Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200122
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: virtualnesidlo.sk s. r. o., Bancíkovej
1/A, 821 03 Bratislava, zastúpený: Marônek & Partners s. r. o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava proti
žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 104371582/2016 zo dňa 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

napadnuté rozhodnutie - odpoveď na výzvu č. 104371582/2016 zo dňa 28.11.2016 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Daňový subjekt virtualnesidlo.sk s. r. o. Bratislava podal dňa 25.11.2011 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške
XX.XXX,XX,- €.
Daňový úrad Bratislava vo veci vrátenia nadmerného odpočtu začal daňovú kontrolu dňa 30.12.2011 a
to upovedomením o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu č. 601/321/191342/2011/Mac. Daňová kontrola bola skončená dňa 16.04.2012, pričom k
vráteniu nadmerného odpočtu pristúpil daňový úrad dňa 26.04.2012.

Dňa 22.05.2012 bola daňovému úradu doručená od daňového subjektu výzva k úhrade úrokov z
omeškania zo sumy XX.XXX,XX,- € a to 10% ročne od 25.12.2012 do 26.04.2012 vo výške úrokov z
omeškania X.XXX,XX,- €. Daňový subjekt bol toho názoru, že daňový úrad mal vrátiť nadmerný daňový
odpočet do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom
období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol a nie až po skončení daňovej kontroly.

2.DaňovýúradBratislavalistomzodňa19.06.2015sp.zn.9102306/5/1078941/2012oznámildaňovému

subjektu, že nárok na úrok z omeškania v zmysle § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. mu neprináleží,
nakoľko nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 bol vrátený v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly.Daňový subjekt listom zo dňa 12.08.2014 podal sťažnosť na nedostatky v postupe daňového úradu pri
úhrade úrokov z omeškania Finančnému riaditeľstvu SR v Banskej Bystrici.
Dňa 24.11.2014 daňový úrad Bratislava oznámil listom č. 9100100/5/5151970/2014 daňovému subjektu,

že jeho sťažnosť je neodôvodnená, nakoľko neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych
predpisov a ani interných riadiacich aktov.

3. Dňa 10.06.2016 daňový subjekt opätovne vyzval daňový úrad Bratislava na úhradu úrokov z
omeškania zo zadržania nadmerného odpočtu DPH.

Daňový úrad Bratislava listom zo dňa 28.11.2016 oznámil daňovému subjektu, že Slovenská legislatíva
úrok z omeškania pri zadržiavaní nadmerného odpočtu z dôvodov daňovej kontroly neupravuje a
nedefinuje ju ani pod pojmom primeraná lehota, je vnútroštátny súd povinný stanoviť podmienky za
akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania, čím zabezpečí plný účinok práva EÚ a odkázal daňový
subjekt, aby si svoje právo vymáhal súdnou cestou.

II.
Žalobné dôvody
4. Žalobca včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2017 sa domáhal, aby súd
zrušil rozhodnutie - odpoveď na výzvu č. 104371582/2016 zo dňa 28.11.2016 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

5. Žalobca v žalobe poukázal, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovaného zo dňa
24.11.2014 vyhodnotil žalovaný žalobcovu sťažnosť ako nepodstatnú, pričom sa pridržal tvrdení, ktoré
prezentoval vo svojich dvoch predchádzajúcich oznámeniach. V odpovedí na žalobcovo poukázanie na

rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-107/10. Zdôraznil, že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bol niekoľkokrát novelizovaný a prebral právne záväzné
akty Európskej únie, vrátane Smernice Rady 2006/112/ES.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu
Košice (C-120/15), v ktorom súdny dvor potvrdil svoje stanovisko vyplývajúce z rozsudku vo veci

C-107/10 (Enel Marica Iztok 3 AD).

6.Problém,naktorýpoukázalajSúdnydvorEÚvosvojomrozhodnutíKovozbers.r.o.(C-120/15),akoaj
žalovaný spočíva v tom, že v zákone o DPH a daňovom poriadku absentovali (až do 31.12.2016 vrátane)
osobitné a jednoznačné ustanovenia o tom, za aké obdobie sa má priznať úrok z daňového preplatky,

ktorý správca dane vráti po všeobecnej lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ďalej od kedy sa tento
úrok počíta a tiež čo možno považovať za primeranú lehotu na účely uskutočnenia daňovej kontroly.
Uvedenú skutočnosť v konečnom dôsledku neupravuje ani Európska smernica o DPH, takže bolo
nutné sa pridržať základných princípov fungovania systému DPH, predovšetkým princípu neutrality,
proporcionality a to v kontexte judikatúry Súdneho dvora, keďže systém DPH je právne harmonizovaný.

7. V rámci posúdenia nároku na úroky z omeškania zo zadržania nadmerného odpočtu DPH treba
prihliadať predovšetkým na zásadu daňovej neutrality, čo znamená, že ak je žalobcovi ako zdaniteľnej
osobe dočasne znemožnené disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH
je postihnutý hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím

je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality (rozhodnutie súdneho dvora C-107/10).

8. Ďalej treba prihliadať na zásadu proporcionality, čo znamená aj nadmerný odpočet vrátený po
uplynutí všeobecnej lehoty, tak spôsob výpočtu úrokov zaplatených zo strany štátu by mal zohľadniť
čiastočný moment, ktorým by sa nadmerný odpočet mal vrátiť za normálnych okolností. Ďalej by sa

mala dodržiavať zásada legitímnej dôvery, táto zásada súvisí so zásadou právnej istoty; každý subjekt,
na ktorý dolieha právo únie, má mať legitímne očakávanie, že toto právo sa bude uplatňovať s cieľom
zachovania určitého právneho stavu a že sa bude aplikovať na všetky subjekty v rovnakom postavení.

9. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/979/2012 zo

dňa 24.04.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2014, sp. zn.
8Sžf/115/2013.10. Žalovaný označil svoj správny akt zo dňa 28.11.2016 č. 104371582/2016 ako odpoveď na výzvu,
no žalobca je toho názoru, že sa jedná o ďalšie formalizované rozhodnutie žalovaného, ktoré má
materiálnu povahu a ktorým žalovaný opätovne odoprel žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo

zadržiavania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca dôvodnosť svojho nároku na úroky z omeškania
opiera predovšetkým o súdny výklad predmetnej problematiky a to v kontexte vnútroštátnej a európskej
judikatúry.
Žalobca na základe tejto žaloby sa domáha zrušenia opatrenia žalovaného z dôvodu, že žalovaný
nesprávne aplikoval na danú vec správne normy v zmysle judikatúry súdneho dvora EU a preto žiada

súd, aby toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrení,ktorébolosúdudoručenédňa29.03.2017poukázalna§79
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní
od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom.
Žalovaný vrátil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 v súlade s vyššie citovaným

ustanovením v lehote 10 dní od skončenia kontroly, t. j. dňa 24.04.2012. Žalovaný pri vyplácaní
nadmerného odpočtu postupoval v súlade so zákonom, dodržal všetky zákonné lehoty. Z uvedeného
dôvodu, žiadny úrok žalobcovi neprináleží.

12. Žalovaný postupoval v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky, ktorá do 31.12.2016 nemala

právnu úpravu priznania úroku za nadmerný odpočet k dani z pridanej hodnoty za dobu vykonávania
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu k dani z pridanej hodnoty, ktorá začala
v lehote na jeho vrátenie. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie - odpoveď na výzvu č. 104371582/2016 zo dňa
28.11.2016 je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

17. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - odpoveď na výzvu
č. 104371582/2016 zo dňa 28.11.2016.
Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či uvedené rozhodnutie - odpoveď na výzvu podlieha
súdnemu prieskumu a dospel k záveru, že podlieha.

18. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach apovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.

19. Podmienkou je aj, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich
právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Musí ísť
o práva a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo
všeobecne záväzného právneho predpisu.

20. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období
s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet
alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie
nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia

lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)
za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na
účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane
za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem
dane pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní
od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného
odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí

a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v
lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a
právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený
vprávoplatnomrozhodnutídodesiatichdníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia.Akplatiteľ

neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

22. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku

zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku
podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania.

Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane
eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho
zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak
sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

23. Podľa čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské
štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami,
ktoré určia.

24. Žalobcovi vznikol nadmerný odpočet v zdaňovacom období 10/2011 v sume XX.XXX,XX,- €, za ktoré
podal daňové priznanie 25.11.2011. Keďže v nasledujúcom zdaňovacom období si žalobca nemohol
odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti, žalovaný bol povinný vrátiť nadmerný
odpočet do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 11/2011. Žalovaný nadmerný

odpočet v tomto období nevrátil, nakoľko nariadil dňa 30.12.2011 daňovú kontrolu podľa ust. § 79 ods.
4 ZDPH. K vráteniu nadmerného odpočtu došlo 26.04.2012.25. Daňové orgány sú nepochybne oprávnené v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začať daňovú
kontrolu a peňažné prostriedky vrátiť až po jej skončení (do 10 dní), žalovaný však stotožňuje nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a nárok na úrok z takto zadržiavaných

finančných prostriedkov, pričom takýto postup nevyplýva ani zo zákona o DPH ani z daňového poriadku
a naviac je v rozpore s judikatúrou SDEÚ.

26. DPH smernica je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát nielenže záväzná, ale má v
zmysle článku 7 odsek 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Všetky

vnútroštátne orgány aplikujúce právo sú povinné toto vykladať eurokonformne, t. j. v súlade s právom
únie. Pokiaľ ustanovenie vnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokonformne je orgán aplikujúci
právototoustanovenienepoužiť.Aplikáciavnútroštátnejprávnejúpravynazákladektorejdaňovéorgány
vydali preskúmavané rozhodnutia bola v rozpore so záväznou interpretáciou článku 183 DPH smernice
vyplývajúcej z judikatúry SDEÚ.

27. Súd poukazuje na zodpovednosť členského štátu za dodržiavanie európskeho práva, pričom z
judikatúry SDEÚ vyplýva, že k porušeniu práva EÚ môže dôjsť, okrem rozhodnutia orgánu verejnej
moci aj rozhodnutím súdnej moci, a to prijatím súdneho rozhodnutia, ktoré jasne protirečí judikatúre
SD (rozsudok z 30.09.2003, Köbler v.Rakúsko, C-124/01, ECR 2003, s. 10239, odsek 56 citované z
rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf 115/2013 zo dňa 11.12.2014).

28.Súd,akoajžalobcadávadopozornostirozsudokKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.2S/979/2012zo
dňa24.04.2013,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomNajvyššiehosúduSR8Sžf/115/2013zodňa11.12.2014,
z ktorého cit.: „...že základnými vlastnosťami komunitárneho práva je jeho priama uplatniteľnosť a
prednosť. Priama uplatniteľnosť spočíva v bezprostrednej aplikovateľnosti (norma komunitárneho práva

sa stáva automaticky súčasťou vnútroštátneho pozitívneho práva členských štátov) a v priamom účinku
ako materiálnej stránky priamej uplatniteľnosti, kedy komunitárna norma môže sama osebe zakladať
práva a povinnosti pre jednotlivcov. Prednosť komunitárnej normy je nutné vnímať tak, že táto má vyššiu
právnu silu ako akákoľvek vnútroštátna norma.“

29. Súd poukazuje aj na sudcovskú tvorbu práva, ktorá sa v súčasnom kontinentálnom systéme práva
javí ako nezastaviteľný a stále sa prehlbujúci proces. So vstupom Slovenskej republiky do Európskej
únie došlo k významným zmenám aj v oblasti aplikácie práva. Do Slovenského právneho poriadku bolo
prevzaté množstvo právnych noriem a s nimi nevyhnutne nastúpili zvýšené nároky na všetky orgány
aplikujúce právo.

30. Danej veci sa týkajú dva vnútroštátne právne predpisy, zákon o DPH a Daňový poriadok. Oba
predpisy neobsahujú osobitne a jednoznačné ustanovenie o tom, za aké obdobie sa má priznať
úrok z daňového preplatku, ktorý správca dane vráti po lehote ustanovenej § 79 ods. 2 Daňového
poriadku, resp. od kedy sa tento úrok počíta. Ani DPH smernica neustanovuje konkrétne podmienky

vrátenia nadmerného odpočtu DPH a neurčuje ani obdobie, za ktoré má byť vrátený úrok. Podľa DPH
smernice môžu jednotlivé členské štáty uvedenú problematiku upraviť vo svojom vnútroštátnom práve
samostatne, pričom však musia dodržať základné zásady fungovania systému DPH, predovšetkým
zásadu neutrality a zásadu proporcionality.

31. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného dospel k záveru, že právny názor žalovaného o
neoprávnenosti nároku na úroku uplatňovaný žalobcom od uplynutia všeobecnej 30 dňovej lehoty sa
nepohybuje v rámci voľnosti priznanej členským štátom EU, pokiaľ ide o stanovenie podmienok náhrady
nadmerného odpočtu DPH a je v rozpore s vyššie opísanými zásadami fungovania systému DPH, ako aj
so zásadou ochrany legitímnej dôvery, ktorá sa vzťahuje na každú dotknutú osobu v obdobnej situácii. K

vráteniu nadmerného odpočtu bežne dochádza vo všeobecnej lehote 30 dní, čo je lehota sama osebe v
súlade s článkom 183 Smernice o DPH a povinnosť platiť úroky z omeškania z nevrátenej sumy vzniká
až po uplynutí tejto lehoty.

32. Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s princípmi správneho štátu, kedy tým daňovým subjektom,

u ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu
daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok
zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej lehoty na vrátenie
nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Prístup správcu dane, ktorý právo na takúto kompenzáciupopiera je neproporcionálny, nie je ničím opodstatnený ani spravodlivý a znevýhodňuje daňový subjekt
len na tom základe, že u neho bola vykonaná daňová kontrola.

33. Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vec po
právnej stránke nesprávne posúdil a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.