Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Straka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/149/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208472
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116208472.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: K. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX,
XXX XX V., t.č. B. XX, V., o zaplatenie 573,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8C/140/2016-55 zo dňa 07.07.2017 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 191,28 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 191,28 € od 31.5.2013 do zaplatenia a to v splátkach po 30,- € mesačne
splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že
omeškania s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3.Vodôvodneníuviedol,žeDňaXX.XX.XXXXuzavrelprávnypredchodcažalobcusožalovanýmZmluvu
o poskytnutí pôžičky evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške
476,82 € za účelom kúpy mobilného telefónu. Splátka s poistením bola určená vo výške 95,64 €, počet
splátok 6, termín splatnosti prvej splátky 20. Deň mesiaca nasledujúceho o uzavretí zmluvy a konečná
splatnosť pôžičky bola určená v mesiaci jún 2013. Ročná úroková sadzba činila 72,84 %, RPMN 72,84
% a priemerná hodnota RPMN 51,45 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 573,84 €.
4. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 11.5.2013 vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a vyzval ho na zaplatenie istiny vo výške 602,52 € do 3
dní od doručenia upomienky. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 15.5.2013.
5. Súd z prehľadu splátok a úhrad na Zmluve zistil, že žalovaný mal uhradiť právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 635,82 €; žalovaný uhradil žalobcovi iba akontáciu v sume 61,98 €; dlžný zostatok 698,11€ pozostávajúci zo splátok a zmluvnej pokuty (635,82 € + 124,27 €) žalovaný neuhradil. Žalobca si
neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 124,27 €.
6. S poukazom na § 103 OZ premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti tej ktorej neuhradenej
splátky, a teda od XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX. V rámci všeobecnej trojročnej
premlčacej doby žalobca svoje právo mohol uplatniť na súde do XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, čo však neurobil. Právny predchodca žalobcu podal návrh na súd až XX.X.XXXX (deň
doručenia žaloby súdu) a teda v zmysle § 103 OZ splátky, ktoré žalovaný do uvedeného dátumu
neuhradil, sú premlčané (4 x 95,64 €). Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 382,56 € sa premlčal dňa
25.4.2016, nakoľko právny predchodca žalobcu podal návrh na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej
doby, a preto súd s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o
ochrane spotrebiteľa (podľa ktorého súd na premlčanie nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada ex offo a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva uzavretá, prioritným je deň podania návrhu
na súd), žalobu v časti o zaplatenie premlčaných splátok zamietol. Pokiaľ ide o nárok za zvyšné,
nepremlčané splátky, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 191,28 € (2 x 95,64 €).
7. Vzhľadom na súčasné sociálne pomery žalovaného mu súd umožnil splatiť svoj dlh v mesačných
splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP, nakoľko má za to, že žalobca nebude postupný plnením dlhu
poškodený.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného na úhradu
sumy 382,56 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 382,56 Eur od 19.05.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 191,28 Eur od 19.05.2013 do
30.05.2013 v pravidelných splátkach vo výške 30 Eur mesačne pod stratou výhody splátok v prípade
neplatenia riadne a včas. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutej časti žalobu zamietol z dôvodu
uplynutia premlčacej doby, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného doručený
súdu 15.12.2016. V tomto podaní žalovaný nárok uplatnený žalobou uznal. Žalobca v podaní zo dňa
03.07.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. Správnym procesným
postupom by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci by rozhodol rozsudkom pre
uznanie.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.
12. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, správne zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne
právne závery súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.14.Vovzťahukodvolacímnámietkamodvolacísúduvádza,žepodaniežalovanéhozodňaXX.XX.XXXX
doručené súdu prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za taký prejav jeho vôle, ktorý by
vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP. Je síce pravdou, že žalovaný v predmetnom
podaní uviedol, že nárok uplatnený žalobou uznáva, úkon žalovaného je však potrebné posudzovať a
ohľadom na celý jeho obsah. Ako je v podaní ďalej uvedené, žalovaný má záujem o uzatvorenie zmieru
so žalobcom v podobe, aby žalovaný nebol zaviazaný na úhradu úroku z omeškania z dlžnej sumy a trov
právneho zastúpenia a dlh mu bolo umožnené splatiť v splátkach. Z podania žalovaného teda vyplýva,
že si je vedomý existencie dlhu, no nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na úhradu dlhu v celom rozsahu
tak, ako bol uplatnený žalobou, zároveň žiada možnosť jeho postupného splatenia.
15. V konaní nebolo sporné, že zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej žalobca odvodzuje
svoj nárok uplatnený žalobou má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.Vprípadespotrebiteľskýchsporovniejeuznaniedlhužalovaným-spotrebiteľompredsúdom
skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky alebo či v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) nie
je nutné prihliadnuť na oslabenie práva veriteľa voči spotrebiteľovi. Priečilo by sa zásade spravodlivosti,
ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a
to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu
neinformovanosti,neznalostisvojichpráv,pocitubezmocnostivočidodávateľovi,ktorýjevkonaníprávne
zastúpený a pod.. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu
nespochybňoval a podanie zo dňa XX.XX.XXXX formuloval pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne
konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovaného a jeho rodiny, snaha o docielenie možnosti úhrady
dlhu v splátkach.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní časti pohľadávky (382,56
Eur s príslušenstvom) uplatnenej žalobou. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si žalovaný bol vedomý
čiastočnéhopremlčaniajehodlhuvočižalobcovi.Spoukazomnatútoskutočnosť,jehoúkonuučinenému
vpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancienemožnopriznaťaniprávneúčinkyuznaniadlhuvzmysle
§ 558, § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore
s ust. § 282 CSP, keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie, svojím postupom plne rešpektoval
a splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy zameranej na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej
inštancie sa správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol
vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s článkom 46
ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné dodať, že v čase vyhlásenia
rozsudku prvoinštančným súdom dňa 07.07.2017 takýto nesúlad s ústavou ešte vyslovený nebol a
povinnosťou prvoinštančného súdu bolo riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou
v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom
uplatňovanom nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. K aplikácii právnej normy
umožňujúcej aj bez návrhu prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, došlo teda v čase, keď o
otázke nesúladu takéhoto ustanovenia ešte Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodnuté nebolo.
Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces už zvrátiť nemožno.
18. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania.
19. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).20.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.