou napísal na čistý papier svoje osobné údaje a tento podpísal. O existencii listiny,
ktorú mal podpísať poškodený 11.06.2008, a aj stretnutia poškodeného s obžalovanými, vypovedá
aj obžalovaný M. T., ktorý tiež opísal impulzívne správanie sa obžalovaného A. D. pri stretnutí s
poškodeným. Z výpovede poškodeného vyplýva, že pri podpísaní predmetnej listiny nevedel, čo bude
jej ďalším obsahom. Až potom, keď obžalovaný A. D. listinu vzal, povedal mu, že mu ju vráti až po

dokončení práce, ktorú mal na základe predchádzajúcej dohody vykonať na reštauračnom zariadení
obžalovaného A. D.. Poškodený z obavy pred možným zneužitím listiny zo strany obžalovaného A. D.,
ktorý mu ho opakovane odmietol vrátiť, napísal 16.06.2008 čestné prehlásenie k okolnostiam, za akých
bola listina 08.06.2008 vyhotovená a k čestnému prehláseniu pripojil aj vzor papieru formátu A4, ktorý
mal mať od 08.06.2008 v dispozícii obžalovaný A. D..

Z rozsudku okresného súdu však nemožno zistiť, ako hodnotil existenciu predmetného listinného dôkazu
v kontexte s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.

Okresný súd tiež v rozsudku uvádza, že skutky v bodoch 3 a 5 obžaloby sú nelogické, vzhľadom na to, že
obžalovaný A. D. si mohol na listinu podpísanú poškodeným 08.06.2008 napísať čo chcel a mohol ďalej,

právnymi prostriedkami, bez rizika možného trestného stíhania, získať od poškodeného žiadanú sumu
a ďalej konštatuje, že je nelogické, aby obžalovaní žiadali od poškodeného „veľkoryso" len polovicu ním
prevzatej sumy.

S takýmto hodnotením dôkazov sa nemožno stotožniť. Poškodený po incidente z 08.06.2008 realizoval

práce na reštaurácii obžalovaného A. D., ktorý nebol s jeho prácou spokojný, o čom vypovedá aj
poškodený a aj svedkovia L. J. a C. E..

Obžalovaný A. D. vedel, že poškodený O.. O. W. má obavu zo zneužitia listiny, ktorú mal on v dispozícii.
Bolo preto jednoduchšie podmieniť vrátenie listiny poškodenému vykonaním práce na reštaurácii, a aj

zariadením ďalších vecí, ktoré súviseli s výkonom funkcie správcu poškodeným. Poškodený sa obrátil
na políciu až potom, keď boli ukončené práce na reštaurácii a napriek tomu, mu A. D. tzv. „bianco papier"
nevrátil a ultimatívne žiadal od neho vrátenie polovice honoráru, ktorý poškodenému zaplatil v súvislosti
s prácami na rekonštrukcii reštaurácie ešte v roku 2007. Poškodený O.. O. W. sa preto obrátil na políciu
až v roku 2009.

O okolnostiach za akých prišiel poškodený podať trestné oznámenie, ako sa pri tom správal a kto mal
byť podozrivou osobou vypovedal na hlavnom pojednávaní svedok E.. E. Z., ktorý bol v čase, keď sa
stretol s poškodeným, služobne zaradený ako príslušník polície na Krajskom riaditeľstve Policajného
zboru v Bratislave. Taktiež z výpovede svedkyne J. H. je zrejmé, že videla stretnutie poškodeného

s obžalovaným E. J. a A. D. (skutok v bode 3 obžaloby). Opísala osoby, ktoré boli v prítomnosti
poškodeného, ktorému poslala textovú správu s otázkou, či je v poriadku. Poškodený jej neskôr povedal,
že má nejaké problémy, ktoré súvisia s tými mužmi.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vysvetlil aj dôvody, pre ktoré zaslal obžalovanému A. D. 07.07.2010

ospravedlňujúcu textovú správu. Bolo to potom, ako podal trestné oznámenie, a ako boli na jeho štúdiu
Q-W. rozbité sklenené výplne. Okresný súd však vyhodnotil zaslanie textovej správy obžalovanému ako
"normálnu komunikáciu" s obžalovaným s tým, že sa obžalovanému ospravedlnil a nemal z neho obavu.Aj obžalovaný M. T. vypovedal o priebehu incidentu (v bode 1 obžaloby) a potvrdil výpoveď poškodeného
O.. W.. K jeho vyjadreniu na hlavnom pojednávaní, že vypovedal v prípravnom konaní len to, čo
chceli policajti, musím dodať, že pri jeho výsluchoch v prípravnom konaní bol prítomný obhajca, resp.

obhajcovia a M. T. odpovedal aj na ich otázky, zrozumiteľne a jednoznačne.

Napokon okresný súd vyhodnotil ako relevantný a hodnoverný dôkaz, výpis z osobného účtu
obžalovaného A. D., ktorý predložil obžalovaný na záver hlavného pojednávania s konštatovaním, že ak
by si chcel obžalovaný predložením takéhoto dôkazu zabezpečiť alibi s tým, že by v kritickom čase niekto

iný uskutočnil platbu jeho platobnou kartou, bol by tento dôkaz predložil na začiatku trestného stíhania.
Úvaha okresného súdu nie je presvedčivá a udržateľná, práve naopak, ak by bolo nepochybné, že
obžalovaný platil v čase skutku opísaného v bode 3 obžaloby platobnou kartou v zahraničí, potom by
bolo aj v jeho záujme predložiť orgánom činným v trestnom konaní predmetný dôkaz čo najskôr, ešte
v priebehu vyšetrovania, tak, aby mohla byť zistená vierohodnosť tohto dôkazu, a to v kontexte s jeho
priamou účasťou na skutku.

Pokiaľ okresný súd spochybňoval výpovede poškodených (M. U., R. U., O.. O. W.) a niektorých svedkov
poukazovaním na ich rozpornosť, eventuálne na ich rozpor s inými dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní, s takýmto hodnotením sa nemožno stotožniť. Okresný súd sa nevysporiadal dôsledne so
všetkými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a pri hodnotení dôkazov nepostupoval

podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navhla, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm.
b), ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o vine rozsudku okresného súdu z 09.11.2017, sp. zn. 1T 9/2012, a aby
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd zistil, že verejného zasadnutia sa nezúčastnili obžalovaní A. D., M. T., S. Q. a E. J.,
ktorí majú riadne a včas vykázané doručenie na termín verejného zasadnutia. Oboznámil písomné
ospravedlnenie obžalovaných spolu s ich súhlasom, aby sa konalo verejné zasadnutia dňa 04.07.2018
v ich neprítomnosti.

Krajský súd vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 293 ods. 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovaných A. D., M. T., S. Q. a E. J., a podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti
poškodeného O.. O. W..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR sa v plnom rozsahu
pridržiavala podrobne zdôvodneného odvolania podaného dňa 29.03.2018, poukázala na jednotlivé
výpovede a navrhla tomuto odvolaniu vyhovieť.

Obhajcovia obžalovaných uviedli zhodne, že považujú rozsudok okresného súdu za správny, za správne

vyhodnotený dôkazný stav, a preto navrhli odvolanie GP SR zamietnuť.

Obžalovaný E. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržiaval záverečného návrhu svojho
obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
Generálneho prokurátora SR nie je dôvodné.

Naverejnomzasadnutíodvolacísúdvrámciprieskumnejpovinnostizistil,žeprvostupňovýrozsudokako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods.

1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že Krajský súd v Bratislave vo veci už konal, a to uznesením
sp. zn. 2To/77/2014 zo dňa 06.11.2014 , kedy došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku z dôvodu
procesných pochybení.

Vo vzťahu k dokazovaniu vo veci samej treba poukázať na to, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie a odstránil procesné nedostatky v zmysle
uznesenia nadriadeného súdu, pričom postupoval v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a dôkazy správne
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že GP SR pod sp. zn. XIV Gv 2/2011 zo dňa 31.01.2012
bola podaná obžaloba na A. D., E. J., E. Q., M. T. a S. Q. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné.

Obžalovaní sa k samotným skutkom nevyjadrovali, prípadné využili svoje právo a nevypovedali. Okresný

súd preto vychádzal z výpovedí poškodených, svedkov a ostatných listinných dôkazov.

V rozsudku súd prvého stupňa podrobne rozobral jednotlivé výpovede, a preto na ne odvolací súd
poukazuje bez potreby ich znovu opakovať.

Je potrebné poukázať na to, že ak súd musí vychádzať iba z výpovedí strán poškodených, prípadne
svedkov, tieto výpovede musia do seba procesne zapadať bez akýchkoľvek rozporov, aby tak došlo k
ustáleniu viny na bezpečnom právnom základe.

Odvolací súd vo vzťahu k obsahu jednotlivých výpovedí nezistil dôvodnosť, potreby dopočutia

poškodených a svedkov, prípadne doplniť dokazovanie určitým smerom, a preto mohol vo veci
rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania.

V tomto smere vo vzťahu k jednotlivým bodom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné skutočnosti:

- bod 1/, 3/, 5/ - obžalovaní skutok popreli, prípadne sa k nemu nevyjadrili
-spoluobžalovanývbode1/M.T.vpostaveníobžalovanéhopopríslušnompoučenívypovedalrozporne,
pretože vo výpovediach (PK a HP) obžlaovaného A. D. usvedčoval a následne svoju výpoveď vyvrátil,
uviedol, že si to vymýšlal, vypovedal v zlosti a bol aj pri výpovedi navigovaný vyšetrovateľom. Následne
poprel vôbec akúkoľvek účasť na skutku pod bodom 1/. Takúto výpoveď preto nemôže súd hodnotiť a

považovať za dôkaz, na ktorom by postavil vinu obžalovaného.
- poškodený O.. O. W. popísal vzťah k obžalovanému A. D. ako objednávateľovi rekonštrukcie
reštaurácie „I.". V prvom prípade (11.06.2008) došlo zo strany obžalovaného A. D. a M. T. k ústnemu
vyhrážaniu, ale následne rekonštrukcie prebiehali ďalej. Problémy vznikli dňa 08.11.2009, kedy žiadalobžalovaný A. D. spolu s E. J. od neho vrátenie polovice honoráru, ktorý toto ešte pod ďalšou hrozbou
zopakoval dňa 24.06.2010.
Treba poukázať na tú skutočnosť, že konanie obžalovaných poškodený oznámil na polícii po uplynutí

doby viac ako jedného roka. Jeho výpoveď vykazuje určité nezrovnalosti týkajúce sa napr. podpísaním
čistého papiera. K upresneniu priebehu skutkov neprispeli ani výpovede svedkyne J. H., E.. I. A..
K osobe poškodeného sa vyjadrili aj znalkyňa H.. R. P., ktorá záverom konštatovala, že O.. W. trpel
depresívnou poruchou, čo je emočná porucha, kedy môže dochádzať k zhoršenému pamäťovému
vybaveniu. Má potrebu zaujať, byť úspešný.

- K problémom pri rekonštrukcii reštaurácie sa vyjadrila svedkyňa L. J. a o spolupráci s poškodeným
svedok C. E. uviedol, že táto nebola dobrá.

K bodu 2./ rozsudku obžalovaní A. D., M. T. a E. J. uviedli, že sa cítia byť nevinní. Medzi obžalovaným
A. D. a poškodeným bol dobrý priateľský vzťah. Na druhej strane poškodený R. U. popísal problémy s

predajom pozemkov vo Zvolene a priebeh skutku zo dňa 08.11.2009 tak, ako je uvedený v rozsudku.

Svedkami tohto skutku neboli ďalšie osoby. Boli vypočuté nepriame svedkyne I. U. a E. P., ktoré len
potvrdili kamarátske vzťahy s obžalovaným A. D..

K bodu 4./ rozsudku - obžalovaní A. D., E. J., S. Q. a E. Q. prehlásili, že sú nevinní, naviac E. Q. uviedol,
že poškodeného nepozná.

Na druhej strane poškodený M. U. popísal priebeh skutku tak, ako je uvedené v bode 4./ rozsudku.

V danom prípade bolo vypočutých celý rad svedkov, ktorí boli prítomní na oslave. Podporne s výpoveďou
poškodeného vyznieva len výpoveď svedkyne P. U., ktorá si už auto pri odchode z oslavy všimla, u
manžela-poškodeného, udretúľavústranutváre. Tenjejmalpovedať,žehonapadolA.D..Jejvýpoveď
na hlavnom pojednávaní bola plná rozporných tvrdení pri porovnávaní s výpoveďou z prípravného
konania, pričom rozpory nevedela vysvetliť.

Zranenia poškodeného nepotvrdili svedkovia E. Z., E. S., L. J., P. I. U., H. P., O.. D. M. a F. R.-S..
Svedkovia sa s poškodeným počas oslavy bavili a pri odchode nevideli žiadne zranenia na ňom, bol
veselý, mal dobrú náladu.

Na druhej strane svedkyňa E.. I. J. uviedla, že dňa 09.04.2010 o 22.00 hod. po zavolaní bola ošetriť
poškodeného U. domov. Konštatovala, že zranenie - opuch na ľavej strane tváre začerveňanie boli
viditeľné zranenia ihneď.

Znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie E.. S. J. konštatoval, že poškodený utrpel stredne ťažkú

ujmu na zdraví, išlo o údery tupým predmetom. Zranenie by bolo viditeľné hneď po jeho spôsobení. Pri
požití alkoholu je možné spôsobenie poranenia ako po po údere.

Je pravda, že k bodu 4./ rozsudku bola v prípravnom konaní vykonaná rekonštrukcia na mieste činu.
Silu tohto dôkazu spochybnil jednak sám poškodený, keď uviedol, že v reštaurácii bol prvýkrát počas

oslavy, čo bolo vyvrátené svedkom E. S., ale aj skutočnosť, že sa rekonštrukcia realizovala po uplynutí
doby spáchania skutku (09.04.2010), počas ktorej sa interiér reštaurácie menil.

Na základe dokumentovaného skutkového deja odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že na
preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov pričom jednu

skupinu dôkazov tvoria v podstate len osamotené výpovede poškodeného, ktoré si navzájom odporujú
a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.Súd konštatuje , že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi

spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

Pokiaľideoustálenéprávnekvalifikácieskutkov,trebauviesťajtúskutočnosť,žeprečinunebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí osoba, ktorá sa inému vyhráža smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inom ťažkou ujmou takým spôsobom , že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Ak

aj došlo zo strany obžalovaných k určitým sporom s poškodenými, treba konštatovať jednak základnú
skutočnosť, že ani jeden z poškodených neriešil ihneď po skutku oznámenie konania obžalovaných na
polícii. Stalo sa tak až po uplynutí dlhšej doby, čo tiež spochybňuje výpovede poškodených a ich silu
obavy z prípadných vyhrážok obžalovaných.

Odvolací súd po preskúmaní dôkaznej situácie dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané konanie obžalovaných tak, ako to kladie za vinu obžaloba.

V tomto smere poukazuje na to, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré
celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr,
keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (R NS č. 14/1964).

Pre záver o hodnovernosti svedeckej výpovede nestačí, že svedok zotrváva na svojej výpovedi a že
obsah svojej predchádzajúcej výpovede potvrdil aj po konfrontácii s obvineným a po opätovnom poučení
o povinnostiach svedka a následkoch krivej výpovede. Súd musí skúmať, či výpoveď svedka je logická,
či sa svedok prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej

výpovede (R NS č. 30/1966-I).

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých

dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R NS č. 46/1963).

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (R NS č. 14/1964).

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody odvolací súd konštatuje, že tento je správny v zmysle ustanovenia
§ 288 ods. 3 Tr. por. vzhľadom na použitie § 285 písm. a/ Tr. por.

K dôvodom odvolania Generálnej prokuratúry SR je potrebné uviesť, že v týchto podrobne rozoberá
dôkaznú situáciu zo svojho pohľadu.

Preto k námietkam uvedených v odvolaní odvolateľa je treba uviesť, že prokurátor v postavení jednej

zo strán vyhodnotil dôkazy v prospech podanej obžaloby, čo však nemení nič na skutočnosti, že súd
prvého stupňa postupoval pri vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení v zmysle § 2 ods. 10, ods. 12 Tr.
por. z pohľadu výsledkov hlavného pojednávania. Okresný súd svojim rozhodnutím nespochybňuje
dôvodnosť podanej obžaloby, keďže prokurátor nemôže vyhodnotiť vykonané dokazovanie po ukončení
prípravného konania pred podaním obžaloby v zmysle zásady in dubio pro reo a tým obžalobu nepodať.

Vychádzajúc z uvedeného preto sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorýmobžalovanýchvzmysle§285písm.a/Tr.por.oslobodilspodobžalobyGenerálnejprokuratúrySR
sp. zn. XIV GV 2/11/1000 zo dňa 31.01.2012, nakoľko nezistil žiadne pochybenia ani potrebu doplnenia
dokazovania a rozhodnutie považoval za správne a zákonné.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.