Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219804
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217219804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: E. A., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Komárno, dieťa rodičov: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, H. a otec neuvedený, v konaní
o návrhu navrhovateľov - osvojiteľov: P. E., nar. XX. XX. XXXX a W. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom
Ul. G.. XX, P., o osvojenie maloletého dieťaťa, o odvolaní navrhovateľky P. E. proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 23. januára 2018 č. k. 12P/130/2017-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľov na osvojenie maloletého E. A., nar.
XX. XX. XXXX zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 98, § 99 ods. 2 a § 100 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine
v znení neskorších predpisov a vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 11P/262/2014 zo dňa 14. 04. 2015 maloletý bol zverený do pestúnskej starostlivosti
navrhovateľky. Bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa a zároveň obmedzené rodičovské

práva a povinnosti matky maloletého dieťaťa v rozsahu zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa,
zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku. Súd zároveň v tomto rozsahu ustanovil
maloletému dieťaťu opatrovníka Obec Palárikovo. Následne rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.
zn. 9P/151/2016 zo dňa 12. 12. 2016 súd ustanovil za opatrovníka maloletého dieťaťa navrhovateľku, a
tovrozsahuzabezpečeniaosobnejstarostlivostiodieťa,zastupovaniamaloletéhodieťaťaaspravovania
jeho majetku. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/262/2014 zo
dňa 14. 04. 2015 v časti o ustanovení Obce Palárikovo za opatrovníka maloletému dieťaťu. Zo správy

ÚPSVaR Komárno zo dňa 01. 12. 2017 súd zistil, že maloletý spolu s navrhovateľmi a s maloletou
L. D. býva v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov. V čase vykonaného šetrenia
bola domácnosť riadne a účelne zariadená, čistota a poriadok domáceho prostredia boli na veľmi
dobrej úrovni. Úrad uviedol, že maloletý v osobnej starostlivosti pestúnky riadne napreduje vo vývine,
z pozorovania je zrejmé, že medzi pestúnkou maloletého a jej manželom a maloletým sú silné citové
väzby, maloletý oboch žiadateľov vníma ako vlastných rodičov. Matka maloletého dieťaťa sa počas celej
doby trvania pestúnskej starostlivosti nezaujímala o maloletého, otcovstvo u maloletého doposiaľ nie

je určené. Úrad mal za to, že na strane maloletého dieťaťa sú splnené zákonné predpoklady na jeho
osvojenie a osvojenie navrhovateľmi by bolo v jeho záujme, avšak navrhovatelia ako manželský pár
nespĺňajú podmienku osvojenia uvedenú v § 98 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, nakoľko do zoznamu
žiadateľov je zapísaná len navrhovateľka. Úrad poznamenal, že ani jeden z manželov nie je osamelouosobou. Z výpisu z registra trestov navrhovateľov bolo zistené, že ani jeden z nich nemá v súčasnosti
záznam. Ďalej z ich potvrdenia o zdravotnom stave vyplýva, že obidvaja navrhovatelia sú zdraví a
psychicky spôsobilí. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 04. 04. 2018 súd zistil,

že navrhovateľ nebol zapísaný do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, vzhľadom ku
skutočnosti, že žiadateľkou o náhradnú rodinnú starostlivosť bola jeho manželka. Ďalej zo záverečnej
správy ÚPSVaR Komárno o príprave na náhradnú rodinnú starostlivosť zo dňa 14. 11. 2014 bolo zistené,
že úrad odporučil, aby navrhovatelia boli zapísaní do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov na osvojenie maloletého dieťaťa

nie je možné vyhovieť. V zákonnom ustanovení § 98 Zákona o rodine sú vymedzené všetky požiadavky,
ktoré navrhovatelia musia súčasne spĺňať, aby si mohli osvojiť maloleté dieťa. Ak osvojitelia nespĺňajú
čo i len jednu z podmienok uvedených v § 98 Zákona o rodine, súd návrh na osvojenie je povinný
zamietnuť. Jednou z týchto podmienok je, že osvojitelia musia byť zapísaní do zoznamu žiadateľov o
osvojenie podľa osobitného predpisu, pretože práve prostredníctvom procesu súvisiaceho so zápisom
do zoznamu je možné preskúmať všetky predpoklady záujemcu o osvojenie a vysloviť jeho vhodnosť.

Súd na základe tohto postupu môže získať potrebné informácie o pomeroch osvojiteľa. Pri rozhodovaní
o osvojení je nevyhnutné, aby sa rozhodnutie o osvojení zakladalo na dôsledne osvedčenej skutočnosti,
že ten, komu sa dieťa osvojením zveruje za „vlastné“, bude svoje práva a povinnosti vykonávať riadne
a v záujme dieťaťa. Osvojiteľ totiž sa stáva rodičom maloletého dieťaťa so všetkými rodičovskými
právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi, a po rozhodnutí súdu nepodlieha ďalšiemu dohľadu

súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. Preto podľa názoru súdu pri skúmaní podmienok
osvojenia je potrebné dôkladne prihliadať na to, aby boli splnené všetky zákonom určené podmienky.
V danom prípade navrhovateľmi sú manželia, z ktorých ani jeden nie je rodičom maloletého dieťaťa.
Preto súd má za to, že obaja navrhovatelia musia kumulatívne spĺňať všetky podmienky uvedené v
§ 98 Zákona o rodine. V danom prípade bolo zistené, že len navrhovateľka je zapísaná v zozname

žiadateľov o osvojenie. Podľa udania navrhovateľov príslušný úrad nezapísal navrhovateľa do zoznamu
žiadateľov, nakoľko navrhovateľ bol v minulosti trestne stíhaný a podmienečne odsúdený. To znamená,
že navrhovateľ nespĺňa všetky zákonom ustanovené predpoklady. Z uvedeného dôvodu súd má za to,
že aj napriek skutočnosti že navrhovatelia vedú usporiadaný spôsob života a osvojenie by bolo v záujme
maloletého dieťaťa, nemohol návrhu vyhovieť. Súd poznamenáva, že aj keď na strane navrhovateľky

sú splnené všetky podmienky uvedené v § 98 Zákona o rodine, súd nemohol rozhodnúť o osvojení
maloletého dieťaťa len navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka nie je osamelou ženou. Podľa § 100
Zákona o rodine osvojiť si maloleté dieťa môžu manželia, manžel rodiča maloletého dieťaťa, pozostalý
manžel alebo osamelá žena. Zákon nedovoľuje, aby si maloleté dieťa osvojil len jeden z manželov.
Jedine vtedy je to možné, ak druhý manžel je rodičom maloletého dieťaťa. Tak tomu však v danom

prípade nie je. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako to je uvedené
v prvej výrokovej vete tohto rozsudku. Súd na záver poznamenal, že ak aj navrhovateľ bude zapísaný
do zoznamu žiadateľov o osvojenie, navrhovateľom nič nebude brániť v tom, aby opätovne podali návrh
na osvojenie maloletého dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodu,
že ho považuje za nezákonné. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 98 Zákona o rodine,
pričom podľa nej zle posúdil fakt, že s navrhovateľom síce podávali jeden návrh v rámci zachovania
hospodárnosti a rýchlosti konania, ale napriek tomu mal súd posudzovať podmienky každého jednotlivca

zvlášť. W. E. z dôvodov opísaných v odôvodnení rozsudku nespĺňal v čase rozhodnutia Okresného
súdu Komárno podmienky stanovené zákonom, avšak ako vyplýva zo správy kurately a aj ostatného
dokazovania, dokonca aj z odôvodnenia rozsudku, nie je na správny vývin dieťaťa negatívnym vplyvom,
ba opačne. Podieľa sa na výchove, zabezpečuje stabilné a dobré rodinné zázemie a je pri výchove a
vývine maloletého pozitívnym vzorom. Súd tiež odôvodnil svoje rozhodnutie faktom, že sú v manželskom

zväzku. Práve tento zväzok je jedným z faktorov, pre ktoré dokážu vytvárať harmonické prostredie a
ktoré v nich prebudilo nutnosť osvojenia si maloletého E. A.. Zároveň však sa nejedná o vec bežnú, kde
sa manželský pár má posudzovať ako jednoliaty celok, súd teda mal v časti osvojenia maloletého jej
osobou rozhodnúť tak, že osvojenie povoľuje, keďže spĺňa podmienky vymedzené § 98 Zákona o rodine
a nežije v jednej domácnosti s osobou, ktorá by mala na výchovu a vývin maloletého E. A. negatívny

vplyv. To, že jej manžel bol tiež navrhovateľ by mal byť pre súd dostatočným dôkazom, že s osvojením
E. A. v plnej miere súhlasí, aj keď v jeho časti súd návrh zamietol. Manžel si už podal na ÚPSVaR Nitra
žiadosť o výnimku a bude sa snažiť o zápis do zoznamu žiadateľov na osvojenie. Z uvedených dôvodov
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a osvojenie maloletého E. A. navrhovateľke povolil.3.Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniunavrhovateľkyuviedol,žesapridržiava svojhopísomného
stanoviskaobsiahnutéhovsprávezodňa01.12.2017,akoajvyjadrenia zástupcuúradunapojednávaní

dňa 23. 01. 2018.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP), po preskúmaní napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na odvolacom
pojednávaní, s verejným vyhlásenom rozsudku, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky P. E. nie

je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP potvrdil.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo konanie o osvojenie maloletého dieťaťa E. A.,
nar. XX. XX. XXXX navrhovateľmi P. E. a W. E.. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh
navrhovateľov zamietol.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie

riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľov na osvojenie zamietnutý podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje. Odvolací súd
dodáva, že súd prvej inštancie sa v konaní správne zaoberal tým, či navrhovatelia spĺňajú predpoklady a

podmienky stanovené zákonom pre osvojenie a zo zistených skutočností urobil aj správny právny záver.

9. Aj keď v danej veci z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obaja navrhovatelia sú osobami,
ktoré majú záujem si osvojiť maloletého E. A., pričom z ich doterajšieho správania a postoja sa javí,
že sú osobami, u ktorých by v prípade úspešného osvojenia bolo osvojenie na prospech osvojenca,

je nevyhnutné, aby spĺňali aj ďalšie podmienky stanovené zákonom, pričom v danom prípade tomu tak
nie je, čo bolo dôvodom zamietnutia návrhu. Okrem iných podmienok (spôsobilosť na právne úkony,
zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady) zákon tiež vyžaduje, aby záujemcovia o osvojenie boli
zapísaní v zozname žiadateľov o osvojenie (v zmysle zák. č. 305/2005 Z. z.), čo v danom prípade u
navrhovateľa nebolo splnené a viedlo k zamietnutiu návrhu. Odvolanie podala len navrhovateľka, keďže

ona aj túto podmienku osvojenia splnila a žiadala, aby bola posudzovaná samostatne, teda aby u nej
súd osvojenie maloletého E. A. navrhovateľke povolil. Aj v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a len opakuje, že ani návrhu navrhovateľky samostatne
nebolo možné vyhovieť, pretože ustanovenie § 98 Zákona o rodine umožňuje osvojenie maloletého
dieťaťa manželmi, manželom rodiča maloletého dieťaťa, pozostalým manželom alebo osamelou ženou,

pričom keďže je navrhovateľka manželkou navrhovateľa, je potrebné ich posudzovať spolu, a teda je
možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu alebo celý návrh zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).