Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203999
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203999.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: T.., o zaplatenie 590,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.
k. 5C/128/2013-103 zo dňa 28.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z.

III. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanej a ani Združeniu spotrebiteľov
Slovenska, o. z. náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na
uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal zaplatenia
sumy 590,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu zmenky vystavenej žalovanou.

Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované ustanovenia
spotrebiteľského práva. Súd, okrem iného, považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú, rovnako aj samotnú zmenku. Preto súd
žalobu zamietol. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, o
ktorej súd prvej inštancie už nerozhodoval, lebo účinnosťou zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku od 01.07.2016, právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho
transformácii na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z.

(ďalej len združenie) vstúpilo do daného konania ako vedľajší účastník, a to z vlastného podnetu, až
do rozhodnutia súdu o jeho neprípustnosti v danom konaní vystupovalo na strane žalovanej a patrí mu
náhrada trov konania za jednotlivé úkony. Náhradu trov konania tomuto združeniu súd priznal v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Záver súdu považuje za nesprávny

a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.3. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,
6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).
5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.
6. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou

odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.
7. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Z iných

konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť
na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným
menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú. Právny
predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.
8. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva

vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
9. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené

v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany

svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu
prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola

zmenka vystavená.
10. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo

zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.
11. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí maťmožnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex

post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom EÚ.
12. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne

informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

13. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

14. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým
mravom ale explicitne proti zákonu.
15. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie

nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko ) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.
16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

18. K odvolacej námietke žalobcu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania (bod II.
odvolania), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
21. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej

aplikability novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
(zrušených) predpisov.
22. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania (súdu a aj strán sporu) vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné

aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia
procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta.
23. Podľa čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovujeinak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.
24. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.
25. Podľa § 93 ods. 3 OSP účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.11.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 OSP.
27. Dňa 14.01.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie o predmetných námietkach neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva doposiaľ nerozhodol.
29. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP (princíp justifikácie účinkov procesných úkonov)
o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potrebné rozhodnúť, keďže tak ustanovoval § 93
ods. 3 OSP účinný v čase vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

30. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude rozhodnúť o námietkach neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva v konaní. V prípade, ak súd prvej inštancie vysloví, že vedľajšie účastníctvo Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o. z. je v predmetnom konaní prípustné, bude potrebné následne rozhodnúť
o trovách konania vedľajšieho účastníka.
31. Súd prvej inštancie je povinný primárne zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukazoval

odvolací súd ako aj článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných
mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa
svojou aktivitou.

32. Vzhľadom vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako výrok, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm. c) CSP).
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.