Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/691/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204582
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113204582.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, o zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 8C/103/2013-168 zo dňa
20. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie dovolacie konanie zastavil. Uznesenie odôvodnil s
poukazomna§5ods.1písm.a),§10ods.1a2,§12ods.2zákonaosúdnychpoplatkochodôvodniltým,
že žalobca v súdom stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za dovolanie, ktoré podal proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave, hoci o následkoch nesplnenia poplatkovej povinnosti bol riadne poučený.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že podľa položky č. 7a sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, z čoho vyplýva, že
k spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej,

ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 sadzobníka. Podľa dôvodovej
správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z.z. žaloby sa majú
spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolateľ poukázal tiež na odôvodnenie
pozmeňujúceho a doplňujúceho poslaneckého návrhu k tomuto zákonu, z ktorého zdôraznil, že pri
týchto žalobách sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok vo výške 20 eur, takže sa nebude vyberať
poplatok podľa percentuálnej sadzby (pol. 1). Žalobca pritom podal dovolanie a nie žalobu a súd nie je

oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, žalobca preto nemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto závery žalobca označil za súladné
spublikovanýmrozsudkomNSSRsp.zn.4Cdo39/2007,zktoréhozdôraznil,žezasúdnekonania,ktoré
nie sú uvedené v sadzobníku, sa súdne poplatky nevyberajú; v takom prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V prílohe zákona o
súdnych poplatkoch pritom nie je jasne jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkochuložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je
vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 9 ods. 2 Ústavy podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku

vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Ak je potom účastníkovi konania v rozpore so zákonom o
súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, ide o zásah do základného práva
na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj o porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods.
1 písm. a) Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súd je
pritom pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, teda platí, že môže konať iba na

základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac podľa § 18ca
zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 i keď sa stanú splatnými po tomto dátume. V danom
prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012,
preto je v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy
bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci od

poplatku vecne oslobodené. Záverom odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Komárno,
ktorého kópiu k odvolaniu pripojil.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 355 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 357 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie

prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 365 C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od
žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Súd prvej inštancie vo veci vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal

predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 9.2.2015 dovolanie. Nadväzne
výzvou č.k. 8C/103/2013-157 zo dňa 4.3.2015 súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 40 eur s poukazom na položku 7a sadzobníka súdnych poplatkov a § 6

ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca súdny poplatok za dovolanie nezaplatil, súd prvej
inštancie odvolaním napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil.

5.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnaodvolaciuargumentáciužalobcu,jeposúdiť,
či žalobcovi vznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaním dovolania v danej veci.

6. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže dovolacie konanie na
základe dovolania žalobcu bolo začaté podaním jeho dovolania dňom 9.2.2015, na vyrubenie súdneho

poplatku za dovolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom
v čase začatia dovolacieho konania, teda v znení zákona č. 286/2012 Z.z. účinného od 1.10.2012 (ďalej
len cit. zák.).

7. V zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v dovolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal dovolanie. Podľa

§ 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním dovolania, ak je poplatníkom
dovolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1).
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. (§ 6 ods. 2).

8. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012 zo žaloby na
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.9. V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
ak žalobcovi za podané dovolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 40 eur a to v zmysle položky 7a

sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012
Z.z. účinného od 01.10.2012. Zákonodarca podľa vyššie citovaných ustanovení rozlišuje medzi konaním
na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za dovolanie sa posudzuje
podľa stavu platného v čase začatia dovolacieho konania. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková
povinnosť žalobcu za podané dovolanie sa neviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku

dňu podania žaloby na súd, ale na znenie zákona účinného v čase, kedy vznikla poplatková povinnosť
t.j. kedy žalobca podal dovolanie, čím začalo dovolacie konanie a to s poukazom na znenie ust. § 5
ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade sa tak stalo za účinnosti zákona č. 286/2012
Z.z., ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 20 eur a preto je
potrebné aplikovať toto zákonné ustanovenie. Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie

vyrubením tohto súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej žalobca podal dovolanie proti rozsudku a nie žalobu,
len ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je
oprávnenýsvojvoľnerozširovaťokruhúkonovpodliehajúcichsúdnemupoplatku,pretoodvolateľnemôže

byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie, odvolací súd uzatvára nasledovné:
11. Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania
súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať

úkony, ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.
12. Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku, teraz Civilného sporového poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych
poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvej inštancie, ale rovnako i odvolacie konanie a
dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 cit. zák.). Cit. ust. § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok vo

výške dvojnásobku základnej sadzby ako za návrh sa vyberá i v dovolacom konaní.
13. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou
vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,

no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.
14. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj dovolanie, ako návrh na dovolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon síce pri
vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak vychádzajúc z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov
v sadzobníku tvoriacom prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť

stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
dovolacie konanie je konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. K rovnakému záveru dospel NS
SR vo veci 3 Cdo 408/2015.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žalobca napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo
veci samej v zákonnej lehote dovolaním, súd prvej inštancie ho správne vyzval na zaplatenie súdneho
poplatku za podané dovolanie v správnej výške 40 eur s poučením, že následkom nezaplatenia súdneho
poplatku bude zastavenie dovolacieho konania. Keďže žalobca súdny poplatok za podané dovolanie
nezaplatil, čo nebolo sporné, súd prvej inštancie potom správne dovolacie konanie preskúmavaným

uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku s použitím § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch zastavil.

16. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako
v celom rozsahu vecne správne, s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).