Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614220793.10

Rozhodnutie

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : U. T., O..
XX.XX.XXXX, V. X. F. XXX, právne zastúpený : JUDr. Jozef Elsner, advokát, Sabinovská 65, Lipany proti
žalovanému : L. P., I. XX, G., C.: XXX XX XXX, zastúpený : JUDr. Ľubomír Murín, Levoča, Ovocinárska
12, o zaplatenie 7.000,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mu sumu 7.000,-€ s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne

zo sumy 27.000,-€ od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
7.000,-€ od 06.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014 žalobný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd

platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.000,-€ s úrokom z omeškania 5,75 %
ročne od 30.06.2013 do 05.09.2013 vo výške 272,59€ a s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne
od 06.09.2013 do zaplatenia a zároveň aby mu nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
žalovaný mu nezaplatil v plnej výške kúpnu cenu z kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej mu predal
autobus zn. Volvo, EVČ: G. XXXAL. Z kúpnej ceny 30.000,-€ zaplatil žalovaný doposiaľ dňa 26.04.2013
sumu 3.000,-€ a dňa 05.09.2013 sumu 20.000,-€. Žalobca sa niekoľkokrát pokúšal o urovnanie tohto

záväzku, na čo žalovaný reagoval tak, že mu neustále vyčítal skryté vady, servisné opravy a odmietal
zostávajúcu časť kúpnej ceny doplatiť aj napriek tomu, že pri kúpe autobusu bol upozornený, že ide o
používané motorové vozidlo, bol informovaný o jeho technickom stave a bola mu umožnená ohliadka
aj skúšobná jazda, pričom v zmluve prehlásil, že autobus si kupuje v takom stave, v akom sa ku dňu
predaja nachádzal. V závere konania žalobca zmenil svoj návrh v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania
s odôvodnením, že medzi stranami sporu sa jedná o obchodnoprávny vzťah, preto žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.000,-€ s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
27.000,-€ od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 7.000,-€
od 06.09.2013 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 21.02.2017 súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia, výsluch svedka C. M., listinné

dôkazy, a to kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 25.04.2013, výpis z účtu, pokladničný výdavkový
doklad, upomienky a výzvy na zaplatenie kúpnej ceny, výpis z mýtnej palubnej jednotky autobusu
zaznamenaných elektronickým mýtnym systémom v období od 01.05.2013 do 30.11.2016.

3. Tunajší súd vydal dňa 30.01.2015 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú sumu
v zmysle žalobného návrhu.4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, ktorým žiadal, aby súd návrh
žalobcu zamietol s tým , že žalobca je povinný akceptovať zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.000,-€.
Žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný s poukazom, že po prevzatí a následnom užívaní

autobusu sa ihneď začali navonok prejavovať neopraviteľné, opakujúce sa a predávajúcim zatajené
závažné skryté vady, ktoré mu boli osobne, telefonicky aj listami oznámené. Nakoľko si žalobca ako
predávajúci v rozpore s § 596 Občianskeho zákonníka nesplnil svoj záväzok plniť riadne a vzhľadom
k tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vady autobusu v zmysle § 597 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uplatňuje si zľavu z kúpnej ceny účelne vynaložených nákladov.

5. Ako prostriedky procesnej obrany použil žalovaný skutkové tvrdenia, výsluch svedkov Y. M., L. Z. , E.
P. a listinné dôkazy, a to listy adresované žalobcovi zo dňa 6.2.2014 a z 9.5.2014, faktúry o opravách
autobusu, oznámenie o predpokladaných nákladoch za opravu, návrh kúpnej zmluvy s výhradou
vlastníctva, Overenie EK vozidla, Rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Prešove zo dňa 6.5.2013 o udelení povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa

osobnej cestnej dopravy s počtom vozidiel 2 pre dopravcu - žalovaného, Licenciu žalovaného zo
dňa 10.05.2013 na medzinárodnú osobnú prepravu autokarmi a autobusmi vykonávanú v prenájme
alebo za odplatu, Osvedčenie žalovaného zo dňa 21.03.2013 o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej
osobnej dopravy, Koncesnú listinu žalovaného zo dňa 10.11.2004 na vykonávanie koncesovanej
živnosti - vnútroštátna nákladná cestná doprava a vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava,

Výpis zo Živnostenského registra žalobcu, technický preukaz autobusu, výpis z Obchodného registra a
Živnostenského registra svedka C. M. a pevnou väzbou zviazaný zošit, ktorý mal byť servisnou knižkou.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, kde vykonal dokazovanie skutkovými tvrdeniami strán sporu,
výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

7. Žalobca v priebehu celého konania trval na podanom návrhu v celom rozsahu a mal za to, že
vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym. S kompenzačnou námietkou žalovaného
nesúhlasil s poukazom na znenie kúpnej zmluvy, kde je jasne uvedené, v akom stave si žalovaný
autobus kupoval, že vedel, že ide o 12 ročné vozidlo, mal možnosť skúšobnej jazdy, a teda vedel, že

za istých okolností môže mať vozidlo vady, svoju vôľu prejavil podpisom zmluvy, pričom svoj záväzok
si nesplnil a zostatok kúpnej ceny nezaplatil. Poukázal, že žalovaný si písomne nijako neuplatnil svoj
nárok, nevyzval ho na odstránenie vád, neuviedol ani lehotu na odstránenie, žiadnym spôsobom si
neuplatnil zákonný nárok či už na zľavu, alebo odstúpenie od zmluvy, pričom si ich uplatňuje účelovo až
v tomto konaní z dôvodu, aby nezaplatil zvyšok kúpnej ceny. Zdôraznil, že autobus sa musí každý polrok

podrobiť technickej kontrole, pričom pri tejto kontrole žiadne vady zistené neboli. Taktiež pri emisnej
kontrole žiadne vady zistené neboli. Poruchy sa objavili až následne v roku 2014 a žalobca má za to, že
ich mohol vyvolať žalovaný sám svojim konaním, keďže je podnikateľ a autobus využíval na podnikanie.
Žalobca vlastnil autobus 1 rok a tak, ako ho kúpil, tak v takom stave ho aj predal, o žiadnych vadách
nevedel a ak by mal vedomosti o potrebe opráv, dokázal by ich zabezpečiť za nižšie náklady, pretože

je známe, že živnostníci dokážu znížiť náklady na servis. Žalovaným však nebol vyzvaný na potrebu
opráv alebo na pomoc pri opravách, všetko robil žalovaný sám, preto žalobca odmieta tvrdenia, že by
niesol zodpovednosť za vady. Opravy, ktoré deklaroval žalovaný v predložených faktúrach nemôžu byť
podľa žalobcu skrytými vadami , preto má za to, že žalovaný sa snaží získať zľavu z kúpnej ceny, ktorá
nie je dôvodná. Neexistuje tiež žiaden doklad o tom, že by išlo o tak závažné vady, ktoré by žalovaného

obmedzovali v užívaní autobusu a vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti, pretože je zrejmé, že
aj po návšteve servisu bol autobus hneď pojazdný. Vady, ktoré žalovaný vytýka, že musel opraviť a
ich náklady v rozsahu tak, ako ich vyčíslil, nepovažuje za neprimerane vysoké oproti výnosom, ktoré
prepravou môže získať, keď napr. za jazdu do Medžugoria je príjem 3.000,-€. Opakovane zdôraznil,
že žalovaný si kúpil starý autobus, vedel koľko má rokov a najazdených kilometrov a mal možnosť si

ho riadne ohliadnuť. Všetky dôvody na nevyplatenie zostatku kúpnej ceny považuje žalobca za právne
irelevantné a má za to, že zmluva bola uzavretá riadne, že on si svoje povinnosti splnil, umožnil ohliadku
autobusu, umožnil skúšobnú jazdu, informoval o jeho známom technickom stave a poskytol záznamy
o technickej kontrole.

8. Žalovaný v priebehu celého konania trval na svojom stanovisku, so žalobou nesúhlasil a trval
na kompenzačnej námietke vo výške 6.000,-€ titulom pohľadávky z primeranej zľavy z kúpnej ceny.
Nesúhlasil ani s tým, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah a mal za to, že ide o vzťah
občianskoprávny. Namietal tiež rozsah doposiaľ zaplatenej kúpnej ceny s tým, že žalobcovi zaplatilsumu 3 .000,-€ pri uzavretí zmluvy, sumu 20 .000,-€ poukázal na účet žalobcu a sumu 1. 000,-€ odovzdal
v hotovosti k rukám žalobcu v Spišskom Podhradí prostredníctvom pani M.. Nesúhlasil s tvrdeniami
žalobcu, že sa nijako nesnažil odstúpiť od zmluvy alebo poukázať na vady, pretože so žalobcom bol

neustále v telefonickom kontakte, kde ho na to upozorňoval a zároveň poukázal na znenie § 597
Občianskeho zákonníka s tým, že ide o skryté vady, ktoré autobus mal a ktoré sa objavili bezprostredne
po plnení jeho používania. Svoju notifikačnú povinnosť si plnil aj listami zo 06.04.2014 a 09.05.2014. Má
za to, že v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť, preto nejaké vyvinenie
neprichádza do úvahy. Žalobcovi navrhol uzavretie kúpnej zmluvy s výhradou vlastníctva, tento návrh

zmluvy však žalobca neakceptoval, preto má za to, že žalobca sa chcel zjavne autobusu zbaviť a
predložil na uzavretie návrh zmluvy, kde sa v čl. IV. bod b/ chcel zbaviť svojej zodpovednosti. To, že
zvyšok kúpnej ceny nedoplatil, nebolo jeho pôvodným úmyslom, ale išlo o jeho reakciu na vady, ktoré
autobus mal a na to, že žalobca na to nereagoval. Ak by žalovaný vedel, v akom stave je autobus, tak by
ho určite nekúpil. Skúšobná jazda mala 5 km, konala sa za prítomnosti 2 svedkov a jedinú zjavnú vadu,
ktorú vtedy autobus mal, bola potreba výmeny pneumatík a jediný nedostatok, ktorý žalobca uviedol,

bolo pravidelné čistenie chladiča turba. V čase kúpy mal autobus najazdených 538. 000 km , teraz ich
má najazdených 617. 000km, preto nepredpokladá, že v rozsahu 70. 000 km až 80 000 km by sa mohli
vyskytnúť vady s nákladmi 18.000,-€ a tiež nepredpokladá, že by ich mohol spôsobiť svojim neodborným
správaním, keďže sa dlhé roky živí dopravou. Taktiež nesúhlasil s tým, že by žalobca predával autobus v
stave, v akom ho kúpil, pretože z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že žalobca najazdil s autobusom

36.000 km. Trval na tom, že vady, ktoré sú na autobuse, boli vady skryté, existovali v čase predaja,
avšak boli zistené až následne. Z alternatívnych možností, ktoré mu Občiansky zákonník ponúka, si
uplatňuje primeranú zľavu vo výške 6 .000,-€. Má za to, že zákon nepredpisuje formu notifikačnej
povinnosti s tým, že on si ju splnil a že to bol žalobca, ktorý si svoju notifikačnú povinnosť nesplnil,
pretože ho neinformoval o všetkých vadách, o ktorých vedieť mal a úmyselne mu ich zatajil, preto má

za to, že nárok na primeranú zľavu si uplatňuje dôvodne s poukazom, že výška zľavy 6 .000,-€ je nižšia,
ako ho stáli opravy.

9. Z výpovede žalobcu súd zistil, že so žalovaným sa dohodli na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy

ohľadom predaja autobusu. V tom čase podnikal aj s nákladnou prepravou, autobus vlastnil a sám na
ňom jazdil, ale keďže chcel prejsť už len na nákladnú prepravu, bolo pre neho jednoduchšie autobus
predať. Prostredníctvom pána Z., ktorý s ním tiež na tomto autobuse jazdil, sa so žalovaným stretli a
dohodli sa. Vedel, v akom stave je autobus ako aj to, že ho nesklamal, a že okrem bežnej údržby nič
iné nepotreboval. Kúpnu cenu žiadal 30.000,-€ a vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal v hotovosti toľko

peňazí, dohodli sa, že pri uzavretí zmluvy mu zaplatí 3.000,-€ a následne si vybaví úver s tým, že do 2
mesiacov mu zaplatí zvyšok kúpnej ceny. Keď sa žalovanému po uplynutí uvedených dvoch mesiacoch
ozval so žiadosťou o doplatenie ceny, požiadal ho ešte aby počkal, že úver ešte nemá. Žalovanému
sa snažil sprostredkovať aj nejaké zákazky na lepší štart a aby mu mohol cenu doplatiť. Dňa 5.9.2013
mu žalovaný vkladom na účet zaplatil sumu 20.000,-€. Žalovaného kontaktoval ohľadom doplatenia

kúpnej ceny, pričom on ho nekontaktoval s tým, aby ho informoval o tom, že autobus má nejaké vady.
Len z rečí sa dozvedel, že autobus ostal stáť v Chorvátsku a že šofér autobusu videl, že kvapká olej na
káble, ale nič s tým nerobil. Okrem toho má informáciu, že autobus 2x alebo 3x prestal ísť, lebo nemal
dostatok nafty, pričom je povinnosťou šoféra sledovať si stav nafty. Vady, ktoré mu žalovaný opisoval v
list, nie sú podľa neho zásadné vady, pretože autobusy musia chodiť na technickú kontrolu každý polrok,

pred uzavretím kúpnej zmluvou bola vykonaná technická kontrola, pri ktorej nebolo zistené nič, ďalšia
kontrola mala byť vykonaná v októbri a doklady o týchto kontrolách má žalovaný, nakoľko sú potrebné
pri prevádzke autobusu. List z februára 2014 mu žalovaný zaslal po tom, čo mu on poslal upomienku.
Nijako na tento list nereagoval, pretože bol zaslaný po pol roku a nemyslí si, že by mal po takom čase
reagovať na chyby, ktoré sa objavili. Poprel, že by mu žalovaný dal k rukám hotovosť vo výške 1.000,-

€ , ani pani M. mu žiadnu sumu neodovzdala. Trval na tom, že žalovaného informoval o technickom
stave vozidla a hovoril mu o potrebe pravidelného čistenia a že žalovaný si autobus pozrel a vyskúšal
v skúšobnej jazde. Autobus už bol po záručnej dobe, preto jeho servis realizoval väčšinou na SAD v
Spišskej Novej Vsi. Žalovanému odovzdal servisnú knihu s evidenciou výmeny oleja.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie kúpnopredajnej zmluvy. Vedel, že sa jedná o starší
autobus z roku 2001 a pán Z. mu vravel, aby ho nekupoval. S autobusom chcel podnikať. Pri uzavretí
zmluvy a pri tom, keď si bol autobus pozrieť, vymenili si so žalobcom základné informácie, pri čom bol
prítomný pán Z. a jeho syn. Na kúpnej cene sa dohodli. Už v máji po uzavretí zmluvy však musel ísť sautobusom do servisu. Trval na tom, že žalobcu o všetkom informoval, avšak ten chyby bagatelizoval.
Keďževšetkyvadymuseldaťvserviseopraviť,dúfal,žežalobcasituáciupochopíazdôvodu,žeautobus
sa kazí, dohodnú sa na cene autobusu vo výške 24 .000,-€. Nemal záujem nezaplatiť kúpnu cenu, ale

keďže s autobusom bolo toľko problémov, zvyšok kúpnej ceny nezaplatil. Trval tiež na tom, že pani M.
odovzdal sumu 1.000,-€ pre žalobcu, bolo to v auguste 2013, avšak doklad o tom nemá žiaden. O
problémoch s autobusom hovoril nielen žalobcovi, ale aj jeho kolegovi, ktorý ho vlastnil predtým. Celou
situáciou sa cíti byť oklamaný, pretože žalobca na rýchlo pripravil zmluvu aby ju podpísal a bol rád, že sa
autobusu zbaví. Predtým, ako zmluvu uzavrel, autobus nepoznal, sedel v ňom až na skúšobnej jazde.

11. Svedkyňa Y. M. prevádzkuje spolu s manželom autodopravu. So žalobcom aj žalovaným prichádza
do pracovného kontaktu a ani s jedným z nich nemá negatívnu skúsenosť, že by klamal alebo nedodržal
dohodu. Z jej výpovede súd zistil, že si nepamätá na to, že by mala od žalovaného prevziať obálku
a odovzdať ju žalobcovi. Bežne prijíma obálky a posúva ich ďalej, ale nevie, čo je ich obsahom. V
súvislosti s kúpnou cenou autobusu a jej zaplatením si na nič nespomínala.

12. Svedok E. P. je syn žalovaného. Z jeho výpovede súd zistil, že uzavretie kúpnej zmluvy vybavoval
jeho otec, ktorý mal skúsenosti s dopravou a podľa tvrdenia svedka tak vedel, čo robí. Ohľadom
zaplatenia kúpnej ceny vie, že pri podpise zmluvy bolo zaplatených 3.000,-€, následne prostredníctvom
pani M. dali žalobcovi obálku so sumou 1.000,-€ a 20.000,-€ bolo vložených na účet. Svedok bol

prítomný na skúšobnej jazde, ktorá bola veľmi krátka, možno 5-10 km, autobus riadil žalobca a
informoval ich, že autobus má len drobné vady a to, že mu treba vymeniť pneumatiky a je potrebné čistiť
chladič a turbo. Tiež im ukázal jednotlivé spínače a ich funkcie. Skúšobná jazda prešla bez problémov.
Následne už autobus riadil svedok a prvýkrát od jeho prevzatia - v polovici mája 2013, po jazde do
Poľska si všimli nakvapkaný olej pod autobusom. Následne to skontrolovali, vymenili hadicu, vyčistili

potrubie a mysleli si, že je to v poriadku, avšak opäť sa to objavilo a nasledovala prvá veľká oprava -
výmena turba za 1213,-€. S bratom žalobcu niekedy v júni 2013 riadil autobus do Rumunska a späť, na
tejto ceste problémy okrem toho, že menili žiarovku na hmlovke, neboli. Následne však autobus strácal
tlak v turbe, bola potrebná ďalšia oprava a nasledovali stále nové opravy. Po ceste do Miškolca, niekedy
v júni alebo v júli, opätovne vytekal olej a došlo k poškodeniu tlmičov, bola potrebná celá výmena. Chýb

na autobuse bolo toľko, že mal obavy ho riadiť. Neočakával, že 11 ročný autobus bude fungovať na
100%, avšak žalobca ich ubezpečil, že do autobusu si stačí sadnúť a ísť. Žalobca ich neinformoval, že
autobus bol havarovaný, konkrétne zadná časť a keď prší, tak do autobusu zateká. Tiež ich neinformoval
o tom, že koleso na náboji bolo poškodené, čo zistili pri oprave defektu, pričom predtým nemali dôvod to
kontrolovať. V auguste 2014 viezli na výlet strednú pedagogickú školu, cestou do Splitu mal autobus

defekt a keďže najbližší autoservis bol na Makarskej, chceli to opraviť tam, ráno však autobus nešiel
naštartovať, pričom zistil, že dochádza k vybíjaniu poistky ku riadiacej jednotke. Volali preto servis do
Prešova a za tento výjazd musel žalovaný zaplatiť zálohu 1.000,-€. Servisný technik prezrel poistky,
vyradil spínač z činnosti s tým, že ho napojil priamo na baterku, na základe čoho sa podarilo autobus
naštartovať, následne však spínač prepojil, pretože si nechcel zobrať na zodpovednosť, že by autobus

mohol začať horieť. Na ceste tunelom, kedy autobus riadil pán Z., motor zhasol a s autobusom sa ďalej
nedalo ísť, tak volali tunelovú službu a zabezpečili náhradnú dopravu pre cestujúcich. S pánom Z. zistili
príčinu chyby a prečo dochádza ku skratu, laicky to opravili tak, že poškodený káblik zalepili tesniacou
páskou a autobus sa dal naštartovať. Na ceste z Chorvátska sa prejavila ešte ďalšia vada, ktorá bola už
aj v októbri 2013, keď riadiaca jednotka vykazovala chybu streku. Táto bola opravená, avšak cestou z

Chorvátska začala riadiaca jednotka opätovne vykazovať chybu streku. Vadu konzultovali so servisom
v Nových Zámkov, kde je odborník na riadiace jednotky a ktorý po kontrole konštatoval, že chyba nie
je v riadiacej jednotke, doporučil vymeniť káblovanie od riadiacej jednotky do motora, čo dali vymeniť
v servise v Prešove. Po kúpe a prevzatí autobusu sa od cestujúcich dozvedel, že s autobusom boli
problémy, pričom najväčším problémom bolo, keď bol žalobca s autobusom na Čiernej Hore a 3.000

km šiel v núdzovom režime, pretože mal chladič zaliaty prachom, motor sa prehrieval a cestujúcich
nedokázal odviesť do kopca. Svedok si myslí, že aj toto dlhodobé prehriatie motora mohlo zapríčiniť
následne problémy motora. V súčasnosti autobus funguje, avšak stále sú problémy s motorom, pretože
na to, aby fungoval, je potrebné ho reštartovať. Na túto opravu by bolo potrebné vymeniť celú riadiacu
jednotku, čo bolo vyčíslené na 3 .000,-€ a na čo nemá finančné prostriedky.

13. Svedok L. Z., potvrdil, že bol na skúšobnej jazde autobusu, riadil ho žalobca, bola to krátka jazda.
Žalobca informoval, že autobus má len bežné vady, že je potrebné čistiť chladič a nič závažnejšie
nespomenul. Ohľadom kúpnej ceny sa vyjadriť nevedel, nebol pri tom a ani nevie, za koľko bol autobuspredaný, nezaujímal sa o to. Svedok autobus poznal od začiatku, ešte keď ho kúpil pán M.. Pracuje 36
rokov ako vodič z povolania. Podľa neho bol autobus tvrdý a mal zlú výšku s tým, že výška sa dá nastaviť
v servise v Prahe. Keď autobus prestal pán M. používať, vystriedalo sa na ňom veľa šoférov a jeho

údržba už nebola riadna. Preto aj doporučoval žalovanému, aby autobus nekúpil. To, že sa na autobuse
objavili ďalšie vady, že bol nabúraný, že mal uvoľnený náboj, sa dozvedel až dodatočne. Autobus riadil
v júni 2014 na ceste do Chorvátska, kde sa pokazila elektrika, čo bol obrovský problém, nevedel ho
opraviť ani servisný technik a bolo potrebné zaplatiť vysokú zálohu len za to, že by s nimi niekto zo
servisu komunikoval. Autobus prestal ísť v tunely v Chorvátsku. Taktiež V Medžugóri, kde boli koncom

júna 2015, mali problém s výškou autobusu, začal búchať a za servis platil 500,-€. Na autobuse sa
ukázali vady, ktoré nie je vidno na prvý pohľad.

14. Svedok C. M. uviedol, že pôvodne autobus vlastnil on a predal ho žalobcovi. V čase, keď autobus
vlastnil, robil výmenu turba, ktorá však nebola potrebná, ale keďže v Poľsku na dlaždiciach videl kvapky
oleja, na čo je citlivý, vymenil ho. Pri výmene založili turbo neodborne, servis však jeho reklamáciu

neuznal, preto musel vykonať opravu na vlastné náklady. Ďalej menil spínaciu skrinku na štartovanie
vzadu, boli gitované spodné časti pravej strany autobusu a menené zadné sklo, čelné sklo a bočné
sklo za vodičom. Autobus havarovaný nebol. Zadné sklo bolo menené v Medžugorii, bolo rozbité pri
cúvaní, pretože šofér dával pozor na zadný schod a nedával pozor na balkón, do ktorého narazil. Pravá
strana, ktorá bola gitovaná, bola poškodená obrubníkom pri zimnom štadióne. Gitovanie je vizuálne

vidno, odtieň farby je iný. Pri predaji autobusu žalobcovi mu nemal dôvod všetko podrobne vysvetľovať,
pretože žalobca autobusom jazdil na jeho licenciu. Skôr žalobcovi vysvetľoval veci týkajúce sa autobusu,
čo musí robiť a na čo si dať pozor. Po tom, čo autobus predal žalobcovi vie, že autobus mal problémy
s vyhadzovaním rýchlosti medzi 6 a 7 prevodovým stupňom a bol s touto vadou v servise, kde bol
precínovanýplošnýspoj.Taktiežsispomína,žežalobcamenilrozvodovúčasť,ktorácezcievkyprepúšťa

vzduch a stálo to okolo 1. 500,-€. Po tom, čo bol autobus predaný žalovanému, tak konkrétne o žiadnej
vade nevie. Podľa jeho názoru vady vytýkané žalovaným v liste pre žalobcu zo dňa 06.02.2014 nie
sú také vady, ktoré by bránili v riadnom užívaní autobusu a boli vadami skrytými, ale ide o vady, ktoré
súvisia s bežnou údržbou vozidla. Skrytou vadou podľa neho je, keď sa napríklad rozbije motor alebo
hriadeľ, alebo keď je zadretý motor. K sušičke vzduchu uviedol, že sa musí pravidelne meniť minimálne

1x do roka, tak isto aj ďalšie filtre a vie, že autobus je citlivý na znečistené ovzdušie, pri znečistení strácal
výkon, čo hlásilo signalizačné zariadenie. V tom prípade bolo potrebné vystriekať a vyčistiť chladiče,
vyčistiť zberný kôš na listy a bolo to v poriadku. K znečisteniu dochádza časom v závislosti od terénu,
kde autobus jazdil, pretože inak sa znečistí jazdou po parkovisku a inak v inom teréne. Sú to však podľa
neho všetko veci spojené z bežnou údržbou. Čo sa týka vytekanie oleja, tak raz bol osobne so synom

žalovaného, keď videli kvapky oleja, bol tam aj iný šofér autobusu tej istej značky a vyjadril sa, že aj oni
mali taký problém. Syn žalovaného sa vyjadril, že o tom probléme vie a v takom duchu sa viedli aj ich
debaty, že či sa oplatí investovať do opravy a akej opravy a aký má potom následok zanedbanie jednej
veci s tým, že každý dopravca vám povie, že servis ho finančne zruinuje. Svedok ďalej uviedol, že aj
keď nie je odborník na opravy, už keď jazdil ako šofér v SAD, tak bolo zrejmé, že každý šofér musí byť

aspoň na 50% mechanik a musí si vedieť poradiť, preto si dovoľuje tvrdiť, že pokiaľ ide o bežné opravy
a údržbu, ovláda to. Od kedy podniká v autodoprave, bol od začiatku zodpovedným zástupcom vo
firme, keďže prvú firmu mal na manželku a druhú na sestru a už viackrát kupoval jazdené vozidlá. Pri
kúpe jazdeného vozidla vizuálne hodnotí, či sa mu vozidlo páči alebo nie, hodnotí, čo bude reparovať
a zhodnotí si, za aké peniaze kupuje a čo môže od autobusu čakať. Je podľa neho jasné, že pri starom

autobuse sa nemôže čakať výkon ako pri novom autobuse. Za nový autobus, ktorý kupoval, zaplatil
napr. 293.000,-€ + DPH a 217.000,-€ + DPH.

15.Zkúpno-predajnejzmluvyzodňa25.04.2013súdzistil,žebolauzavretávzmysle§588Občianskeho
zákonníka medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim s tým, že tak žalobca aj

žalovaný boli identifikovaný IČO - m a pri každom z nich je uvedené, že nie sú platcom DPH. Predmetom
zmluvybolpredajakúpaautobusuzn.VolvoEVČ:G.,rokvýroby2001.Podľačl.IIZmluvysapredávajúci
a kupujúci dohodli na kúpnej ceny 30. 000,-€, ktorá mala byť zaplatená tým spôsobom, že 3.000,-€
sa zaplatí súčasne s podpisom zmluvy a zvyšná čas kúpnej ceny vo výške 27.000,-€ bude vyplatená
do 30.06.2013 na účet predávajúceho resp. v hotovosti k jeho rukám. Podľa čl. III. Zmluvy vlastníctvo

k autobusu prejde z predávajúceho na kupujúceho pri podpise zmluvy. Podľa čl. IV písm. a/ Zmluvy
kupujúci prehlásil, že pozná technický stav kupovanej veci a berie na vedomie, že ide o používané
a jazdené vozidlo. Podľa článku IV. písm. b/ Zmluvy predávajúci prehlásil, že oboznámil kupujúceho
s technickým stavom predmetnej veci, umožnil mu ohliadku, skúšobnú jazdu a kupujúci ho kupuje vstave, v akom sa ku dňu podpisu zmluvy nachádza. Podľa čl. V písm. d/ Zmluvy obidve zmluvné strany
prehlásili, že sa oboznámili s obsahom zmluvy, že nebola dohodnutá v tiesni, ani za inak nevýhodných
podmienok a že ju uzavreli z vlastnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne.

16. Z technického preukazu autobusu súd zistil, že sa jedná o diaľkový autobus zn. Volvo, dátum prvej
evidencie ( rok výroby ) 17.10.2001 a dátum prvej evidencie v SR dňa 12.03.2008. Ku dňu 23.05.2012
bol ako vlastník autobusu uvedený žalobca a ku dňu 26.04.2013 je ako vlastník autobusu uvedený
žalovaný. Tak pri žalobcovi ako aj žalovanom je v technickom preukaze uvedené ich IČO.

17. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.04.2013 bola žalobcovi vyplatená žalovaným
suma 3.000,-€ titulom zálohy na autobus. Na výdavkovom doklade je pečiatka žalovaného s uvedením
jeho mena a priezviska a označením " dopravná a obchodná činnosť ", uvedená adresa, telefonický
kontakt , IČO a IČ DPH. Dňa 05.09.2013 bola žalovaným na účet žalobcu vložená suma 20.000,-€.
Upomienkami zo dňa 18.01.2014, 27.01.2014 a 05.02.2014 žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie

kúpnej ceny z predaja autobusu. Na každej upomienke je uvedené okrem mena a adresy žalobcu a
žalovaného aj ich IČO. Listom zo dňa 30.04.2014 vyzval už právny zástupca žalobcu žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy ako aj na úhradu trov právneho zastúpenia.

18. Z obsahu listu zo dňa 06.02.2014, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi a kde označil seba aj žalobcu

okrem mena a adresy aj IČO - m, súd zistil, že žalovaný informuje žalobcu o veľkých opravách, ktoré
vykonal, a to výmena turba 14. a 15.5.2013 v sume 135,-€ a 1 .213,-€, oprava káblovania motora a
výmena hlavnej tyče riadenia spolu vo výške asi 1.600,-€, pričom hneď po výmene turba vymenil aj
vzduchové filtre, ktoré následne musel vymeniť znovu dňa 20.06.2013 v sume 585,-€. Po probléme zo
vzduchovým systémom bolo nutné vymeniť celý systém vysúšania vzduchu, pričom výmena sušiča bola

dňa 09.07.2013 vo výške 730,-€. Ďalšia oprava po strate výkonu motora a po diagnostike stála 810,-€.
Žalovaný ďalej uvádza, že okrem týchto opráv spadol celý systém DVD, TV, rádia, bol zlý výfuk, systém
zatvárania zadného kufra za jazdy sa otvára, celá zadná časť autobusu je zatečená a skorodovaná,
bola kupovaná nová autobatéria, opravené teplovodné kúrenie ako aj ďalšie opravy, preto z jeho strany
nejde o neochotu doplatiť cenu autobusu, ale on ako kupujúci sa cíti poškodený, nakoľko do opráv veľa

investoval a ešte bude musieť investovať.

19. V liste zo dňa 09.05.2014 žalovaný ( označuje sa IČO - m ) zasiela vyjadrenie právnemu zástupcovi
žalobcu,kdehoupozorňujenato,žejehonávrhnazneniezmluvyobsahovalvedľajšiuzložkudojednania
o výhrade vlastníctva, nakoľko toho času nedisponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie celej

kúpnej ceny, s touto výhradou vlastníctva predávajúci nesúhlasil, s najväčšou pravdepodobnosťou z
dôvodu poznania zlého technického stavu a následne úmyslu, čo najrýchlejšieho zbavenia sa autobusu.
S čím nebol oboznámený, vyplynulo to až z následnej bezprostrednej kvality používania autobusu a
zároveň správania sa predávajúceho, ktorý prestal a odmietal s ním diskusne komunikovať. V ďalšom
poukázal na vykonané vady, opravy a ceny opráv a na to, že všetko bolo žalobcovi oznamované, na

čo on reagoval písomnými upomienkami. Trval na tom, že to bol žalobca, ktorý si riadne nesplnil svoj
záväzok plniť bez vád a pokiaľ nedôjde k mimosúdnej dohode ohľadom zľavy z kúpnej ceny, bude
nútený si svoj nárok zo zodpovednosti za vady uplatňovať cestou súdu a ak sa preukáže, že predávajúci
si nesplnil svoju informačnú povinnosť, bude sa domáhať odstúpenia od zmluvy, resp. neplatnosti
a následného zrušenia kúpnej zmluvy a zároveň vrátenia vyplatených peňazí, náhrady potrebných

nákladov, primeraného finančného zadosťučinenia a taktiež náhrady škody. Podľa podacieho lístku bol
predmetný list adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu podaný na pošte dňa 12.05.2014.

20. Z faktúr predložených žalovaným súd zistil, že boli vystavané servisom a žalovaným zaplatené v
celkovej výške 4.231,09€ a týkali sa servisu predmetného autobusu. Jedná sa o faktúru č. 52021896

zo dňa 14.05.2013 na sumu 133,88€, faktúru číslo 5604126 zo dňa 15.05.2013 na sumu 1.213,48€,
peňažný doklad č. 8/408 zo dňa 16.05.2013 na sumu 66,70€, faktúru č. 5604364 zo dňa 18.06.2013
na sumu 583,25€, faktúru č. 560442 zo dňa 04.07.2013 na sumu 731,35€, faktúru č. 5604840 zo dňa
30.09.2013 na sumu 338,28€, faktúru č. 1742013 zo dňa 28.10.2013 na sumu 810,95€ a faktúru č.
13026432 zo dňa 21.11.2013 na sumu 353,20€. Na všetkých faktúrach je pri označení žalovaného

uvedené jeho IČO.

21. Oznámenie o predpokladaných nákladoch za opravu poruchy trhania motoru na autobuse boli
servisom Volvo vyčíslené v sume 165,-€ za 1ks čidla, 399,-€ za káblový zväzok motora a 3.762,-€za riadiacu jednotku ovládania motora. Oznámenie neobsahuje žiaden dátum ani doklad, či diely boli
objednané a cena zaplatená.

22. Z obsahu zošita v tvrdej väzbe, ktorý mal slúžiť ako servisná kniha súd zistil, že sú v ňom rukou
písané a zaznamenané poznámky týkajúce sa napr. výmeny zadných kolies, oleja, filtrov, pneumatík s
tým, že prvý záznam je z 18.04.2008 a posledný z marca 2015.

23. Podľa návrhu kúpnej zmluvy predloženej žalovaným mal vlastnícke právo k autobusu nadobudnúť až

úplným zaplatením kúpnej ceny a zároveň mala byť dohodnutá výhrada vlastníctva s tým, že v prípade
nezaplatenia celej kúpnej ceny si predávajúci vyhradzuje právo spätnej kúpy za rovnakých podmienok
ako pri pôvodnej kúpe. Kúpna zmluva s týmto znením nie je stranami sporu podpísaná. Uvedený návrh
kúpnej zmluvy mal byť zaslaný žalobcovi elektronicky dňa 14.04.2013.

24. Podľa Overenia EK vozidla bol ku dňu 12.03.2012 stav odometra na autobuse 500 363km, ku dňu

04.04.2013 - 536 475 km, ku dňu 07.04.2014 - 565 211km, ku dňu 10.04.2015 - 591 374km a ku dňu
13.04.2016 - 618 087km.

25. Žalobca žiadal predložiť záznamy z mýtneho systému na zdokladovanie, že autobus stále jazdil
a nebol dlhšie odstavený kvôli poruchám alebo opravám. Záznam z Elektronického mýtneho systému

obsahuje detailný výpis mýtnych transakcií autobusu v rozsahu 560 strán s presným dátumom a časom
prejazdu.

26. Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že žalobca je vedený ako podnikateľ na základe
živnostenského oprávnenia, pričom v oblasti nákladnej cestnej dopravy mal oprávnenie podnikať

od 16.04.2012 do 31.10.2014 a v poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla mal
oprávnenie podnikať od 13.03.2013 do 31.10.2014 a od 17.06.2015 doposiaľ. Žalovanému bola vydaná
koncesná listina na vykonávanie koncesovanej živnosti - nákladná cestná doprava a vnútroštátna
nepravidelná autobusová doprava dňa 10.11.2004. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej
osobnej dopravy bolo žalovanému vydané dňa 21.03.2013, Licencia na medzinárodnú osobnú prepravu

autokarmi a autobusmi vykonávanú v prenájme alebo za odplatu dňa 10.05.2013 a Povolenie na výkon
povolania prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy dňa 06.05.2013.

27. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s

dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

29. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

30. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

31. Podľa § 262 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda vyžaduje písomnú
formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv,
pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s
tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto

časťou zákona.

32. Podľa § 409 ods. 1,2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na nehovlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena
dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu

cenu ustanovenú podľa § 448.

33. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

34. Podľa § 417 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré
sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

35. Podľa § 420 ods. 1,2 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v

zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti
a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel,
na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

36. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má

tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

37. Podľa § 424 Obchodného zákonníka predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci
v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel

vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

38. Podľa § 425 ods. 1,2 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v
okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou
až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je
spôsobená porušením jeho povinností.

39. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo
najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

40. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,

b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

41. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

42. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú

dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

43. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.44. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu

po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci

odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

45. Podľa § 436 ods. 3 obchodného zákonníka ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote
uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

46. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená

nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

47. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej
ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a

odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo
dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov.

48. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže

pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu,
uplatniťinénárokyzvádtovaru,okremnárokunanáhraduškodyanazmluvnúpokutu,ibažepredávajúci
oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

49. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka pokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo

neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni
v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi
predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

50. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote

vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy
odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3
alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.

51. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie
hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

52. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú

predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy
spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

53. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a §
435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť

právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci
o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435
ods. 1.

54. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť

časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

55. Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je
mu dodaný tovar odovzdaný.56. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

57. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

58. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak
strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať

s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

59. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

60. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej

podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

61. Podľa § 137 písmeno a/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

o splnení povinnosti.

62. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým
proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany

žalovaného.

63. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu
mal súd za to, že žaloba je podaná dôvodne. Vzhľadom na rozpor strán sporu ohľadom právneho

posúdenia ich vzťahu, súd v prvom rade skúmal to, či medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny
alebo o občianskoprávny vzťah a dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
obchodnoprávnym.Vtejtosúvislostipoukazujesúdnato,žepredmetomkonaniabolnároknazaplatenie
doplatku kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, pričom predmetom predaja bol diaľkový autobus zn. Volvo. Súd
mallistinnýmidôkazmipreukázané,ževovšetkýchdokladochtýkajúcichsapredmetnejkúpy,vlastníctva

ako aj servisu autobusu sú obe strany sporu označované svojim IČO-m. V čase uzavretia zmluvy i
doposiaľ obe strany sporu vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti dopravy, žalovaný sám potvrdil,
že autobus kupoval za účelom podnikania s ním, preto je súd toho názoru, že vzhľadom na všetky
okolnosti kúpna zmluva vznikla v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, pričom je ako zmluvný
typ podrobne upravená v Obchodnom zákonníku, preto právne vec súd posudzoval v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka.

64. V konaní nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy, predmet kúpy, kúpna cena, ani to, že po prevzatí
autobusu žalovaným ho bolo potrebné opravovať. Spornou skutočnosťou bol rozsah splatenia kúpnej
ceny a to, či vady, ktoré sa na autobuse po uzavretí zmluvy následne prejavili, boli vady skryté a či si

v tejto súvislosti strany sporu splnili svoju notifikačnú povinnosť. K rozsahu splatenia kúpnej ceny súd
uvádza, že žalovaný nijako nepreukázal, že okrem žalobcom potvrdených súm 3.000,-€ a 20.000,-€
zaplatil ešte sumu 1.000,-€ v hotovosti. Svedkyňa Y. M. túto skutočnosť nepotvrdila a aj keď svedok
E. P. potvrdil, že žalovaný dal žalobcovi k rukám sumu 1.000,-€, vzhľadom k tomu, že ide o syna
žalovaného s poukazom na to, že toto tvrdenie žalovaný žiadnym iným dôkazom nepodložil, vyhodnotil

súd tento dôkaz ako za účelový a nevierohodný. Pri rozsahu splatenia kúpnej ceny tak súd vychádzal
z toho, že z dohodnutej ceny 30.000,-€ žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 23.000,-€. K vadám autobusu
namietaným žalovaným súd uvádza, že žalovaný súdu nepreukázal, že by išlo o vady skryté, a teda také,
ktoré autobus mal už v čase predaja, avšak najavo vyšli až následne. Je zrejmé a bolo nesporné, žežalovaný mal náklady spojené s opravou autobusu, avšak či tieto opravy boli vyvolané skrytými vadami,
súd preukázané nemal. Taktiež nemal súd preukázané, že by uvedené vady spôsobili, že autobus
nie je možné užívať na účel, pre ktorý bol určený. Žalovaný nepreukázal ani rozsah sumy 6.000,-€

ktorú žiadal ako kompenzačnú námietku titulom zľavy kvôli nákladom na opravu, pretože podľa ním
predložených faktúr boli opravy realizované a zaplatené v sume 4.231,09€. V súvislosti s vadami a
opravami autobusu súd zároveň poukazuje na to, že bolo nesporné, že žalovaný vedel, že sa jedná
o 12 ročný autobus a koľko mal najazdených kilometrov, preto s prihliadnutím na tieto okolnosti musel
vedieť,žeautobussibudevyžadovaťopravyvyvolanésamotnýmvekomapoužívaním.Samotnýsvedok

L. Z. nedoporučoval žalovanému autobus kúpiť, čo potvrdil aj samotný žalovaný, napriek tomu však
žalovaný autobus kúpil. Syn žalovaného ako svedok potvrdil, že zmluvu uzatváral otec, nakoľko mal
skúsenosti s dopravou a tak vedel, čo robí. Aj keď žalovaný navrhoval žalobcovi uzavretie zmluvy s iným
znením, predovšetkým s výhradou vlastníctva a prechodom vlastníckeho práva až úplným zaplatením
kúpnej ceny, nakoniec pristúpil na uzavretie zmluvy v znení, ktoré predložil ako dôkaz žalobca, kde
žalovaný svojim podpisom potvrdil skutočnosti v zmluve uvádzané. Nebolo tiež sporné, že žalovaný si

autobus prezrel, že s ním vykonal skúšobnú jazdu, že žalobca ho informoval o stave autobusu a bol
mu odovzdaný zošit - servisná knižka, preto má súd za to, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil
a bol to žalovaný, ktorý nepreukázal, že vady autobusu žalobcovi riadne a včas vytýkal bez zbytočného
odkladu po ich zistení, že by žiadal žalobcu o opravu týchto vád, prípadne si uplatnil iný zákonný
nárok, pretože v liste zo dňa 06.02.2014 len žalobcu informuje o vykonaných opravách a až v liste

zo dňa 09.05.2014 upozorňuje na možnosť uplatnenia si svojich nárokov z vád v prípade, že nedôjde
k mimosúdnej dohode, pričom je zrejmé, že k dohode nedošlo a žalovaný si svoje nároky uplatnil až
v súdnom konaní v rámci procesnej obrany. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu
vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť zvyšok kúpnej ceny. Keďže v zmysle zmluvy mala byť cena
zaplatená do 30.06.2013 a žalovaný je v omeškaní s jej zaplatením, priznal súd žalobcovi aj nárok na

zákonný úrok z omeškania, ktorý žalobca vyčíslil v súlade s § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka
a nariadením vlády a priznal ho za obdobie od 01.07.2013 do 04.09.2013 zo sumy 27.000,-€ t.j. do
zaplatenia sumy 20.000,-€ a následne od 06.09.2013 zo zvyšku kúpnej ceny.

65. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

69. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca mal v konaní plný úspech, na základe čoho mu súd priznal

nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.