Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205533
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116205533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: P. S., A..

XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXW.X,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.IgorŠafranko,
advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300
EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 08.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 16.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 300 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po

doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázala na
to, že Okresným súdom Prešov bolo pod sp. zn. 17C/361/2014 vedené konanie o neplatnosť právneho
úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bola žalovaná úspešná a žalovaný bol zaviazaný
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.286,36 EUR. Predmetný rozsudok, ktorý bol potvrdený
rozsudkom krajského súdu, nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2015.
Žalobkyňa citovala odôvodnenie predmetného rozsudku, v rámci ktorého súd poukázala na to, že:
„postup pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere zo strany žalovaného neakceptoval proces uzavretia

zmluvyvzmysle§43Občianskehozákonníkaanasl.anespĺňaanipodmienkyzmluvyospotrebiteľskom
úvere v zmysle § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení noviel. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne,
že nedošlo k planému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, keď žalobkyňa pôvodne podpísala dňa
28. 4. 2008 len tie údaje tak ako je to uvádzané aj na predtlači žiadosti o poskytnutie úveru/zmluva
o revolvingovom úvere žalovaného uvedené pod bodom 2 a 5, keď žiadala poskytnúť úver vo výške
50.000,-Sksmesačnousplátkou3.020,-Sk,ktorúuhradív36splátkach.Takýtoprocesprebeholvštádiu
postupu aký žalovaný určil, pričom po vyplnení týchto údajov sám žalovaný vyplnil údaje o schválenom

revolvingovom úvere pod bodom 6, kde aj priamo uvádza: „nevypĺňajte“, kde už uviedol výšku
poskytnutého úveru 33.000,- Sk, v 36 splátkach, so zmluvnou odmenou 38.748,- Sk, celkovou cenou
úveru 71.748,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou 79,48 %, predpokladané RPMN 66,44 % a ročná úroková
sadzba revolvingu 27,22 %.Naviac, zmluvné podmienky, za ktorých žalovaný schválil revolvingový úver, t. j. úroková sadzba 79,48
EUR a cena úveru 71.748,- Sk pri poskytnutej čiastke úveru 33.000,- Sk sú neakceptovateľné, v rozpore
so zákonom, keď niekoľkonásobne prevyšujú odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu a z tohto

hľadiska takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi
v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, na uvedenej zmluve chýba aj údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, teda náležitosti, ktoré
sú vyžadované zákonom v § 4 ods. 2 písm. g), i), j) podľa Zákona č. 258/2001 a následok, ktorým

spája zákon s nedodržaním týchto podmienok je, že takýto úver je bezúročný a bez poplatkov a dlžník,
spotrebiteľ vracia len výšku poskytnutej čiastky úveru, v danom prípade 1.095,40 EUR (33.000,- Sk).
Pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému celkove 71.748,- Sk, má nárok na vrátenie toho, čo uhradila
naviac, teda na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdielu, t. j. žalovanej sumy 1.286,36 EUR.“

2. Žalobkyňa ďalej v rámci tejto žaloby poukázala na to, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, použil

neprijateľné zmluvné podmienky, nedodržal zákon a obohatil sa na jej úkor o sumu 1.286,36 EUR.
Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu, ale aj relutárnu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom jeho výška závisí od miery porušenia povinností veriteľom.
Žalovanýnepostupovalsodbornoustarostlivosťou,keďprijalodžalobkyneplnenie,naktorénemalnárok
a vyžadoval súhlas s neprijateľnými podmienkami ak chcela získať úver. Žalobkyňa zároveň uviedla, že

za porušenie jej spotrebiteľských práv požaduje finančné zadosťučinenie, ktorého výška závisí od miery
porušenia povinností veriteľom.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 10.03.2017 k žalobe uviedol, že žalobkyňa
neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku. Ako spotrebiteľ si

neuplatňovala v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností a právnu skutočnosť,
t.j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa s tým, že medzi
účastníkmi konania prebehlo konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu a vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný deklaruje, že na strane žalobkyne nevznikla,
ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda,

ktorá by zakladala prípadne premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Žalovaný ďalej
pravdepodobne omylom uvádza, že okresný súd navyše vo svojom rozsudku rozhodol iba o zrušení
a odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a o povinnosti nahradiť druhej strane trovy
konania. Zároveň žalovaný poukázal na to, že úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
stanovené týmto alebo osobitnými predpismi, vyžaduje logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom

sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu, že pre každý orgán je záväzný
len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie. Žalovaný vyjadril názor, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia prípadne príkaz na ďalšie konanie, bez porušovania základného práva, pričom na priznanie

žalobcom uplatneného nároku neexistuje žiaden skutočný zákonný dôvod, preto navrhol žalobu
zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie
skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady,
veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje zpohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika,
akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9 . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za
každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/316/2014, konkrétne z rozsudku zo dňa 22.12.2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2015 mal súd za preukázané, že žalovanému bola uložená
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.286,36 EUR a nahradiť trovy konania.
Z predmetného rozsudku vyplývajú skutočnosti, ktoré citovala žalobkyňa v rámci podanej žaloby a z
rozsudku, ako aj z výsluchu samotnej žalobkyne v pôvodnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa prišla k
žalovanému s požiadavkou, aby jej poskytol pôžičku vo výške 50.000,- Sk, ale on jej nakoniec poskytol

menej, 33.000,- Sk, pričom jej neposkytol žiadne ďalšie oboznámenie s podmienkami zmluvy, iba od
nej vyžadoval podpis, pričom ona nemala záujem o žiaden revolvingový úver, chcela iba jednorázovú
pôžičku. Žalovaný jej žiadaný úver ani neposkytol a za poskytnutú pôžičku 33.000,- Sk mu zaplatila
sumu 71.748,- Sk. Z tohto rozsudku zároveň vyplýva, že úroková sadzba vo výške 79,58 % ročne je
neakceptovateľná a je v rozpore so zákonom, keďže niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú

obvykle na finančnom trhu a z tohto hľadiska je takáto zmluvná podmienka neprijateľná a neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše v uvedenej zmluve
chýba aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má za následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda keďže žalobkyni bola poskytnutá suma 33.000,-

Sk (1.095,40 EUR) a doposiaľ zaplatila sumu 71.748,- Sk (2.381,60 EUR), rozdiel predstavuje sumu
1.286,36 EUR.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností má teda súd nepochybne za to, že žalobkyňa si v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 17C/316/2014 úspešne uplatnila porušenie povinností žalovaného

ako veriteľa vo vzťahu k nej ako k dlžníčke tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky
zákonnénáležitosti,vdôsledkučohodošlokporušeniuprávžalobkynetým,žetátozaplatilažalovanému
celé ním požadované plnenie, aj keď v zmysle zákona bola povinná vrátiť iba poskytnutú istinu. Z
tohto dôvodu má preto žalobkyňa právo žiadať od žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti, primeranéfinančné zadosťučinenie. Súd v pôvodnom konaní konštatoval, že úroková sadzba vo výške 79,48 %
ročne niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu a z tohto hľadiska
je preto táto zmluvná podmienka neprijateľná a neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného

teda vyplýva, že boli zároveň porušené predpisy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má zároveň
za to, že pokiaľ žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol zákonné obligatórne náležitosti,
možno túto skutočnosť označiť ako nekalú praktiku, ktorá je zakázaná, keďže je v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti, nakoľko veriteľ, pokiaľ poskytuje úvery, v danom prípade fyzickým osobám, musí
mať samozrejme vedomosť o skutočnosti, aké zákonné náležitosti je povinný uviesť v zmluve.

9. Žalobkyňa si žalobou uplatnila primeraná finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR. Ako už súd
konštatoval, žalobkyňa si v pôvodnom konaní sp. zn. 17C/316/2014 úspešne uplatnila porušenie svojich
práv, v dôsledku čoho súd aj uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 1.286,36 EUR a za tejto situácie, teda že žalovaný sa v takomto rozsahu bezdôvodne obohatil
na úkor žalobkyne, má súd za to, že požadovaná výška primeraného bezdôvodného obohatenia je

primeraná a je pre žalobkyňu adekvátnym zadosťučinením, čím je podľa názoru súdu naplnený účel
predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a
zároveň je naplnená jej výchovná funkcia priznaného nároku, ktorý má na žalovaného vplývať tak, aby
v budúcnosti vypracovával perfektné zmluvy, ktoré budú samozrejme obsahovať všetky obligatórne
náležitostí, resp. aj primeraný úrok. Súd má zároveň za to, že aj keď v pôvodnom konaní bola

žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, neexistuje žiadne zákonné
obmedzenie, ktoré by bránilo priznať žalobkyni aj primerané finančné zadosťučinenie, pričom ako už
bolo konštatované vzhľadom na výšku, o ktorú sa žalovaný obohatil, je priznaná suma finančného
zadosťučinenia primeraná. Žalobkyňa si uplatnila zároveň príslušenstvo z uplatneného nároku vo výške
8,5 % ročne, pravdepodobne s poukazom na skutočnosť, kedy bola uzavretá pôvodná zmluva, ktorá

bola preskúmaná v konaní sp. zn. 17C/316/2014, avšak súd má za to, že predmet tohto konania je
samostatným nárokom, z ktorého možno priznať príslušenstvo až odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému tak ako aj počiatok plynutia omeškania navrhla žalobkyňa v žalobe, avšak nie vo
výške 8,5 % ročne, ale vo výške 5 % ročne, teda vo výške zákonnej úrokovej sadzby, ktorá platila k
08.04.2016 a v tejto časti nepriznaného príslušenstva súd žalobu zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).