Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2712206024.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcov: 1. C. T., narodený XX. 9.

XXXX, bytom A., 2. D. T., rodená T., narodená 1. 4. XXXX, bytom A. XX, obaja zastúpení: JUDr. Dušan
Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovanej:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom, a to každému po 3.452,78 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 30,94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13. 8. 2012 sa žalobcovia voči žalovanej domáhajú zaplatenia každý
sumy 10 000 eur titulom náhrady škody ako nemateriálnej ujmy v súvislosti s konaním vedeným na
Okresnom súde Skalica č. k. 3C/25/2008.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom

spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 9. 8. 2012, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
zo dňa 3.2.2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku o náhradu škody zo dňa
1.8.2012, nálezom Ústavného súdu SR Ús/17/2011-55 zo dňa 13.4.2011, vyjadrením žalovaného zo
dňa 4.4.2013, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 16. 2. 1995, oznámením o
pokračovaní územného konania zo dňa 24. 11. 1994, výzvou na doplnenie návrhu na vydanie územného
rozhodnutia zo dňa 9. 12. 1994, rozhodnutím Obvodného úradu Senica zo dňa 16. 9. 1994, rozhodnutím
Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 4. 8. 1994, obsahom spisu OS Skalica sp. zn. 3C/25/2008

návrhom zo dňa 10.12.1994 na č.l. 1, výzvou OS Senica zo dňa 10.1.1995 na č.l. 5, výzvou OS Senica
zo dňa 26.1.1995 na č.l. 8, výzvou OS Senica zo dňa 27.1.1995 na čl. 9, doplnením údajov doručené
3.2.1995nač.l.10,žiadosťouPZnavrhovateľovzodňa20.3.1995nač.l.11,žiadosťouPZnavrhovateľov
zo dňa 27.3.1995 na č.l. 13, úpravou zo dňa 11.4.1995 na č.l. 17, zápisnicou z pojednávania zo dňa
3.5.1995 na č.l. 29, zápisnicou z pojednávania 24.5.1995 na č.l. 34-36, Uznesením č.k. 9C/23/1995
o dňa 12.6.1995 na č.l. 37, oznámením znalca B.. K. T. zo dňa 4.7.1995 na č.l. 39, Uznesením č.k.
9C/23/1995 zo dňa 3.8.1995 na č.l. 43, Uznesením č.k. 9C/23/95 zo dňa 10.11.1995 na č.l. 49, podaním

PZ navrhovateľov zo dňa 2.12.1996 na č.l. 64-65, Uznesením č.k. 9C/23/95 zo dňa 5.2.1997 na č.l.
67, Uznesením č.k. 9C/23/95 zo dňa 5.2.1997 na č.l. 70, Uznesením č.k. 9C/23/95 zo dňa 30.4.1997
na č.l. 77, znaleckým posudkom B.. G. G. č. 5/97 na č.l. 81-84, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
30.9.1997 na č.l. 88-90, zápisnicou o obhliadke zo dňa 16.10.1997 na č.l. 95, podaním navrhovateľovzo dňa 14.11.1997 na č.l. 98, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 4.12.1997 na č.l. 99-103, Uznesením
zo dňa 4.12.1997 na č.l. 104, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 8.1.1998 na č.l. 105, Uznesením č.k.
9C/23/95zodňa8.1.1998nač.l.106,Uznesenímč.k.9C/23/95zodňa4.12.1997nač.l.108,Uznesením

č.k. 9C/23/95 zo dňa 4.12.1997 na č.l. 110, Uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. Rks 2/98 zo dňa
2.7.1998 na č.l. 119, úpravou v spise zo dňa 22.10.1998 na č.l. 126, úpravou v spise zo dňa 19.11.1998
na č.l. 129, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.12.1998 na č.l. 135, Uznesením č.k. 4C/176/98 zo
dňa 11.1.1999 na č.l. 139, znaleckým posudkom B.. D. C. č. 1/99 doručeným 19.5.1999 na č.l. 152,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 1.6.1999 na č.l. 169, zápisnicou z pojednávania zo dňa 9.7.1999 na

č.l. 170, zápisnicou z pojednávania zo dňa 12.7.1999 na č.l. 173, Rozsudkom č.k. 4C/176/98-274 zo dňa
9.7.1999 na č.l. 175, odvolaním doručeným 24.9.1999 na č.l. 181, dodatkom k odvolaniu doručeným
25.11.1999 na č.l. 190, predkladacou správou na Krajský súd v Trnave zo dňa 14.12.1999 na č.l. 199,
zápisnicou na Krajskom súde v Trnave zo dňa 15.2.2000 na č.l. 202, Uznesením Krajského súdu v
Trnave č.k. 4Co/641/99-305 zo dňa 15.2.2000 na č.l. 205, podaním navrhovateľov zo dňa 26.3.2000
na č.l. 216, úpravou v spise zo dňa 11.4.2000 na č.l. 223, úpravou v spise z 25.4.2000 na č.l. 223,

zápisnicou zo dňa 11.5.2000 na č.l. 228, Uznesením č.k. 4C/176/98 zo dňa 15.5.2000 na č.l. 244,
odvolaním navrhovateľov zo dňa 14.6.2000 na č.l. 247, podaním navrhovateľov z 21.6.2000 na č.l. 251,
predkladacou správou na Krajský súd v Trnave zo dňa 28.6.2000 na č.l. 256, Uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 9Co/247/00-368 zo dňa 21.7.2000 na č.l. 257, zápisnicou z pojednávania zo dňa 3.11.2000
na č.l. 266, nariadením obhliadky zo dňa 6.11.2000 na č.l. 268, úradným záznamom z 23.11.2000

na č.l. 384, zápisnicou z obhliadky zo dňa 11.1.2001 na č.l. 275, zápisnicou z pojednávania zo dňa
25.1.2001 na č.l. 384, Uznesením č.k. 4C/176/98 zo dňa 5.4.2001 na č.l. 285, zápisnicou z pojednávania
zo dňa 1.6.2001 na č.l. 294, zápisnicou z pojednávania zo dňa 12.10.2001 na č.l. 314, zápisnicou z
pojednávania zo dňa 8.2.2002 na č.l. 337, Uznesením č.k. 4C/176/98-449a zo dňa 20.3.2002 na č.l.
339, Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/170/02-461 zo dňa 28.6.2002 na č.l. 351, podaním

navrhovateľov zo dňa 22.4.2003 na č.l. 381, zápisnicou z pojednávania zo dňa 11.9.2003 na č.l. 381,
Rozsudkom č.k. 4C/176/98-500 zo dňa 11.9.2003 na č.l. 390, predkladacou správou na Krajský súd v
Trnave zo dňa 29.3.2004 na č.l. 403, Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/60/04-518 zo dňa
29.6.2004 na č.l. 408, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 4.5.2005 na č.l. 423, zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 27.9.2005 na č.l. 435, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 28.9.2005 na č.l. 439, Uznesením č.k.

4C/176/98-550 zo dňa 28.9:2005 na č.l. 440, Uznesením č.k. 4C/176/98-552 zo dňa -7.11.2005 na
č.l. 442, znaleckým posudkom č. 1/2006 na č.l. 452, Uznesením č.k. 4C/176/98 zo dňa 4.4.2006 na
č.l. 476, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 12.12.2006 na č.l. 489, Uznesením č.k. 4C/176/98-602 zo
dňa 14.12.2006 na č.l. 491, Uznesením č.k. 4C/176/98 zo dňa 9.1.2007 na č.l. 499, Uznesením č.k.
3C/25/2008 zo dňa 13.5.2008 na č.l. 507, Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 22.4.2009 na č.l. 542,

predkladacou správou na Krajský súd z 27.5.2009 na č.l. 555, Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/226/2009 zo dňa 26.8.2009 na č.l. 558, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 9.12.2009 na č.l. 569,
Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 11.2.2010 na č.l. 584, znaleckým posudkom č. 13/2010 doručený B..
A. X. 2.12.2010 na č.l. 589, podaním žalobcov zo dňa 24.1.2010 na č.l. 611 zmena návrhu, zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 16.2.2010 na č.l. 619, Uznesením Ústavného súdu č.k. ÚS.17/2011-22 zo dňa

27.1.2011 na č.l. 630, oznámením a zaslaním dokladov Správy katastra Skalica zo dňa 12.4.2011 na
č.l. 637, Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 4.5.2011 na č.l. 648, výzvou OS Skalica č.k. 3C/25/2008
zo dňa 4.5.2011 na č.l. 650, podaním žalobcov zo dňa 11.5.2011 na č.l. 653, Uznesením OS Skalica
č.k. 3C/25/2008-770 zo dňa 6.6.2011 na č.l. 661, podaním žalobcov zo dňa 10.6.2011 na č.l. 666,
Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 29.7.2011 na č.l. 675, podaním žalobcov zo dňa 10.8.2011 na č.l.

684, Uznesením OS Skalica č.k. 3C/25/2008 zo dňa 15.8.2011 na č.l. 692, podaním žalovaného zo dňa
19.8.2011 na č.l. 694 označený ako vzájomný návrh, dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 13/2010
B.. X. na č.l. 709, podaním žalovaného z 26.8.2011 na č.l. 719 námietky voči znalcovi, Uznesením
č.,k. 3C/25/2008 zo dňa 7.9.2011 na č.l. 716, podaním žalobcov zo dňa 8.9.2011 na č.l. 720, podaním
žalobcov zo dňa 5.10.2011 na č.l. 731, odborným vyjadrením Ing. A. X. zo dňa 18.10.2011 na č.l. 738,

návrhom žalobcov na doplnenie dôkazov zo dňa 24.11.2011 na č.l. 745, zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 30.11.2011 na č.l. 763, Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 13.12.2011 na č.k. 766, podaním
žalovaného zo dňa 3.1.2012 na č.l. 768, Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 3.1.2012 na č.l. 769,
podaním znalca B.. A. X. z 20.1.2012 na č.l. 775, zápisnicou o pojednávaní z 30.1.2012 na č.l. 777,
Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 2.2.2012 na č.l. 778, úpravami sudcu zo dňa 1.12.2011 na č.l. 778,

úpravou sudcu zo dňa 22.2.2012 na č.l. 789, písomnosťou správy katastra Skalica zo dňa 7.3.2012 na
č.l. 783, úpravou sudcu z 9.3.2012 na č.l. 806, oznámením Správy katastra Skalica zo dňa 29.3.2012
na č.l. 812, písomnosťou znalca X. na č.l. 850, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.6.2012 na č.l. 879,
úpravou sudcu zo dňa 10.7.2012 na č.l. 883, Uznesením č.k. 3C/25/2008 zo dňa 27.6.2012 na č.l. 886,úpravou sudcu z 26.7.2012 na č.l. 891, oznámením B.. A. X. z 10.10.2012 na č.l. 900, žiadosťou o
predĺženie termínu B.. A. X. na č.l. 902, úpravou sudcu 23.10.2012 na č.l. 905, podaním B.. A. X. zo
dňa 14.11.2012 na č.l. 914, úpravou sudcu z 29.11.2012 na č.l. 922, zápisnicou o pojednávaní zo dňa

17.12.2012 na č.l. 936, Rozsudkom č.k. 3C/25/2008-952 zo dňa 17.12.2012, stanoviskom k odvolaniu
žalovaného podané Ing. A. X. z 20.2.2013 na č.l. 1022, odvolaním žalovaného zo dňa 25.2.2013 na č.l.
1030, odvolaním žalobcov zo dňa 4.3.2013 na č.l. 1039, predkladacou správou na KS v Trnave zo dňa
26.3.2013 na č.l. 1069.

3. Rozsudkom č.k. 8C 164/2012-268 zo dňa 18.07.2013 súd prvej inštancie zamietol žalobu, pričom
zamietnutie odôvodnil tým, že nemá právomoc posudzovať porušenie ústavného práva občana na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a takúto otázku pre posúdenie nároku zo zodpovednosti
za škodu nemôže riešiť ako otázku predbežnú) a ďalej vecne zdôvodnil tým, že žalobcovia za obdobie
od 1. júla 2004 do 16. februára 2011 boli už odškodnení v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
ktorého sa dopustili súdy v konaní pred Okresným súdom Skalica sp. zn 3C/25/2008 a to vyplatením

finančného zadosťučinenia Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. ÚS I.
17/2011 z 13. apríla 2011, vo výške 12 000 eur každému zo žalobcov.

4. Uznesením Krajského súdu č.k. 23Co/420/2013-322 zo dňa 07.10.2015 bolo rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušené, pričom v zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd Trnava vyslovil ten právny názor, že

všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody podľa ZoZS po využití právnym poriadkom
ustanovenéhomechanizmuoprávnenýchsubjektov,legitimovanýchposudzovaťprieťahyvkonaní.Ďalej
Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej inštancie preskúmať nárok žalobcov ako občianskoprávny nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 ZoZS (vychádzajúc z článku 46 ods. 3 a
článku 127 ods. 4 Ústavy SR), z hľadiska naplnenia týmto zákonom stanovených podmienok pre vznik

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Teda vo vzťahu k prvej etape skúmaného obdobia
(od 1. júla 2004 do 16. februára 2011) posudzovaním preukázania atribútu existencie nemajetkovej ujmy
na strane žalobcov a následne príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
ujmou. Rovnako uložil súdu preskúmať aj druhú etapu uplatňovaného nároku žalobcov (od 17. februára
2011), vo vzťahu k splneniu podmienok nesprávneho úradného postupu, ako protiprávneho stavu.

Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej inštancie v ak dospeje k záveru o preukázaní základu nároku,
že na strane žalobcov došlo k ujme, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, konštatovaným v
Náleze ÚS SR I. ÚS 17/2011 z 13. apríla 2011, túto ujmu konkretizuje (s odôvodnením z akých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy, v zmysle požiadaviek ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.) a odôvodní príčinnú súvislosť vzniknutej

ujmy s nesprávnym úradným postupom. Po zistení a odôvodnení, v čom spočíva nemajetková ujma
žalobcov za zistené zbytočné prieťahy v kmeňovom konaní, za predpokladu existencie požadovanej
príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva ako nesprávneho úradného
postupu, posúdi výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na príkladmo zákonom stanovené
kritériá (osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k ujme došlo,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom a spoločenskom živote) ako aj ďalšie
iné, ktoré budú relevantné pre priznanie alebo nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

5. Súd konštatuje, že žalobcovia sa domáhajú zaplatenie každý sumy 10.000,- eur, ktorá je vyčíslená
ako ich nemajetková ujma, ktorá im vznikla v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Skalica

pod sp.zn. 3C/25/2008, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalovanej sumy sa žalobcovia domáhajú v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom v rámci konania sp. zn. 3C/25/2008, konkrétne úkonov
vykonaných od 1.7.2004 až do dnešného dňa, nakoľko k dnešnému dňu nie je o tejto veci právoplatne
rozhodnuté. Poukazujú na § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. a skutočnosť, že v predmetnom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu a za tento sa považujú aj zbytočné prieťahy v konaní čo skonštatoval

aj ústavný súd svojim ústavným nálezom v apríli 2011, keď ďalšie rozhodnutie vo veci bolo až v decembri
2012. Aj v tomto období dochádzalo k nesprávnemu úradnému postupu, keď Okresný súd Skalica
nerozhodol právoplatne o návrhu žalobcov. Žalobcovia dôvodia vznik svojej nemajetkovej ujmy podľa
§ 4 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 zák. 514/2003 Z.z.. Žalobcovia uviedli, že ujmu, ktorá im vznikla,
vidia v tom, že vinohrad, ktorý si kúpili nemôžu využívať, pričom náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá bola

spôsobená žalobcom, vnímajú ako strata šance alebo strata príležitostí mať pokojný a nerušený život,
teda postaviť si vinohradnícky domček a užívať si radosť, ktorá z toho vyplýva Pri určení žalovanej sumy
10.000,-eur,žalobcoviapodpornevychádzalivzmyslezákonaoodškodňovaníobetínásilnýchtrestnýchčinov a mali za to, že suma 10.000,- eur pre každého je primeraná čiastka, pričom zobrali do úvahy
nález Ústavného súdu SR, ktorý za 12 rokov prieťahov určil výšku 1.000,- eur za 1 rok prieťahov.

6. V zásade po celý čas žalobcovia zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré obsahovo v krátkosti súd zhrnul
nasledovne. Žalobca 1./ uviedol, že v podstate ho iba dvakrát do roka pokosí, na rozdiel od ostatných
susedov, ktorí svoje vinohrady využívajú. Je to v podstate holé pole, na ktorom nie je vysadený vinič.
Keď ide do hospody, tak sa mu kamaráti vysmievajú, pretože pán G. rozpráva, že sa chce bezdôvodne
obohatiť, že chce jeho parcelu. V roku 1994 začal výkopové práce na vinohradnícky domček. Pán G.

poprel hranicu. V roku 1994 dostal zákaz pokračovať v stavbe. Je postavená pivnica, ale všetko chátra,
je to zarastené, rastú stromy. Žalobca 1./ uviedol, že v súvislosti s psychickými problémami, lekára
nevyhľadal. Žalobkyňa v rade 2 uviedla, že v právnej neistote žijú takmer 20 rokov. Na pozemku mali
v pláne stavať vinohradnícky domček, predložili všetky podklady k stavebnému povoleniu, nakúpili si
stavebný materiál. Na druhom územnom konaní sused poprel vlastnícku hranicu, z tohto dôvodu bolo
stavebné povolenie zastavené a odkázali ich na súd. Sklep začali stavať z toho dôvodu, že tento je v

strede ich pozemku a 5 metrov pod zemou, ku ktorému nebolo potrebné stavebné povolenie. Výkop
je urobený, stavebný materiál je rozkradnutý a schátralý. Keď začali stavať bol rozpočet 450.000,-
Sk. V súčasnosti sa v tej oblasti predávajú aj horšie vinohradnícke domčeky za 1.200.000,-Sk a holé
pozemky za 600.000,-Sk a v oveľa menšej výmere a horšej lokalite. Majú psychickú ujmu z toho že sa im
vysmievajú a stavebný materiál, ktorý bol vtedy kúpený je rozpadnutý, ukradnutý, nepoužiteľný. Sused

G. má na spornom pozemku postavený vinohradnícky domček a využíva pozemok. Má 55 rokov a má
otázku, či začne stavať v 60-tke, kedy si to vôbec užije a materiál je v súčasnosti raz tak drahý ako bol.
Ľudia sa im vysmievajú. Riadne si nechala vymerať parcelu, riadne ju kúpila, chcela začať riadne stavať.
Keď ide do vinohradov, keďže má vinohrad po svojom otcovi, ide radšej tam, aby sa s nikým nemusela
ani stretať. Mohla si síce postaviť domček aj bez stavebného povolenia načierno, tak ako ostatní, ale

nemá na pokuty a nedalo by sa to zlegalizovať. Je jej ľúto, že ľudia ktorí začali stavať po nich už majú
postavené, využívajú svoj vinohrad. Musí platiť daň aj z toho čo nevlastní, lebo platí z árov z pozemku,
ktoré nevyužíva. Vo vinohrade chceli oslavovať jej 50-tku, jej otec sa toho ani nedožil a mama má 88
rokov, je otázne, či sa toho dožije. Aj svokrovci sa nás ich už pýtajú, kedy už budú mať tú chatu. Nedá
sa to postaviť na inej časti pozemku, z dôvodu, že nemôžu stavať v časti orná pôda, ale len v časti

záhrady. Celý pozemok je taký, že na začiatku je najširší a v najvyššom bode má šírku 3,5 m, kde ani
hore nie je prístupová cesta zboku. V tomto štádiu ako to je, im životné prostredie nedá súhlas, nakoľko
je sporná hranica s tým, že situovanie stavby určuje stavebný úrad, ktorý určuje aj urbanistiku. Boli tam
z úradu tri a viackrát. Vo vinohrade je len jedna prístupová cesta na spodnom konci pozemku a každý
vlastník prechádza z prístupovej cesty k svojej búde a pozemku. Stavebný úrad vydal len rozhodnutie o

pozastavení stavebného konania, len ústne im povedali, že oni rozhodujú o tom, kde bude stavba stáť a
spodok pozemku je zapísaný na LV ako záhrada. Keby aj chcela postaviť domček pod vinohradom je tam
šírka len 5 metrov, takže by sa za domček nedostala, musela by chodiť po cudzom. Neexistuje žiadne
písomné rozhodnutie stavebné úradu o tom, že stavba domčeka nemôže byť umiestnená na inej časti
pozemku. Odbornú pomoc psychiatra nevyhľadala, ale mala problémy so srdcom. Lekárka jej povedala,

že to nie je problém so srdcom ale psychický problém. V roku 2005 navštevovala MUDr. T., ktorá je
srdciarka chodila som k nej asi rok, stále od nej chcela, aby jej predpísala nejaké lieky a povedala jej, že
je to psychický problém. Následne mala haváriu, zlomenú chrbticu, bolo ťažké nemyslieť na problémy
a hlavne keď sme do vinohradu chodili oberať ovocie na stromoch.

7. Žalovaná uviedla, že požiadavku žalobcom považujeme za nedôvodnú a návrh žiadala zamietnuť z
dôvodu nepreukázania predpokladov v zmysle zákona č. 514/2003, napriek skutočnosti, že ústavným
nálezom bolo skonštatované, že došlo k prieťahom v predmetnom konaní. Má za to, že za nesprávny
úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 môžu považovať iba obdobie, o ktorom uviedol ústavný
súd, resp. ktoré vymedzil ústavný súd vo svojom rozhodnutí ako obdobie, v ktorom došlo k zbytočným

prieťahom v konaní a o nesprávnym úradnom postupe nemožno hovoriť v období nasledujúcom
po vydaní ústavného nálezu. Žalobcovia nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy v zmysle § 17
zák. č. 514/2003, nakoľko žalobný návrh neobsahuje tvrdenia, ktorým by žalobcovia preukazovali tú
skutočnosť, že nejakým nesprávnym úradným postupom by došlo k zásahu do ich práv pracovného
života, spoločenského uplatnenia, rodinných vzťahov a z tohto dôvodu nie je možné preukázať vznik

príčinnej súvislosti. V predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z. Prvým predpokladom je preukázanie existencie nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, pričom žalovaná chce poukázať na skutočnosť,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nemôže posúdiť, či došlo k prieťahom v konaníiného súdu, pretože by vznikali situácie, kedy by súd prvého stupňa posudzoval priebeh konania na
odvolacích súdoch, najvyššom súde, či ústavnom súde. § 9 ods. 2 hovorí o tom, že všeobecný súd
môže pri posudzovaní prieťahov, či nečinnosti vychádzať z rozhodnutia ústavného súdu, výsledkov

preskúmania sťažnosti a iných skutočností. V tomto prípade, ústavný súd nálezom 1ÚS/17/2011
konštatoval prieťahy, avšak zároveň priznal aj finančné zadosťučinenie. Vyplatenie nemajetkovej
ujmy za obdobie posudzované ústavným súdom by tak predstavovalo duplicitné plnenie, nakoľko
skutočnosti odôvodňujúce priznanie finančného zadosťučinenia aj vo vzťahu k jeho výške už riadne
preskúmal ústavný súd. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodených

vplývajúcej na ich povesť, doterajších súkromí a pracovný život, rodinné vzťahy a spoločenské
postavenie, ktorej vznik v jednotlivých oblastiach života sú povinní poškodení bezpečne preukázať.
Samotná okolnosť prieťahov v súdnom konaní bez riadneho osvedčenia skutočností preukazujúcich
ich vplyv, dopad ako aj následky na žalobcov, nemá za následok automatický vznik nároku na
náhradu škody. Skutočnosti tvrdené žalobcami, ako napríklad psychická ujma, reakcie okolia, bezpečne
preukázaná riadnymi dôkaznými prostriedkami nebola. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

podľa zákona č. 514/2003 je súdnym konaním v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia
dôkazného bremena účastníkov konania. Žalovaná má za to, že v konaní nebola splnená podmienka
preukázania predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 na vyvodenie
ktorej je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok.

8. Zo žiadosti žalobcov zo dňa 3. 2. 2012 o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu vyplýva, že
si v súvislosti s konaním sp. zn. 3C/25/2008 si uplatnili nemajetkovú ujmu, nemajetkovú ujmu v sume
10 000 eur pre každého podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

9. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR k žiadosti o predbežné prekovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 1 8. 2012 vyplýva, že žiadosť žalobcov doručená dňa 7. 2. 2012 je nedôvodná.

10. Po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie sa uskutočnili dve pojednávania, pričom obe zúčastnené
strany zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach, pričom žalobca 1./ v rámci vyjadrenia uviedol, že je
alergický na danú vec, za obdobie súdneho sporu, sa tam postavilo 20 búd, pričom on sa musí na

uvedené len pozerať. Ďalej žalobca 1./ uviedol, že susedia mu tam hádžu odpad, on to musí čistiť.
Pociťuje zhoršený zdravotný stav. Nechodí na zábavy, aby ho netrafil šľak. Žalobkyňa uviedla, že sú
výsmechy dediny, matka sa jej pýta, kedy to postavia, či sa uvedenej udalosti dožije. Pozemok kupovali
s cieľom založiť vinohrad, nakoľko tak robil starý otec. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v konaní súhlasila
so všetkými hranicami, aj tak nebolo rozhodnuté. žalobkyňa uviedla, že lekárka jej informovala tak,

že jej zdravotné ťažkosti sú zo stresu, pričom však psychiatra nenavštívila, chodí na pravidelné ročné
prehliadky. Žalobkyňa podľa jej vyjadrenia zle prežíva pojednávania, má vnútorné chvenie, ruky sa jej
trasú. Na kultúrnych akciách v dedine sa jej vždy pýtajú, kedy bude stavať. Uviedla, že chceli dotknutú
nehnuteľnosť predať. Žalobkyňa uviedla, že pozemok má 17,7 ára, ktorý je široký od 5 do 3,5 metra,
pričom sporných je 300 m2 pozemku po celej dĺžke.

11. Na pojednávaní dňa 10.05.2016 vypovedali svedkovia, a to
a) L. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že je švagrinou žalobkyne, má s ňou dobrý vzťah, vie čo je
predmetom konania, ako aj to, že spor na Okresnom súde v Skalici trvá dlhú dobu. Ďalej uviedla, že
nežije v Radošovciach, pričom sa jej kolegyne, ktoré žijú v Radošovciach pýtajú, či žalobcovia pôjdu

na T.. Svedkyňa uviedla, že by povedala, že sa jej to pýtajú s posmechom. Ďalej uviedla, že keď sa
to rozoberá v rodine, tak je to nepríjemné. Tiež uviedla, že každý v Radošovciach si buduje domček.
Kolegyne, ktoré sa na vec pýtajú sa pýtajú aj v dobrom aj opovrhnutím. Svedkyňa uviedla, že raz bola
svedkom, ako sa susedia posmievali žalobcom, pričom nevedela konkretizovať ktorí. Záverom uviedla,
že v obci sú závistliví ľudia.

b) Krištof T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že žalobcovia sú jeho teta a ujo, stretávajú sa trikrát
do týždňa, pričom naposledy sa o spore rozprávali na vianoce 2015. Svedok uviedol, že susedia v
Radošovciach sa vyzvedajú ako to vyzerá, pričom však nevedel uviesť, prečo sa pýtajú. Keď dostanú
odpoveď, len sa pousmejú, nekomentujú situáciu. Raz bol svedkom, keď sa sused normálne pýtal, ako
to je s chatou a pozemkom. Následne svedok opravil výpoveď a uviedol, že si myslí, že to bolo cielené

ako posmech. Iných situácii svedkom nebol.

12 Na pojednávaní dňa 10.05.2016, žalobkyňa predložila lekársku správu, č.l.349, kardiogram č.l. 350.13. Súd následne doplnil dôkazy z obsahu spisového materiálu sp.zn. 4C 176/1998. (č.l.380-456).

14. Na pojednávaní dňa 01.03.2017 účastníci nemali návrhy na doplnenie dokazovania, predniesli

záverečné reči, v ktorých zotrvali na svojich tvrdeniach.

15. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

16.Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.514/2003Z.z. vplatnomzneníštátzodpovedázapodmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2 zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá
bolaspôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátua)Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v platnom znení štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný postup do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ods.

2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

20. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,

je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

21. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je
povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

22. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v platnom znení uhrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk,

23. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak,

24. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení,

25. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná
podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými
trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení zodpovednosť za škodu podľa

tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona,

27. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú

rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi.

28. Podľa ČL. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie
práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie,
zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

29. Podľa ČL. 127 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

30. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

31. Súd konštatuje, že žalobcovia mali povinnosť prejednať nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
513/2004 Z. z. Až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti
príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Žalobcovia si
povinnosť splnili, keď svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného doručili dňa 7. 2.
2012 Ministerstvu spravodlivosti SR. Listom zo dňa 1. 8. 2012 bola žiadosť žalobcov označená ako

nedôvodná. Následne návrhom doručeným súdu dňa 13. 8. 2012 si uplatnil svoj nárok na súde. Zo
žiadosti o predbežné prerokovanie škody zo dňa 3. 2. 2012 vyplýva, že žalobcovia od žalovanej žiadajú
náhradu škody v sume 10 000 eur pre každého ako nemajetkovú ujmu v súvislosti s konaním vedeným
na OS Skalica po sp. zn. 3C/25/2008. Návrh žalobcov podaný na súd je takmer identický s požiadavkou
uvedenou v ich žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 3. 2. 2012, rozdiel je v tom, že v žalobnom

návrhu sa dôvodí aj okolnosťami vzniknutými po podaní návrhu na predbežné prerokovanie veci, a
to pojednávanie konané dňa 27.06.2012. Zákonný termín je potrebné vopred predbežne prejednať -
§ 15 ods. 1 zákona č. 513/2004 Z.z. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom
vymedzeným v § 4 alebo v § 11 zákona č. 513/2004 Z.z. Uvedené je zrejmé nielen z gramatického alogického výkladu dotknutého zákonného ustanovenia, ale osobitne zo znenia § 16 zákona č. 513/2004
Z.z., podľa ktorého až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia
žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. V článku

46 ods. 1, 4 Ústavy SR je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať zákonom
ustanoveným spôsobom resp., že podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako
Listina základných práv a slobôd v článku 36 ods. 4 uvádza - podmienky a podrobnosti práva na
súdnu ochranu upravuje zákon. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou
podmienkou jej uplatnenia na súde, ktorú si žalobcovia splnili.

31. Požiadavku žalobcov na náhradu škody (ako nemajetkovej ujmy) v sume 10 000 eur pre každého
vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 3C/25/2008 posudzoval súd podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť 1. 7. 2004 (a to na úkony od 1. 7. 2004). Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovanej
v tomto konaní vo vzťahu požiadavke na náhradu škody ku konaniu 3C/25/2008 súd ju mal preukázanú

v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nakoľko vo veci sp. zn. 3C/25/2008
vydávali a vykonávali úkony od 1. 7. 2004 Okresný súd Skalica, Krajský súd v Trnave. Na základe
uvedeného má súd za to, že jediným orgánom, ktorý v tejto veci koná v mene Slovenskej republiky je
Ministerstvo spravodlivosti SR.

32. Žalobcovia odôvodnili svoj návrh tým nesprávnym úradným postupom v rámci konania sp. zn.
3C/25/2008, konkrétne úkonov vykonaných od 1.7.2004 až do dnešného dňa, nakoľko k dnešnému
dňu nie je o tejto veci právoplatne rozhodnuté. Poukázali na § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. a skutočnosť,
že v predmetnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu a za tento sa považujú aj zbytočné
prieťahy v konaní čo skonštatoval aj ústavný súd svojim ústavným nálezom v apríli 2011, keď ďalšie

rozhodnutie vo veci bolo až v decembri 2012. Aj v tomto období dochádzalo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď Okresný súd Skalica nerozhodol právoplatne o návrhu žalobcov. Súd teda posudzoval
prípadný nesprávny úradný postup v konaní od 1. 7. 2004 podľa ustanovení zákona č. 514/2003. Z. z..

33. Súd posudzovaný nárok rozdelil na dve základné obdobia:

a) a to obdobie od 01.07.2004 do 16.02.2011, t.j. do obdobia, ktoré vzal do úvahy v rámci svojho
rozhodovania Ústavný súd Slovenskej republiky, vydaním Nálezu Ústavného súdu SR IÚS 17/2011-55
zo dňa 13.04.2011, ktorý sa stal právoplatným 26.05.2011
b) a na obdobie po 17.02.2011, ktoré nie je pokryté nálezom Ústavného súdu, a kde žalobcovia boli
povinní preukázať zásah do svojich práv.

34. Súd k prvému obdobiu (od 01.07.2004 do 16.02.2011) konštatuje, že v uvedenom období došlo k
porušeniu práva žalobcov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, čo je konštatované Nálezom
Ústavného súdu SR IÚS 17/2011-55 zo dňa 13.04.2011, ktorý sa stal právoplatným 26.05.2011.
Uvedená skutočnosť je nesporná a nemožno na ňu nahliadať inak, nakoľko aj súd je viazaný dotknutým

nálezom, a nemôže ho vykladať inak. Preto v nasledujúcich odsekoch sa súd sústredí na posúdenie, či
v dôsledku porušenia práva žalobcov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, im vznikol nárok
na požadovanú nemajetkovú ujmu v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z.. Ešte predtým súd
posúdi nárok žalobcov v rámci obdobia po 16.02.2011 v nasledujúcom odseku.

35. Druhým posudzovaným obdobím je obdobie od 17.02.2011 do súčasnosti, nakoľko žalobcovia v
podanej žalobe a dokonca neskôr neobmedzili skutkové tvrdenia na rozhodný čas, ale tvrdili, že k
porušovaniu dochádza aj naďalej (zakladali na uvedených tvrdeniach dôvodnosť žaloby), a to v priebehu
celého konania tohto konania (viď napr. zápisnica zo dňa 16.04.2013 - rub č.l. 188), pričom neobmedzili
čas, za ktorý sa domáhajú nemajetkovej ujmy, ale v rámci konania zotrvali na pôvodných tvrdeniach,

pričom dopĺňali nové tvrdenia o porušovaní práv v základnom konaní, poukazovali na porušovanie
svojich práv v konaní pred Okresným súdom Skalica aj na pojednávaní v máji 2016, pričom súd
vykonával dokazovanie v súlade s návrhmi účastníkov aj za obdobie po predbežnom prerokovaní nároku
na náhradu škody.

36. Súd ďalej posúdil nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
za obdobie po 17.02.2011, ako nedôvodný s ohľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané,
že by došlo ku konštatovaniu prieťahov oprávneným orgánom v súlade s ustanoveniami zákona č.
514/2003 Z.z., a to či už v rámci kladného riešenia sťažnosti nadriadeným orgánom, prípadne ďalšiehonálezu ústanovného súdu. Súd konštatuje, že žalobcovia na pojednávaní dňa 01.03.2017 uviedli, že
od poslednej sťažnosti, ktorej dôsledkom bol Nález Ústavného súdu nepodávali ďalšie sťažnosti. Súd
pri posúdení uvedeného nároku vychádzal z toho, že žalobcov v takomto konaní zaťažuje povinnosť

predložiť titul, ktorý je výsledkom zákonom upravenej procedúry a obsahuje zistenie nesprávneho
úradného postupu (následne aj preukázanie existencie škody a príčinnej súvislosti). Súd sa v plnej
miere stotožňuje so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Krajského súdu Trnava, a teda že aplikáciou
tak klasických metód interpretácie (kam patrí aj metóda logická, historická a systematická), ako aj
modernejšou metódou ústavno-konformného výkladu je potrebné pristupovať k výkladu preukazovania

nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 ZoZS rovnako aj pred účinnosťou jeho novely od 1.
januára 2013. Uvedený záver obsahuje aj dôvodová správa (k novele ZoZS zákonom č. 412/2012 Z.
z.), podľa ktorej opačný výklad by znamenal existenciu niekoľkých orgánov oprávnených v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo by
to aj absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve. Keďže vecne príslušné

pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré
môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa,
krajské súdy, Najvyšší súd SR, prípadne aj Ústavný súd SR a v takomto prípade ak by sa zbytočných
prieťahov dopustil napríklad NS SR, okresný súd by mal konštatovať, že jeho nadriadený orgán sa
dopustil zbytočných prieťahov. Rozhodovanie podľa § 9 ods. 1 ZoZS nepredstavuje konanie, v ktorom

súd zisťuje alebo vyslovuje právo relevantné na posúdenie kmeňového konania (v takom prípade by šlo
o neprípustné preskúmavanie formou ďalšieho procesného prostriedku na ochranu práva).
Súd v súvislosti s ďalšími tvrdenými škodami žalobcov na zdraví, ktoré tvrdili po začatí konania na
pojednávaniach, konštatuje, že tieto nespadajú pod predmet tohto konania, pričom v konaní by museli
byť preukazované inými skutočnosťami, nie lekárskou správou od obvodného lekára. Súd dospel k

záveru, pri týchto tvrdeniach žalobcov, že žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko
všetky nimi tvrdené skutočnosti boli rozporované protistranou, a žalobcovia zostali v tejto časti dôkazne
nečinní,atedatentosvojnárok nepreukázali.Súdtaktodefinovanýnárok,ktorýprezentovaližalobcovia,
posúdil v rámci obdobia po 17.02.2011, a ako taký tento ako nedôvodný zamietol. Súd ďalej uvádza,
že žalobcovia sa nedomáhali v konaní náhrady škody v bežnom ponímaní, ale náhrady škody ako

nemajetkovej ujmy, pričom vznik akejkoľvek škody na zdravý, majetku v konaní nepreukázali.

37. Súd sa vráti k posúdeniu nároku žalobcov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom za prvé obdobie od 01.07.2004 do 16.02.2011. Súd tak ako uviedol vyššie konštatuje, že k
porušeniu práv žalobcov došlo, otáznym je nárok na náhradu škody. Súd aj základ tohto nároku rozdelil

na dve časti, a to časť a) predstavujúcu užívanie viníc a časť b) predstavujúcu užívanie vinárskeho
domčeka. Súd konštatuje, že žalobcovia dôvodili svoj nárok tým, že nemajú možnosť nerušeného a
kľudného života, pri užívaní svojej nehnuteľnosti, ktorú i reálne nemôžu postaviť, nakoľko im v tom bráni
prebiehajúce súdne konanie.
a) súd k nároku, čo do užívania viníc, konštatuje, že žalobcovia nepreukázali svoj nárok čo do výšky,

nakoľko z obsahu ich tvrdení, ako aj predložených listinných dôkazov neplynie skutočnosť, že by
nemohli užívať dotknutý pozemok v celom rozsahu. Z obsahu samotných tvrdení žalobcov plynie, že
spornými je len 300 m2 pozemkov, z celkovej výmery 1.770 m2 pozemkov, a len jedna vlastnícka
hranica. Z predložených dôkazov a tvrdení (žalobca uviedol, že chodí na pozemok upratovať a kosiť),
plynie skutočnosť, že môžu užívať nehnuteľnosť vo zvyšnom rozsahu, ale tak reálne nekonajú. Je na

rozhodnutí žalobcu, či pozemok bude kosiť, alebo si na ňom vysadí aj vinič. Účel využitia dotknutého
pozemku je výlučne na žalobcoch, a nesú zodpovednosť za jeho nevyužívanie. Súd v súvislosti s
tvrdeniami žalobcov, že nemôžu reálne užívať vinice konštatuje, že uvedenú skutočnosť v konaní
nepreukázali, pričom zostali v tejto časti dôkazne nečinní. Súd konštatuje, že by vzal do úvahy
skutočnosť, že časť hranice a tým, aj užívanie je obmedzené v rozsahu 300 m2, čo predstavuje 16,95

% tvrdenej výmery, avšak žalobcovia nepreukázali v tomto konaní vlastníctvo tvrdených nehnuteľností v
tvrdenej výmere, a teda neuniesli dôkazné bremeno. Súd konštatuje, že z pripojených listinných dôkazov
zo spisu 3C/25/2008 nebolo možné zistiť výmeru dotknutých parciel vo vlastníctve žalobcov, a to ani
z geometrického plánu nachádzajúceho sa na č.l. 214 nášho spisu. Súd v súvislosti s pripojenými
dôkazmi nachádzajúcimi sa na č.l. 352-554 konštatuje, že účastníci nenavrhli ich vykonanie ako dôkazu,

pričom súd z vlastnej iniciatívy po zmene procesných predpisov od 01.07.2016 nemôže vykonať takýto
dôkaz bez návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal preukázané vlastníctvo žalobcov k
dotknutým parcelám v tvrdenom rozsahu, a teda ani možnú výšku škody na ich strane, ktorá by mohlabyť preskúmateľná, a preto už neskúmal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
žalobu v tejto časti zamietol.
b) nemajetková ujma titulom nemožnosti nerušene, pokojne a kľudne užívať vinársky domček (búdu).

Súd konštatuje, že v tejto časti žalobcovia preukázali, že v dôsledku prebiehajúceho súdneho sporu
nemôže vybudovať vinársky domček, pričom konanie o jeho výstavbe je prerušené, rozhodnutím
Obvodného úradu životného prostredia v Skalici č.k. 465/94 2/95 zo dňa 16.02.1995 č.l.207, pričom
k dotknutej budúcej nehnuteľnosti žalobcom svedčia aj ďalšie dôkazy na č.l. 208-214. Súčasne súd
vyhodnotil ako vierohodné aj výpovede svedkov, aj keď šlo o príbuzných, nakoľko svedkovia podľa

výpovede uvádzali pravdu, aj keď v niektorých intenciách v rovine špekulácii - „myslím si“. Podstatné
však nie je, že čo si mysleli svedkovia, ale skutočnosť, že susedia, resp. okolie žalobcov sa reálne
zaujímaopriebehichsporu.Súdposúdilakvierohodnúajvýpoveďšvagrinej,ktorápodľavyjadreniabola
svedkom posmešných dopytov zo strany susedov. Súd má za to, že súdne konanie, ktoré prebieha od 90
rokov zasiahlo osoby žalobcov tým, že reálne nemohli vykonávať svoje voľnočasové aktivity tak ako by si
predstavovali, v kľude a štastí, ale museli sa venovať súdnemu sporu. Súd má za to, že nakoľko nejde v

prejednávanom prípade o mesto, ale obec dotkol sa súdny spor aj prostredia, v ktorom žijú žalobcovia,
nakoľko takýto spor susedov musí byť všeobecne známy, čo potvrdili aj svedecké výpovede. Dlhoročný
súdny spor nevyznieva v prospech jeho účastníka, pred bližším, alebo aj širším okolím dotknutej osoby,
pričom znižuje vážnosť dotknutej osoby, nakoľko ľudia negatívne vnímajú uvedenú okolnosť, a to či už
cez odmietanie dotknutej osoby, alebo jej ľutovanie. Ani jeden z uvedených statusov nie je na prospech

na prospech dobrého mena, povesti človeka. Závažnosť súd vidí v súkromnom živote súd vidí v tom,
že žalobcovia s odstupom mnohých rokov sa museli venovať súdnemu sporu a nie voľnočasovým
aktivitám. Rovnako z dôvodov uvedených v predchádzajúcich vetách sťažuje daný stav aj realizáciu v
rámci spoločenských aktivít, ktoré sú vnímané negatívne samotnými žalobcami, ale aj ich okolím, ktoré
prijíma takýchto ľudí s neopodstatnenou nedôverou, zvlášť v prostredí - obci s menším počtom ľudí, kde

je človek často pod nechceným drobnohľadom, ktorý nedokáže posúdiť jeho rozmer človeka. Závažnosť
súd vidí v dĺžke konania a v neistom právnom postavení žalobcom, ktorí sa od 90-tych rokov nemôžu
domôcť svojho práva a tráviť život a čas podľa svojej voľby. Súd je toho názoru, že v demokratickej
spoločnosti a právnom štáte, by sa žalobca mal všetkými právnymi prostriedkami domáhať ochrany
svojho práva a nie svojpomocou (napr. postavením stavby bez povolenia), čo žalobcovia reálne robia,

aj keď do súčasnosti bezúspešne. Za takto zisteného stavu mal súd preukázané, že žalobcom
svedčí nárok na nemajetkovú ujmu v podobe nemožnosti užívať vinársky domček, a teda že im je
odopierané právo na nerušené a pokojné užívanie ich majetku, a to v dôsledku Nálezom Ústavného
súdu konštatovaných prieťahov v súdnom konaní, kedy mal súd jednoznačne preukázanú dôvodnosť
nároku žalobcov v tejto časti. Súd konštatuje, že pri základe je viazaný nálezom Ústavného súdu, pričom

vzhľadom na splnenie ostatných predpokladov rozhodoval o výšky nemajetkovej ujmy v tejto časti. Súd
má zato, že v tejto veci je pomerne ťažké určiť nemajetkovú ujmu, ako náhradu škody, pričom táto
vychádza zo zákonných ustanovení, na základe vyššie uvedených skutočností má súd preukázaný
nárok na nemajetkovú ujmu za stratu radosti, narušenie pokojného života v podobe užívania vinárskeho
domčeka. Súd má za to, že nemajetková ujma v podobe straty radosti zo života, resp. právo na pokojný

život je daná vnútorným prežívaním žalobcov, pričom súd vzhľadom na všetky okolnosti dospel k
záveru, že žalobcovia stavom, ktorý nastal nemajú reálnu radosť zo svojho majetku, sú obmedzený na
svojich zákonných právach, a preto im prináleží právo na náhradu škody formou nemajetkovej ujmy.
Súd súčasne vyhodnotil, že existuje priama príčinná súvislosť medzi stavom v akom sa žalobcovia v
rozhodnom období nachádzali a nesprávnym úradným postupom - prieťahmi, konštatovanými nálezom

ústavného súdu, nakoľko ak by konanie bolo bývalo právoplatne skončené, neboli by žalobcovia v stave
právnejneistoty,nekľudeamohlibyrealizovaťsvojsenošťastnomživote(akbyuspeli),resp.savenovať
inej činnosti, ak by v konaní 3C 25/2008 neuspeli. Súd je teda toho názoru, že bez konania 3C 25/2008,
by nebol ani stav nespokojnosti, nešťastia a zmarených očakávaní žalobcov. Súd súčasne vyhodnotil
ako dôležitú aj skutočnosť, že žalobcovia roky života, kedy boli v plnej sile nemohli realizovať v súlade

so svojimi snami a plánmi. Vzniknutú škodu súd vidí práve v reálnom rozpoložení žalobcov.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z., Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na
zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; 1) náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia nemožno zvýšiť. 2) Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na
vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú
viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činomznásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia
za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

39. Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z., celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona
nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

40. Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.40/2010 Z.z. Suma minimálnej mzdy na
rok 2011 sa ustanovuje na 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

41. Súd konštatuje, že maximálny nárok, ktorého sa žalobcovia môžu domáhať predstavuje sumu
15.850,- eur, ako 50 násobok minimálnej mzdy platnej v roku 2011, pričom nakoľko poškodený boli obaja
žalobcovia súd konštatuje, že v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z.. v spojení s § 17 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z., predstavuje suma 15.850,- eur spoločný nárok. Súd pre uplatnenie výšky
požadovaného nároku uplatnil minimálnu mzdu platnú pre rok 2011.

42. Súd teda posúdil, žalobu ako čiastočne dôvodnú, pričom rozdelil požadovaný žalobný nárok
žalobcov podľa nasledovných kritérií. Každý žalobca sa domáhal zaplatenia 10.000,- eur za obdobie
od 01.07.2004 do dňa podania žaloby. Súd určil požadovaný nárok do dňa predbežného prerokovania
náhradyškody,t.j.zaobdobie2780dní.Nároknajedendeňprestavujesumu5,70eur.Z tohodôvodných

je obdobie od 01.07.2004 do 16.02.2011, t.j. obdobie 2423 dní, t.j. 13.811,11 eur. Uvedenú sumu však
súd rozdelil na dve polovici, ako časť za užívanie domčeka a časť za užívanie vinice, tj. žalobcovia
majú nárok na zaplatenie sumy 6.905,55 eur za nemožnosť užívať vinohradnícky domček, pričom ide
o spoločnú sumu, t.j. každý z dotknutých má nárok na zaplatenie sumy 3.452,78 eur po zaokrúhlení..
Sumu 3.452,78 eur súd každému žalobcovi priznal na základe všetkých vyššie uvedených skutočností,

nakoľko považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú tak do základu, ktorý bol daný porušením ich
práv nesprávnym úradným postupom, ako aj do výšky v súlade s označeným výpočtom vychádzajúc
z citovaných zákonných ustanovení, po posúdení nároku, kde . O zvyšku súd žalobu zamietol. Súd
zamietol aj požadované úroky z omeškania, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím určenej

lehoty splnenia sa žalovaný dostáva do omeškania (rovnako viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14.03.2012, sp.zn. 6Cdo 185/2011). Súd záverom vyjadruje ten názor, že priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie však totožný nárok s finančným zadosťučinením podľa článku
127 ods. 3 Ústavy SR, pričom ide o samostatný nárok, preto ich nemožno zamieňať. Súčasne súd
konštatuje, že priznaním primeraného finančného zadosťučinenia podľa článku 127 od. 3 Ústavy SR,

nebolo dotknuté právo žalobcov domáhať sa náhrady podľa v súlade s článkom 127 ods. 4 Ústavy, čo
v konečnom dôsledku aj vykonali.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak,ženároknaichnáhradumážalovaná, atovpomereakombolaúspešnávkonaní.Keďžesúdžalobe
v časti o zaplatenie sumy 3452,78 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd
konštatuje, že žalovaná bola úspešná čiastočne o zaplatenie sumy 13.094,44 eur. Žalobcovia domáhal

zaplatenia sumy 2x 10.000,- eur. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcov v
rozsahu 34,53 % (6.905,55 eur /20000 eur x 100) a úspech žalovanej v rozsahu 65,47% . Čistý úspech
žalovanejvypočítanýako65,47%(jejhrubýúspech)-úspechžalobcu/cov34,53%=30,94%.Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu
30,94 %. Súd konštatuje, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.