Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 18C/145/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899484
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1302899484.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade: L. B., bytom N. XXX, T., 2. rade: A. B., bytom F. XX, M., obaja zastúpení
PhDr. Mgr. Helenou Drappanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová,
Bratislava,Prievozská14/A,protiodporcovi:R.P.,bytomQ.,N.6,zastúpenýJUDr.DušanomHrnčiarom,
advokátom, Bratislava, Špitálska 25, o vydanie 145 ks akcií rakúskej banky, alternatívne o vyplatenie
52.396,55 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 15.539,12 Eur so 6% úrokom z omeškania
ročne od 01.04.2005 do zaplatenia a navrhovateľke v 2. rade 1.188,20 Eur so 6% úrokom z omeškania

ročne od 01.04.2005 do zaplatenia.
Súd konanie v časti nároku o vyplatenie dividend z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17.06.2009 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
1/ 15.539,12 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2005 do zaplatenia a navrhovateľke 2/
1.188,20 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku (navrhovatelia
1/, 2/ sa domáhali zaplatenia celkom 52.396,55 Eur, alebo alternatívne vydania 145 ks akcií rakúskej

banky) návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietol. Zároveň si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že odporca od navrhovateľov 1/, 2/ dňa 28.12.2000 prevzal celkovo 721.000 ATS, pričom
navrhovateľovi 1/ z tejto sumy patrilo 400.000 ATS a navrhovateľke 2/ suma 321.000 ATS. Navrhovatelia
1/, 2/ zložili peniaze za účelom nákupu cenných papierov. Súd prvého stupňa prihliadal na listinné

dôkazy, a to na písomné potvrdenie zo dňa 28.12.2000, z ktorého je zrejmé, že uvedená suma má
byť použitá na nákup akcií výlučne pre navrhovateľov 1/, 2/. Prihliadal tiež na listinný dôkaz, založený
svedkom Q., ktorý spisoval samotný odporca dňa 28.12.2000, v ktorom je uvedené, že suma 721.000
ATS bola rozpočítaná na nákup 145 ks akcií, a to 90 ks akcií pre navrhovateľku 2/ a 55 ks akcií pre
navrhovateľa 1/. Rozpor nastal v tvrdení, že čiastka 200.000 ATS z uvedenej sumy patrila svedkovi
B. Q.. Túto skutočnosť však prvostupňový súd nemal za preukázanú, keď bolo zrejmé z predložených
listinnýchdôkazov,žezloženásumamalabyťpoužitánanákupakciíprenavrhovateľov.Samotnýsvedok

Q. vypovedal veľmi rozporne; jeho výpovede sa odlišovali - na pojednávaní dňa 18.05.2009 poprel, že
dňa 28.12.2000, kedy malo dôjsť k odovzdávaniu spornej sumy 721.000 ATS, že by sa on podieľal na
tejto čiastke sumou 200.000 ATS.Odporca prevzatú sumu dňa 29.12.2000 vložil v prospech rakúskej obchodnej spoločnosti ALBAG
- Geseltchaft für allgemeine Finanzierungsberatung Ges. m.b.H. (ďalej iba ALBAG) za účelom kúpy
kmeňových akcií akciovej spoločnosti CEEM -Central & Eastern European Markets Asset Management,

Vermögensverwaltung, Vermögensberatung, Wertpapiervermittlung AG (ďalej iba CEEM AG), v mene
navrhovateľa 1/vo výške 186.177 ATS (13.530,- Eur) na nákup 55 ks akcií; v mene navrhovateľky 2/ vo
výške 304.650 ATS (22.140,- Eur ) na nákup 90 ks akcií; v mene Karola Bútoru vo výške 230.182 ATS
(16.720,- Eur) na nákup 68 ks akcií. Dňa 14.02.2001 boli navrhovateľom 1/, 2/ a svedkovi Q. vydané
akciovou spoločnosťou CEEM dočasné certifikáty o vydaní kmeňových akcií pre navrhovateľa 1/ v počte

55 ks, navrhovateľku 2/v počte 90 ks a svedka Q. v počte 68 ks.

Odporca mal s ALBAG uzavretú zmluvu, pre ktorú spoločnosť zabezpečoval investorov zo Slovenska a
ktorá za finančné prostriedky týchto investorov zabezpečovala, resp. sprostredkovala kúpu kmeňových
akcií CEEM AG, ktoré skutočnosti vyplývali jednak z výpovede odporcu a tiež zo skutočnosti, že
odporcovibolopridelenéregistračnéčíslosprostredkovateľa,resp.poradcu 320302/339.Zdokazovania

vyplynulo, že odporca nevedel súdu predložiť spomínanú zmluvu, ktorú mal uzavretú s ALBAG ako
aj to, že odporca sa navrhovateľom 1/, 2/ takouto zmluvou rovnako nepreukázal. Z obsahu jednaní
medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom nebolo zrejmé, že odporca koná v mene zahraničnej obchodnej
spoločnosti.

Vykonané dokazovanie podľa záverov prvostupňového súdu nepreukázalo, že by medzi odporcom a
navrhovateľmi 1/, 2/ bola uzavretá riadna sprostredkovateľská zmluva o kúpe zahraničných cenných
papierov. Medzi navrhovateľom 1/ a odporcom bolo spísané jediné písomné podanie, a to zo dňa
28.12.2000. Uvedené písomné podanie súd kvalifikoval ako potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti
vo výške 721.000 ATS, ktoré bude použité na kúpu 90 ks akcií pre navrhovateľku 2/ a 55 ks akcií pre

navrhovateľa 1/. Predmetné podanie prvostupňový súd nekvalifikoval ako sprostredkovateľskú zmluvu
na kúpu akcií v zmysle § 28 zák. č. 600/1992 Zb., ani ako zmluvu o obstaraní veci podľa § 733
Obč. zák., pretože jednou z podstatných náležitostí takéhoto typu zmluvy je aj dohoda o odmene
za sprostredkovanie; naviac navrhovateľka 2/ ani nebola účastná podpísania potvrdenia o prevzatí
finančnej sumy.

Súd prvého stupňa vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako príkaznú zmluvu podľa §
724 Obč. zák.. Odporca prevzal od navrhovateľov 1/, 2/ sumu 721.000 ATS na základe ich záujmu
vlastniť akcie rakúskej banky. Činnosť odporcu mala spočívať v tom, že túto sumu vloží na účet
obchodnejspoločnostiALBAGvRakúsku,ktorávmenenavrhovateľovzabezpečínákupakciíobchodnej

spoločnosti CEEM AG. Odporca nebol oprávnený nakupovať vo vlastnom mene akcie v prospech
navrhovateľov. Naopak, bol oprávnený zabezpečiť, a to vložením finančných prostriedkov na účet
spoločnosti ALBAG v mene navrhovateľov, aby táto spoločnosť v mene navrhovateľov sprostredkovala
nákup akcií CEEM AG, z ktorej mala v budúcnosti vzniknúť medzinárodná investičná banka. Odporca
svoju povinnosť z príkaznej zmluvy splnil len čiastočne, keď napriek tomu, že od navrhovateľa 1/ prevzal

sumu 400.000 ATS, na účet spoločnosti ALBAG vložil v mene navrhovateľa 1/ na nákup akcií len sumu
213.823 ATS; rozdiel medzi prijatou a vloženou sumou predstavuje 186.177 ATS (v prepočte 15.539,12
Eur). Od navrhovateľky 2/ odporca prevzal sumu 321.000 ATS, avšak v jej mene vložil na účet ALBAG
sumu 304.650 ATS, čo predstavuje rozdiel 16.350 ATS (v prepočte 1.188,20 Eur). Odporca zvyšnú
sumu vložil na účet za účelom nákupu akcií pre B. Q.. Na takéto nakladanie s finančnými prostriedkami

navrhovateľov 1/, 2/ však odporca nemal žiadny príkaz od navrhovateľov 1/, 2/; pokiaľ tak odporca
urobil, zodpovedá za škodu podľa § 725 Obč. zák.; uvedená škoda predstavuje hodnotu peňazí, ktoré
odporca prevzal od navrhovateľov 1/, 2/ a ktoré vložil na iný účet bez zodpovedajúceho príkazu od
navrhovateľov. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.539,12
Eur navrhovateľovi 1/ a sumy 1.188,20 Eur navrhovateľke 2/.

V časti, v ktorej sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali vydania akcií rakúskej zahraničnej banky, prípadne
vyplatenia dividend, navrhovateľov 1/, 2/ zaťažovalo dôkazné bremeno, že sú vlastníkmi konkrétnych
akcií rakúskej banky a že tieto akcie má v držbe odporca, čo však v konaní nepreukázali. Rovnako tak
zamietol prvostupňový súd aj návrh na vyplatenie 12 % dividend, nakoľko odporca nie je legitimovaným

na vyplácanie dividend z akcií a v konaní nebolo preukázané, že by odporca v tomto rozsahu akcie
prevzal.Úroky z omeškania priznal súd prvého stupňa navrhovateľom 1/, 2/ od 01.04.2005, nakoľko
navrhovatelia vyzvali odporcu na náhradu škody až doručením žalobného návrhu odporcovi, t.j.
30.03.2005. Do omeškania s plnením sa tak odporca dostal až nasledujúcim dňom, od 01.04.2005 vo

výške dvojnásobku diskontnej sadzby k uvedenému dňu, ktorá činila 3 % a teda jej dvojnásobok 6 %
(§ 517 ods. 2 Obč. zák.).

Predmetný rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním ako navrhovatelia 1/, 2/
(ich odvolanie smerovalo zjavne proti zamietajúcemu výroku rozsudku), tak i odporca (jeho odvolanie

smerovalo proti vyhovujúcemu výroku rozsudku).

Navrhovatelia 1/, 2/ vytýkali prvostupňovému súdu vo svojom odvolaní, že v konaní došlo k vadám podľa
§ 221 ods. 1 O.s.p., lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali na to, že

spolu s návrhom predložili aj udelené plné moci pre odporcu zo dňa 26.02.2002 v nemeckom jazyku,
opatrené slovenským prekladom. Vyplýva z nich, že navrhovatelia 1/, 2/ splnomocnili odporcu k právnym
úkonom, ktoré súvisia s predajom) a) u navrhovateľa 1/ 55 ks kmeňových akcií za predajnú cenu 246,-
Eur za kus, celková suma 13.530,- Eur + 10 % 1.353,- Eur, spolu 14.883,- Eur vydaných na meno
CEEM AG v Rakúsku, b) u navrhovateľky 2/ 90 ks kmeňových akcií za predajnú cenu vo výške 246,- Eur

za kus, celková suma 22.140,- Eur + 10 % 2.214,- Eur, spolu 24.354,- Eur vydaných na meno CEEM AG
v Rakúsku. Súd prvého stupňa pochybil, keď nevysvetlil, prečo ustálil navrhovateľmi napádaný skutkový
záver len na časti ich výpovedí „že mali záujem vlastniť akcie rakúskej banky, a to za účelom zhodnotenia
svojich finančných prostriedkov“, pričom vôbec nebral do úvahy navrhovateľmi predložené plné moci,
v ktorých ako príkazcovia prejavili vôľu vlastniť kmeňové akcie za dohodnutú cenu vydaných na meno

CEEM AG v Rakúsku a založili ňou odporcovi predmet záväzku. Z obsahu takto vyjadrenej vôle oboch
navrhovateľov vyplýva, že predmetom záväzku odporcu bol záväzok k právnym úkonom, ktoré súvisia
s predajom kmeňových akcií za dohodnutú cenu vydaných na meno CEEM AG v Rakúsku. Súdom
ustálený skutkový záver je preto v rozpore s predmetom záväzku odporcu, ku ktorému sa zaviazal
v udelených plných mociach zo dňa 26.02.2002. V odôvodnení rozsudku absentuje výklad obsahu

prejavu vôle navrhovateľov v udelených plných mociach odporcovi zo dňa 26.02.2002. Navrhovatelia
ako príkazcovia nikdy neudelili odporcovi ako príkazníkovi naložiť s prevzatými finančnými prostriedkami
tak, ako to ustálil súd prvého stupňa.

Z ustáleného skutkového stavu súdom prvého stupňa vyplýva záver, že odporca v postavení príkazníka

sa odchýlil od pokynov navrhovateľov v postavení príkazcov. Z vykonaného dokazovania, ale aj z
odôvodnenia rozsudku sa dá vyvodiť, že súd vo veci vôbec nezameral dokazovanie na preukazovanie
hraníc vlastného rozhodovania sa odporcu v postavení príkazníka v zmysle § 725 Obč. zák.. Napokon
navrhovatelia 1/, 2/ vytýkali prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku; rozsudok
žiadali zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v odvolaní uviedol, že záver súdu prvého stupňa, založený na závere o náhrade škody, ktorú
odporca spôsobil navrhovateľom 1/, 2/ z plnenia vyplývajúceho z príkaznej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom, považuje za nesprávny. Navrhovatelia 1/, 2/ v konaní tvrdili, že odporca
voči nim nikdy nevystupoval ako zástupca spoločnosti ALBAG a popierali uzatvorenie príkaznej zmluvy

o kúpe akcií so spoločnosťou ALBAG. Kópie uvedených príkazných zmlúv však boli odporcom založené
do spisu. Pokiaľ by navrhovatelia 1/, 2/ neboli so spoločnosťou ALBAG uzavreli uvedené príkazné
zmluvy, potom by spoločnosť ALBAG nemohla pre nich obstarať upísanie predmetných akcií a nemohli
by byť navrhovateľom 1/, 2/ vydané dočasné listy nahrádzajúce upísané akcie. Uvedené preukazuje
uzavretie príkaznej zmluvy na obstaranie kúpy akcií medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a spoločnosťou ALBAG

obstaranie kúpy predmetných akcií bola oprávnená zabezpečiť len spoločnosť ALBAG na základe
poverenia udeleného navrhovateľmi 1/, 2/ v uvedenej príkaznej zmluve; odporca totiž nebol poverený
ani splnomocnený na konanie v mene navrhovateľov 1/, 2/. Potvrdenie zo dňa 28.12.2000 neobsahuje
žiadne splnomocnenie ani poverenie odporcu udelené navrhovateľmi 1/, 2/, je len potvrdením o prevzatí
finančnej čiastky. Navrhovatelia 1/, 2/ vedeli, že vstupujú do zmluvného vzťahu so spoločnosťou ALBAG,

ktorú poverili na nákup predmetných akcií; odporca konal len ako zástupca spoločnosti ALBAG, čo
potvrdzuje uvedenie registračného čísla odporcu na príkazných zmluvách.Prvostupňový súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s rozporným skutkovým zistením, keď navrhovateľ
1/ vo svojej výpovedi zo dňa 17.12.2008 uviedol, že odporcovi odovzdal sumu 721.000 ATS, ktorá
predstavovala jeho úspory za roky 1994 - 2000, avšak podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahoval

príjem navrhovateľa 1/ v predmetnom období cca 15.000,- Sk mesačne brutto, z čoho je zrejmé, že za
uvedené obdobie nemohol navrhovateľ 1/ nazhromaždiť úspory v sume 721.000 ATS, keďže jeho príjem
predstavuje len zlomok z tvrdenej nasporenej sumy. Uvedené nepriamo preukazuje tvrdenie odporcu,
že suma ktorú dňa 28.12.2000 prevzal, bola prijatá nielen od navrhovateľov 1/, 2/ ale aj tretej osoby - B.
Q.. B. Q. vo svojej výpovedi túto skutočnosť potvrdil, pričom podľa jeho vyjadrenia uvedenú skutočnosť

potvrdzovalo aj písomné potvrdenie zo dňa 28.12.2000, avšak nie to, ktoré je založené v súdnom
spise. Uvedené potvrdzuje tiež kópia rukou písanej listiny, v zmysle ktorej mala byť suma 721.000 ATS
použitá v časti 304.650 ATS na obstaranie kúpy 90 ks akcií pre navrhovateľku 2/, suma 186.175 ATS
na obstaranie kúpy 55 ks akcií pre navrhovateľa 1/ a suma 230.180 ATS na obstaranie kúpy 68 ks akcií
pre B.. V zmysle uvedeného boli potom navrhovateľom 1/, 2/ a B. Q. vydané dočasné listy. Až po vydaní
prvostupňového rozsudku získal odporca od B. Q. predmetné odlišné vyhotovenie potvrdenia zo dňa

28.12.2000, ktoré predkladá ako dôkaz podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.

Odporca nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľom 1/, 2/ spôsobil
škodu. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca dopustil porušenia právnej povinnosti voči
navrhovateľom 1/, 2/; súd v rozhodnutí ani neuviedol, akú právnu povinnosť mal odporca porušiť.

Odporca prevzal od navrhovateľov 1/, 2/ a B. sumu 721.000 ATS na splnenie ich povinnosti z príkazných
zmlúv uzavretých so spoločnosťou ALBAG, (zaplatenie kúpnej ceny akcií) a túto sumu bezodkladne
vložil na účet spoločnosti ALBAG, čo potvrdzuje aj vydanie dočasných listov. Odporca teda neporušil
žiadnusvojupovinnosťataknemoholsvojímkonanímspôsobiťnavrhovateľom1/,2/vznikžiadnejškody.
Odporca osobitne poukázal v odvolaní na to, že v oboch vyhotoveniach potvrdenia zo dňa 28.12.2000

je uvedený presný počet akcií, ktoré mali nadobudnúť navrhovatelia 1/, 2/ a tento počet akcií sa zhoduje
s počtami uvedenými v príkazných zmluvách uzavretých medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a ALBAG a je tiež
zhodný s počtom dočasných listov vydaných navrhovateľom 1/, 2/. Súd tiež nepreukázal vznik škody
navrhovateľom 1/, 2/, ktorých zmenšenie majetku nastalo nie v dôsledku porušenia právnej povinnosti
odporcom, ale na základe slobodného rozhodnutia navrhovateľov 1/, 2/ a plnenia ich záväzku voči

spoločnosti ALBAG.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, najmä ohľadom právneho vzťahu medzi
navrhovateľmi 1/, 2/ a spoločnosťou ALBAG, právneho vzťahu medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom,
právnym záverom o vzniku zodpovednosti odporcu za škodu voči navrhovateľom 1/, 2/. Odporca

navrhoval v ním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov 1/, 2/
zamietnuť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ sa písomne vyjadril odporca, ktorý vo vyjadrení poukazoval na to,
že plnomocenstvá zo dňa 26.02.2002, ktorými navrhovatelia 1/, 2/ splnomocnili odporcu na predaj akcií

na meno spoločnosti CEEM AG, s prejednávanou vecou nesúvisia. Tieto sú súčasťou samostatného
vzťahu medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom, ktorého obsahom malo byť zastupovanie navrhovateľov
1/, 2/ a odporcom v procese predaja akcií patriacich navrhovateľom 1/, 2/ tretej osobe. Navrhovatelia 1/,
2/ tvrdia, že odporcovi neudelili pokyn na vloženie odovzdanej peňažnej hotovosti na bankový účet za
účelom úhrady kúpnej ceny akcií. Uvedené tvrdenie navrhovateľov 1/, 2/ je však v rozpore s tvrdeniami

navrhovateľov 1/, 2/ v doterajšom priebehu konania, ako aj obsahom potvrdenia o prevzatí finančnej
čiastky zo dňa 28.12.2000. Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom odvolaní neuvádzajú dôvody, pre ktoré
považujú napadnutý rozsudok za neústavný, nezákonný a predčasný, ani aké konkrétne vady v zmysle
ust. § 221 ods. 1 O.s.p. sa v konaní vyskytli.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na
odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie
ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Navrhovatelia 1/, 2/ sa voči odporcovi domáhajú vydania 55 ks akcií (navrhovateľovi 1/) a 90 ks akcií

(navrhovateľke 2/), ako aj dividend vo výške 12 % p.a. z nominálnej hodnoty akcie za každú jednu akciu,
alebo zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 52.396,55 Eur s úrokom z omeškania 17,6 % odo dňa podania
návrhu na súd, ako aj náhrady trovy konania.Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že odporca s navrhovateľmi 1/, 2/
uzavrel príkaznú zmluvu podľa § 724 Obč. zák. Odporca svojím konaním spôsobil navrhovateľom 1/,
2/ škodu, a to tým, že sa odchýlil od príkazu navrhovateľov 1/, 2/, keď časť sumy vložil na účet za

účelom nákupu akcií aj pre svedka Bútoru, hoci finančné prostriedky mali slúžiť na kúpu akcií výlučne
pre navrhovateľov 1/, 2/. Za spôsobenú škodu zodpovedá odporca na základe ust. § 725 Obč. zák..
Tento záver sa však nateraz javí byť ako predčasný.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že hoci súd prvého stupňa vykonal pomerne rozsiahle

dokazovanie, napriek tomu nebol skutkový stav zistený dostatočne. Prvostupňovému súdu predložili ako
navrhovatelia 1/,2/, tak i odporca listinné dôkazy, ktoré si navzájom odporujú; rozpory medzi nimi sa súdu
prvého stupňa napriek zrejmej snahe nepodarilo odstrániť. Predovšetkým naďalej nie je jednoznačne
preukázané, či peňažné prostriedky vo výške 721.000 ATS určené na kúpu 145 ks akcií rakúskej banky
prevzal odporca len od navrhovateľov 1/, 2/, alebo okrem nich ešte aj od svedka Q.. V spisovom materiáli
sa nachádza jednak doklad - neoverená fotokópia potvrdenia o prevzatí finančnej čiastky 721.000

ATS zo dňa 28.12.2000 (č.l. 7 spisu), ktoré odporcovi odovzdal navrhovateľ 1/ a podľa ktorého boli
finančné prostriedky určené na kúpu akcií výlučne pre navrhovateľov 1/, 2/. V spisovom materiáli sa
však nachádza aj ďalšia, rovnako neoverená fotokópia dokladu - potvrdenia o prevzatí finančnej čiastky
odporcom vo výške 721.005 ATS (z toho od navrhovateľa 1/ sumy 186.175 ATS, od navrhovateľky 2/
sumy 304.650 ATS a od svedka Q. sumy 230.180 ATS ) na nákup 68 ks akcií jednak pre navrhovateľov

1/, 2/ a aj pre svedka B. Q.. Podľa tohto potvrdenia, datovaného rovnako dňom 28.12.2000, finančnú
sumu 721.000 ATS prevzal odporca od svedka B. Q.. Rozpory medzi týmito písomnými dokumentmi
neodstránili ani ústne výpovede účastníkov - navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu, a ani svedecká výpoveď
B. Q.: odporca vypovedal (č.l. 49, 50 spisu, tiež č.l. 91 spisu), že sumu 721.000 ATS mu odovzdal
len p. Q.; navrhovateľ 1/ vo svojej výpovedi (č.l. 48, tiež č.l. 87 spisu) tvrdil, že peniaze 721.000 ATS

odovzdal odporcovi on; navrhovateľka 2/ vypovedala (č.l. 87 spisu), že suma 721.000 ATS odovzdaná
odporcovi predstavovala peniaze na nákup akcií len pre navrhovateľov 1/, 2/. Svedok Q. vypovedal (č.l.
102 spisu), že sumu 721.000 ATS odovzdával navrhovateľ 1/. Z výsledkov vykonaného dokazovania
nemožno zatiaľ ustáliť, kto vlastne zložil finančné prostriedky vo výške 721.000 ATS, od koho finančné
prostriedkyavakejvýškeodporcaprevzalananákupakcií,prektoréosobyboli určené.Vkonanípritom

zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľov 1/, 2/ v tom smere, či a v akej výške finančné prostriedky
odporcovi odovzdali a akým spôsobom malo byť s nimi naložené. Prvostupňový súd sa s rozpormi v
skutkových okolnostiach veci (kto zložil finančné prostriedky, v akej výške, na nákup akcií pre ktoré
osoby) v odôvodnení svojho rozhodnutia síce snažil vysporiadať, nie však dostatočne, čo malo za
následok pochybnosti o tom, ako súd prvého stupňa ustálil ním zistený skutkový stav.

V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že v spise sa nachádzajú písomné oznamy, ktoré svedčia
o tom, že v súvislosti s odpredávaním akcií spoločnosti CEEM AG, bolo v Rakúsku vedené trestné
konanie, za týmto účelom rakúska strana požiadala prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR o
výsluch viacerých svedkov (porovnaj oznámenie na č.l. 98 spisu ), medzi nimi aj o výsluch odporcu. Súd

prvého stupňa neskôr od ďalšieho zisťovania skutočností týkajúcich sa trestného konania vedeného v
Rakúsku upustil, hoci nemožno vylúčiť, že by tieto informácie mohli byť významné aj pre dokazovanie
v predmetnej právnej veci.

Súd prvého stupňa tiež nevenoval dostatočnú pozornosť tej okolnosti, či bol odporca tak, ako tvrdil v

konaní, na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou CEEM AG, ktorú však nebol schopný súdu prvého
stupňa predložiť, oprávnený ako sprostredkovateľ pre spoločnosť CEEM AG zabezpečovať investorov
na kúpu kmeňových akcií CEEM AG. Prvostupňový súd toto jeho oprávnenie vyvodil zo skutočnosti, že
odporcovi bolo pridelené registračné číslo sprostredkovateľa, resp. poradcu 320302/339. Keďže však
súdunebolasprostredkovateľskázmluva,uzavretámedziodporcomaCEEMAG,predložená, nemožno

nič usudzovať ohľadom jej skutočného obsahu (t.j. aké práva a povinnosti odporcovi z takejto zmluvy
vôbec vyplývali), a to bez ohľadu na pridelenie registračného čísla odporcovi.

Z petitu žalobného návrhu, tak ako ho naformulovali navrhovatelia 1/, 2/, plynie, že sa navrhovatelia
1/, 2/ v konaní domáhajú vydania 55 ks akcií (navrhovateľovi 1/) a 90 ks akcií (navrhovateľka 2/), ako

aj dividend vo výške 12 % p.a. z nominálnej hodnoty akcie za každú jednu akciu, alebo zaplatenia
navrhovateľom 1/, 2/ sumy 52.396,55 Eur s príslušenstvom. Žalobný petit navrhovatelia 1/, 2/ formulovali
síce ako alternatívny, napriek tomu bude nutné vysporiadať sa s tým, či sa navrhovatelia svojho
nároku domáhajú na základe alternatívneho alebo tzv. eventuálneho petitu. K tomu odvolací súdpoznamenáva, že alternatívny petit vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného
plnenia aj iným plnením, ktoré je navrhovateľ ochotný prijať (t.j. pri vyhovení návrhu je výber plnenia
na odporcovi). O návrh s eventuálnym petitom ide vtedy, ak sa navrhovateľ domáha, aby bola

odporcovi uložená povinnosť na nejaké plnenie, a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odporcovi
uložiť iné (náhradné) plnenie (napr. navrhovateľ sa domáha vydania veci, avšak ak sa preukáže,
že došlo k zničeniu veci a túto teda nemožno vydať, žiada zaplatiť peňažnú náhradu). Uplatnenie
eventuálneho petitu sa v návrhu spravidla formuluje slovom „eventuálne“. Nutno uviesť, že z obsahu
prednesov navrhovateľov 1/, 2/ nevyplýva jednoznačne, či voči odporcovi uplatňujú svoj nárok formou

alternatívneho alebo eventuálneho petitu (hoci podľa formulácie by sa javilo, že navrhovatelia sa svojich
nárokov voči odporcovi domáhajú alternatívnym žalobným petitom).

Odvolací súd tak dospel k záveru, že napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu nebol doposiaľ
skutkový stav veci zistený dostatočne, jednak pre pretrvávajúce rozpory v zásadných skutkových
okolnostiach (kto zložil peniaze, v akej výške, pre koho mali byť akcie kúpené), tiež pre chýbajúce

skutkové zistenia, ktoré bude nutné doplniť ďalším dokazovaním (sprostredkovateľskou zmluvou, ktorá
mala byť uzavretá medzi odporcom a CEEM AG; otázkou prípadnej odmeny pre odporcu; vystavených
plných mocí pre odporcu navrhovateľmi 1/, 2/ zo dňa 26.02.2002, príp. aj dopytom na stav a výsledky
trestného konania rakúskych orgánov vo veci odpredaja akcií spoločnosti CEEM AG). Až po doplnení
dokazovania v naznačenom smere bude možné posúdiť povahu právneho vzťahu medzi navrhovateľmi

1/, 2/ a odporcom, a teda ustáliť, či zo strany odporcu išlo o konanie na základe príkaznej zmluvy,
prípadne či vzťah medzi účastníkmi konania nebol založený zmluvou, ktorá je svojou povahou zmiešaná
(obsahujetiežprvkysprostredkovateľskejzmluvy,čizmluvyoobstaraníveci),čiodporcasvojímkonaním
vybočil z rozsahu jeho oprávnení vo vzťahu k navrhovateľom 1/, 2/, či je daná zodpovednosť odporcu
za prípadnú škodu navrhovateľov 1/, 2/ a posúdiť dôvodnosť nimi uplatnených nárokov. V tejto súvislosti

bude potrebné vysporiadať sa tiež s procesnou otázkou, či navrhovatelia 1/, 2/ svoj nárok voči odporcovi
uplatňujú alternatívnym alebo eventuálnym žalobným petitom, ktorá skutočnosť má vplyv na spôsob
rozhodnutia súdu o jednotlivých žalobných petitoch.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným

uznesením zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221
ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle záverov odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie za účelom odstránenia
rozporov v tvrdení a to opätovným výsluchom účastníkov konania.

Prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako i prostredníctvom príslušných

dožiadaných orgánov sa snažil zadovážiť ďalšie dôkazy a to výsluch odporcu v súvislosti s trestným
stíhaním vedeným štátnym zastupiteľstvom vo Viedni v súvislosti s činnosťou obchodnej spoločnosti
ALBAG pri nakladaní s kmeňovými akciami resp. zakladaním obchodnej spoločnosti CEEM AG.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že s výpoveď odporcu nedisponuje a odkázala

na štátne zastupiteľstvo vo Viedni. Žiadané dôkazy sa prvostupňovému súdu nepodarilo zabezpečiť a to
napriek dožiadaniam adresovaným príslušným orgánom v Rakúsku a to dožiadaním zo dňa 16.11.2011,
ktoré dožiadaný orgán prevzal dňa 14.12.2012, ďalej dožiadaním zo dňa 29.01.2013, ktoré dožiadaný
orgán prevzal dňa 21.02.2013 a následne v apríli 2014.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd opätovne posúdil vec a vyhodnotil skutkové okolnosti do
skutkových záverov na základe dôkazov založených a vykonaných v uvedenom konaní v súlade s §
132 O.s.p..

V tejto súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nemali ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania.

Úvodomsúdpoukazujenato,ževovýpovediúčastníkovsúneodstrániteľnérozpory,ktorésvedčiaotom,
že čiastočne vo svojich výpovediach nehovoria pravdu. V týchto intenciách súd posudzoval všetkýchúčastník konania ako nedôveryhodných, preto svoje skutkové závery ustaľoval za preukázané v tých
častiach, kde boli nesporné, resp. kde boli podporené i listinnými dôkazmi, ktoré potvrdzovali tvrdenie
účastníkov, prípadne ktoré vyplývali z následného správania sa účastníkov.

Pri ustálení nehodnovernosť a účelovosti tvrdení u navrhovateľov súd vychádzal jednak z toho, že
napriek tomu, že investovali pri svojich majetkových pomeroch, zárobkových možnostiach značnú sumu
finančnýchprostriedkovanevedelirozumnevysvetliťpôvodtýchtofinančnýchprostriedkov,ktorévysoko
prekračovali možnosti ich reálnych príjmov. Ďalej súd vychádzal i z ich klamlivých výpovedí zo dňa

21.04.2015, keď obaja navrhovatelia popreli, že prevzali dočasné kmeňové akcie obchodnej spoločnosti
CEEM AG, pričom z obsahu tvrdení v samotnom návrhu ako i ďalších listinných dôkazov, najmä ich
splnomocnenia k predaju týchto cenných papierov zo dňa 02.06.2002 je zrejme, že tieto dočasné
kmeňové akcie i prevzali

Nehodnovernosť odporcu súd ustálil najmä z toho, že odporca dňa 28.12.2000 podpísal navrhovateľovi

1/, že od neho prevzal finančnú čiastku 721.000 ATS, za účelom nákupu 145 ks akcií po 4.972,36 ATS,
ktoré budú vystavené na meno A. K. (navrhovateľka 2/) v počte 90 ks akcií a na meno L. B. (navrhovateľ
1/) 55 ks akcií, pričom ako vyplýva z priebehu konania sám v tom čase vedel, že skutočná hodnota
akcií je iná a za uvedené finančné prostriedky možno nakúpiť celkovo o cca 68 ks akcií viac, čo vyplýva
z jeho samotného potvrdenia, ktoré podpísal rovnaký deň dňa 28.12.2000 svedkovi Q. pričom z tohto

potvrdenia nie je zrejmá účasť navrhovateľov, pričom malo dôjsť k inej deľbe sumy 721.000 ATS ako
uviedol navrhovateľom v potvrdení, ktoré podpísal navrhovateľovi 1/ rovnaký deň.

Súd považoval za preukázaný skutkový záver, že navrhovatelia odovzdali sumu 721.000 ATS odporcovi
za účelom nákupu 145 ks akcií rakúskej banky patriacej spoločnosti ALBAG - CEEM a.g. a to 90

ks akcií pre navrhovateľku 2/ a 55 ks akcií pre navrhovateľa 1/. Tento skutkový záver vyplýva z
výpovedi navrhovateľov ako i z listinného dôkazu medzi navrhovateľmi a odporcom (potvrdenie o
prevzatífinančnejčiastky)zodňa28.12.2000,ktorépodpísaliodporca.Pokiaľodporcatvrdil,žefinančné
prostriedky prevzal od svedka Q., tak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené jeho samotným podpisom na
potvrdení vystavenom pre navrhovateľa a ďalej bolo vyvrátené i výpoveďou navrhovateľa 1/ a túto

skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky odovzdal svedok Q. nevyplynuli ani z jednej z výpovedi
svedka Q., ktorý uvádzal, že ak odovzdával nejaké peniaze pre odporcu jednalo sa o peniaze jeho
vlastné. Na tomto skutkovom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dňa 28.12.2000 podpísal
odporca potvrdenie svedkovi Q. o rozdelení sumy 721.000 ATS tak, že finančné prostriedky budú použité
na nákup akcií i pre svedka Q. v rozsahu 230.186 ATS, čo predstavuje 68 ks akcií bez toho, aby na

takéto rozdelenie dali súhlas navrhovatelia.

Ďalej súd mal za preukázané skutkové tvrdenia odporcu, že v súvislosti so získavaním potenciálnych
investorov odporca vykonával činnosť pre obchodnú spoločnosť ALBAG. Tento záver možno logicky
vyvodiť i z aktuálneho sa správania všetkých účastníkov, ktoré malo vyústiť k pôvodnému cieľu, aby

sa navrhovatelia stali majiteľmi akcií, resp. kmeňových akcií rakúskej spoločnosti CEEM AG. Úlohou
navrhovateľa bolo na Slovensku získavať potenciálnych investorov, ktorí následne poverili svojim
menom obchodnú spoločnosť ALBAG, aby pre nich sprostredkovala nákup kmeňových akcií obchodnej
spoločnosti CEEM AG o čom svedčia najmä poverovacie listy navrhovateľov vystavené pre obchodnú
spoločnosť ALBAG na kúpu 55 ks akcií a 90 ks akcií znejúcich na obchodnú spoločnosť CEEM AG

finančné prostriedky, za ktoré boli kmeňové akcie obchodnej spoločnosti CEEM AG nakúpené vkladal na
účet obchodnej spoločnosti ALBAG odporca dňa 29.12.2000 a následne obchodná spoločnosť ALBAG
dňa 10.01.2001 vydala potvrdenie o platbe v prospech navrhovateľa 1/ vo výške 186.147 ATS (55 ks
akcií) a navrhovateľky 2/ vo výške 304,650 ATS (90 ks akcií) a na základe toho bolo navrhovateľovi 1/
doručené kmeňové akcie z CEEM AG zo dňa 14.02.2001 v počte 55 ks a navrhovateľke 2/ v počte 90

ks, v oboch prípadoch s oprávneným vyplatením výnosu od 01.01.2000. Tieto skutkové závery vyplývali
z listinných dokladov, ktoré sú súčasťou príloh a ktoré sú úradne pretlmočené do slovenského jazyka.
Navrhovatelia síce vo výpovediach tvrdia, že žiadne dokumenty v súvislosti s poverením na nákup
akcií prostredníctvom obchodnej spoločnosti ALBAG nepodpísali, ale súd týmto tvrdeniam neuveril,
lebo všetky listinné dôkazy (vyššie pomenované) svedčia o opaku a najmä i samotné správanie

navrhovateľov svedčí o tom, že o kmeňové akcie CEEM AG mali záujem, nakoľko tieto bezprostredne
po ich doručení vo februári 2001 nevrátili, ale tieto prijali a až o rok neskôr a to 20.02.2002 splnomocnili
odporcu k ich predaju z čoho tiež možno vyvodiť záver, že tieto akcie skutočne i nadobudli a čoho si
boli i vedomí.V tejto súvislosti treba rozlišovať dva právne vzťahy a to právny vzťah navrhovateľov týkajúci sa
nadobudnutia akcií, ktoré čiastočne súvisí s predmetom konania a právny vzťah následného odpredaja

akcií, ktoré s predmetom konania tak ako ho skutkovo vymedzili účastníci nesúvisí.

Písomné potvrdenie medzi navrhovateľom v prvom rade a odporcom súd skutkovo posúdil ako
potvrdenie o prevzatí 721.000 ATS a tento listinný dôkaz v kontexte s výpoveďou účastníkov súd právne
posúdil ako príkaznú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania v zmysle § 724 Občianskeho zákona,

podľa ktorej odporca prevzal 721.000 ATS od navrhovateľa 1/ a túto finančnú hotovosť mal uložiť na účet
obchodnej spoločnosti ALBAG za účelom nákupu dočasných kmeňových listov obchodnej spoločnosti
CEEM AG v počte 55 ks akcií pre navrhovateľa 1/ a 99 ks akcií pre navrhovateľku 2/.

Podľa § 724 Občianskeho zákona príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

V danom prípade úlohou príkazníka (odporcu) bolo vykonať pre navrhovateľov činnosť a to tak, aby
prevzaté finančné prostriedky v hodnote 721.000 ATS použil a tieto vložil na účet obchodnej spoločnosti
ALBAG a zabezpečil tak, aby finančné prostriedky boli použité následne na nákup 55 ks akcií pre
navrhovateľa 1/ a 90 ks navrhovateľku 2/ obchodnej spoločnosti CEEM AG.

Podľa § 725 Občianskeho zákona príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností
a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme
príkazcu, ak nemôže v čas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Odporca svoju povinnosť z príkaznej zmluvy však splnil len čiastočne a to z toho dôvodu, že napriek
tomu, že navrhovateľ 1/ mu v rámci príkaznej zmluvy dal sumu 400.000 ATS, tak v jeho mene na
nákup akcií vložil do rakúskej banky na účet spoločnosti ALBAG iba sumu 213.823 ATS, pričom rozdiel
predstavoval o 186.177 ATS, čo predstavovalo pri konverznom kurze rakúskeho šilingu a eura sumu
15.539,12 Eur. Vo vzťahu k navrhovateľke 2/, od ktorej prevzal sumu 321.000 ATS vložil v jej mene v

prospech obchodnej spoločnosti ALGAB sumu 304.650 ATS. Rozdiel predstavuje sumu 16.350 ATS, čo
predstavuje pri konverznom kurze medzi ATS a eurom k 01.01.2002, kedy došlo k prechodu na euro
v Rakúsku sumu 1.188,20 Eur. Zvyšnú sumu odporca vložil za účelom nákupu akcií pre B.. V tomto
smere však nemal žiadny príkaz od navrhovateľov 1/ a 2/, aby naložil z ich finančnými prostriedkami a
ak tak urobil zodpovedá za škodu v zmysle ustanovenia § 725 Občianskeho zákona. Škoda predstavuje

hodnotu peňazí, ktoré prevzal od navrhovateľov a ktoré vložil na iný účet bez toho, že by v tomto smere
mal príkaz od navrhovateľov. Pokiaľ ho k tomuto usmernil svedok B. v prospech koho boli peniaze
zložené, tak na túto skutočnosť sa odporca nemôže odvolávať. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal
odporcu na zaplatenie navrhovateľovi 1/ 15.539,12 Eur a navrhovateľke 2/ 1.188,20 Eur. Táto suma
predstavuje rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré boli prevzaté od navrhovateľov a ktoré boli

vložené v ich mene na účet rakúskej obchodnej spoločnosti ALBAG, ktorá bola poverená v mene
navrhovateľov kupovať akcie CEEM AG.

Rozloženie sumy 721.000 ATS na 420.000 ATS v prospech navrhovateľa 1/ a 321.000 ATS v prospech
navrhovateľky 2/ mal súd za preukázané z ich nesporových výpovedí, pričom že zložili sumu 721.000

ATS mal súd za preukázanú ako vyššie uviedol z písomného potvrdenia zo dňa 28.12.2000, ktoré
podpísal navrhovateľ 1/ a toto potvrdil svojím podpisom i odporca.

Súd v tomto smere poukazuje na jednoznačné porušenie právnej povinnosti navrhovateľa a to použitie
prevzatých finančných prostriedkov v rozpore s príkazom, teda v rozpore s § 724 Občianskeho zákona,

pričom je nesporné, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením právnej povinnosti navrhovateľovi 1/
vznikla škoda 15.539,12 Eur a navrhovateľke 2/ 1.188,20 Eur, keď tieto finančné prostriedky, ktoré
pokiaľ prekračovali možnosti príkazu v rozsahu ich použitia na nákup akcií mal povinnosť vyúčtovať a
navrhovateľom vrátiť, ale nie tieto vložiť na účet v prospech tretej osoby. Nesporná je i príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody ako i jeho zavinenie.

Súd záverom poukazuje na to, že predmetom záväzku povinnej osoby (príkazníka) je obstaranie veci
alebo uskutočnenie inej činnosti. Záväzok povinnej osoby pričom spočíva iba vo vykonaní činnosti, ktorá
je v zmluve vymedzená, nie tiež dosiahnutiu výsledku. Riziko výsledku nesie samotný príkazca. Akpríkazník vykonal riadne všetko k čomu sa zaviazal, nezodpovedá za to, že očakávaný výsledok sa
nedostaví. Výsledok je iba očakávaným cieľom príkazcu, nie však tiež predmetom príkaznej zmluvy. V
danom prípade teda príkazník, teda odporca čiastočne splnil príkaz a preto súd v tejto časti alternatívny

návrh na vrátenie prevzatých peňazí čiastočne zamietol. Súd zaviazal príkazníka na vrátenie peňazí iba
v tej časti, kde nesplnil príkaz navrhovateľov.

Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplýva, že navrhovatelia splnomocnili odporcu k nákupu akcií
konkrétnej rakúskej banky v ich mene. Z obsahu písomného potvrdenia zo dňa 28.12.2000 nie je možné

vyvodiť právny záver, že sa jedná o sprostredkovateľskú zmluvu na nákup akcií v zmysle § 28 Zák.
č. 600/1992 Z.z. ani o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 733 Občianskeho zákona. Finančné
prostriedky, ktoré odporca prevzal mali byť použité za účelom nákupu 145 ks akcií, ale nevyplýva, že by
tento nákup mal vykonávať odporca v mene navrhovateľov. Navrhovatelia v tejto súvislosti vo svojich
výpovediach uvádzali, že žiadne iné dokumenty pri obstarávaní akcií odporcovi nepodpisovali. Naopak z
dokladovzaloženýchvspisevyplýva,ženavrhovateliabolivprávnomvzťahusobchodnouspoločnosťou

ALBAG, ktoré poverili získaním kmeňových akcií obchodnej spoločnosti CEEM AG.

Pokiaľ v odvolacích námietkach navrhovatelia uvádzali, že odporcovi udelili plnú moc, tak treba
konštatovať, že táto plná moc zo dňa 20.02.2002 (rok po nákupe akcií) nesúvisí s nadobudnutím akcií,
ale táto súvisí s následným prevodom už nadobudnutých akcií.

Zároveň súd poukazuje na to, že pri posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nie je
rozhodujúcim, ak právny vzťah vznikol medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou ALBAG, nakoľko zo
žiadneho dokumentu ani z výpovede účastníkov nevyplýva, že by odporca vo vzťahu k navrhovateľom
pri nákupe sporných akcií konal v mene obchodnej spoločnosti ALBAG a nie je právne významný

ani aký právny vzťah bol medzi navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou, ktorý vznikol na základe
poverenia navrhovateľov nákupom kmeňových akcií CEEM AG prostredníctvom obchodnej spoločnosti
ALBAG, nakoľko obchodná spoločnosť ALBAG a obchodná spoločnosť CEEM AG nie sú účastníkmi
tohto konania. Ak by sa i preukázalo, že navrhovatelia nepoverili obchodnú spoločnosť ALBAG za
účelom nákupu kmeňových akcií CEEM AG napriek tomu, že tomu svedčia všetky dôkazy a samotné

správanie navrhovateľov tak potom bolo ich povinnosťou bezprostredne po doručení kmeňových akcií
CEEM AG tieto vrátiť a obchodnú spoločnosť ALBAG žiadať o vrátenie tých finančných prostriedkov,
ktoré bez právneho dôvodu boli použité na nákup týchto akcií. Tieto okolnosti by mohli ozrejmiť doklady,
ktoré sa súd pokúšal zabezpečiť dožiadaním z Rakúska, ale existencia tohto právneho vzťahu medzi
navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou ALBAG nie je predmetom tohto súdneho konania a nemohla

by ovplyvniť ani to, aký právny vzťah vznikol medzi navrhovateľmi a odporcom.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali vydaní akcií rakúskej zahraničnej banky, tak ich úlohou pri tomto
žalobnom návrhu bolo preukázať, že sú vlastníkmi konkrétnych akcií rakúskej zahraničnej banky a
že tieto akcie má v držbe odporca. Toto však preukázané nebolo a v tomto smere neboli zo strany

navrhovateľov produkované ani žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Všetky dôkazy naopak
smerovaliktomu,ževlastníkmikmeňovýchakciíobchodnejspoločnostiCEEMAGsastalinavrhovatelia.

V časti nároku na vyplatenie dividend právny zástupca navrhovateľov v záverečnej reči zobral návrh
späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V tejto časti súd podľa § 96 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil.

Súd vzhľadom i na závery odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 21.04.2015 odstraňoval i rozpor
ohľadne toho, či petit, ktorého sa navrhovatelia domáhajú je petit alternatívny, resp. eventuálny tak v
tejto súvislosti predstúpila právna zástupkyňa navrhovateľov, ktorá poukazuje na to, že v danej veci sa
domáha petitu alternatívne. Súd však vzhľadom na vykonané dokazovanie zamietol návrh na vydanie

akcií, nakoľko tento návrh bol zjavne nedôvodný a zároveň čiastočne zamietol i návrh na zaplatenie
52.396,55 Eur z dôvodov vyššie uvedených.

Navrhovateľ žiadal priznať k žalovanej istine i úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa podania
návrhu dňa 13.11.2002 bez ďalšieho právneho zdôvodnenia.

Súd priznal navrhovateľom čiastočne žalované sumy z titulu náhrady škody podľa § 725 Občianskeho
zákona. Pohľadávka z titulu náhrady škody je v súlade s § 563 Občianskeho zákona splatná prvého dňa
potom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. Navrhovatelia preukázateľne v súdnom spise vyzvali odporcu nazaplatenie žalovanej sumy až doručeným žalobného návrhu. Žalobný návrh bol odporcovi doručený dňa
30.03.2005. Z obsahu žalobného návrhu bolo odporcovi zrejmé, že má povinnosť plniť, preto súd priznal
navrhovateľom úrok z omeškania od 01.04.2005 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby k uvedenému

dňu. Diskontná sadzba predstavovala 3 % a jej dvojnásobok 6 %. Súd priznal úroky z omeškania v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákona.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd Bratislava.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p..
Odporca je povinný plniť pod následkom výkonu rozhodnutia.