Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220793
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614220793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. X.
F. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Lipany,
Sabinovská 65 proti žalovanému: L.O. P., V. G., I. XX, C.: XXX XX XXX, zastúpený JUDr. Ľubomírom
Murínom, bytom v Levoči, Ovocinárska 12, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.13C/238/2015-109zodňa21.marca
2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II.Priznáva žalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mu sumu 7.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 27.000,- eur od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 7.000,- eur od 06.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 15.12.2014, ktorou žalobca
po úprave žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.000,- eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 27.000,- eur od 01.07.2013 do 04.09.2013 a s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 06.09.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

3. Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný mu nezaplatil v plnej výške kúpnu cenu z
kúpnopredajnej zmluvy, titulom predaja autobusu značky X., W.: G. XXX R., nakoľko z kúpnej ceny vo
výške 30.000,- eur mu žalovaný doposiaľ zaplatil dňa 26.04.2013 sumu 3.000,- eur a dňa 05.09.2013
sumu 20.000,- eur, na jeho pokusy o urovnanie nereagoval, vyčítal mu skryté vady, servisné opravy
a odmietal zostávajúcu časť kúpnej ceny doplatiť, a to aj napriek tomu, že pri kúpe autobusu bol
upozornený na to, že ide o používané motorové vozidlo, bol informovaný o jeho technickom stave a bola
mu umožnená obhliadka, ako aj skúšobná jazda autobusom a v zmluve prehlásil, že autobus si kupuje

v takom stave, v akom sa ku dňu predaja nachádza.

4. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy titulom predaja
diaľkového autobus značky Volvo.5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 261 ods. 1, 7 až 9 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 262 ods. 1 až 3 ObZ, § 409

ods. 1, 2, § 411, § 417, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 424, § 425 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, § 428 ods. 1
až 3, § 436 ods. 1 až 3, § 437 ods. 1 až 5, § 439 ods. 1 až 4, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 435
ods. 2, § 439 ods. 1, 2 ObZ, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 s odkazom na ust. § 137 písm. a),
§ 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

6. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že obe strany sporu sú
označené svojím IČO-m so zreteľom na uzavretú zmluvu, servis autobusu a v čase uzavretia zmluvy
i doposiaľ, obe strany sporu vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti dopravy, čo sám žalovaný
aj potvrdil, že autobus kupoval za účelom podnikania konštatoval, že v danom spore ide o vzťah
obchodnoprávny upravený v Obchodnom zákonníku a preto právne vec súd prvej inštancie posudzoval
v zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka.

7. Uviedol, že v konaní nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy, predmet kúpy, kúpna cena a ani to, že
po prevzatí autobusu žalovaným ho bolo potrebné opravovať.

8. Spornou skutočnosťou v spore bol ale rozsah doplatenia kúpnej ceny a či vady, ktoré sa na autobuse

po uzavretí zmluvy následne prejavili, boli vady skryté a či si v tejto súvislosti strany sporu splnili svoju
notifikačnú povinnosť.

9. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že okrem žalobcom potvrdených súm 3.000,- eur a 20.000,- eur
zaplatil žalobcovi ešte sumu 1.000,- eur v hotovosti, keďže svedkyňa Y. M. túto skutočnosť nepotvrdila

a svedok E. P., ktorý potvrdil, že žalovaný dal žalobcovi k rukám sumu 1.000,- eur je synom žalovaného,
čo súd vyhodnotil ako účelový a nevierohodný dôkaz pri stanovení rozsahu splatenia kúpnej ceny, súd
prvej inštancie vychádzal z dohodnutej ceny 30.000,- eur a doposiaľ zaplatenej kúpnej ceny vo výške
23.000,- eur.

10. K vadám autobusu namietaným žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný súdu
nepreukázal, aby išlo o vady skryté, t.j. také, ktoré autobus mal v čase predaja a najavo vyšli až
následne, aj keď je zrejme, že žalovaný mal náklady spojené s opravou autobusu a že tieto vady
spôsobili, že autobus nie je možné užívať na účel, pre ktorý bol určený, pričom vady neboli uplatnené
zákonným spôsobom a včas. Rovnako žalovaný nepreukázal ani rozsah sumy 6.000,- eur, ktorú žiadal

ako kompenzačnú námietku titulom zľavy kvôli nákladom na opravu, pretože podľa ním predložených
faktúr boli opravy realizované a zaplatené len v sume 4.231,09 eur.

11. V súvislosti s vadami a opravami autobusu súd prvej inštancie uviedol, že bolo nesporne preukázane
v spore, že žalovaný vedel, že ide o 12 ročný autobus, koľko má najazdených kilometrov a preto s

prihliadnutím na tieto okolnosti musel vedieť, že autobus si vyžaduje opravy vyvolané samotným vekom
a používaním. Taktiež zo svedeckej výpovede L. Z. vyplynulo, že žalovanému nedoporučoval autobus
kúpiť,čopotvrdilajsamotnýžalovaný,alenapriektomupredmetnýautobuskúpil,pričomsynžalovaného
ako svedok potvrdil, že zmluvu uzatváral otec, ktorý mal skúsenosti s dopravou a vedel čo robí.

12. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalovaný si autobus prezrel, vykonal s ním skúšobnú jazdu, žalobca
ho informoval o stave autobusu a bola mu odovzdaná servisná knižka, a preto mal súd za to, že žalobca
si svoje povinnosti riadne splnil.

13. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, aby vady autobusu žalobcovi riadne a včas vytýkal bez

zbytočného odkladu po ich zistení, aby žiadal žalobcu o opravu týchto vád, prípadne si uplatnil iný
zákonný nárok, nakoľko v liste zo dňa 06.02.2014 len žalovaný žalobcu informoval o vykonaných
opravách a až v liste zo dňa 09.05.2014 upozorňoval na možnosť uplatnenia si svojich nárokov z vád
v prípade, že nedôjde k mimosúdnej dohode, súd prvej inštancie žalobe o doplatenie zvyšku kúpnej
ceny v celom rozsahu vyhovel.

14. O nároku o náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznalnárok na plnú náhradu trov konania, pričom o konkrétnej výške trov konania rozhodol samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a v dôsledku existencie ďalších iných vád navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
prípadne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu
trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP alebo rozsudok v časti výroku o vyhovení žalobe zmení
tak, že žalovanú sumu 7.000,- eur s príslušenstvom v spojení s vadami vozidla a uplatneným nárokom
na zľavu tovaru vo výške 6.000,- eur (kompenzačná námietka) pomerne zníži a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietne a o trovách konania rozhodne pomerne v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP alebo vysloví,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny, ale
mal za to, že ide o vzťah občianskoprávny, keďže vôľa strán a jej vonkajší prejav smerovala k uzavretiu
zmluvy podľa občianskoprávnej úpravy, pričom spor bol prejednaný v súdnom oddelení „C“ ako vec

občianskoprávna a nie „Cb“, vzťahujúca sa na obchodnoprávne veci. K povahe súkromného práva a s
tým spojenej funkcii zmlúv poukazoval na Nález Ústavného ČR sp.zn. I.ÚS 623/2003 zo dňa 01.01.2009.

17. V podanom odvolaní apeloval na to, že zásadným bodom celého sporu bol nedoplatok kúpnej ceny
za predané vozidlo a vytýkané vady na vozidle zo strany žalovaného, na základe ktorých si žalovaný

uplatnil primeranú zľavu zo zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 7.000,- eur. Uviedol, že v spore si
žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku spočívajúcu v podstatnej časti vynaložených nákladov na
opravu vozidla, ku ktorej došlo krátko po predaji veci, keďže žalobca tvrdil, že žalovaný dobre vedel
o stave vozidla, o jeho veku, vykonal obhliadku spolu so skúšobnou jazdou a o technickom stave bol
informovaný zo servisnej knihy, ktorú žalovanému odovzdal viď čl. 4 zmluvy. Trval na tom, že vady,

ktoré vznikli po prevzatí vozidla sú potvrdené písomnosťami a faktúrami vystavenými autorizovaným
servisom vozidiel značky Volvo a sú dôveryhodným a vysoko odborným dôkazom, ktorý potvrdzuje
prítomnosť vád, ktoré malo vozidlo už v čase prevzatia a nejde o vady, ktoré by sa vyskytli až po prevzatí,
ako následok manipulácie žalovaným, s apelom na ust. § 596 OZ, ktoré ukladalo žalobcovi povinnosť
upozorniť žalovaného na vady predmetu kúpy, t.j. konkrétne vady. Poukazoval na to, že oboznámenie

žalobcom žalovaného s technickým stavom vozidla spočívalo v tvrdení, že do budúcna je nevyhnutné
pravidelné čistenie chladiča a ako zreteľná sa javila len potreba výmeny pneumatík, pričom z dokladov
predložených žalovanému nič nenasvedčovalo nutnosti opráv tak skoro po kúpe vozidla, aj napriek veku
vozidla s tým, že servisná kniha vozidla nemá stanovenú formu. Uviedol, že hoci žalovaný mal náklady
súvisiace s opravou kúpeného vozidla, tieto boli vyvolané skrytými vadami vozidla a znemožňovali mu

možnosť používať vozidlo na účel na to určený, čo dosvedčujú žalovaným predložené faktúry vystavené
po uskutočnení nevyhnutných opráv, bez ktorých by vozidlo nebolo funkčné ani len čiastočne. Preto
nie je jasné, prečo súd nevyhodnotil predmetné listinné dôkazy ako relevantný dôkaz, z ktorého jasne
vyplýva, že autobus mal vady, na ktoré žalobca žalovaného neupozornil; že tieto boli skryté a existovali
už v čase nadobudnutia vozidla, pričom sa prejavili až neskôr a vzhľadom na vyjadrenie servisu, že v

rámci jednej z vád išlo dokonca o tzv. trhanie motora brániace v riadnom užívaní veci. Preto súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zistenia s odkazom na ust. § 508 ods. 2 OZ a vykonanie
opravy dňa 15.05.2013, t.j. krátko po kúpe, nemohlo byť spôsobené činnosťou žalovaného, nakoľko
skrytú vadu, ako vadu nevzniknutú následkom veku, či bežným opotrebením a používaním, nemožno pri
obvyklej pozornosti zistiť, robí vec neupotrebiteľnú s tým, že takúto vadu nemožno spravidla odstrániť

a ak, tak len s nepomernými nákladmi.

18.Žalovanémurovnakonebolozrejme,zakýchdokladovvychádzalsúd,keďvodôvodnenírozhodnutia
ustálil,žecelkovásumazaopravyvozidlapredstavujevýšku4.231,09eur.Podľafaktúrzautorizovaného
servisuzarok2013,nákladyžalovanéhonaopravybolivovýške3.225,90eur,zarok2014-4.277,42eur

a za rok 2015 - 1.871,14 eur, spolu vo výške 9.674,46 eur bez DPH (11.609,34 eur s DPH). Tieto sumy sú
bezpochybyneprimeranýminákladmi,ktorésamíňajúúčeluzmluvykúpiťvozidlohocpoužité,napovahu
vozidla predpokladané užívanie do budúcna a nie na drahé úpravy vozidla vyžadujúce vynaloženie
značných finančných prostriedkov.19.Pretosúd prvejinštancienemalpreukázanúanivýškukompenzačnejnámietkyarovnakonesprávne
spomenul aj nesplnenie si notifikačnej povinnosti žalovaného v spojení s uplatnením zodpovednosti

za vady, nakoľko Občiansky zákonník nestanovuje formu vytknutia vád u scudziteľa ako podmienku
súdneho uplatnenia práva, nakoľko je základom, aby tieto vady vôbec vytkol, a to najneskôr do 24
mesiacov od prevzatia veci v zmysle špeciálnych ustanovení o kúpnej zmluve, k čomu aj došlo s
poukazom na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.05.2014, kedy v druhom odseku čl. I žalovaný
jasne hovorí, aké vady boli zistené a aj o dovtedy zdokladovaných peňažných prostriedkov na ich opravu

a v čl.II predposledný odsek zase uvádza, že s ohľadom na vzniknuté vady bude požadovať zľavu z
kúpnej ceny, ktorú okrem iného oznámil aj v predošlých písomnostiach, telefonických rozhovorov, ako
aj v rámci mimosúdneho jednania a počas súdneho konania v prípade zlyhania zmierlivých rokovaní.

20. K aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka žalovaný uvádzal, že podobne ako v prípade
Občianskeho zákonníka žalobca zodpovedá aj za tú vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prešlo

nebezpečenstvo škody na tovare na žalovaného, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase, pričom
v takomto ponímaní boli vady vytknuté pri vynaložení odbornej starostlivosti do dvoch rokov od doby
dodania tovaru v zmysle ust. § 428 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a s odkazom na ust. § 436
ods. 2 ObZ. Preto oznámením vzniknutých vád v písomnom podaní zo dňa 09.05.2014 žalovaný splnil
aj podmienky požadované Obchodným zákonníkom.

21. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na strane 13 podaného odvolania na nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je
dostačujúce a presvedčivé.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval nedostatočnú procesnú obranu
žalovaného a uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky procesné úkony za účelom zistenia
skutkového stavu veci, v dôsledku čoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu stotožnil a navrhoval potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

23. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu nevyjadril.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §

385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.05.2018, o 09.00 hodine,

č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
24.04.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods.
1 CSP.

26. V odvolaní žalovaný uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP t.j., že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Keďže žalovaný predovšetkým poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku, ide o
uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov
Slovenskej republiky 1/2016).

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je taktiež vymedzený vadami konania, ktorými sú
všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v ust. § 389 CSP a ktoré spočívajú v chybnom postupesúdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p. alebo CSP), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu
konania, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v

ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak
sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, je také porušenie práv strán sporu, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva
vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia
pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť,
že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (od

01.07.2016 ust. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich
povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v
rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.

29. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ okrem nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
na niektoré z hore uvedených prípadov nepoukazoval a preto ani odvolací súd v hore citovanom
zdôvodnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, napadnutý rozsudok nepreskúmaval.

30. Neúplnosť zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu

alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

33. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplne
zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, keďže ďalšie návrhy strán sporuna doplnenie dokazovania ani neboli (viď zápisnicu z pojednávania zo dňa 21.02.2017 na č.l. 101 spisu,
rovnako aj odvolanie odvolateľa) s tým, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. CSP
účinného v čase jeho rozhodovania a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a

zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
nakoľko rozsudok je jasný, určitý a zároveň aj preskúmateľný v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a preto
súd prvej inštancie svojím procesným postupom neodňal možnosť žalovanému konať pred súdom a
neznemožnil mu realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v civilnom procese za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov a rovnako nejde ani o inú vadu konania, ktorá by mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Odvolací súd preto konštatuje nenaplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d), e), f) a h) CSP vo veci.

35.Odvolacísúdkodvolacímnámietkamžalovanéhouvádza,žepokiaľžalovanýtvrdí,ževdanomspore

nie je namieste aplikácia Obchodného zákonníka, tu odvolací súd poukazuje na bod 63. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a uvádza, že v danom spore sú kumulatívne splnené podmienky v rámci
ust. § 261 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže z
výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne v čase vzniku predmetného záväzku kúpnou zmluvou
zo dňa 25.04.2013, vyplýva právne postavenie strán sporu ako podnikateľov ako aj to, že obchod,

ktorý je predmetom uzavretej zmluvy sa realizuje v rámci podnikateľskej činnosti strán sporu, nakoľko
predmetom kúpy bol Y. R. K.. X.. Keďže obe strany sú označené svojím IČO-m a predmet ich zmluvného
vzťahu je Y.M. R. K.. X., kupovaný jednoznačne za účelom podnikania strán sporu, súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka . Preto aj keď strany sporu v
kúpnej zmluve poukazovali na aplikáciu ust. Občianskeho zákonníka, ich skutočná vôľa v tomto smere

s poukazom na hore uvedené skutočnosti nemohla zodpovedať. Z výsledkov vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že vady veci kupujúci t.j. žalovaný u žalobcu neuplatnil bez zbytočného odkladu
a ani v lehote 24 mesiacov, pričom ide o prekluzívnu lehotu . Podanie, v ktorom žalovaný vytýka vady
kúpenej veci je až zo dňa 06.02.2014 a po obdržaní dvoch upomienok od žalobcu s tým, že v tomto
podanílenžalovanýoznamuježalobcovivykonanéopravy,bezuplatneniakonkrétnehoprávnehonároku

titulom vád veci a preto aj podľa odvolacieho súdu žalovaný neuniesol v spore dôkaznú povinnosť na
preukázanie zákonných predpokladov uplatneného nároku v zmysle ustanovení OZ alebo ObZ a preto
súd prvej inštancie dôvodne žalobu žalobcu zamietol.

36. Odvolací súd čo sa týka aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka len dodáva, že kúpna

zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, ktorú možno uzavrieť písomne, ústne či konkludentne, ale
nevýslovným prejavom nevzbudzujúcim pochybnosti o konsenze, pričom písomná forma zmluvy sa
vyžaduje len pri prevode nehnuteľnosti.

37. Zodpovednosť za vady z kúpnej zmluvy sú upravené v časti § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v tom znení, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má
kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide
o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ods. 2 tohto ust.
právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže

nepravdivým. Uvedené ust. Občianskeho zákonníka hovorí o objektívnej zodpovednosti akéhokoľvek
predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy. Znamená to, že i v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi
dvoma fyzickými osobami, napr. pri prevode ojazdeného automobilu, je daná takáto zodpovednosť
predávajúceho a kupujúci môže uňho vyskytnuté vady po prebratí veci reklamovať, t. j. žiadať buď
zľavu, prípadne rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Objektívna zodpovednosť znamená, že sa

nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci
môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady
veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže
zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí
kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Kupujúci

svoje rozhodnutie či od zmluvy odstupuje, alebo požaduje primeranú zľavu z dojednanej ceny, musí
predávajúcemu oznámiť spolu s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Tieto vady v zmysle § 599
ods.1Občianskehozákonníkamusíkupujúciupredávajúcehouplatniťbezzbytočnéhoodkladu,tedalen
čo vadu zistil, pričom na súde sa práv zo zodpovednosti za vady môže domáhať len vtedy, ak vady vytkolnajneskôr do 24 mesiacov (iné lehoty platia pri predaji krmív a zvierat). Lehota uvedená v § 599 ods. 1
Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že ak kupujúci v tejto lehote neuplatní u
predávajúceho právo zo zodpovednosti za vady, toto právo mu zanikne a predávajúci mu nemôže ani

dobrovoľne poskytnúť plnenie titulom zľavy z kúpnej ceny, nakoľko u kupujúceho by došlo ku vzniku
bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu). Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne
určitým spôsobom. Nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne
uviesť, aké konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde
potom môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas

vytkol, pričom nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Taktiež je potrebné
zopakovať, že spolu s vytknutím konkrétnych vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti
za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno právne
relevantne dodatočne meniť (samozrejme, je možná dohoda s predávajúcim v tomto smere). Ak kupujúci
riadne a včas vytkol predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel,
môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti za vady na súde. V prípade existencie predpokladu,

že opätovné vyskytnutie sa vady po jej predchádzajúcom dvojnásobnom odstránení bráni užívateľovi v
riadnom užívaní veci, resp. pri výskyte troch vád, z ktorých každá samostatne bráni v riadnom užívaní
veci, má kupujúci právo domáhať sa namiesto odstránenia vád výmeny veci za bezvadnú, ale nastupuje
i právo kupujúceho od zmluvy odstúpiť, čím sa kúpna zmluva od počiatku zrušuje (§ 48 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka). Zdôrazniť však treba, že vec pre vady nemožno riadne užívať, pri nesplnení

tohto predpokladu má kupujúci nárok len na primeranú zľavu z ceny veci. Záver o tom, či možno vec
riadne užívať, nie je znaleckou otázkou, ale je vecou posúdenia účastníkov zmluvy a v prípade ich
nezhodného názoru vecou posúdenia súdu, ktorý musí pre tento svoj záver mať potrebné podklady
vykonaním dokazovania o charaktere a rozsahu vád, pričom v zmysle procesných ustanovení CSP
(štvrtá hlava CSP), v sporovom konaní strany sporu navrhujú dôkazy a súd ich len vykonáva a následne

hodnotí s tým, že v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná
so zreteľom aj na čl. 17 základných princípov CSP, keďže súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V predmetnom spore strany sporu
ďalšie dôkazy nenavrhovali a to ani v podanom odvolaní.

38. Odvolací súd čo sa týka skrytých vád uvádza, že skrytá vada pri predaji je takou chybou, ktorá
nemohla byť odhalená, nakoľko na jej odhalenie pri prevzatí vozidla chýbali odborné znalosti, zručnosti
alebo odborné pomôcky. Keďže automobil t.j. aj autobus je stroj, ktorý funguje naozaj komplexne a
spolieha sa na množstvo menších komponentov, riziko výskytu skrytej chyby je vysoké. Šanca na skryté

vady sa ešte viac znásobuje vtedy, ak malo predmetné auto viacero majiteľov a už nikto nevie, ako sa tí
predchádzajúci k autu správali a či dostalo potrebný servis. Bez servisnej knižky a doloženej servisnej
histórie je toto vysoko otázne. Záruka tu platí , no nevzťahuje sa na chyby, ktoré sú vzniknuté v dôsledku
primeraného opotrebovania vzhľadom na vek a najazdené kilometre automobilu. Je tak nutné dokázať,
že chyba bola na automobile už v čase predaja, čo môže potvrdiť iba znalecký posudok od experta a aby

sa to dalo dokázať, je nutné nechať auto v pôvodnom stave a v žiadnom prípade poruchu neopravovať.

39. V danom spore ale žalovaný tak nekonal, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejme, že
autobus bol viackrát opravovaný bez vedomia žalobcu s tým, že vady žalovaný u žalobcu neuplatnil bez
zbytočného odkladu a ani v lehote 24 mesiacov, či už v zmysle ust. § 428 ods. 1, 2 ObZ alebo v zmysle

§ 599 ods. 1 OZ a zákonným spôsobom, keďže opak žalovaný v konaní nepreukázal .Vzhľadom k tomu
sú odvolacie námietky odvolateľa právne irelevantné.

40. V odvolacej námietke zápisu danej veci do súdneho oddelenia „C“ spolu s uvedením vecí
občianskoprávna odvolací súd uvádza, že tento zápis nevylučuje vec zapísanú v občianskoprávnom

oddelení registra „C“ prejednať a právne posúdiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

41. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) s odkazom na ust. § 387 ods.2 CSP.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti plne neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške priznaného nárokurozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, vychádzajúc z účelnosti trov konania v
zmysle § 251 CSP.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).