Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201337
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814201337.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ J.. R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., V. č. X a 2/ Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom W., ul. W. č. XX, zast. J.. R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., V. č. X proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, Bratislava 15, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín, Hviezdoslavova č. 3, IČO:
00 151 866, o zaplatenie 7.200 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21. apríla 2017, č. k. 6C/15/2014-156, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 9 ods. 1,2, § 17 ods.
1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení zákonov v platnom znení do 31.12.2012.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia si podanou žalobou uplatnili voči žalovanému nárok na
zaplatenie 7.200 eur z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla v rámci postupu príslušných orgánov
pri riešení odstránenia časti ilegálnej stavby „Betónový múrik“, pričom išlo o nečinnosť, prieťahy a
nedostatky v konaní. Skutkovo opísali stav tak, že v spoločnom dvore v Prievidzi, na ul. M. č. XX, XX
postavil Y. H. päť ilegálnych stavieb, a to aj na pozemkoch, ktoré mu nepatrili. Pri výstavbe zničil
verejnúzeleň,znefunkčnilkanalizačnúšachtu,jednuzostaviebpostavilajnaodpadovýchkanalizačných

potrubiach z dvoch domov. Ďalej zasiahol aj do pozemku, na ktorom stojí susedný dom, obnažil jeho
základy a dokonca na jeho základy a múr nabetónoval jednu z jeho stavieb a susedom zamedzil prístup
na časť ich pozemku, zvod zrážok z jednej zo stavieb zviedol na pozemok susedkov blízko ich domu,
čím dlhodobo podmáčaval základy a murivo domu s dôsledkami na ich ničenie. Pri výstavbe porušil
množstvo ďalších predpisov a nariadení stavebného zákona. Po dobu 15 rokov riešenia týchto stavieb
stavebný úrad porušil množstvo zákonov, predpisov, nariadení. Vydávali sa rozhodnutia s množstvom

chýb, nedostatkov, chyby sa opakovali, nerešpektovali sa pripomienky občanov, účastníkov konania,
nebol zisťovaný skutkový stav, prieťahy musela riešiť prokuratúra, ktorá konštatovala nezákonnosť
postupu. Stavebníkovi nebola uložená žiadna sankcia za to, že pokračoval v stavbe, tolerovala
sa neúčasť stavebníka na konaniach, nevyvodzovali sa žiadne dôsledky, mesto nevyvodilo žiadne
dôsledky z titulu nebezpečného nepovoleného užívania jednej zo stavieb. Dotknutí občania boli nútení
dlhodobo na tieto nedostatky poukazovať, reagovať, zúčastňovať sa na neplodných konaniach, museli

suplovať povinnosť štátnej správy, boli vystavovaní veľkému časovému a finančnému zaťažovaniu,
stresom a bezmocnosti. Jednou zo stavieb bol aj betónový múrik postavený na parcelách č. XXXX,XXXX, XXXX/X, ktoré stavebníkovi nepatria, ohľadom tejto stavby bolo vydaných 10 rozhodnutí plných
elementárnych chýb, nedostatkov, nezákonnosti a deväť z nich bolo zrušených. V ďalšom poukázal
na postup stavebného úradu, ktorý rozhodnutím z 19.3.2009 vyzýval stavebníka na dodanie dokladov,

tento ich nedodal, dňa 28.5.2009 časť stavby odstránil. Časť stavby v základoch je naďalej umiestnená
na parcelách č. XXXX a XXXX/X, pričom na parcele č. 6406 sú nezákonne nabetónované na základy
domu č. 48, zadržiavajú tým priesakové vody, čo spôsobuje vlhnutie priľahlého domu. V ďalšom mesto
nesprávne postupovalo, keď 11.6.2009 sa uskutočnilo konanie bez účastníkov, v zápisnici je uvedené,
že časť stavby je odstránená, ale základy na parcele č. 6406 a 5510 tam z ostali. V dôsledku orgánov

prokuratúry bolo potrebné konanie opakovať dňa 20.11.2012 za účasti účastníkov konania, bola
nutná ďalšia zápisnica. Následne mesto nedoručilo rozhodnutie zo dňa 19.3.2009, nebola doručená
ani zápisnica z konania z 11.6.2009, tieto boli doručené až na urgencie, rozhodnutie zo dňa 11.6.2009
bolo nezákonné, malo veľa nedostatkov, odvolanie zo dňa 28.7.2009 bolo na KSU Trenčín zaslané
oneskorene,čímvznikliprieťahy.Ďalejmuselipodávať rôznepodnetynaOPaKPvdôsledku nečinnosti
a nesprávneho postupu mesta, naďalej upozorňovali, že základy stavby sú stále umiestnené aj na

parcele č. 6406 a robia problémy. Na uvedené odpovedá mesto nepresnou a nezákonnou odpoveďou z
13.12.2011, nepravdivo uvádza, že základy nikdy do parcely č. 6406 nezasahovali, vyjadrenia mesta
sú zmätočné. Ďalšia analýza nesprávnych úradných postupov a nezákonných zásahov bola podaná
na mesto podnetom zo dňa 16.2.2013, na čo mesto znovu odpovedá len formálne. Nesprávny je
postup mesta aj v tom, že sa zbavuje povinnosti nariadiť odstránenie celej stavby, ale listom zo

dňa 28.11.2012 odkazuje účastníkov konania na súd, ktorý má suplovať povinnosť mesta. V rámci
tohto procesu podávali viacero sťažností, ktoré boli vybavené formalisticky, nedôsledne, predovšetkým
prípisom zo dňa 25.8.2011. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s odstraňovaním časti
stavby betónového múrika bola žalovanému postúpená dňa 26.4.2013, tento sa vyjadril prípisom
zo dňa 16.9.2013. Je evidentné, že sa s problematikou vôbec nezaoberal, opakovane si rozporuje v

otázke zásahu stavby do parcely č. 6406, pritom mesto mnohými listami, zápisnicami a rozhodnutiami
potvrdilo, že stavba je na parcele č. 6406. K mnohým podstatným pripomienkam sa nevyjadruje,
čím v podstate nárok žalobcov priznáva. Ďalej podrobne hodnotí vybavenie žiadosti o predbežné
prerokovanie zo strany žalovaného. Neobyčajne veľký rozsah nesprávnych úradných postupov,
nečinnosti a nezákonných zásahov do práv orgánom verejnej správy evidentne spĺňa podmienky

zákona č. 514/2003 Z.z., pretože ide o prípad hodný osobitného zreteľa, boli v súlade s § 9 zákona
porušované postupy, a to urobiť úkon, boli produkované prieťahy, poškodzovanie ich cti, nutnosť obrany,
reakcie na chyby a zmätky vytvárali dojem, akoby niečo nebolo normálne, rozhodnutia neboli vydané
v stanovenej lehote, boli zmätočné zápisnice, nutnosť poukazovania na ich nezákonnosť, opakovanie
konaní a podobne. Keďže môže ísť aj o trestný čin, vytvárajú sa nároky aj na nemajetkovú ujmu v zmysle

§ 17 citovaného zákona. V dôsledku uvedeného vznikla občanom veľká časová, finančná a psychická
záťaž, sústavná potreba poukazovať na nečinnosť a zmätočnosť konaní, vypracovanie množstva
korešpondencie, analýz nedostatkov, sťažností, nenariadenie odstránenia celej stavby, problémy a
nezákonnosti v súvislosti so zanedbaním povinností, stresy a ignorovania pripomienok a nečinnosti,
zhoršenie hygienických podmienok v súvislosti s ponechaním základov, bezmocnosť a stresy pri

nezákonnom a alibistickom odkázaní na súd, zmätočnými a nezákonnými uvádzaniami situovania
stavby a jej zásahov do parcely č. 6406, ponižovanie v súvislosti s neriešením sťažností, uvádzaním
nepravdivých, zavádzajúcich skutočností, výsmech a dokazovanie. S odkazom na odškodňovanie
prieťahov v konaním Európskym súdom pre ľudské práva uplatňuje od žalovaného čiastku 7.200 eur.

3. Žalobcovia špecifikovali žalobutak,že ideonárok podľa zákona č. 514/2003Z.z.vplatnom znení
a nárok sa týka nesprávnych úradných postupov a nečinnosti Mesta Prievidza. Išlo o postup pri riešení
odstránenia časti ilegálnej stavby „Betónového múrika“ a taktiež pri riešení sťažností podávaných v
súvislosti s týmto stavebným konaním. K opísaniu nesprávneho postupu poukázal na znenie žaloby
a príloh k žalobe a rovnako doložil prvú stranu žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody

vo výške 4.800 eur, ktorá bola doručená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dňa
26.4.2013. Uviedol, že obsah žiadosti je totožný so znením žalobného návrhu.

4. Súd prvej inštancie z predložených písomností žalobcami zistil tento skutkový stav veci:

4.1. Zo zápisu z obhliadky miesta stavby „Oplotenie“ z 11.6. 2009 vykonanej na základe oznámenia
stavebníka Y. H. vyplýva konštatovanie, že časť oplotenia je odstránená z parcely č. 5510/1, 6400,
6399, 6406, zápisnica je podpísaná J.. T., J.. S..4.2. Rozhodnutím Mesta Prievidza č.s.p. 2.4.2. - 06-2010-2008 zo dňa 19.6. 2009 mesto ako
stavebný úrad rozhodol o tom, že K. V., Y. V., Z. A., J.. R. M., Q. M. nie sú účastníkmi konania
vedeného podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“ na pozemku

parcele č. 6392 v k.ú. Prievidza. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z miestneho šetrenia zo
dňa 11.6. 2009 vyplýva zistenie, že došlo stavebníkom k odstráneniu stavby oplotenia na parceliach
5510/1, 6400, 6399, 6406 k.ú. Prievidza. V ďalšom konaní sa bude stavebný úrad zaoberať len
časťou stavby, ktorá sa nachádza na parcele č. 6392 vo vlastníctve stavebníka Y. H.. Vzhľadom
k tomu, že uvedené osoby nie sú stavebným konaním dotknuté.

4.3. Listom zo dňa 29.7. 2009 žiadali K. V. a spol. stavebný úrad o doručenie rozhodnutia z
19.3. 2009 a zápisnice v súvislosti s ilegálnou stavbou betónového múrika z 11.6. 2009, na ktoré
šetrenie neboli pozvaní. Z pripojeného rozhodnutia KSÚ Trenčín zo dňa 3.2.2009 vyplýva, že krajský
stavebný úrad zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým rozhodol zo dňa 12.6.
2008 pod č.s. 2.4.3. -06-2010-2008 o nariadení odstránenia stavby oplotenia nachádzajúceho

sa na označených pozemkoch z dôvodu porušenia viacerých zákonných ustanovení. Z priloženého
rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 19.3. 2009 vyplýva, že stavebník bol vyzvaný na
doloženie dokladov - parciel, na ktorých sa stavba oplotenia nachádza, kópiu katastrálnej mapy,
doplnenie projektovej dokumentácie a za tým účelom sa stavebné konanie prerušuje.

4.4. Listom z 28.9. 2009 odstupuje Mesto Prievidza Krajskému stavebného úradu Trenčín odvolanie
spolu so spisovým materiálom proti rozhodnutiu o vylúčení účastníkov konania - konanie o dodatočnom
povolení stavby „Oplotenie“ stavebníka Y. H..

4.5. Listom z 13.1.2010 OP Prievidza K. V. a spol. odpovedá OP v Prievidzi na podnet pre nečinnosť,

resp. prieťahy v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 2.4.3 -06-2010 z 19.6. 2009. Voči
rozhodnutiu bolo dňa 29.7. 2009 podané odvolanie, stavebný úrad následne postupoval v zmysle
zákona č.71/1976Zb.osprávnomkonaníaupovedomilúčastníkov oodvolaníavyzval ichkvyjadreniu.
Dňa 28.9.2009 odstúpil celý spisový materiál Krajskému úradu v Trenčíne, tento bol doručený dňa
13.10.2009. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany Mesta Prievidza nezákonnosť spočívajúca v

nečinnosti už bola odstránená, pretože odvolanie spolu so spisom bolo zaslané na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu.

4.6. Sťažnosťou z 3.6.2011 sťažovatelia K. V. a spol. podávajú Mestu Prievidza sťažnosť na J..
W. S., vedúceho oddelenia stavebného poriadku, ktorú odôvodňujú množstvom porušenia zákonov,

nesprávnymi úradnými postupmi, neefektívnym postupom v stavebnom konaní, jeho prístupy 7 rokov
privádzali občanov do zúfalstva a spôsobili potrebu poukazovať na nedostatky, porušenia zákona
stovkami hodín. Bolo vydaných 15 nezákonných rozhodnutí, plných chýb a nedostatkov a podobne.

4.7. Žiadosťou z 26.11.2011 žiadajú K. V. a spol. Mesto Prievidza o informáciu o ďalšom riešení veci

ilegálnej stavby betónového múrika, keď dňa 28.5. 2009 Y. H. zbúral časť múrika bez toho, aby
mu to bolo nariadené, ide o priestupok, neodstránil základy stavby, tieto vytvárajú ďalšie problémy,
zadržiavajú priesakové vody, sú nabetónované na základy domu č. 48.

4.8. Listom z 9.3. 2012 účastníci stavebného konania K. V. a spol. žiadajú OP v Prievidzi o odstránenie

nezákonnosti, keď uvádzajú, že v priebehu doby konania o odstránenie stavby betónového múrika
boli vytvorené enormné problémy, produkovali sa prieťahy, porušovali sa predpisy a zákon. Nebol
vypracovaný geometrický plán a podobne. Neskôr stavebník odstránil len časť stavby, základy stavby
osadenéajnacudzompozemku všakponechal. Naprípisydoručenémestu, totonereaguje adekvátne,
pričom ako stavebný úrad je povinný nariadiť odstránenie celej stavby.

4.9. Žiadosťou z 24.9.2012 žiadajú žalobcovia Mesto Prievidza, odbor stavebného poriadku o
informáciu kedysanariadiodstránenie časti betónovéhomúrika,ktoránebolaodstránená,atozákladov
stavby.

4.10. Listom z 31.7.2012 K. V. a spol. podávajú na KP Trenčín odvolanie proti spôsobu a záverom
riešenia podnetu zo dňa 9.3.2012 Okresnou prokuratúrou v Prievidzi.4.11. Upovedomením z 6.8. 2012 OP v Prievidzi oznamuje K. V. a spol., že o ich odvolaní ich
vyrozumie netrestné oddelenie KP v Prievidzi, pretože je ho potrebné považovať za opakovaný
podnet smerujúci proti vybaveniu veci z 19.7. 2012 pod sp. zn. Pd 22/12-24.

4.12. Listom KP Trenčín zo dňa 11.9. 2012 oznamuje Krajská prokuratúra Trenčín žalobcovi v 1/
rade, že Okresná prokuratúra v Prievidzi odložila podnet vo veci postupu Mesta Prievidza v konaní o
dodatočnom povolení stavby betónového múrika predčasne a vo veci je potrebné ďalej pokračovať.

4.13. Listom z 23.11. 2012 Mesto Prievidza ako orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a
krajiny oznamuje stavebnému úradu, že stavbou betónového múrika, resp. odstránenia bez základov
a neodstránenia severnej časti múrika nie sú dotknuté záujmy mesta.

4.14. Listom z 28.11.2012 Mesto Prievidza odpovedá na žiadosť o výkon štátneho stavebného dohľadu
tak, že pri miestnom zisťovaní sa konštatovalo, že betónový múrik je z pozemkov a aj parcely č.

6406 k.ú. Prievidza odstránený, podľa Polohopisného plánu sa pôvodný múrik nenachádzal na
parcele č. 6406 a materiálový zvyšok odstránenej stavby sa nachádza na pozemkoch 6399 a 5510/1.
Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj predchádzajúcim rozhodnutím Krajského stavebného úradu
zo dňa 9.12. 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Prievidza zo dňa 19.6. 2009, a
ktorým rozhodnutím boli K. V. a spol. vylúčení ako účastníci stavebného konania. V prípade tvrdenia,

že materiálový zvyšok spôsobuje problémy sťažovateľom, je možné, aby si uplatnili svoje nároky
na príslušnom súde.

4.15. Listom Mesta Prievidza z 29.11. 2012 odpovedá mesto účastníkom stavebného konania, že
dňa 20.11. 2012 bol vykonaný štátny stavebný dohľad z podnetu OP v Prievidzi vo veci odstránenia

časti stavby betónového múrika v k.ú. Prievidza , parcela č. 5510/1, 6400, 6349, 6406, ktorého sa
zúčastnili označené osoby. Za mesto J.. W. S. oboznámil prítomných s dôvodom výkonu štátneho
stavebného dohľadu na výzvu OP v Prievidzi, pričom došlo k doplneniu pôvodnej zápisnice zo
šetrenia z 11.6. 2009, všetci prítomní nemali k zápisnici zo dňa 20.11. 2012 žiadne výhrady.

4.16. Sťažnosťou z 4.2. 2013 sťažovatelia K. V. a spol., podávajú opäť sťažnosť na J.. S. Mestu
Prievidza, poukazujú na zmätočné zápisnice, porušenia predpisov, zmätočné rozhodnutia plné chýb,
pričom nesúhlasia ani s odpoveďou na prvú sťažnosť.
4.18. Žiadosťou o informáciu z 16.2. 2013 doručenú Mestskému úradu Prievidza dňa 13.2. 2013
žiadajú K. V. a spol. oddelenie stavebného poriadku Mesta Prievidza informáciu, prečo im nebola

doručená zápisnica zo šetrenia z 20.11. 2012, vydávané listiny žiadajú upraviť o tvrdenie, že stavba
múrika je i na parcele č. 6406, upraviť označenie „zbytkového materiálu“ betónového múrika, preto
žiadajú o reálne riešenie a nie o formálny prístup k veci.

4.17. Žiadosťou o informáciu z 18.2.2013 žiadali žalobcovia Mesto Prievidza, oddelenie stavebného

poriadku o informáciu aké sankcie budú voči stavebníkovi vyvodené v súvislosti s nerešpektovaním
povinnosti dodať príslušné doklady k tejto stavby na základe rozhodnutia mesta z 19.3. 2009.

4.18. Sťažnosťou na J.. S. z 17.6.2013 sťažovatelia K. V. a spol. podávajú Mestu Prievidza opäť
sťažnosť na riešenie predchádzajúcej sťažnosti, ktorý postup nepovažujú za zákonný, ide o

byrokratický prístup, pričom v sťažnosti poukazuje aj na konanie týkajúce sa stavby garáže a skladu.

4.19. Žiadosťou z 5.8.2013 žiadajú sťažovatelia opäť o informácie k riešeniu predchádzajúcich sťažností
na J.. S., na jeho nesprávne úradné postupy, prieťahy a podobne, pričom nedostali žiadnu relevantnú
odpoveď.

4.20. Z pripojených spisov OS Prievidza vyplýva, že žalobcovia viedli v súvislosti so stavbou
betónového múrika viacero súdnych konaní. Vo veci 9C 110/2011 uplatňovali nárok na náhradu
škody taktiež voči žalovanému žalobou zo dňa 11.7.2011, pričom konanie bolo zastavené uznesením
z 11.12. 2013. Vo veci 17C 124/2011 sa domáhal voči Y. H. obnovy konania vo veci 10C

150/2006, pričom návrh žalobcov na obnovu konania bol zamietnutý uznesením zo dňa 22.8. 2012,
právoplatným 9.4. 2013 v spojitosti s uznesením KS TN 17Co 401/2012 zo dňa 21.2. 2013.
Obdobnému nároku sa domáhali aj vo veci vedenej pod sp. zn. 16C 144/2011, pričom aj v tejto veci
bol návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10C 150/2006 zamietnutý. Vo veci 12C108/2012 sa domáhali okrem iného i žalobcovia voči žalovanému náhrady škody žalobou podanou
4.7. 2012, pričom nárok sa okrem iného týkal aj betónového múrika, konanie vo veci bolo zastavené
v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením z 1.7. 2013. Konania vo veci 16C 111/2007 a 5C 53/2011

sa netýkalo stavby betónového múrika.

5. Žalobcovia v prehľade rozhodnutí vydaných Mestom Prievidza k ilegálnej stavbe Betónový
múrik uvádzajú chronologicky jednotlivé rozhodnutia od 6.8.2003 do 19.6.2009, ktoré hodnotia ako
nezákonné, chybné a nepresné. Permanentne sa zo strany štátnej správy produkovali prieťahy a to

neúmerne dlhé, na ktoré museli účastníci konania ako aj prokuratúra poukazovať a riešenie a ďalšie
konania urgovať, na žiadosti bolo odpovedané vyhýbavo, formálne, aj KSÚ Trenčín kritizuje a
poukazujenanesprávneúradnépostupy,nekvalifikovanéanepreskúmateľné rozhodnutia,bezsprávnej
identifikácie polohy stavby. Na uvedené upozorňovala aj OP v Prievidzi, nebol spoľahlivo zistený
skutkový stav. Takýmto sústavným neodborným prístupom vznikali účastníkom konania veľké časové
zaťaženia, stresy, finančné náklady, materiálne škody, škody na životnom prostredí. V následnom

prehľade poukazujú žalobcovia na prístup stavebného úradu k stavebníkovi stavieb, keď stavebník
sa nedostavil na konanie k stavbe betónový múrik, nedostavil sa na konanie zabezpečovacích
prác, nedodal doklady požadované stavebným úradom, ignoroval rozhodnutie mesta a neodstránil
nebezpečný kábel a podobne. Ďalej preukazuje skutočnosť, že stavba Betónový múrik bola situovaná
aj na parcele č. 6406 prehľadom rozhodnutí Mesta Prievidza, listami a zápisnicami v priebehu

stavebného konania. V odpovedi na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe v podaní zo dňa 6.3.
2015 poukazujú na nekompetentný prístup žalovaného k veci, vyjadruje sa mimo podstaty veci, kryje
chyby úradníkov a enormné a dlhodobé porušovanie predpisov. Aj KSÚ Trenčín zaujal stanovisko k
rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 19.6.2009 s tým, že jeho vyjadrenia sú rozporné, poukázal
na prístup Ing. K. k riešeniu otázky odstránenia stavby, čo malo za následok neoprávnené vylúčenie

žalobcov z konania. Žalovaný nezaujíma stanovisko k zmätočnej zápisnici z 11.6.2009, na ktorú boli
nútení poukazovať náročnými postupmi a analýzami na štátne orgány, prokuratúru, zápisnicu museli
opakovať po troch rokoch od prieťahov. Žalovaný nereaguje ani na ďalšie nezákonnosti a zmätočnosti,
pričom ide o presné, konkrétne poukazy na nedostatky podložené dôkazmi. Nárok 7.200 eur pozostáva
zo 4.800 eur v súvislosti s riešením odstránenia časti ilegálnej stavby betónového múrika a 2.400 eur v

súvislosti s nesprávnymi úradnými postupmi pri sťažnostiach na nedostatky v konaní.

6. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona,
po zhodnotení vykonaného dokazovania a rešpektujúc aj zásadu kontradiktórnosti predmetného
sporového konania / čl. 8 CSP, § 185 ods. 2 CSP/, súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.

Žalobcovia uplatnili v konaní nárok na majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 17
ods. 1, 2 citovaného zákona v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu - Mesta
Prievidza v súvislosti s prebiehajúcim stavebným konaním o dodatočné povolenie stavby oplotenia,
resp. odstránenie stavby betónového múrika. V zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona,
keďže bola uplatnená škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy - stavebnoprávnej, ktorá

bola prenesená na územnú samosprávu, patrí uvedená pôsobnosť Ministerstvu dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania so sídlom v
Bratislave. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Žalobcovia uplatnili svoj nárok aj podaním žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, pričom tvrdili, že túto
žiadosť podali dvoma podaniami, a to zo dňa 26.4. 2013, v ktorej uplatnili sumu 4.800,- eur a dňa

3.11. 2011, kde uplatnili sumu 6.000 eur. Žalovaný na uvedenú žiadosť odpovedal listom z 16.9. 2013
tak, že žiadosti nevyhovel. V zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona sa preto žalobcovia obrátili so
svojim nárokom na náhradu škody na súd.

7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa prekážky v konaní res iudicata s poukazom na

rozsudok OS Prievidza sp. zn. 9C 103/2008 zo dňa 19.3.2010, súd po oboznámení sa s obsahom
rozsudku zistil, že o túto prekážku v konaní nejde. Vo veci vedenej pod sp. zn. 9C 103/2008 súd konal
o namietanom postupe Mesta Prievidza ako stavebného úradu v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného
zákona vo veci stavby Oplotenia stavebníka Y. H. v časovom období od augusta 2003 do 7.1.2010, čo
vyplýva zodôvodňujúcejčasti citovanéhorozsudku,pričom sakonštatujestav stavebnéhokonaniakeď

KSU Trenčín ako druhostupňový stavebný úrad potvrdil dňa 19.12. 2009 rozhodnutie stavebného
úradu z19.6.2009,ktorýmbolo určené,že žalobcovia niesúúčastníkmistavebnéhokonania. Napriek
uvedenému je však zrejmé, že žalobcovia postup stavebného úradu v predmetnom konaní od júna
2009 nenamietali a nároky z neho neuplatňovali ani v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku aani v samotnej žalobe pretože žalobu podávali v roku 2008, teda preukázateľne pred júnom
2009. Nakoniec ani súdom poskytnuté odškodnenie vzhľadom na spôsob výpočtu priznanej škody
evidentne nezohľadňoval postup alebo nečinnosť mesta ako stavebného úradu od júna 2009, teda od

doby, ktorá bola predmetom tohto konania. Súd preto uzavrel, že nejde o prekážku veci rozsúdenej,
pretože nároky žalobcov nanáhraduškody znesprávnehoúradnéhopostupu príslušného stavebného
úradu vo veci stavebného povolenia alebo odstránenia stavby betónového múrika od júna 2009
neboli predmetom žiadneho iného súdneho konania. Vec preto prejednal po vecnej stránke v celom
rozsahu.

8. Podstata namietaného nesprávneho úradného postupu podľa žalobcov spočívala v tom, že
Mesto Prievidza ako stavebný úrad v priebehu stavebného konania týkajúceho sa odstránenia stavby
betónového múrika stavebníka Y. H. postupoval nezákonne a nesprávne, pričom tieto nesprávne
postupy ohraničili časovým obdobím od 11.6.2009 doteraz. Najpodstatnejšie námietky sa týkali postupu
stavebného úradu, keď žalobcov nepozval na šetrenie dňa 11.6.2009, vyhotovil nezákonnú zápisnicu,

nereagoval na ich podnety a museli svoju situáciu v stavebnom konaní ako dotknuté subjekty riešiť
cestou okresnej a krajskej prokuratúry, v stavebnom konaní vznikli prieťahy v dôsledku toho, že konanie
sa muselo opakovať a podobne. Podľa žalobcov dlhodobým neriešením ich situácie, nereagovaním
na ich žiadosti, námietky napriek opakovaným podaním im vznikla nemajetková ujma spočívajúca
vo veľkej časovej záťaži formulovaním a poukazovaním na nesprávne úradné postupy, nečinnosť,

spracovávanie materiálov a podobne. V zásade súd udáva, keďže tvrdená nemajetková ujma bola
žalobcami ohraničovaná predovšetkým od júna 2009, že podriadil posúdenie namietaného úradného
postupu a samotný nárok na nemajetkovú ujmu za dobu do 31.12. 2012 zákonu č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
do 31.12. 2012 a následne zákonu v aktuálnom platnom znení.

9. Vo všeobecnosti možno povedať, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v súlade s citovaným zákonom je predovšetkým existencia nesprávneho
úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou. V nadväznosti na výklad podávaný právnou

teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané
v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou
je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami
vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné

vady v spôsobe vedenia konania. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia i tie prípady vzniku škôd,
ktorévznikliinouakorozhodovacoučinnosťou.Rozhodovanieonáhradeškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou
škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré
viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej

zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej
udalosti,tedaakjedoložené,ženebyťškodovejudalosti,nedošlobykuškode.Nesprávnypostuporgánu
štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

10. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo povinnosťou žalobcov preukázať existenciu nesprávneho

úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou. Žalobcovia nepreukázali existenciu takého
nezákonného úradného postupu Mesta Prievidza ako stavebného úradu od 11.6.2009 a ďalej, ktorá
by bola žalobcom spôsobila majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. V namietanom stavebnom konaní
je právne významné to, že rozhodnutím Mesta Prievidza č.s. 2.4.2.-06 - 2010, 2.4.3. -06-627-2009

zo dňa 19.6.2009 bolo rozhodnuté o tom, že okrem iného aj žalobcovia J.. R. M., E.., Q. M. nie
sú účastníkmi stavebného konania vedeného podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení
stavby „Oplotenie“ na pozemku parcele č. 6392 k.ú. Prievidza. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že
stavebník sám dňa 28.5.2009 oznámil, že stavbu oplotenia odstránil. Uvedené preveril stavebný úrad
sám dňa 11.6.2009 s vyhotovením fotodokumentácie a zápisu. V ďalšom konaní sa stavebný úrad

mal zaoberať len stavbou na parcele č. 6392 vo vlastníctve stavebníka. Keďže došlo k odstráneniu
stavby z parciel okrem iných aj parcely č. 6406 stavebný úrad uzavrel, že v zmysle § 97 s použitím §
57 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom do 31.12.
2009 uvedené osoby už nemajú zákonné postavenie účastníkov konania vo veci dodatočnéhopovolenia stavby Oplotenia na parcele č. 6392. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ak dňa 28.5.2009
mesto ako stavebný úrad disponovalo informáciou o odstránení stavby a uvedené si v rámci miestneho
šetrenia dňa 11.6.2009 overilo, nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práv a záujmov žalobcov, ktorí

momentom odstránenia stavby oplotenia stratili postavenie účastníka stavebného konania a uvedené
rozhodnutie bolo len deklaratórnym rozhodnutím stavebného úradu. Preto ani stručne vyhotovená
zápisnica z11.6.2009vspojitostisnáslednýmvylúčením žalobcovakoúčastníkovstavebnéhokonania/
osem dníodmiestnehošetrenia/ nemohla znamenaťnesprávnyúradnýpostupvneprospechžalobcov.
Stavebný úrad uzavrel, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkom stavebného

konania sú len osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám na nich
vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak je súčasne naplnená zákonná podmienka, že ich právo
k pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Súd sa stotožňuje so
záverom stavebného úradu, že v následnom konaní o dodatočnom povolení časti neodstránenej
stavby umiestnenej na pozemku parcele č. 6392 k.ú. Prievidza nemôžu byť prípadným rozhodnutím o
dodatočnom povolení časti stavby priamo dotknuté práva žalobcov ako práva k susediacim pozemkom

a stavbám na nich. Užívanie susediacich nehnuteľností na určený účel existujúca stavba umiestnená
na pozemku parcele č. 6392 v k.ú. Prievidza žiadnym spôsobom neobmedzuje. Všetky následné
žiadosti, sťažnosti a námietky žalobcov sa týkali stavby betónového múrika, ktorú označujú ako stavbu
naďalej aj na parcele č. 6406, pretože neboli odstránené základy stavby. Tak v stavebnom konaní ako
aj v tomto súdnom konaní však žalobcovia nepreukázali, že skutočne neodstránené základy múrika

sú naďalej zabudované na ich pozemku parcele č. 6406, čím by boli zrejme podľa žalobcov dotknuté
ich práva. Pokiaľ stavebný úrad uzavrel, že z hľadiska stavebnotechnického došlo k odstráneniu
stavby v roku 2009 a predmetom stavebného konania ďalej ani nebolo odstránenie stavby alebo jej
časti, nemožno vyčítať stavebnému úradu žiadny nesprávny úradný postup. Všetky žiadosti a podnety
žalobcov podávané aj na iné orgány prokuratúry v konečnom dôsledku vždy potvrdili záver stavebného

úradu, že došlo k odstráneniu stavby a následne k preukázaniu, že betónový múrik na parcele č.
6406 ani osadený nebol. Časový úsek, ktorý ubehol od vydania rozhodnutia zo dňa 19.6. 2009
do predloženia veci druhostupňovému úradu dňa 28.9. 2016 za stavu, že sa odvolanie doručovalo
účastníkom konania, plynula lehota na podanie odvolania, nemožno považovať za nečinnosť, resp.
prieťahy v stavebnom konaní, ktoré by spôsobili majetkovú ujmu žalobcom. Nakoniec druhostupňový

orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu svojím rozhodnutím sp. zn. KSU - 2009 - 763
- 3421 -3/Kn zo dňa 19.12.2009 a právoplatnosť tohto rozhodnutia nebola zmenená ani následným
súdnym konaním, toto rozhodnutie nebolo zrušené ako nezákonné, preto je záväzné pre všetkých
zúčastnených a je ním viazaný aj súd pri svojom rozhodovaní. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie
žalobcov, že boli protizákonne vylúčení z konania je len ich subjektívnym tvrdením, a preto im podľa

názoru súdu ako „neúčastníkom“ stavebného konania nemohla vzniknúť žiadna tvrdená nemajetková
ujma, pretože ani prípadná tvrdená nečinnosť a nesprávne postupy v stavebnom konaní sa ich už
nemohli nijako dotýkať. Pokiaľ ide o následné miestne šetrenie dňa 20.11.2012 týkajúce sa štátneho
stavebného dohľadu vo veci odstránenia betónového múrika, nešlo o oneskorený postup stavebného
úradu vo veci stavebného konania, ale o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z podnetu orgánov

prokuratúry, ktoré riešili podnety a sťažnosti žalobcov. Preto ani zápisnica z 20.11.2012 nemohla byť
tzv. trojročným prieťahom v stavebnom konaní ako nesprávne tvrdia žalobcovia. Uvedené skutočnosti
jednoznačne vyplývajú aj z odpovede žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody z 16.9. 2013, kde je podrobne uvedený aj chronologický postup úradu a aj výkonu
štátneho stavebného dozoru dňom 20.11. 2012. Práve pri tomto šetrení bolo zistené, že pôvodný

múrik sa nachádzal na pozemkoch č. 6399, 5510/1, 6400 k.ú. Prievidza a bolo zistené, že sa
nenachádzal na pozemku parcele č. 6406 k.ú. Prievidza a ani materiálový zvyšok odstránenej časti
sa nenachádza na tejto parcele. Vo vzťahu k početným námietkam, žiadostiam o riešenie veci nebol
preto povinný a ani oprávnený stavebný úrad začať konanie o odstránenie zvyšku stavby v zmysle
§ 88 stavebného zákona, pretože nebol pre to naplnený ani jeden zákonný predpoklad. Uvedené

podporuje i to, že ani následne správne orgány, orgány prokuratúry a ani v rámci správneho súdnictva
súdy nevyslovili žiadnu nezákonnosť postupu stavebného úradu a nebolo zrušené pre nezákonnosť
žiadne rozhodnutie stavebného úradu počnúc júnom 2009. Žalobcovia preto podľa názoru súdu
nepreukázali žiadny nesprávny úradný postup v namietanom stavebnom konaní.

11. Okrem toho súd prvého stupňa zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali existenciu
žiadnej škody a ani nemajetkovej ujmy, pretože všeobecné tvrdenia o tom, že im vznikla veľká
časová a finančná záťaž, boli súdne nútení poukazovať na nečinnosť, nesprávne úradné postupy a
podobne, sú len ich subjektívnym vnímaním stavu veci a vyjadrením ich nespokojnosti. Žalobcoviak tvrdenej škode a nemajetkovej ujme nepredložili žiadne doklady, ktorými by bolo možné existenciu
týchto nárokov hodnoverne preukázať a predovšetkým posúdiť príčinnú súvislosť medzi namietaným
úradným postupom a vznikom tejto škody alebo nemajetkovej ujmy.

12. Vo všeobecnosti súd ešte udáva, že doba stavebného konania, ktorú namietajú žalobcovia
od mesiaca júna 2009 v podstate pre žalobcov skončila v decembri 2009, kedy nebolo
vyhovené podanému odvolaniu voči rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcov zo stavebného
konania. Následne pokračovalo stavebné konanie už len so stavebníkom a bolo ukončené vydaním

dodatočného stavebného povolenia tak , ako konštatuje žalovaný vo svojej odpovedi k žiadosti
žalobcov. Predchádzajúca dĺžka stavebného konania a tým i postup stavebného úradu už nebol
predmetom tohto súdneho konania, preto sa súd ňou ani nezaoberal. Účelom stavebného konania
nemôže byť povinnosť zaoberať sa v stavebnom konaní nepodloženými tvrdeniami iných osôb ako
účastníkov konania, keď tieto osoby svoje tvrdenia o tom, že základy betónového múrika zasahujú do
ich parcely nikdy nepreukázali. /napr. geometrickým plánom, polohopisným plánom a podobne/.

13. Ani z iných súdnych konaní predovšetkým vo veci 9C 103/2008, 7C 66/2011, ktoré sa týkali iných
nárokov žalobcov, súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav
v tejto veci.

14. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti
s § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaný a vedľajší účastník, avšak náhradu trov konania
neuplatnili v celom priebehu konania, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie .

Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia . Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva majetková i
nemajetková ujma . Nemajetkovú ujma vyplýva z nesprávnych postupov a nečinnosti, pričom zasahuje
do sféry osobnostnej, emocionálnej, citovej. Ilegálna stavba bola postavená aj na parc. č. 6406, ktorá
je vo vlastníctve žalobcov. Stavebný úrad riešil odstránenie múrika z pozemku žalobcov 15 rokov.

Žalobcovia predložili zápisnicu stavebného úradu zo dňa 11.6.2009, na základe ktorej bolo vydané
nezákonné rozhodnutie . Na predmetné konanie žalobcovia neboli predvolaní s odôvodnením, že nie
sú účastníci konania . Z obhliadky mesta zo dňa 11.6.2009 vyplýva, že časť stavby bola odstránená aj z
parcely č. 6406. Súd prvej inštancie konštatuje v bode 6.3 rozhodnutia nesprávny úradný postup , tento
však nevyhodnotil , rovnako ako postupy v bode IV. Nie správny záver súd , že žalobcovia v konaní

nepreukázali, že základy stavby nie sú odstránené ako i skutočnosť pri šetrení dňa 20.11.2012 bolo
zistené, že sa pôvodný múrik na parc. č. 6406 nenachádzal. V zápisnici zo dňa 20.11.2012 sa konštatuje,
že základy zostali na parc. č. 6406. Namietali zmätočnosť rozhodnutia ako i ignorovanie dôkazov. V
dôsledku nesprávnych úradných postupov a nečinnosti sú žalobcovia vystavení stresom, bezmocnosti,
ponižovaniu .

16. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že súd prvej inštancie v
rozhodnutí posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z listinných dôkazov zistil , že Mesto Prievidza ako stavebný

úrad konal vo veci dodatočného stavebného povolenia pre stavbu oplotenia na pozemku č. 6392 v k.ú.
Prievidza . Stavebník, sused, postavil oplotenie aj na pozemkoch žalobcov, ale predmetnú časť oplotenia
zbúral pred začatím stavebného konania. Rozhodnutím Mesta Prievidza č. 2.4.2-06-2010-2008 zo
dňa 19.6.2009 bolo rozhodnuté, že žalobcovia nie sú účastníkmi stavebného konania. Rozhodnutie
bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trenčín č. KSU-2009-763-3421-3/Kn zo dňa

19.12.2009. Predmetom stavebného konania bolo udelenie dodatočného stavebného povolenia pre
stavbu oplotenia, ktorá v dobe konania stála a stavebný úrad nevydával žiadne povolenie pre zvyšky
zbúraného múrika. Predmetné rozhodnutie nebolo zrušené a preto je správne a záväzné.

17. Vedľajší účastník na strane žalovaného k písomne podanému odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v

plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súd prvej inštancie potvrdil.18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/

v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

19. Odvolatelia namietali nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie / § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/.

20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP / súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam/ spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania , dôsledkom čoho je , že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť , zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere , že žalobcovia
uplatnili svoj nárok na majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu namietajúc nesprávny úradný postup

Mesta Prievidza ako stavebného úradu v priebehu stavebného konania týkajúceho sa odstránenia
stavby betónového múrika Otta Fábrika v období od 11.6.2009. Žalobcovia však v priebehu konania
nepreukázali existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou . Rozhodnutím Mesta Prievidza
č.s.2.4.2.-06-2010, 2.4.3.-06-627-2009 zo dňa 19.6.2009 bolo rozhodnuté, že žalobcovia nie sú

účastníkmi stavebného konania v zmysle ust. § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení
stavby „ Oplotenie na pozemku parcele č. 6392 k. ú. Prievidza. Predmetné rozhodnutie bolo
potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu 2009-763-3421-3/Kn zo dňa 19.12.2009. Toto
rozhodnutie nebolo zrušené ako nezákonné. Pokiaľ boli žalobcovia vylúčení z konania , nemohla im ako
neúčastníkom stavebného konania vzniknúť tvrdená nemajetkovú ujma . Rovnako nešlo o oneskorený

postup stavebného úradu vo veci stavebného konania , ale o vykonanie štátneho stavebného dohľadu .
Štátny stavebný dozor zistil, že sporný múrik sa nenachádzal na pozemku parcele č. 6406 k.ú.
Prievidza aanimateriálovýzvyšokodstránenejčastisanenachádzalnatejtoparcele.Záveromsúdprvej
inštancie uzavrel, že žalobcovia nepreukázali existenciu žiadnej škody a ani nemajetkovej ujmy, nakoľko
všeobecné tvrdenia o tom, že im vznikla veľká časová a finančná záťaž , boli súdne nútení poukazovať

na nečinnosť, nesprávne úradné postupy sú len ich subjektívnym vnímaním, na preukázanie svojich
tvrdení nepredložili žiadne doklady. Doba stavebného konania, ktorú namietali žalobcovia od mesiaca
jún 2009 skončila v decembri 2009, kedy boli žalobcovia vylúčení zo stavebného konania, a následne
stavebné konanie pokračovalo už len so stavebníkom.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

24. Odvolacie námietky žalobcov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom

prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z
akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky žalobcov , uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu

napadnutého rozsudku. Žalobcovia poukázali na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP, tieto však riadne neodôvodnili , odvolacie dôvody nešpecifikovali .25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i k odvolacím
námietkam žalobcov uvádza nasledovné:

26. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že doba stavebného konania, ktorú namietali žalobcovia
od mesiaca júna 2009 v podstate pre žalobcov skončila v decembri 2009, kedy nebolo
vyhovené podanému odvolaniu voči rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcov zo stavebného
konania. Následne pokračovalo stavebné konanie už len so stavebníkom a bolo ukončené vydaním
dodatočného stavebného povolenia tak, ako to konštatuje žalovaný vo svojej odpovedi k žiadosti

žalobcov. Účelom stavebného konania nemôže byť povinnosť zaoberať sa v stavebnom konaní
nepodloženými tvrdeniami iných osôb ako účastníkov konania, keď tieto osoby svoje tvrdenia o tom,
že základy betónového múrika zasahujú do ich parcely nikdy nepreukázali. /napr. geometrickým
plánom, polohopisným plánom a podobne/. Žalobcovia nepreukázali nesprávny úradný postup
správneho orgánu , keď rozhodnutím Mesta Prievidza č.s. 2.4.2-06-2010, 2.4.3.-06-627-2009 zo dňa
19.6.2009 bolo rozhodnuté, že žalobcovia nie sú účastníkmi stavebného konania poukazom na ust. §

88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby“ oplotenie ! na pozemku parcele č . 6392 pre k.ú.
Prievidza. Napadnuté rozhodnutie potvrdil Krajský stavebný úrad , sp. zn. KSU-2009- 763-3421-3/Kn zo
dňa 19.12.2009 a právoplatnosť tohto rozhodnutia nebola zmenená ani následným súdnym konaním,
toto rozhodnutie nebolo zrušené akonezákonné,preto jezáväznépre všetkých zúčastnenýchajením
viazaný aj súd pri svojom rozhodovaní. Stavebník dňa 28.5.2009 oznámil, že stavbu oplotenia odstránil,

preto stavebný úrad konal len so stavebníkom ako účastníkom stavebného konania. Žalobcovia nemajú
postavenie účastníkov stavebného konania a preto nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do ich práv a
záujmov. Rovnako ani zápisnica vyhotovená dňa 11.6.2009 z miestneho šetrenia nemohla znamenať
nesprávny úradný postup . Stavebný úrad v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona uzavrel,
že žalobcovia nie sú účastníkmi stavebného konania. Účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré

majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb , ak je súčasne splnená zákonná podmienka, že ich právo k pozemkom a stavbám môže byť
stavebným povolením priamo dotknuté, čo v danom prípade splnené nebolo. Všetky sťažnosti, žiadosti
a námietky žalobcov sa týkali stavby betónového múrika, ktorú aj naďalej označili na parcele č. 6406,
pretože neboli odstránené základy stavby. Tieto tvrdené skutočnosti žalobcovia nepreukázali . Rovnako

nie je možné považovať za nesprávny úradný postup nečinnosť správneho orgánu a to od vydania
prvostupňového orgánu dňa 19.6.2009 do rozhodnutia druhostupňového orgánu dňa 19.12.2009.

27. Pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (nezákonným
rozhodnutím) a vznikom žalobcami tvrdenej škody je rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť

pôsobenia konkrétnej príčiny; v danom prípade vydanie rozhodnutia stavebného úradu na konkrétny
následok, ktorým bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ako i o určení , že žalobcovia
nie sú účastníkmi stavebného konania ; bolo teda potrebné posúdiť, či vznikla žalobcom škoda ako
bezprostredný následok vydaného rozhodnutia.

28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom stavebného
úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade ktorej
musia byť súčasné splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody alebo nemajetkovej ujmy, 2/
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou(ujmou)

a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Existencia príčinnej súvislosti je
nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí
ísť o priamu; a nielen sprostredkovanú; príčinu vzniku škody. Ak by totiž príčinou vzniku škody bola

iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu by nenastala. Priamosť pôsobenia príčiny na následok
znamená, že príčina priamo (bezprostredne)predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny a
následku musí byť preto priamy, bezprostredný.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovia len tvrdili, že

im vznikla nemajetková ujma spočívajúca vo veľkej časovej záťaži formulovaním a poukazovaním na
nesprávne úradné postupy, nečinnosť , spracovávanie materiálov, keď stavený úrad nereagoval na ich
podania a podnety. Na preukázanie svojich tvrdení však v konaní nepredložili žiaden relevantný dôkazna priznanie nemajetkovej ujmy. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôkazné bremeno, bremeno
tvrdenia ako i bremeno preukázania tvrdených skutočností.

30. Podľa ust. § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia
a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením
dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní

neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná

vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena / rozsudok Najvyššieho súdu SR z
15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011/.

32. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako i § 185 CSP, bolo úlohou žalobcov, aby
na preukázanie svojich tvrdení predložili relevantné dôkazy . Žalobcovia v konaní len tvrdili, že im
vznikla škoda a nemajetkovú ujma a to veľká časová a fyzická záťaž, keď boli nútení poukazovať
na nečinnosť , nesprávne úradné postupy. K tvrdenej škode a nemajetkovej ujme nepredložili žiadne

doklady , ktorými by bolo možné existenciu týchto nárokov hodnoverne preukázať. Dôkazné bremeno
možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť žalobcov za výsledok konania. Dôsledkom toho, že
tvrdenie žalobcov nie je preukázané, ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovia

na preukázanie svojich tvrdení nepreložili žiadne relevantné dôkazy.

33. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníplatnomdo31.12.2012,štátzodpovedázaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote , nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci , zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
dopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Právonanáhraduškodyspôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

34. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali nesprávny úradný postup Mesta Prievidza,
stavebnéhoúraduvpriebehustavebnéhokonania,nakoľkovstavebnomkonaníbolostavebnýmúradom
vydané rozhodnutie, ktoré bolo Krajským stavebným úradom potvrdené, pričom rozhodnutie nebolo
zrušené ako nezákonné. Rovnako nie je možné vyhodnotiť postup stavebného úradu ako oneskorený.
Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať prieťahy alebo iný zásah, ktoré v konaní

preukázané neboli . Záverom odvolací súd poukazuje na závery štátneho stavebného dohľadu, ktorý
zistil, že sporný múrik sa na pozemku parc.č. 6406 pre k.ú. Prievidza nenachádza. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalobcovia v konaní nepreukázali nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

35. Ďalšie odvolacie námietky žalobcov preto nie sú dôvodné.

36. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného boli v konaní úspešní. Žalovanému

a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerov hlasov 0:3.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).