Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1302899484.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : L. B., nar. XX.
X. XXXX, bytom Č. XXX, T., 2/ A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom F.B. XX, M., žalobcovia 1, 2 zastúpení
PhDr. Mgr. Helenou Drappanovou, advokátkou, AK Čičmanec & Drappanová, Bratislava, Prievozská 14/
A, proti žalovanému : R. P., nar. X. X. XXXX, bytom Q., Č. X, zastúpený JUDr. Dušanom Hrnčiarom,

advokátom, AK SHM PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova 28, o vydanie 145 ks akcií rakúskej
banky, alternatívne o vyplatenie 52.396,55 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 13. 5. 2015 č.k. 18C/145/2002 - 232, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca 1 a žalobkyňa 2 m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi1 sumu15.539,12€so6%úrokomzomeškaniaročneod 1.4.2005dozaplatenia ažalobkyni
2 sumu 1.188,20 € so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1. 4. 2005 do zaplatenia. Zároveň zastavil
konanie v časti nároku o vyplatenie dividend a vo zvyšku žalobu zamietol. Napokon si vyhradil právo
rozhodnúť o trovách konania po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo skutkového záveru,
že žalobcovia odovzdali sumu 721.000 ATS žalovanému za účelom nákupu 145 ks akcií rakúskej banky
patriacej spoločnosti ALBAG - CEEM a.g., a to 90 ks akcií pre žalobkyňu 2 a 55 ks akcií pre žalobcu

1. Uvedený skutkový záver vyplynul z výpovedí žalobcov ako aj z listinného dôkazu medzi žalobcami a
žalovaným (potvrdenie o prevzatí finančnej čiastky) zo dňa 28. 12. 2000, ktoré podpísal aj žalovaný.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky prevzal od svedka Q., toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené
jeho vlastným podpisom na potvrdení vystavenom pre žalobcu a tiež bolo vyvrátené výpoveďou žalobcu
1; skutočnosť, že peniaze žalovanému neodovzdal svedok Q. nevyplynula ani z jednej výpovede svedka
Q., ktorý uvádzal, že ak odovzdával nejaké peniaze pre žalovaného, tak sa jednalo o jeho vlastné
peniaze. Na tomto skutkovom závere nemohla nič zmeniť ani skutočnosť, že dňa 28. 12. 2000

podpísal žalovaný potvrdenie svedkovi Q. o rozdelení sumy 721.000 ATS tak, že finančné prostriedky
budú použité na nákup akcií i pre svedka Q. v rozsahu 230.186 ATS, čo predstavuje 68 ks akcií bez toho,
aby na takéto rozdelenie dali súhlas žalobcovia. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané skutkové
tvrdenie žalovaného, že v súvislosti so získavaním potenciálnych investorov vykonával žalovaný činnosť
preobchodnú spoločnosťALBAG.Tentozáverjemožnévyvodiťajsosprávaniavšetkýchzúčastnených,
ktoré malo vyústiť k pôvodnému cieľu, aby sa žalobcovia stali majiteľmi akcií rakúskej spoločnosti

CEEM a.g. Úlohou žalovaného bolo na Slovensku získavať potencionálnych investorov, ktorí následne
poverili svojim menom obchodnú spoločnosť ALBAG, aby pre nich sprostredkovala nákup kmeňových
akcií obchodnej spoločnosti CEEM AG, o čom svedčia najmä poverovacie listy žalobcov vystavené preobchodnúspoločnosťALBAGnakúpu55ksakciía90ksakciíznejúcichnaobchodnúspoločnosťCEEM
AG; finančné prostriedky , za ktoré boli kmeňové akcie obchodnej spoločnosti CEEM AG nakúpené,
vkladal na účet spoločnosti ALBAG žalovaný dňa 29. 12. 2000 a následne obchodná spoločnosť ALBAG

dňa 10. 1. 2001 vydala potvrdenie o platbe v prospech žalobcu 1 vo výške 186.147 ATS (55 ks akcií) a
žalobkyne 2 vo výške 304,650 ATS (90 ks akcií) a na základe toho boli žalobcovi 1 doručené kmeňové
akcie z CEEM AG zo dňa 14. 2. 2001 v počte 55 ks a žalobkyni 2 v počte 90 ks, v oboch prípadoch
s oprávneným vyplatením výnosu od 1. 1. 2000. Tieto skutkové závery vyplývali z listinných dokladov,
ktoré sú súčasťou príloh a úradne pretlmočené do slovenského jazyka. Žalobcovia síce tvrdili, že žiadne

dokumenty v súvislosti s poverením na nákup akcií prostredníctvom obchodnej spoločnosti ALBAG
nepodpísali, ale súd prvej inštancie týmto ich tvrdeniam neuveril, nakoľko všetky listinné dôkazy svedčia
o opaku. Rovnako samotné správanie žalobcov svedčí o tom, že o kmeňové akcie CEEM AG mali
záujem, nakoľko tieto bezprostredne po ich doručení vo februári 2001 nevrátili, ale prijali a až o rok
neskôr, a to 20. 2. 2002 splnomocnili žalovaného k ich predaju. Z toho tiež možno vyvodiť záver, že
tieto akcie skutočne aj nadobudli, čoho si boli tiež vedomí.

2/ Súd prvej inštancie v tejto súvislosti rozlišoval medzi dvomi právnymi vzťahmi, a to právnym vzťahom
žalobcov, týkajúcim sa nadobudnutia akcií, čo čiastočne súvisí s predmetom konania a medzi právnym
vzťahom následného odpredaja akcií, ktoré s predmetom konania - tak ako ho skutkovo vymedzili
žalobcovia - nesúvisí. Písomné potvrdenie medzi žalobcom 1 a žalovaným posúdil súd prvej inštancie
ako potvrdenie o prevzatí 721.000 ATS a tento listinný dôkaz v kontexte s výpoveďou účastníkov po

právnej stránke posúdil ako príkaznú zmluvu uzavretú medzi zmluvnými stranami v zmysle § 724 Obč.
zák., podľa ktorej žalovaný prevzal 721.000 ATS od žalobcu 1 a túto finančnú hotovosť mal uložiť na účet
obchodnej spoločnosti ALBAG za účelom nákupu dočasných kmeňových listov obchodnej spoločnosti
CEEM AG v počte 55 ks akcií pre žalobcu 1 a 90 ks akcií pre žalobkyňu 2. V danom prípade bolo úlohou
príkazníka - žalovaného - vykonať pre žalobcov činnosť , a to tak, aby prevzaté finančné prostriedky

721.000 ATS použil a tieto vložil na účet obchodnej spoločnosti ALBAG a tak zabezpečil, aby finančné
prostriedky boli použité následne na nákup určeného množstva akcií. Žalovaný si ale svoju povinnosť z
príkaznej zmluvy splnil len čiastočne, a to z dôvodu, že hoci mu žalobca 1 dal v rámci príkaznej zmluvy
sumu 400.000 ATS, tak v jeho mene na nákup akcií vložil do rakúskej banky na účet spoločnosti ALBAG
iba sumu 213.823 ATS, pričom rozdiel predstavoval 186.177 ATS (pri konverznom kurze rakúskeho

šilingu a aura 15.539,12 €). Vo vzťahu k žalobkyni 2, od ktorej prevzal sumu 321.000 ATS vložil v
jej mene v prospech obchodnej spoločnosti ALBAG sumu len 304.650 ATS, kedy rozdiel predstavoval
sumu 16.350 ATS (pri konverznom kurze medzi ATS a eurom k 1. 1. 2002, kedy došlo v Rakúsku k
prechodu na euro, sumu 1.188,20€). Zvyšnú sumu žalovaný vložil za účelom nákupu akcií pre B. Q., hoci
v tomto smere nemal žiadny príkaz od žalobcov 1, 2. Pokiaľ tak urobil, zodpovedá žalovaný za škodu

v zmysle § 725 Obč. zák. , keď škoda predstavuje sumu peňazí, ktoré žalovaný prevzal od žalobcov 1,
2 a ktoré vložil na iný účet bez toho, aby mal pre takéto konanie príkaz od žalobcov. Ak ho v tomuto
usmernil svedok B. Q.Ú., tak na túto skutočnosť sa žalovaný odvolávať nemôže. Z uvedeného dôvodu
zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie sumy 15.539,12 € žalobcovi 1 a sumy 1.188,20 €
žalobkyni 2. Uvedené sumy predstavujú rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný prevzal

od žalobcov a ktoré boli vložené v ich mene na účet rakúskej obchodnej spoločnosti ALBAG, ktorá bola
poverená nakupovať v mene žalobcov akcie CEEM AG.
3/Rozloženiesumy721.000ATSnasumu420.000ATSvprospech žalobcu1a321.000ATSvprospech
žalobkyne 2 mal súd prvej inštancie za preukázané z ich výpovedí, pričom zloženie sumy 721.000 ATS
žalobcami mal za preukázané z písomného potvrdenia zo dňa 28. 12. 2000, ktoré podpísal žalobca 1 a

svojím podpisom ho potvrdil aj žalovaný. Súd prvej inštancie zdôrazňoval porušenie právnej povinnosti
žalovaného, a to použitie prevzatých finančných prostriedkov v rozpore s príkazom, t.j. v rozpore s §
724 Obč. zák. V príčinnej súvislosti s týmto porušením právnej povinnosti vznikla žalobcovi 1 škoda vo
výške 15.539,12 € a žalobkyni 2 vo výške 1.188,20 €, keď tieto finančné prostriedky, ktoré prekračovali
možnosti príkazu v rozsahu ich použitia na nákup akcií mal žalovaný povinnosť vyúčtovať a žalobcom

vrátiť, avšak nie vložiť ich na účet v prospech tretej osoby. ako nespornú vyhodnotil aj príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody ako aj zavinenie žalovaného. Predmetom
záväzku povinnej osoby (príkazníka) je obstaranie veci alebo uskutočnenie inej činnosti. Záväzok
povinnej osoby pritom spočíva iba vo vykonaní činnosti, ktorá je zmluvne vymedzená, nie však v
dosiahnutívýsledku.Rizikovýsledkunesiesamotnýpríkazca.Akpríkazníkvykonáriadnevšetko,kčomu

sa zaviazal, nezodpovedá za to, že očakávaný výsledok sa nedostavil. Výsledok je iba očakávaným
cieľom príkazcu, nie však tiež predmetom príkaznej zmluvy. Príkazník, t.j. žalovaný, v danom prípade
sčasti splnil, a preto súd prvej inštancie v tejto časti alternatívny návrh na vrátenie prevzatých peňazí
čiastočne zamietol a príkazníka zaviazal iba na vrátenie peňazí v tej časti, kde nesplnil príkaz žalobcov.Ďalej súd prvej inštancie dodal, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobcovia splnomocnili
žalovaného k nákupu akcií konkrétnej rakúskej banky v ich mene. Z obsahu písomného potvrdenia zo
dňa 28. 12. 2000 nie je možné vyvodiť právny záver, že sa jedná o sprostredkovateľskú zmluvu na

nákup akcií v zmysle § 28 zák. č. 600/1992 Z.z. ani o sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 733 Obč.
zák. Finančné prostriedky prevzaté, ktoré žalovaný prevzal, mali byť použité za účelom nákupu 145
ks akcií, ale nevyplýva z neho, že by tento nákup mal vykonať žalovaný v mene žalobcov. Žalobcovia
vo výpovediach uviedli, že žiadne iné dokumenty pri obstarávaní akcií žalovanému nepodpisovali. Z
predložených dokladov plynie, že žalobcovia boli v právnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou ALBAG,

ktorú poverili získaním kmeňových akcií obchodnej spoločnosti CEEM AG. Plná moc pre žalovaného
vystavená žalobcami pre žalovaného dňa 20. 2. 2002 (t.j. rok po nákupe akcií), s nadobudnutím akcií
nesúvisí, ale sa týka následného prevodu už nadobudnutých akcií.
4/ Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že pri posudzovaní právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania nie je rozhodujúcim, ak právny vzťah vznikol medzi žalovaným a
obchodnou spoločnosťou ALBAG, nakoľko zo žiadneho dokumentu ani výpovede účastníkov nevyplýva,

že by žalovaný vo vzťahu k žalobcom pri nákupe sporných akcií konal v mene obchodnej spoločnosti
ALBAGaniejeprávnevýznamnýaniakýprávnyvzťah bolmedzižalobcamiaobchodnouspoločnosťou,
ktorý vznikol na základe poverenia žalobcov nákupom kmeňových akcií CEEM AG prostredníctvom
obchodnej spoločnosti ALBEG, nakoľko obchodná spoločnosť ALBEG a obchodná spoločnosť CEEM
AG nie sú účastníkmi tohto konania. Ak by sa aj preukázalo, že žalobcovia nepoverili obchodnú

spoločnosť ALBAG za účelom nákupu kmeňových akcií CEEM AG - hoci tomu svedčia všetky dôkazy
a samotné správanie žalobcov - potom bolo ich povinnosťou bezprostredne po doručení kmeňových
akcií CEEM AG tieto vrátiť a obchodnú spoločnosť ALBAG žiadať o vrátenie tých finančných
prostriedkov, ktoré bez právneho dôvodu boli použité na nákup týchto akcií. Tieto okolnosti by mohli
ozrejmiť doklady, ktoré sa súd prvej inštancie snažil zabezpečiť dožiadaním z Rakúska, ale existencia

tohto právneho vzťahu medzi žalobcami a obchodnou spoločnosťou ALBAG nie je predmetom tohto
súdneho sporu a nemohla by ovplyvniť ani to, aký právny vzťah vznikol medzi žalobcami a žalovaným.
Pokiaľ sa žalobcovia domáhali vydania akcií rakúskej zahraničnej banky, boli povinní preukázať, že
sú vlastníkmi konkrétnych akcií rakúskej banky a že tieto akcie má v držbe práve žalovaný. V konaní
ale tieto skutočnosti preukázané neboli, žalobcovia v tomto smere ani neprodukovali žiadne dôkazy na

preukázanie týchto tvrdení. Všetky dôkazy naopak smerovali k tomu, že vlastníkmi kmeňových akcií
obchodnej spoločnosti CEEM AG sa stali žalobcovia.
5/ V časti nároku na vyplatenie dividend vzali žalobcovia svoj žalobný návrh späť a konanie v tejto časti
navrhovali zastaviť, čomu súd prvej inštancie vyhovel na základe ust. §96 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na
výsledky dokazovania súd prvej inštancie zamietol žalobu na vydanie akcií, s poukazom na jeho zjavnú

nedôvodnosť a zároveň zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 52.396,55 € (cena nadobudnutých akcií).
Žalobcovia si uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa podania žalobného návrhu
dňa 13. 11. 2002. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že priznané sumy uložil žalovanému
zaplatiť z titulu náhrady škody podľa § 725 Obč. zák. Pohľadávka z titulu náhrady škody je v súlade
s ust. § 563 Obč. zák. splatná prvého dňa potom, čo veriteľ požiada o plnenie. Žalobcovia vyzvali

žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy až doručeným žalobným návrhom, a to dňa 30. 3. 2005.
Súd prvej inštancie preto priznal žalobcom úrok z omeškania počnúc 1. 4. 2005 vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby platnej k uvedenému dňu; táto predstavovala 3 % a jej dvojnásobok potom 6 % (§
517 ods. 2 Obč. zák.).
6/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na to, že vo výpovediach účastníkov

bolineodstrániteľnérozpory,ktorésvedčiaotom,ževosvojichvýpovediachčiastočnenehovoriapravdu;
v týchto intenciách posudzoval výpovede všetkých účastníkov konania ako nedôveryhodných, a preto
svoje skutkové závery ustálil tam, kde boli nesporné, resp. podporené na základe listinných dôkazov,
ktoré potvrdzovali tvrdenia účastníkov, prípadne vyplývali z ich následného správania. Žalobcovia
napriek tomu, že investovali pri svojich majetkových pomeroch, zárobkových možnostiach značnú

sumu peňažných prostriedkov, nevedeli rozumne vysvetliť pôvod týchto prostriedkov, ktoré vysoko
prekračovali možnosti ich reálnych príjmov. Vo svojich výpovediach zo dňa 21. 4. 2015 žalobcovia
popreli, že prevzali dočasné kmeňové akcie obchodnej spoločnosti CEEM AG, pričom z obsahu
ich tvrdení v samotnom návrhu ako aj ďalších listinných dôkazov - najmä splnomocnenia k predaju
týchto cenných papierov zo dňa 2. 6. 2002 - je zrejmé, že tieto dočasné kmeňové akcie aj prevzali.

Nevieryhodnosť žalovaného súd prvej inštancie vyvodzoval z toho, že žalovaný dňa 28. 12. 2000
podpísal žalobcovi 1, že od neho prevzal čiastku 721.000 ATS, za účelom nákupu 145 ks akcií po
4.972,36 ATS, hoci ako vyplynulo z priebehu dokazovania, žalovaný vedel, že skutočná hodnota akcií
je iná a za uvedenú prevzatú čiastku možno nakúpiť celkovo o cca 68 ks akcií viac, čo vyplýva z jehosamotného potvrdenia, ktoré podpísal v rovnaký deň dňa 28. 12. 2000 svedkovi Q., z ktorého potvrdenia
nie je zrejmá účasť žalobcov, pričom malo dôjsť k inej deľbe sumy 721.000 ATS, ako uviedol žalobcom
v potvrdení, ktoré v rovnaký deň podpísal žalobcovi 1.

7/ Súd prvej inštancie si napokon vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti
rozsudku.
8/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti
výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel. Žalovaný v ním napadnutej časti
navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu aj v tejto časti zamietne.

Trval na tom, že voči žalobcom konal vždy len ako zástupca spoločnosti ALBAG a nikdy nie vo vlastnom
mene. Na poverovacích listinách udelených žalobcami spoločnosti ALBAG je žalovaný uvedený ako
poradca, aj s registračným číslom žalovaného ako poradcu pridelené spoločnosťou ALBAG. Žalobcovia
1, 2 si tak od počiatku museli byť vedomí toho, že vstupujú do právneho vzťahu so spoločnosťou
ALBAG a nie so žalovaným. Pokiaľ preto žalobcom vznikla akákoľvek škoda súvisiaca s upísaním
akcií či úhradou ceny za upísané akcie, zodpovedala by za ňu spoločnosť ALBAG, nakoľko žalovaný

v danej veci konal len ako jej zástupca. Súd prvej inštancie ale posudzoval právny vzťah medzi
žalobcami a žalovaným ako samostatný zmluvný vzťah riadiaci sa ustanoveniami príkaznej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe výpovede
žalobcov 1, 2 a obsahu potvrdenia o prevzatí finančnej čiastky zo dňa 28. 12. 2000 podpísaného
žalovaným a žalobcom 1. Žalovaný zdôraznil, že hotovosť vo výške 721.000 ATS použil výlučne v

zmysle pokynu udeleného mu pri prevzatí hotovosti. Toto potvrdenie bolo ešte v ten deň nahradené
potvrdením podpísaným svedkom Q. a žalovaným, pričom svedok Q. konal ako poradca a súčasne
zástupca žalobcov 1, 2 a celú hotovosť odovzdal žalovanému svedok Q.. Súd ale odmietol skutočnosť
nahradenia pôvodného potvrdenia novým potvrdením a tým aj zmenu pokynu udeleného žalovanému
pri prevzatí hotovosti ako nepreukázanú. Z tohto dôvodu mal podľa súdu žalovaný postupovať v zmysle

pokynov udelených mu žalobcami 1, 2 v pôvodnom potvrdení. Žalobcom 1, 2 však boli vydané dočasné
listy nahrádzajúce ten počet akcií, ktoré žalobcovia požadovali. Ani v prípade správnosti záveru súdu o
nepreukázaní nahradenia Pôvodného potvrdenia Novým potvrdením , resp., v prípade správnosti záveru
súdu o platnosti Pôvodného potvrdenia a neplatnosti nového potvrdenia, žalovaný neporušil pokyn
vyplývajúci mu z Pôvodného potvrdenia. Prevzatá hotovosť mala byť použitá na úhradu ceny za 145

ks akcií upísaných žalobcami 1, 2 a žalobcom 1, 2 boli vydané dočasné listy nahradzujúce 145 ks
akcií. Žalobcovia 1, 2 si museli byť vedomí , že cena za 145 ks akcií bola nižšia ako 721.000 ATS,
pretože žalobcovia 1, 2 udelili spoločnosti ALBAG poverenie podpísaním poverovacieho listu, v ktorých
bola uvedená cena za 1 ks akcie, ako aj celková suma za akcie upísané žalobcom 1, 2. Zároveň
bez poverenia by nemohlo dôjsť k vydaniu dočasných listov pre žalobcov 1, 2. Ak teda žalobcovia

podľa ich tvrdenia a pôvodného potvrdenia odovzdali žalovanému sumu 721.000 ATS, a táto mala slúžiť
výlučne na kúpu 145 ks akcií a súčasne si žalobcovia boli vedomí toho, že celková cena za nimi upísané
akcie bola nižšia, nepriamo potvrdzuje pravdivosť tvrdenia žalovaného, že suma 721.000 ATS mala byť
použitá nielen na cenu za akcie pre žalobcov 1, 2 ale aj za cenu akcií pre svedka Q.. V opačnom prípade
by rozdiel sumy prevzatej žalovaným a sumy použitej na úhradu ceny akcií pre žalobcov 1, 2 musel

byť posúdený ako odmena žalovaného za zabezpečenie činnosti, na ktorú žalobcovia 1, 2 žalovaného
poverili pôvodným potvrdením, pretože žalobcovia 1, 2 vedome žalovanému odovzdali sumu vyššiu než
aká bola cena nimi upísaných akcií. Žalobcovia 1, 2 až do dnešného dňa nenamietali voči žalovanému,
že nepoužil celú hotovosť 721.000 ATS výlučne na úhradu ceny akcií, hoci o tom vedeli najneskôr od
podpísania poverovacieho listu pre spoločnosť ALBAG. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na to, že

súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nemohol - vzhľadom na svoj brutto
príjem - nazhromaždiť sumu 721.000 ATS. Uvedené potvrdzuje nepriamo tvrdenie žalovaného, že suma
prevzatážalovanýmdňa 28.12.2000vovýške721.000ATS bolasumoupredstavujúcousúčet prijatých
súm nielen od žalobcov 1, 2 ale aj od svedka Q.. Žalovaný preto neporušil právnu povinnosť vo vzťahu
k žalobcom 1, 2. Konaním žalovaného žalobcom nevznikla žiadna škoda, nemôže byť teda naplnený

ani predpoklad príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Nemožno tak
dospieť ani k záveru o naplnení predpokladu o zavinení žalovaného. Súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
9/ Na odvolanie žalovaného sa žalobcovia 1, 2 nevyjadrili.
10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP (vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, bez nariadenia odvolacieho pojednávania),
rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o žalobnom návrhu,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s
rozpormi vo výpovediach jednak strán sporu, ako aj v listinných dokladoch a tieto dokázal rozumne a
logicky vyargumentovať. Obrana žalovaného založená na jeho vysvetlení vystavenia dvoch potvrdení

o prevzatí finančnej čiastky 721.000 ATS dňa 28. 12. 2000 neobstojí a odvolací súd jeho vysvetlenie
vyhodnotil ako účelové. Žalovaný si zásadne vo svojich tvrdeniach odporuje, keď na jednej strane v
potvrdení prehlasuje, že peniaze vo výške 721.000 ATS prevzal od žalobcu 1 a následne v rovnaký
deň vystavil ďalšie potvrdenie, v ktorom tvrdí niečo celkom iné - že peniaze prevzal od svedka B. Q.,
pričom od žalobcov 1, 2 mala pochádzať len suma vo výške 521.000 ATS. Obidve potvrdenia pritom
vystavoval žalovaný. Rovnako z pôvodného potvrdenia nemožno nijako vyvodiť, že by žalovaný pri

preberaní 721.000 ATS od žalobcu 1 konal ako zástupca spoločnosti ALBAG. Podľa obsahu potvrdenia
predmetnúčiastku721.000ATSprevzalžalovanýodžalobcu1vhotovosti,akofyzickáosoba.Neexistuje
logické vysvetlenie, prečo by žalovaný vystavoval žalobcovi 1 dňa 28. 12. 2000 písomné potvrdenie o
prevzatí finančnej čiastky 721.000 ATS (výlučne) od žalobcov 1, 2, pokiaľ by tomu tak nebolo. Žalovaný
nebol schopný v konaní logicky vysvetliť existenciu dvoch ním navzájom si odporujúcich písomných

potvrdení.
14/ Súd prvej inštancie tiež správne po právnej stránke oddelil právny vzťah vzniknutý medzi žalobcami
1, 2 a žalovaným na základe príkaznej zmluvy v zmysle § 724, § 725 Obč. zák., ktorý sa týkal
nadobudnutia akcií od právneho vzťahu žalobcov, týkajúceho sa predaja akcií (r. 2002). Žalovaný
nesporne prevzal od žalobcov 1, 2 vyššiu finančnú čiastku, než aká postačovala na nákup určeného

počtu akcií (celkovo 145 ks), čo však nebol dôvod na nakladanie peňazí, prevyšujúcich cenu 145 ks
akcií spôsobom, aký zvolil žalovaný, a síce, že tento rozdiel použil v prospech tretej osoby (B. Q.). Konal
teda sčasti v rozpore s príkazom žalobcov 1, 2 - odchýlil sa od príkazu žalobcov 1, 2 , pričom to nebolo
nevyhnutné v záujme príkazcov 1, 2, čím porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z príkaznej zmluvy a
zároveň tým žalobcom spôsobil škodu, a síce žalobcovi 1 vo výške 15.539,12 € a žalobkyni 2 vo výške

1.188,20 €. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).
16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1, 2 priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).