Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/190/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207201328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8207201328.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: SR - Okresný úrad Bardejov, so sídlom Dlhý rad
16, 085 77 Bardejov, proti povinnému: I. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom J.Č. XX, XXX XX J.,
o vymoženie 1 000,- SK (33,19 EUR) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.03.2007 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana
Šviderského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny a trov exekúcie spolu
s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2007 a s exekučným titulom - Rozkaz o
uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom Bardejov č. G. XXXX/XXXXX-G. vydaného

dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2004 a vykonateľnosť dňa 24.07.2004.
Exekučné konanie začalo dňa 30.01.2007.

Tunajší súd vydal dňa 21.03.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č.
5701024788.

Podaním súdneho exekútora zo dňa 27.11.2017 doručeným súdu dňa 05.12.2017 súdny exekútor podal
podnet na zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko uplynula trojročná
prekluzívna lehota na vykonanie exekučného konania. Súdny exekútor ďalej uviedol, že si neuplatňuje
trovy exekučného konania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v
zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie

súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka
sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva aplnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto
je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2004 a vykonateľnosť dňa 24.07.2004. Z uvedeného
vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 24.07.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.

298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení

sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti

a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,

osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej

normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba

použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie

rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. opriestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa
nej aj skončiť.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

Okrem uvedeného tunajší súd v predmetnej veci vykonal šetrenie pričom zistil, že povinný dňa
XX.XX.XXXX zomrel. Okresný súd následne uznesením sp. zn.: XD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
konanie o dedičstve zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010.

Vzhľadom k vyššie uvedenému teda vznikol aj ďalší dôvod na zastavenie exekučného konania, a to v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok a z
toho dôvodu dedičské konanie ďalej neprebiehalo, ale bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd pri vyčíslení trov postupoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu
exekútorovi nepriznal, nakoľko exekútor vo svojom podaní zo dňa 27.11.2017 uviedol, že si trovy
exekučného konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.