Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210847
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.KarolaKrochtuvsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX
XX G., o zaplatenie sumy 4 176,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 7Csp/133/2016-86 z 22.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 040,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2 040,92 eur od 25.10.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. d/, § 497, § 502 ods. 1, § 503
ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, §
517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010Z.z., § 3
ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania ustanoveniami

§ 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.08.2013 uzavretá zmluva
č. XXXXX o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

4. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

5. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa

týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a

žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4 900 eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť v 120 splátkach
po 82,14 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu
24.10.2016. Žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 2 857,08 eur a iba finančné prostriedky vo výške
723,26 eur boli započítané na istinu úveru.

7. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje

neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z
uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej
v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovaného bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v

každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet
a termín splátok.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených
ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Musí byť bez akýchkoľvek pochybností
ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ mábyť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako
dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a
poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre

spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010). Súd
prvej inštancie poukázal, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015

zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016,
Okresného súdu Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn.

12Csp/50/2016 zo dňa 11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017.

9. Prvoinštančný súd k žalobcom poukazovanému právnemu názoru vyjadrenému v Rozsudku Súdneho

dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biírová
uviedol nasledovné. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol,
že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je
však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko

v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil
prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie
ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka
zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy
musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon

o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak
splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt
medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho
automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takomto prípade totiž musí vnútroštátny

súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom
stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch

medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa
Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby
vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať
nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho
účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne

uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia
aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej
možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových
metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byťporušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné
právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských
úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať

Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku bolo tiež uvedené, že v zmluve absentuje aj ďalšia podstatná
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a
to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V

zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Tiež citoval
časť odôvodnenia: ,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a

bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl
v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre
spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť

všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca
jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky
predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne
skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ

žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj
podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý

spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 2 040,92 eur (4 900 eur - 2 857,08 eur),
teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd prvej inštancie v tejto časti uplatnený

nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

13. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom
25.10.2016, teda dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. Výška úrokovej sadzby ECB k uvedenému

dňu bola 0 % , výška zákonného úroku z omeškania bola teda 5 % ročne. Žalobca si uplatnil nárok na
úrok z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou o výške 5 % ročne, súd prvej inštancie v súlade
s týmto jeho návrhom žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2 040,92 eur od 25.10.2016 do zaplatenia.

14. Súd prvej inštancie len pre úplnosť uviedol, že žalovaný v konaní poukazoval na svoju nepriaznivú
finančnú situáciu, ktorá podľa jeho tvrdení mu neumožňuje dlžnú sumu splatiť jednorázovo. Z jeho
strany však neboli preukázané majetkové pomery, súdu prvej inštancie nepredložil na potvrdenie ním
uvádzaných skutočností žiadne dôkazy a neustanovil sa ani na pojednávanie. Vzhľadom na uvedené
súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba ho zaviazať na zaplatenia priznanej sumy žalobcovi

jednorázovo.

15. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4.411,98 eur s príslušenstvom (4 176,74
eur + 233,05 eur + 2,21 eur). Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 2 040,92 eur spríslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Úspech žalobcu v
konaní tak predstavuje 47 % a úspech žalovaného predstavuje 53 %. Vzhľadom na pomer úspechu
v konaní, nakoľko strany sporu boli v konaní úspešné zhruba v rovnakom rozsahu, preto súd prvej

inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

16. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a čo do výroku o
trovách konania podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

17. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 písm. j/ žalobca uviedol, že
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru,
dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka,
poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. V zmysle prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. : Základnou
rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe

celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok
a platieb poplatkov na strane druhej, je:

Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania, = dátum čerpania (=dátum podpisu zmluvy, keďže pre účely výpočtu
všetkých parametrov vychádzame z predpokladu, že klient bude čerpať v deň podpisu )
- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m, = 1, keďže čerpanie pôžičky je jednorazové

- je výška čerpania k, = výška úveru
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
1,1 nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0.
-m'ječísloposlednejsplátkyaleboplatbypoplatkov,=dátumposlednejsplátky,resp.konečnejsplatnosti
- I je číslo splátky alebo platby poplatkov, = počet splátok

- DI je výška splátky alebo platby poplatkov,
- SI je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.

Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet

RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako
predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo
banka, ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Žalobca podotkol, že zmyslom zákona nie je bezúčelný
formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je
dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku.

Mal zato, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Zároveň žalobca poukazoval aj na
tú skutočnosť, že žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom a ktorý taktiež obsahoval
všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN.

18. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 písm. k/ žalobca uviedol,
že v zmysle bodu 1.1. zmluvy o Pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok
uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko,
a. s. (ďalej len,, OP") a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej
len „VOP"), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré
má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte
zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: Výška anuitnej splátky 82,14 eur, Termín splatnosti 1.
anuitnej splátky 20.09.2013, Počet anuitných splátok 120, Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky

mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú
určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienkyich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru
prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje

amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška

a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v
samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je
súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné

vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude
závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo
zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.
Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na

základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech
argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého: a/ Článok 10 ods. 1 a 2 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica") v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj

ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, b/ Článok 10 ods.
2 písm. h) (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia) a písm. i) (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave. Uvedeným výrokom Európsky súdny dvor jednoznačne potvrdil, že

banka na spôsob uvádzania týchto povinných náležitostí úverovej zmluvy nazerá správne a rozsah, v
akom jednotlivé náležitosti uvádza, je pre spotrebiteľa postačujúci pre posúdenie rozsahu jeho záväzku.
Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať, c/ Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice

2008/48 (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia, ako povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa má vykladať vtom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok. Zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, splátka vo výške 82,14 eur pozostáva z poplatku za
poistenievovýške2,01eur,zúroku15,9%ročne(t.j.1,325%mesačne),jepochopiteľné,žezvyšoktvorí
istina. Uvedené mohol žalobca poskytnúť žalovanému aj v takom vyjadrení, aby niektoré z týchto údajov
neboli uvedené v percentuálnom vyjadrení, avšak kedykoľvek bol ochotný poskytnúť ich v písomnej
forme na základe žiadostí žalovaného a bezplatne. Žalovaný takú žiadosť žalobcovi neadresoval, ale

namiesto toho si svoj záväzok nesplnil vedomý si toho, že žalobca mu poskytol úver vo výške 4
900 eur. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru. Žalovaný sám dobrovoľne vstúpil do zmluvného
vzťahu so žalobcom a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo čo má žalobcovi
vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške(splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Bol zrozumiteľne informovaný o
svojich povinnostiach v bode 1.2. zmluvy. Nebola porušená žiadna zásada občianskoprávnych vzťahov.

19. Žalobca na podporu svojich tvrdení v tomto poukázal na názory vyslovené v uznesení Krajského
súdu v Prešove, č.k. 12Co/149/2016-60 z 15.02.2017 a v uzneseniach Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
6Co/68/2017-46 z 28.02.2017 a 6Co/84/2017-57 z 28.03.2017, rovnako aj na informáciu odboru ochrany
finančných spotrebiteľov NBS z 18.04.2017 a už zmieňovaný rozsudok SD EÚ C - 42/15.

20. Vzhľadom na podané odvolanie čo do zamietavej časti žalobca napadol i výrok o trovách konania
a žiadal mu priznať ich náhradu v rozsahu 100 %.

21. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených

súdnych poplatkov.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení s odvolaním žalobcu nesúhlasil, naopak vyjadril súhlas s rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

23. Žalobca na to reagoval tak, že podľa neho žalovaný svojím vyjadrením nespochybnil žiadne
skutočnosti uvedené v odvolaní a zotrval na odvolaní.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
nedôvodné.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 30.08.2013 z Úverovej zmluvy č. XXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového úveru vo výške 4 900 eur za podmienok v uvedenej zmluve dohodnutých. Prvoinštančný
súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 040,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z uvedenej sumy od 25.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok sa stal právoplatným, lebo proti nemu nebolo podané odvolanie. Súd prvej inštancie v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pohľadávka žalobcu bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 4
176,74 eur, úrokmi 233,03 eur, úrokmi z omeškania 2,21eur, úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo
súm: 4 176,74 eur (nezaplatená istina) od 25.10.2016 do zaplatenia a 233,03 eur (nezaplatené úroky)
od 25.10.2016 do zaplatenia.

28. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivéodôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

29. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX uzavretá medzi
stranami sporu dňa 30.08.2013 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) neobsahuje obligatórne náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a uvedenie predpokladov použitých na výpočet
RPMN. V dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí je potrebné považovať predmetnú zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov.

30. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

právny vzťah medzi stranami sporu, založený Zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle
príslušných zákonných ustanovení (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.), pretože nepochybne v zmysle
ZoSÚ ide o spotrebiteľský úver, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme
úveru.

31. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ustanovenie § 2 písm.

i) ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) ako celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úveromsúpodľaustanovenia§2písm.g)ZoSÚvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

32. Neuvedenie vyššie uvedených náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje
tým, že predmetný spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).
Žalobcovi tak vznikol nárok iba na zaplatenie rozdielu istiny, ktorú poskytol žalovanému a sumy, ktorú
žalovaný žalobcovi už zaplatil. Zvyšok nároku žalobcu bol správne súdom prvej inštancie zamietnutý.

33. K odvolacej námietke žalobcu, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky banky (VOP) a niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP,
odvolací súd konštatuje, že v spotrebiteľských zmluvách podstatné náležitosti tak, ako sú vymedzené v
ustanovení § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá

má mať písomnú formu. Ak teda podstatné náležitosti vymedzené ustanovením § 9 zák. č. 129/2010
Z.z. sa uvádzajú vo všeobecných obchodných podmienkach, potom nemožno túto okolnosť hodnotiť
inak ako tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, a teda je podľa ust. §
11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Takéto zákonné náležitosti nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale

musia byť uvedené priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve, to znamená na listine, na ktorej spotrebiteľ
pripojuje svoj podpis. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami
písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa také, že sa predpokladá, že

jeho pozornosti uniknú. Pokiaľ teda i napriek tomu sa dodávateľ nespráva v právnom vzťahu poctivo,
potom takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že fakticky
je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a
ktoré vo všeobecných podmienkach len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravujedodávateľ a vzhľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad
zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní.
Súd prvej inštancie tu zohľadnil ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom

prejavujúci sa v rovine podústavného práva ako ochrana spotrebiteľa, tiež princíp dôvery a poctivosti
v zmluvných vzťahoch.

34. I odvolací súd má za to, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods.2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V

zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej
námietke žalobcu, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti
anuitnej splátky, čo sa má vzťahovať aj na poplatky aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná
splátkajesplátka,ktorámárovnakúvýškupočascelejdobysplatnostiúveruajesplácanávpravidelných
intervaloch - väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke

podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má
za to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to,
že absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o výške istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor súdu
prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm. b/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je preto vecne správny. Správne

sa súd prvej inštancie vo veci vyporiadal i s názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíroóva. Odvolací súd v tejto
súvislosti odkazuje na názor, ktorý vyslovil už v rozsudku sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016
bod 28. Teda žalovaný má vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný celkom vyčerpal sumu 4 900 eur a vrátil žalobcovi sumu 2 857,08 eur.

V zmysle uvedeného tak žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 040,92 eur s príslušenstvom tak, ako
mu uložil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, pričom tento výrok odvolaním napadnutý nebol. Nad
uvedenú sumu bolo preto namieste žalobu zamietnuť. Preto správne súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu aj zamietol.

35. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce zdôvodnenie zamietnutia
žaloby v prevyšujúcej časti súdom prvej inštancie v bode 25. rozsudku, a to, prečo napriek rozhodnutiu
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a
Klára Bíroóva vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to uvádza ust. § 11

tohto zákona je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017
Z.z. dňa 12.10.2017, ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok
spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že bez

nej by bol zákon naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva
skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv. úplnej
harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca
priamo potvrdil, že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona skrze zákazu
výkladu zákona contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona zmluva nemusí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba frekvenciu
splátok. Teda slovenský Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec Smernice
a v zmysle konštantnej judikatúry sa ust. § 9 ods. 2 pím. k / zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo
tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch

č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba
uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a
Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje,
že vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. V prípadoch kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch včasti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať Smernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Teda napriek odkazu
žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva je

potrebné postupovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018
tak, ako je to v danom prípade.

36. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a tým bolo aj naplnené právo žalobcu
na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá základnej štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých časti odôvodnenia, ako aj ich obsahové náplne
zakladajú súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Pri výklade ust. § 9
ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená
rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov SR, pričom na niektoré správne poukázal súd prvej inštancie a citoval ich v rozsudku.
Súd prvej inštancie sa riadne vyrovnal aj s právnou otázkou týkajúcou sa prejudiciálneho konania

vedeného na Súdnom dvore EÚ pod sp.zn. C-42/15.

37. Potom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

38. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v

rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).