Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/1351/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223291
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413223291.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka
25, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:
36613843, proti povinnému : R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, Y., o vymoženie 2314,03 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zo dňa 16.09.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.09.2013 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 2314,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa
15.04.2013 vydaného pod sp.zn. SR 02011/13, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 09.05.2013

(ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému sumu 2314,03 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1193,61 eur od 15.02.2011 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 147,84
eur to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva č.1871569784 zo dňa 20.08.2007, na základe
ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky.

Súčasťou citovanej zmluvy sú Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Dňa 10.08.2012
uzavreli oprávnený a povinný Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. K vydaniu
exekučného titulu došlo porušením záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len dohoda) . V bode 4 citovanej dohody si
zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej „zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a)

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno, 841 04 Bratislava, (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské

- 2 -
Sp.zn.14Er/1351/2013

konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice, (ďalej len
Rozhodcovský súd) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade
soŠtatútomaRokovacímporiadkomRozhodcovskéhosúdualeboc)predpríslušnýmsúdomSlovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu

(Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Dohody vrátanesporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto

rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, žiadal
tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „ExP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

- 3 -
Sp.zn.14Er/1351/2013
Podľa § 879f ods. 3 O.Z. (desiata hlava prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004)
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia

dať do súladu s ustanoveniami § 53, 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu
alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s
ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.Z.), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 5,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa §
52 ods. 2 O.Z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 O.Z., spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 O.Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 4 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 O.Z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 O.Z., v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v

ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom

číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ).
Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. §

3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne

- 4 -
Sp.zn.14Er/1351/2013
dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ).

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok
je spôsobilým exekučným titulom, avšak len za podmienky, že je vydaný v súlade so zákonom (§ 45
ZRK). Subjekty občianskeho práva si môžu dojednať, že ich spor(y) bude rozhodovať určitý rozhodca
alebo rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu. Musí z nej vyplývať, či
sa týka všetkých alebo len niektorých sporov medzi zmluvnými stranami, respektíve či sa týka len

sporov, ktoré vzniknú v určitom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu (§ 3 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská
doložka je obsiahnutá v Dohode na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje. Predložená rozhodcovská doložka sa týka „všetkých sporov, ktoré vzniknú z tejto dohody“. Z
takejto formulácie exekučnému súdu nie je zrejmé, akých sporov sa rozhodcovská doložka má týkať.
Účastníci uzavreli v listine (v dohode), ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, dohodu o úhrade

pohľadávky v splátkach. Listina hovorí vo viacerých bodoch o „dohode“ účastníkov, teda neobsahuje
„zmluvu“. Z právneho hľadiska obsahuje dva právne úkony - jednostranný právny úkon dlžníka -
uznanie záväzku a dvojstranný právny úkon - dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Uznanie
záväzku nemôže byť zmluvou, pretože ide o jednostranný právny úkon. Táto dohoda je však podľa
názoru exekučného súdu neplatná pre jej nezrozumiteľnosť (§ 37 ods. 1 O.Z.). Dohodou zo dňa

10.08.2012 už terajší oprávnený (EOS) a povinný, sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú
budú riešenie pred stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno Bratislava, alebo pred
príslušným súdom SR. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva má formálny charakter rozhodcovskej
doložky, táto tvorí súčasť listiny obsahujúcej uznanie záväzku povinného a dohodu účastníkov o
úhrade pohľadávky v splátkach a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Aj napriek tomu táto

rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy treba považovať za individuálne vtedy, ak mu predchádzalo poučenie spotrebiteľa
o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv
a povinností spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľ musí mať reálnu možnosť
voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Veriteľ musí splnenie uvedených podmienok

individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§53 ods.3 O.Z.),
inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Z dohody nevyplýva, že povinný
bol individuálne oprávneným takto poučený pred podpisom zmluvy.
Predloženározhodcovskádoložkajenezrozumiteľná,niejeznejzrejmé,akýchsporovmedziúčastníkmi
sa má týkať, preto ju exekučný súd považuje za absolútne neplatnú. Výkon práv oprávneného

- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje exekučný súd za nezlučiteľný s
dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Je potrebné dodať, že súd považuje
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v- 5 -
Sp.zn.14Er/1351/2013
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako

aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky
dodávateľa.
Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde je
uvedené,žeprincíp„vígilantibusiurascriptasunt“vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv

spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcineúčinnosť,atedanezáväznosťtohtoexekučného
titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s §

44 ods. 2 ExP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou
ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre
zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.“ V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje
na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011

súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,
že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok, rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky ako nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k

vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a

O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.