Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201406
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618201406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci starostlivosti o maloletú D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. A. O. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, so sídlom A. Petöfiho 3973/39, 984 01 Lučenec, dieťa
matky U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. A. O. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej advokátom
Mgr. Ľudovítom Paulovičom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec a otca P. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom J. A. O. XXXX/XX, XXX XX D., toho času bytom M. H. XX, XXX XX D., o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.

10P/35/2018-74 zo dňa 18. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania
(III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18. mája
2018 schválil dohodu rodičov o zverení maloletej D. Q., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a starostlivosti
matkyaoúpravestykuotcasmaloletouvkaždompárnomtýždnivoštvrtokod16.00hod.do19.00hod.a

vkaždomnepárnomtýždnivkalendárnomrokuvutorokod 16.00hod.do19.00hod. avnedeľuod09.00
hod. do 18.00 hod. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať
dieťa otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec povinný dieťa matke v stanovenom
čase vrátiť (I. výrok). Otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú D. Q. vo výške 100,-
eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku (II. výrok). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).
Predmetom konania bol návrh otca na zverenie maloletej D. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá

bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletej vo
výške 40,- eur mesačne počnúc mesiacom podania návrhu a úprava styku otca s maloletou dcérou.

1.1. Okresný súd mal preukázané, že mal. Laura je jediným dieťaťom matky aj jediným dieťaťom otca.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplynulo, že matka od 01.08.2015 poberá
prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur a od 01.03.2016 rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur. Otec P.
O. je spoluposudzovanou osobou pri prídavku na dieťa a rodičovskom príspevku. Po nezhodách rodičov

sa v januári 2018 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Od rozchodu prispel na výživu maloletej vo
februári a v marci 2018 sumami po 50,- eur a v apríli 40,- eur. Okrem toho vo februári maloletej kúpil tričko
a pyžamo. Matka pracuje na plný úväzok ako predavač - pokladník s pohyblivou pracovnou dobou. V
každomtýždnimusíodrobiť5dníacelkovo35hodín.ŽijevtrojizbovommestskombytespolusmaloletouD.,ktorábudeodseptembranavštevovaťpredškolskézariadenie.Mesačnematkavynakladánabývanie
a elektrinu 215,- eur, na splátku úveru 157,- eur, za televíziu a internet 35,- eur a za telefón cca 15,-
eur. Maloletej D. platí poistenie 22,- eur mesačne a v rámci svojho účtu má sporenie 15,- eur mesačne.

Sumou 20,- eur prispieva na splátky pôžičky otca dieťaťa na posteľ, ktorú užíva ona. Maloletej zakupuje
telové mlieko Excipial za cca 10,- eur na mesiac, nakoľko má citlivú pokožku, používa aj sprchový gel
rovnakej značky. Matka navrhla určenie výživného 100,- eur mesačne. Otec maloletého pracuje ako
rozvázač pizze u zamestnávateľa P.. D. S., od decembra 2016 na základe riadnej pracovnej zmluvy. V
krátkom týždni odpracuje štvrtok a piatok a v dlhom týždni pondelok, utorok, stredu, sobotu a nedeľu.

Prostredníctvom svojho zamestnávateľa má na bývanie priestor kancelárie, prispôsobený na bývanie,
za ktorý platí 100,- eur mesačne. Otec po 61,- eur mesačne spláca pôžičku na kúpu auta a po 25,96
eur mesačne pôžičku na kúpu postele, na ktorú mu prispieva matka čiastkou 20,- eur. Mesačný paušál
na mobilný telefón uhrádza cca 30,- eur a životnú poistku 12,- eur. Výživné na dcéru platí 40,- eur
mesačne. Súd prvej inštancie mal preukázané, že čistá mesačná mzda otca (bez daňového bonusu
a zamestnaneckej prémie) u zamestnávateľa P.. D. S., I. F. S. OD A - Z, D., predstavovala v mesiaci

03/2017 sumu 701,13 eur, v mesiaci 04/2017 sumu 363,07 eur, v mesiaci 05/2017 sumu 365,36 eur, v
mesiaci 06/2017 sumu 365,36 eur, v mesiaci 07/2017 sumu 365,36 eur, v mesiaci 08/2017 sumu 365,36
eur, v mesiaci 09/2017 sumu 197,39 eur. V októbri 2017 bol otec práceneschopný, v novembri 2017 mal
mzdu 366,99 eur, v decembri 2017 365,36 eur, v januári 2018 404,55 eur, vo februári 2018 mzdu 397,35
eur a v marci 2018 480,24 eur. Matka dieťaťa u zamestnávateľa D. X. republika v. o. s., W. za obdobie

od 03/2017 do 04/2018 dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu 431,70 eur.

1.2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o
rodine otcovi určil povinnosť platiť na mal.XXX,XXvýživné 100,- eur mesačne majúc za to, že táto čiastka
zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek a skutočnosť, že dieťa od septembra

2018 nastupuje do predškolského zariadenia. Túto sumu považoval aj za primeranú možnostiam a
schopnostiam otca. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, na
ktorej má maloleté dieťa právo podieľať sa. V dôvodoch rozsudku uviedol, že matka maloletého dieťaťa
mala mierne vyšší príjem ako otec dieťaťa, pričom poberala aj rodičovský príspevok a prídavok na
dieťa. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plnila aj osobnou starostlivosťou, tiež poskytovaním ubytovania a

stravovania pre dieťa. Do výživného maloletého dieťaťa patria aj náklady na bývanie v sume pripadajúcej
na jedného člena domácnosti, t. j. v sume 107,55 eur (215,10 eur : dvaja členovia domácnosti). Otec
maloletej je zamestnaný, v zásade pracuje len 14 dní v týždni (správne má byť uvedené v mesiaci,
pozn. odvolacieho súdu). Okresný súd zdôraznil prioritu výživného pred inými výdavkami rodičov, ktorá
neumožňuje brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z toho dôvodu

nemohol brať do úvahy výdavky otca na splátku pôžičky ani uhrádzané poistné, založené na báze
dobrovoľnosti. Za neprimerane vysoký, s ohľadom na deklarovanú výšku príjmu, považoval aj zvolený
paušál na mobilný telefón. Rodičia musia nakladať so svojím príjmom zodpovedne tak, aby neohrozili
svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. V možnostiach a schopnostiach otca by podľa okresného súdu
bolo nájsť si zamestnanie, či privyrobiť si prostredníctvom brigád a aj tak zabezpečiť výživu svojmu

maloletému dieťaťu. Otec v návrhu na začatie konania uviedol, že žije sám, preto mu podľa súdu prvej
inštancie nič nebráni hľadať si prácu prípadne aj mimo okresu. Ďalej okresný súd uviedol, že podľa
zaužívanej rozhodovacej praxe súdov výživné platené povinným rodičom na všetky deti, ku ktorým
má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30 % jeho čistého príjmu. Otec nemá inú
vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti k maloletej D.. Za posledných 5 mesiacov od

opätovného nástupu do zamestnania po práceneschopnosti predstavuje jeho priemerný čistý mesačný
príjem 402,90 eur. Vyššie uvedené rozpätie sa u neho pohybuje v sumách od 80,60 eur do 120,90 eur.
Okresný súd preto určil výživné na maloleté dieťa vo výške 100,- eur mesačne.

1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len "C. m. p."), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti výroku o vyživovacej povinnosti (II. výrok) podal otec dieťaťa (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej
lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na svoj príjem cca 400,- eur mesačne, z ktorého
platí za bývanie 200,- eur mesačne, zvýšené od 01.06.2018 z dôvodu zvýšenia réžie na užívanie bytu
prenajímateľom. Poukázal na splátky pôžičky na auto vo výške 61,- eur mesačne, na platby životnej
poistky 12,- eur kvôli dcére a platby na telefón 30,- eur mesačne, aj na splátky pôžičky 25,96 eurmesačne, na ktoré prispieva matka maloletej sumou 20,- eur mesačne. Uviedol, že na maloletú D. je
schopný platiť výživné 50,- eur mesačne, pretože po uhradení všetkých výdavkov mu zostáva cca 50,-
eur na mesiac, ktoré použije na stravovanie. K odvolaniu pripojil Dodatok zo dňa 31.05.2018 k nájomnej

zmluve, podľa ktorého sa výška nájomného za nebytové priestory v nájomnej zmluve zo 14.02.2018
stanovuje na 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2018.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako správny potvrdiť.

4. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s ním nesúhlasí
a trvá na odvolaní z dôvodu zvýšenia mesačných výdavkov na bývanie.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu uviedol, že trvá na
svojej výpovedi na pojednávaní aj na všetkých doterajších písomných vyjadreniach.

6. Matka maloletej sa k odvolaniu ani k žiadnemu z vyjadrení nevyjadrila.

7. Na základe odvolania podaného včas účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „C. s. p.“), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok (§ 65, § 66 C. m. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario
v spojení s § 177 ods. 2 písm. c)) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 C. s. p.). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s.
p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami odvolateľa v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
8. Kritériá pre určenie výšky výživného upravuje najmä ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru

druhu vyživovacej povinnosti (primeranosť, rovnaká životná úroveň alebo nevyhnutnosť). Nejde len o
stravovanie, ale aj o bytové, zdravotné, kultúrne potreby, potreby na ošatenie, obutie, ktoré závisia najmä
od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. u výživou
oprávnenej osoby. Patria sem nielen pravidelné mesačné, ale aj náhodné výdavky. Ďalej je na strane
oprávneného potrebné skúmať, či ide o osobu odkázanú na výživu, existenciu a počet iných osôb

povinných výživou. Na strane výživou povinných sa prihliada aj na spôsob už poskytovaných plnení
(starostlivosť o oprávneného, vecné plnenie), faktické príjmy dosahované v čase súdneho konania, aj
potencionálne príjmy - či je objektívne možné, aby s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práve dosiahol iný zárobok, na
jeho majetkové pomery, na existenciu, výšku a druh iných vyživovacích povinností.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom
prihliadol na všetky tieto kritériá nielen u výživou oprávnenej maloletej D., ale aj u obidvoch výživou
povinných rodičov. K odvolacej argumentácii otca, poukazujúceho na zvýšenie jeho výdavkov na
bývanie od 01.06.2018 na čiastku 200,- eur za nebytový priestor, pozostávajúci z jednej miestnosti

a sociálneho zariadenia odvolací súd udáva, že otec by mal urýchlene riešiť svoju bytovú situáciu
iným, primeranejším spôsobom, keď nemožno prehliadnuť, že matka spolu s maloletou platia za nájom
mestského trojizbového bytu iba čiastku o 15,- eur vyššiu. Rovnako si otec môže zabezpečiť vyšší príjem
rovnomerným výkonom práce počas celého pracovného mesiaca; z obsahu spisu ani z prednesu otca
mal.D.nevyplynulo,žebyvtomotcovibrániliobjektívneokolnosti.Prvoradýmjetotižplnenievyživovacej

povinnosti.
10. Súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval správne
ustanovenie zákona (§ 52 C. m. p.), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny (§ 387 C. s. p.) aj v závislom III. výroku.

11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1
C. s. p. a § 52 C. m. p. (návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 57 C. m. p.
podaný nebol).12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie

výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,

ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C. m. p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v

ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 C. m. p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods.
2 C. m. p.).