Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/318/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898116
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7103898116.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: X. O., C..

X.XX.XXXX, S. A. C. XX, N. I., Č. U., právne zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, AK so
sídlom v Košiciach, Pražská 4 proti odporcovi: Y.. Ľ.D. T. C.. XX.X.XXXX, S. M. X. XXXX/X, I., právne
zastúpeného JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom Ak so sídlom v Košiciach, Hlavná 119, v
konaní o zaplatenie 21.576,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.576,05 eur a úrok z omeškania vo výške 15,5%
ročne zo sumy 21.576,05 eur od 22.4.2002 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 1.078,50 eur na účet Okresného súdu Košice I,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2003 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 853.000,-
SK (28.314,41 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 22.4.2002 do zaplatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov, vydaného

Obvodným národným výborom v Košiciach č. byt XXXX/XX/Du z 21.9.1983 bol užívateľom 2-izbového
bytu č. X s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XX na I. P. A. I..
Navrhovateľ ako bývalý živnostník nebol úspešný v podnikaní a ocitol sa vo finančnej tiesni, preto mu
odporca požičal sumu 67.482,- Sk. O tejto skutočnosti bola spísaná zmluva ako zabezpečenie záväzkov
prevodom práva k bytu, ktorý navrhovateľ najprv užíval a neskôr vlastnil. Navrhovateľ a odporca sa
dňa 31.3.1998 dohodli, že navrhovateľ vlastníctvo predmetného bytu na základe zmluvy o zabezpečení
záväzkov prevedie na odporcu, ktorý byt predá tretej osobe za najvyššiu tržnú cenu a z kúpnej ceny

odporca vyplatí navrhovateľovi 50%. Odporca umožnil navrhovateľovi bývať v jeho rodinnom dome v S.
ajpreto,abynavrhovateľtútonehnuteľnosťochrániljednakpredvandalmiaaby domnechátralzdôvodu
jeho neužívania. Skutočnosť, že kedy odporca predal byt navrhovateľa na I. P. v I. odporca nechcel
navrhovateľovi oznámiť, túto zistil sám navrhovateľ na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa Katastra
Košice I, z výpisu LV č. XXXXX dňa X.X.XXXX, kde získal vedomosť o tom, že odporca predmetný
byt predal MUDr. M. V. a jeho manželke Q. U.. S. za 1.300.000,- Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa
21.1.2002. Navrhovateľ bol toho názoru, že podľa zmluvy o zabezpečení záväzkov zo dňa 31.3.1998

po odpočítaní jeho dlhu mu odporca dlhuje sumu 853.000,- Sk na zaplatenie ktorej vyzval odporcu
opakovane ústne a neskôr aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, avšak bezvýsledne. Odporca
sa vedome a zámerne vyhýbal splneniu svojho záväzku navrhovateľovi hoci plniť mohol, lebo manželia
V. mu vyplatili najprv preddavok 400.000,- Sk a zvyšnú sumu 900.000,- Sk po obdŕžaní hypotekárnehoúveru. Keďže odporca si svoj záväzok nesplnil, ocitol sa v omeškaní a to od 22.4.2002, kedy mu bola
vyplatená suma 900.000,- Sk, Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že svoj nárok opiera o
ustanovenie zákona o záväzkoch, ktorý odporcovi vznikol na základe zmluvy zo dňa 31.3.1998 a kúpno-

predajnej zmluvy uzavretej odporcom a B.. M. V. a jeho manželkou v dobrej viere.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 7.6.2004, v ktorom
okrem iného uviedol, že ako to vyplýva z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.1.2002, predmet kúpy bol
kupujúcim kúpený od odporcu za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk, a ak by aj bolo možné pripustiť, že nárok

navrhovateľa je oprávnený, čo je však s ohľadom na nižšie uvedené neprípustné, v takom prípade by
nárok navrhovateľa mal predstavovať nanajvýš sumu 582.518,- Sk (jedna polovica zo sumy 1.300.000,-
Sk mínus 67.482,- Sk) a nie sumu 853.000,- Sk, ktorú sumu si absolútne neoprávnene uplatnil svojím
návrhom navrhovateľ. Odporca za rozhodujúcu skutočnosť považoval tú, že do rekonštrukcie bytu
odporca zainvestoval značné finančné prostriedky, ktoré v spojení s nákladmi na zabezpečenie jeho
predaja (provízia realitnej kancelárii, znalecký posudok a zaplatená daň z prevodu nehnuteľností)

predstavovalisumu918.225,10Sk.Navyšeodporcazaplatilnavrhovateľovipripodpisekúpnejzmluvyzo
dňa 25.2.1998 kúpnu cenu bytu, ktorý neskôr (vyššie uvedenou zmluvou zo dňa 21.1.2002) previedol na
tretie osoby a to kúpnu cenu v sume 270.090,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že odporca v snahe dosiahnuť
čo najvyššiu predajnú cenu dotknutého bytu pri jeho predaji tretej osobe, resp. za účelom samotného
uskutočnenia predaja, a to vrátane zaplatenej kúpnej ceny na základe zmluvy zo dňa 25.1.1998, na

základe ktorej zmluvy sa odporca stal vlastníkom dotknutého bytu a mohol ho ďalej predať, vynaložil
spolu sumu 1.188.315,10 Sk. Odporca bol objektívne nútený zrealizovať uvedené rekonštrukčné práce,
nakoľko tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. B. M. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bez
rekonštrukcie a statického zabezpečenia klenby bolo možné dotknutý byt iba podmienečne užívať. Ak je
teda bez- pochyby zrejmé, že odporca vynaložil na rekonštrukciu a na predaj nehnuteľnosti, z predanej

ceny ktorej má mať navrhovateľ polovicu už uvedenú značnú sumu finančných prostriedkov a ak je
zároveň nepochybné, že v prípade nevynaloženia dotknutých prostriedkov odporcom, by kúpna cena
pri predaji tretej osobe bola neporovnateľné nižšia, resp. by k predaju nehnuteľnosti vôbec nebolo došlo,
potom je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé aj to, že navrhovateľ sa mal v súlade s dobrými mravmi
podieľať na vyššie uvedenej sume polovicou, čo sa nestalo. Odporca vo svojom vyjadrení citoval a

poukázal na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2
Občianskeho súdneho poriadku a bol toho názoru, že súd nemôže priznať navrhovateľovi ním uplatnený
nárok, nakoľko by týmto rozhodnutím súdu vzniklo navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, spočívajúce
vo vyššie uvedených nákladoch, ktoré odporca vynaložil a na ktorých sa mal navrhovateľ primerane
(v rozsahu jednej polovice) podieľať, no na ktorých sa navrhovateľ nepodieľal, pričom je neprípustné,

aby súd svojím rozhodnutím, ktoré má vo všeobecnosti odstrániť protiprávny stav, tento protiprávny stav
priznaním nároku uplatneného navrhovateľom formou bezdôvodného obohatenie de facto konštituoval.
Odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a
zaviazal ho na zaplatenie trov konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 16C/318/2003-194 zo dňa 6.5.2009 konanie v časti o zaplatenie
sumy 6.738,3 eur a úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 6.738,37 eur od 22.4.2002
do zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania v
sume 3.732,50 eur, ktorú uložil navrhovateľovi zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Richardovi
Kovalčíkovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ v zákonnej lehote

podal odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.6Co/273/2009-215 zo dňa 18.11.2009 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa okrem zastavujúcej časti a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že navrhovateľ v odvolaní

namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací
dôvodjedaný.Súdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdil,akvychádzalzozáveru,žepredmetom
zmluvy zo dňa 31.3.1998, pomenovanej ako zmluva o zabezpečení záväzkov, bolo nemožné plnenie, z
ktorého dôvodu je táto zmluva absolútne neplatná a v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia

veci nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm.
h) O.s.p. jeho rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zo záverov
súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého nemožnosť plnenia je daná tým, že v čase uzavretia zmluvy
zo dňa 31.3.1998 odporca nebol vlastníkom bytu a nevedel, či dôjde k predaju bytu tretej osobe, saodvolací súd nestotožnil z nasledovných dôvodov: Z doposiaľ vykonaného dokazovania (zo zmluvy
zo dňa 31.3.1998 a z výpovede účastníkov) nepochybne vyplýva, že zmluvou zo dňa 31.3.1998 sa
jej účastníci (účastníci tohto konania) dohodli pre prípad budúceho predaja bytu na I. P. Č.. XX A.

I. odporcom tretej osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto získanú v rovnakom podiele, t. j. po 50% po
vklade vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností v prospech nového vlastníka. Nepochybne je aj
preukázané, že k predaju tohto bytu (medzi účastníkmi nebolo sporné o aký byt sa jedná), odporcom
tretej osobe skutočne došlo dňa 24.1.2002 a vklad kúpno-predajnej zmluvy bol povolený 13.2.2002
s účinkami ku dňu 25.1.2002. Nesporná je aj skutočnosť, že nadobúdatelia tohto bytu W.. M. V. X.

Q. V. vyplatili odporcovi kúpnu cenu v sume 1.300.000,- Sk, ktorú si odporca ponechal v celosti. Z
vykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,žesícevčaseuzavretiazmluvymedziúčastníkmikonaniadňa
31.3.1998 bol vlastníkom bytu navrhovateľ, avšak ešte dňa 25.1.1998 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorou navrhovateľ previedol vlastníctvo predmetného bytu na odporcu za kúpnu cenu 270.000,- Sk,
ktorej vklad bol povolený až 17.6.1998. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy dňa
31.3.1998 neexistovala žiadna faktická ani právna prekážka pre plnenie predmetu tejto zmluvy. Byt,

ktorý mal byť predmetom budúceho predaja, existoval ako predmet občiansko-právnych vzťahov, teda
reálne existovala (objektívne) možnosť jeho predaja v budúcnosti tak odporcovi ako aj tretím osobám.
Neexistovala tú ani právna prekážka jeho predaja, lebo bol vo vlastníctve navrhovateľa a nebol zaťažený
žiadnymi právami tretích osôb znemožňujúcimi prevod vlastníckeho práva na ďalšie osoby. Naviac
v čase uzavretia zmluvy dňa 31.3.1998 navrhovateľ už kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo

predmetného bytu na odporcu (dňa 25.1.1998), z tejto kúpnej zmluvy vznikol teda záväzok navrhovateľa
vo vzťahu k odporcovi odovzdať mu predmet kúpy a odporcovi záväzok zaplatiť zaň navrhovateľovi
dohodnutú cenu, teda bolo reálne, že odporca nadobudne vlastnícke právo k uvedenému bytu (vkladom
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), k čomu následne 17.6.1998 aj skutočne došlo. V čase
uzavretia zmluvy dňa 31.3.1998 teda zmluvné strany vychádzali z oprávneného predpokladu, že

odporca vlastnícke právo k bytu získa, čo sa aj následne stalo. Takto bolo reálne možné nadobudnutie
vlastníckeho práva odporcom k predmetnému bytu, ako aj jeho budúci predaj tretej osobe, na ktorý
bol viazaný ako na odkladaciu podmienku vznik povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi 50% z takto
získanej kúpnej ceny. O tom, že nešlo o nemožný predmet plnenia, svedčí nakoniec skutočnosť, že
odporca dňa 24.1.2002 predal byt tretej osobe a získal zaň kúpnu cenu 1.300.000,- Sk , avšak nesplnil

si svoj zmluvný záväzok vyplatiť navrhovateľovi 50% z kúpnej ceny. Nemožno teda uzavrieť, že by v
dobe uzavretia zmluvy zo dňa 31.3.1998 nemohol odporca podľa nej aj neskôr plniť.

Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom závere
o neplatnosti zmluvy zo dňa 31.3.1998 z dôvodu nemožnosti predmetu plnenia, preto odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací
súd uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť dôvodnosť návrhom uplatneného nároku na základe
výsledkovdoposiaľvykonanéhodokazovania,akoajdoplnenéhodokazovaniapozrušeníveciavnovom
rozhodnutí rozhodnúť o trovách účastníkov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 16C/318/2003-254 zo dňa 4.5.2011 konanie
v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,1% ročne zo sumy 21.576,05 eur od 22.4.2002 do
zaplatenia zastavil, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.576,05 eur a úrok z omeškania
vo výške 15,5% ročne z dĺžnej sumy od 22.4.2002 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1.078,50 eur na účet Okresného súdu

Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku odporca podal v zákonnej
lehote odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6Co218/2011-289 zo dňa 14.2.2012 zrušil rozsudok, okrem

výroku o zastavení konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
odmietol odvolanie proti výroku o zastavení konania.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dospel k záveru, že odvolanie
proti výroku o zastavení konania je potrebné odmietnuť v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1, písm. b)

O.s.p. a v prevyšujúcej časti je potrebné rozsudok zrušiť v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1, písm. f)
O.s.p.. Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní
pred súdom k takej vade konania na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej
povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozsudku nie jezrejmé, ako sa súd vyporiadal s obranou odporcu, že plnenie zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 31.3.1998, je potrebné odoprieť a navrhovateľovi uplatnený nárok nepriznať, lebo výkon
práv navrhovateľa z tejto zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Odporca už vo svojom vyjadrení k návrhu (č. l. 38 a nasl. spisu) poukázal na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že súd nemôže priznať navrhovateľovi
nímuplatnenýnárok,lebotakýmtorozhodnutímsúdubynavrhovateľovivzniklobezdôvodnéobohatenie.
Túto argumentáciu následne zopakoval v písomnom podaní z 28.2.2011 (č. l. 236 a nasl. spisu) a bližšie
ju špecifikoval tak, že priznaním plnenia navrhovateľovi podľa návrhu by získal navrhovateľ neprimeranú

výhodu na úkor odporcu, čo je v rozpore s pravidlami hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných
strán, t. j. s požiadavkou vyváženosti práv a povinnosti účastníkov právnych vzťahov a primeranosti
rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných účastníkov. Úlohou súdu v ďalšom konaní
bude vyporiadať sa s vyššie uvedenou obranou odporcu na základe výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania, ako aj dokazovania doplneného po vrátení veci, a teda posúdiť s ohľadom na všetky
okolnosti danej veci, či výkon práv navrhovateľa, uplatnených v tomto konaní, nie je v rozpore s dobrými

mravmi, prípadne v akom rozsahu je výkon práv zodpovedajúci ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a v závislosti od týchto zistení opätovne vo veci rozhodnúť. Pre posúdenie vyššie uvedenej otázky nie
je rozhodujúce len preukázanie investícií na rekonštrukciu, či opravy bytu odporcom, ale odporca musí
preukázať, že týmito investíciami sa nehnuteľnosť zhodnotila tak, že vzrástla jej trhová hodnota (čo
vzhľadom na existujúce znalecké posudky doposiaľ preukázané nie je) a že len v príčinnej súvislosti s

týmto zhodnotením došlo k predaju bytu za danú kúpnu cenu. Doposiaľ odporca nepreukázal, že byt sa
pokúšal predať aj pred rekonštrukciou a že bol neúspešný a teda, že k predaju bytu došlo až „vďaka“
úpravám stavu bytu na jeho náklady. Otázka, či nebolo možné predať nehnuteľnosť aj bez investícií
odporcu a za rovnakú kúpnu cenu, skúmaná nebola a je podstatná pre rozhodnutie vo veci. Ak totiž
trhová hodnota bytu nebola závislá od investícii do bytu, teda bolo ho možné predať za porovnateľnú

cenu aj bez nich, potom vynaloženie týchto investícii je bez právneho významu. Stav bytu v čase kúpy
bytu odporcom a v čase jeho predaja manželom V. pritom vyplýva zo znaleckých posudkov, ktoré boli
na tento účel vypracované, rovnako aj jeho hodnota, nie však trhová cena. Posúdenie otázky, či možno
spravodlivo žiadať od odporcu zaplatenie polovice získanej kúpnej ceny za predaj bytu bez toho, aby
bolo zohľadnené vynaloženie výlučne jeho finančných prostriedkov na jeho opravu (za predpokladu,

že táto skutočnosť bude preukázaná), je závislé aj od ostatných okolností daného prípadu, keďže
uzavretiu zmluvy z 31.3.1998 predchádzali iné dohody. Treba vziať do úvahy okrem iného aj skutočnosť,
že odporca nekúpil byt od navrhovateľa za trhovú hodnotu, ale za tzv. vyhláškovú cenu a ani túto
navrhovateľovi nezaplatil v celom rozsahu, pričom navrhovateľ sa s touto cenou uspokojil len vzhľadom
na ďalšiu dohodu medzi účastníkmi a aj z tohto pohľadu posúdiť, či nie je proti morálnym zásadám, aby

navrhovateľ už nemal žiaden podiel na získanej kúpnej cene, ako sa toho domáha odporca. Cieľom
oboch účastníkov konania bolo predajom bytu dosiahnuť zisk tak, aby to bolo obojstranne výhodné,
preto aj rozhodnutím súdu by nemal byť poškodený žiaden z účastníkov konania. Treba tiež zohľadniť
tú skutočnosť, že odporca pri uzavieraní zmluvy z 31.3.1998 (dokonca už pri uzavieraní kúpnej zmluvy
25.1.1998) mal vedomosť o tom, že v byte je narušená klenba, ktorú je potrebné staticky zabezpečiť a

byt bez rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať, a teda že budú nevyhnutné určité investície,
a napriek tomu sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť polovicu získanej kúpnej ceny bez zohľadnenia
(odpočítania) týchto investícii. Argumentácia tiesňou pri uzatváraní zmluvy (že navrhovateľ sa nechcel
z bytu vysťahovať) nie je dôvodná tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa, lebo jednak odporca dlhodobo
pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o tom, že navrhovateľ nemal vyriešenú bytovú otázku a jednak

jeho vypratanie mohol dosiahnuť aj iným spôsobom, napr. podaním žaloby na súd o vypratanie bytu.
Nebol teda v takej tiesni, že sa musel zaviazať k plneniu v zmysle zmluvy z 31.3.1998, lebo mal
k dispozícii právne prostriedky pre vypratanie navrhovateľa z bytu. Okrem toho uzavretie zmluvy v
tiesni je dôvodom pre odstúpenie v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka a nie dôvodom
neplatnosti zmluvy a odporca od zmluvy z tohto (ani z iného) dôvodu neodstúpil. Rovnako správny je

záver súdu, že navrhovateľ sa zmluvne nezaviazal podieľať sa na investíciách do bytu, preto z tohto
titulu odporcovi voči navrhovateľovi nevznikla žiadna pohľadávka, ktorú by bolo možné započítať oproti
pohľadávke navrhovateľa. Možno sa tiež stotožniť so záverom súdu, že doposiaľ odporca nepreukázal
ani čiastočné plnenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Až na základe zhodnotenia všetkých vyššie
uvedených okolností ako aj ďalších okolností zistených vykonaným dokazovaním bude možné vo veci

rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Keďže v odvolacom konaní
odporca sa bráni aj námietkou rozporu samotnej zmluvy z 31.3.1998 s dobrými mravmi, v ďalšom konaní
sa súd vyporiada aj s touto námietkou. Je však potrebné vychádzať zo záveru, že uvedená zmluva
bola podľa obsahu nie zmluvou o zabezpečení záväzkov, ale tzv. nepomenovanou zmluvou v zmysleustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou sa účastníci zmluvy dohodli pre prípad budúceho
predaja bytu na Kováčskej ulici č. 16 v Košiciach odporcom tretej osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto
získanú v rovnakom podiele t. j. po 50% a táto ich zhodne prejavená vôľa bola nepochybne doteraz

vykonaným dokazovaním preukázaná. Cieľom zmluvy nebolo zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov, ako
to nesprávne interpretuje odporca vo svojom odvolaní. K charakteru zmluvy sa odvolací súd vyjadril u
ž v uznesení č. k. 6Co/273/2009-215 a následne nedošlo k takým zmenám skutkového stavu, ktoré by
odôvodňovali iný záver. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.2.2009, doručenom súdu dňa 23.2.2009 okrem
iného uviedol, že v zmluve o zabezpečení záväzkov zo dňa 31.3.1999 je obsiahnutá ústna dohoda
účastníkov, uzavretá v dobe uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.1998, ktorá bola dohodnutá v čase
uzavretia kúpnej zmluvy no nebola jej obsahom. Zmluvou o zabezpečení záväzkov doplnili obsah kúpnej
zmluvy zo dňa 25.1.1998. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že zmluvu o

zabezpečení záväzkov zo dňa 31.3.1998 považuje podľa jej obsahu ako dvojstranný právny úkon za
nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá v bode I. obsahuje dôvod
vzniku záväzku a podmienku - pri predaji bytu Y.. Ľ. T., teda odporcom tretej osobe, vzniká mu záväzok
voči X. O., teda navrhovateľovi a v bode II. obsahuje dohodu o jej výške a termíne vyplatenia. Pre
posudzovanie predmetnej zmluvy sú rozhodujúce okolnosti v dobe jej uzavretia, t. j. v dobe, kedy jej

účastníciuzatváraliajkúpnuzmluvu,kdenavrhovateľvystupovalakopredávajúciaodporcaakokupujúci
a predmetom ktorej bol práve byt vo vlastníctve navrhovateľa na I. P. XX v Košiciach. Táto kúpna zmluva
bola Správou katastra Košice registrovaná dňa 17.6.1998, predmetný byt odporca nevyužíval za účelom
bývania, ani ho v tomto čase pre potreby bývania nepotreboval a ktorý mal byť predmetom predaja za
účelom získania finančných prostriedkov. Účastníci konania mali medzi sebou uzavreté ústne dohody

a k ním sa viažuce písomné zmluvy, obsahom ich dohody bol záväzok odporcu, po predaji bytu vo
vlastníctve navrhovateľa tretej osobe, vyplatiť mu 50% z predajnej ceny. Táto vôľa účastníkov konania
bola zaznamenaná vo forme zmluvy nazvanej ako zmluva o zabezpečení záväzkov, ich právny úkon bol
vykonaný v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka. Odporca v priebehu konania nenamietal neexistenciu
svojej vôle uzavrieť túto zmluvu, nenamietal jej obsah a vyplateniu žalovanej sumy sa bránil len ďalšími

subjektívnymi argumentmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov D. V., Y.. Ľ. V., Y..
V. D. X. B.. M. V., písomným vyjadrením W.. W. M., písomnými a ústnymi vyjadreniami navrhovateľa a
odporcu a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový

stav veci.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v júni 1990 odišiel pracovať do zahraničia a X-Y. S. C. I. XX A. I.,
ktorý užíval, prenechal odporcovi na bývanie na základe dohody účastníkov konania na obdobie dvoch
rokov s tým, že odporca poskytol navrhovateľovi sumu 25.000,- Sk pri odchode do zahraničia titulom

prenechania bytu na užívanie. Navrhovateľ sa zo zahraničia vrátil v novembri 1990, avšak odporca
naďalej býval
vdotknutombyteaždoroku1996,kedysanavrhovateľopätovnenasťahovaldobytu.Navrhovateľvroku
1998 odkúpil byt do svojho osobného vlastníctva asi za sumu 50.000,- Sk, ktorú za navrhovateľa zaplatil
odporca, pričom ohľadom vrátenia sumy 50.000,- Sk sa účastníci konania dohodli tak, že ak navrhovateľ

predásvojbytodporcovi,odporcaužnebudežiadaťodnavrhovateľavrátenietejtosumy.Naviacodporca
nesúhlasil s tým, aby navrhovateľ predal byt inej osobe, preto sa dohodli, že byt predá odporca a
navrhovateľovi kúpi rodinný dom v S.. Odporca sa následne stal vlastníkom rodinného domu v S., v
ktorom navrhovateľ býval od apríla 1999 do júla 2004. Navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že rodinný
dom v S. mu odporca mal kúpiť z toho dôvodu, že navrhovateľ nemal kde bývať, že ohľadom kúpnej ceny

za rodinný dom v Bôrke boli dohodnutí tak, že kúpnu cenu za rodinný dom v S. by odporca odpočítal zo
sumy, ktorú mal navrhovateľ dostať titulom 50%-ného podielu zo zmluvy o zabezpečení záväzkov za byt
naKováčskejulicivprípadejehopredaja.Navrhovateľďalejtvrdil,žeokremodporcuokúpubytuprejavili
záujem aj iné osoby, ktoré mu ponúkali kúpnu cenu 3.000.000,- Sk - 5.000.000,- Sk, avšak nakoniec byt
predal odporcovi, pretože uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľ

predal byt inej osobe. Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi tvrdil, že s odporcom uzavreli aj zmluvu
o zabezpečení záväzku dňa 31.3.1998 a že pri stanovení výšky 50%-ného podielu navrhovateľa aj
odporcu z kúpnej ceny bytu bola zohľadnená tá skutočnosť, že odporca zaplatil sumu 50.000,- Sk titulom
kúpnej ceny pri predaji bytu Mestom Košice navrhovateľovi do osobného vlastníctva. Navrhovateľ návrhna vklad vlastníckeho práva k bytu po podpísaní kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu na
Kováčskej ulici č. 16 v Košiciach nepodpísal z toho dôvodu, že svoju bytovú situáciu nemal vyriešenú,
nemal kde bývať, preto ho bol ochotný podpísať až vtedy, keď bude mať vyriešené bývanie, respektíve

keď od odporcu obdrží 50%-ný podiel na základe uzavretej zmluvy o zabezpečení záväzku a naviac
nemal ani istotu, či mu odporca vyplatí vyššie uvedený podiel. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej
tvrdil, že rodinný dom v S., ktorý odporca následne kúpil si vybral navrhovateľ a že požiadal odporcu,
aby vlastnícke právo k rodinnému domu previedol na jeho synovcov, nakoľko navrhovateľ mal dlhy,
a viedli sa proti nemu exekučné konania, a nechcel prísť o túto nehnuteľnosť. O užívaní rodinného

domu v S. odporca a navrhovateľ uzavreli písomnú nájomnú zmluvu. Navrhovateľ vo svojej výpovedi
potvrdil tú skutočnosť, že potvrdenia o prevzatí sumy 73.000,- Sk, 24.000,- Sk, 17.000,- Sk, 16.000,-
Sk a potvrdenie o prevzatí počítača + monitoru podpísal, že uvedené sumy prevzal titulom zaplatenia
kúpnej ceny bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj titulom
preddavku z jeho 50%-ného podielu na základe zmluvy o zabezpečení záväzku, avšak navrhovateľ
nevedel súdu uviesť, akú sumu prijal od odporcu titulom zaplatenia kúpnej ceny bytu a titulom preddavku

na jeho 50%-nom podiele zo zmluvy o zabezpečení záväzku.

Z výpovede odporcu súd zistil, že v roku 1990 sa dozvedel od navrhovateľa, že chce odísť pracovať do
zahraničia, preto sa písomne dohodli na tom, že navrhovateľ prenecháva odporcovi X-Y. S. na I. P. č.
XX A. I. do nájmu. Odporca nikdy nebýval v byte navrhovateľa, ktorý sa zo zahraničia asi v roku 1993

- 1994 vrátil do predmetného bytu. Odporca v roku 1990 poskytol navrhovateľovi sumu 25.000,- Sk za
prenechanie bytu na bývanie a asi 40.000,- Sk požičal navrhovateľovi na náklady spojené s odkúpením
bytu. V roku 1995 alebo 1996 sa odporca s navrhovateľom dohodli na tom, že navrhovateľ odkúpi byt
od Mesta Košice a následne ho predá odporcovi. Nakoľko navrhovateľ skutočne odkúpil byt od Mesta
Košice do svojho vlastníctva, odporca tento byt odkúpil od navrhovateľ za kúpnu cenu 270.000,- Sk,

ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi postupne v splátkach o ktorej skutočnosti svedčia potvrdenia zo
dňa 12.11.1998, 7.11.1998, 30.12.2008, 8.1.1999, 4.10.1999 a 1.3.1999 a poskytol navrhovateľovi aj
funkčný počítač PC-386 + monitor dňa 11.7.1998. Odporca časť kúpnej ceny vo výške 140.000,- Sk
navrhovateľovi nevyplatil z dôvodu, že byt bol zdevastovaný a vyššie uvedenú sumu použil na opravu
bytu. Navrhovateľ súhlasil s tým, že odporca mu kúpi rodinný dom, avšak nechcel, aby bol uvedený

ako jeho vlastník, nakoľko sa viedlo proti nemu exekučné konanie. Navrhovateľ následne asi v roku
1998 si vybral rodinný dom v S., ktorý odporca kúpil do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 240.000,- Sk,
ktorú predávajúcemu zaplatil vo dvoch splátkach. Odporca od roku 1998 - 1999 byt na I. P. postupne
opravil, vykonal najnevyhnutnejšie opravy strechy, zábradlia a vnútornej omietky, teda celkové náklady
na opravu boli v sume 400.000,- Sk - 500.000,- Sk. Je pravda, že v tomto období navrhovateľ hľadal

záujemcu o kúpu bytu, ale ho nenašiel, preto odporca oslovil realitnú kanceláriu T&D na I. P. XX A.
I., ktorá následne v roku 2002 sprostredkovala predaj bytu B.. V. a jeho manželke za kúpnu cenu
1.300.000,- Sk, ktorú kupujúci zaplatili vo dvoch splátkach. Odporca vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že
ohľadom nákladov na byt, ktorý mal odporca sa účastníci konania dohodli tak, že nakoľko navrhovateľ
nemal peniaze, po predaji bytu tretej osobe by sa náklady spočítali a odpočítali z kúpnej ceny, pričom v

danom prípade ide o pôžičku, ktorú odporca poskytol navrhovateľovi v sume 60.000,- Sk, dane, poplatky
realitnej kancelárie, náklady na opravu a náklady za rodinný dom v S.. Odporca vo svojej výpovedi
tvrdil, že zmluvu o zabezpečení záväzku uzavrel preto, lebo navrhovateľ v čase uzavretia tejto zmluvy
býval v byte a odporcovi povedal, že z bytu neodíde, kým mu odporca neposkytne určité garancie,
pričom navrhovateľ mal o tom vedomosti, že odporca už viac peňazí nemá, a odporca vedel, že sa

navrhovateľa nezbaví a v byte bude naďalej bývať. Odporca chcel dosiahnuť zavkladovanie kúpno-
predajnej zmluvy pričom pred podpísaním zmluvy o zabezpečení záväzku mu navrhovateľ povedal, že
urobilkrokysmerujúcektomu,abykúpnazmluvynebolazavkladovaná.Odporcaanavrhovateľspoločne
navštívili kataster nehnuteľností, najprv návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu zobral späť a neskôr
bol podaný nový návrh. Odporca ďalej uviedol, že i keď dom v období rokov 1994 do roku 1998 bol

zdevastovaný, následne byt kúpil od navrhovateľa preto, aby ho mohli predať tretej osobe, a že bytová
situácia odporcu v období rokov 1993 -1995 bola neistá. Je pravda, že v tomto období býval v byte na
I. P. A. I. a počas tejto doby bol byt vo vlastníctve Mesta Košice, a že následne od roku 1997 býval v X-
Y. S. C. S. ulici v Košiciach a že v roku 1998 tento byt predal a nasťahoval sa do svojho X-Y. S..

Odporca vo svojej výpovedi dňa 16.11.2012 tvrdil, že pred rekonštrukciou predmetného bytu v roku
1998 mal záujem o predaj bytu a to na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ mu povedal, že má
záujemcu o byt, ktorý by ho kúpil za 5.000.000,- Sk. Odporca sa preto obrátil na pána M., ktorý mal
realitnú kanceláriu a ktorý sa išiel pozrieť na byt a zaujímal sa o kúpnu cenu bytu. Odporca JUDr. W. M.povedal, že navrhovateľ odporcovi povedal, že záujemca o kúpu bytu ponúka 5.000.000,- Sk, pričom
JUDr. W. M. odporcovi povedal, že byt sa nedá predať kvôli technickému stavu, keďže je v dezolátnom
stave a kúpna cena 5.000.000,- Sk neprichádza do úvahy.

Z prehlásenia zo dňa 28.5.1990 súd zistil, že na základe dohody s navrhovateľom Y.. Ľ. T., teda odporca
je jediným oprávneným užívateľom bytu s príslušenstvom na I. P. Č.. XX, X. M. (byt na pavlači s oknami
do dvora) a že navrhovateľ dňom 1.6.1990 uvoľňuje a prenecháva k plnému užívaniu tento byt, v ktorom
má právo vykonať úpravy odporca podľa svojho uváženia. V prípade, že sa odporca rozhodne odkúpiť

byt do osobného vlastníctva, s týmto navrhovateľ súhlasí. Toto prehlásenie zo strany navrhovateľa je
plné zrieknutie sa práva na uvedený byt.

Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve súd zistil, že navrhovateľ ako budúci predávajúci a odporca ako
budúcikupujúciuzavrelidňa19.2.1996zmluvu,predmetom ktorejbolouzavretiekúpnejzmluvyopredaji
a kúpe bytu nachádzajúceho sa na I. P. XX, X. poschodie bytového domu, O.. Č.. XX.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd zistil, že Mesto Košice ako predávajúci a navrhovateľ ako
kupujúci uzavreli dňa 27.10.1997 zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytu a nebytových priestorov v znení zák. č. 151/1995 Z. z. . Predmetom tejto zmluvy bol
prevod vlastníctva bytu č. X na X. M. bytového domu, súp. č. XX, I. XX A. I., spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, uvedených v čl.III vo veľkosti XXX/XX XXX-
Y. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 808/001, druh zastavené plochy, výmera 752 m2
vo veľkosti XXX/XX XXX-Y.. Vklad tejto zmluvy bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu
Košice I dňa 2.12.1997.

Zkúpnejzmluvysúdzistil,ženavrhovateľakopredávajúciaodporcaakokupujúciuzavrelidňa25.1.1998
kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj a kúpa bytu č. X, nachádzajúceho sa na I. XX A. I. za kúpnu
cenu 270.090,- Sk. Vklad predmetnej zmluvy bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu
Košice I dňa 17.6.1998.

Zo znaleckého posudku č.03/98 zo dňa 20.1.1998 vypracovaného H. Y.. B. M. vyplýva, že znalkyňa ku
dňu 9.1.1998 určila cenu bytu č.X v obytnom dome súp. č. XX, nachádzajúceho sa A. I. C. I. Č..XX,
vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, podielu na pozemku parc. č. XXX/XX
sumou 270.090,- Sk, z tejto byt v sume 156.778,-Sk a pozemok 113.316,-Sk. Znalkyňa v znaleckom
posudku (strana 3,4) uviedla, že vzhľadom na vek stavby a zanedbanú údržbu domu je v časti bytu

narušená klenba, ktorú je potrebné staticky zabezpečiť. Byt bez zrealizovanej rekonštrukcie je iba
podmienečne vhodné užívať.

Zo zmluvy o zabezpečení záväzku súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 31.3.1998 zmluvu,
predmetom ktorej bolo zabezpečenie plnenia záväzkov odporcu voči navrhovateľovi predajom bytu na I.

P. č. XX v I. tretej osobe. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že za predaj nehnuteľností kúpna cena bude
rozdelená medzi zmluvnými stranami tak, že po vklade do katastra na nového vlastníka z kúpnej ceny
navrhovateľ obdrží 50% a odporca tiež 50%.

Z kúpnopredajnej zmluvy súd zistil, že odporca ako predávajúci a B.. V. M. X. V. Q., U.. S. ako kupujúci

uzavreli dňa 21.1.2002 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj a kúpa bytu č. X na X. M. v obytnom
dome, súp. č. XX na I. XX A. I. za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk. Vklad predmetnej zmluvy bol povolený
Správou Katastra Košice I, Katastrálneho úradu v Košiciach dňa 13.2.2002.

Zo znaleckého posudku č.XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom IC.. Ľ. V. vyplýva,

že znalec ku dňu 2.12.2001 určil cenu bytu č.5 v obytnom dome súp. č.XX, nachádzajúceho sa na I. XX
A. I. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku parc.č.XXX/X
sumou 253.200,-Sk (zaokrúhlene) z tejto byt , nebytový priestor 156.075,- Sk a pozemok 97.128,- Sk

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.3.2009 uviedol, že zmluvu o

zabezpečení záväzkov podpísal pod nátlakom navrhovateľa, ktorý v rozpore s dobrými mravmi tým
podmieňoval svoje vysťahovanie sa z bytu, bez čoho nebolo možné byt odpredať a tak vykompenzovať
náklady, ktoré odporca na byt vynaložil. Bola teda uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, ktoré sú zrejmé z jej obsahu a preto je neplatná. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, ženavrhovateľ dňa 28.5.1990 podpísal prehlásenie z ktorého vyplýva, že sa vzdal akýchkoľvek nárokov
na dotknutý byt.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.2.2011 okrem iného uviedol, že vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2004 k návrhu na začatie konania vo veci poukázal na náklady,
ktoré po nadobudnutí sporného bytu od navrhovateľa vynaložil na jeho rekonštrukciu a na zabezpečenie
predaja vo výške 918.225,- Sk, pričom zároveň uviedol, že navrhovateľ by sa mal podieľať na týchto
nákladov v rozsahu polovice. Navyše poukázal aj na to, že navrhovateľ obdŕžal od odporcu kúpnu

cenu vo výške 270.090,- Sk podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.1998. Odporca teda už v predmetnom
podaní uplatnil voči navrhovateľovi nárok na úhradu nákladov na rekonštrukciu a predaj dotknutého
bytu v rozsahu polovice, teda v sume 451.112,55 Sk, čo predstavuje 15.239.74 eur a zároveň nárok
na zníženie podielu navrhovateľa z kúpnej ceny podľa zmluvy z 21.1.2002 o sumu zaplatenú z titulu
kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 25.1.1998 vo výške 270.000,- Sk. Obsah predmetného podania preto
možno kvalifikovať ako uplatnenie peňažného nároku s účinkami prerušenia plynutia premlčacej doby,

pričom najmä pokiaľ ide o jeho rozsah, spĺňa podmienky uplatnenia kompenzačnej námietky v zmysle
ustanovenia § 98 O.s.p.. Pokiaľ ide o špecifikáciu nákladov, ktorých polovicu žiadal započítať voči nároku
navrhovateľa, ide o náklady vyplývajúce z listinných dôkazov predložených súdu a to platobný výmer
Daňového úradu Košice I a ústrižok poštovej poukážky zo dňa 7.10.2002, doklad o prevzatí provízie
zo dňa 14.2.2002, vyúčtovanie znalečného zo dňa 26.8.2001, faktúry č. XX/XX, č. XX/XX a príjmový

pokladničný doklad z 23.12.1999, faktúry č. XX/XX, 6/2000 a príjmový pokladničný doklad z 3.4.2000,
faktúra č. X/XXXX a príjmový pokladničný doklad z 3.4.2000, faktúry č. XX/XXXX, XX/XXXX, faktúra č.
X z 26.11.2001, faktúra č. X z 27.11.2001 a faktúra č. 131101.

Odporca na pojednávaní dňa 15.12.2010 vzniesol započítaciu námietku voči pohľadávke navrhovateľa

s tým, že navrhol na započítanie zo sumy 918.225,10 Sk započítať pohľadávku odporcu iba do výšky
pohľadávky navrhovateľa keďže pohľadávka vo výške 918.225,10 Sk odporcovi voči navrhovateľovi
vznikla titulom bezdôvodného obohatenia navrhovateľa z dôvodu, že odporca vynaložil náklady na
zhodnotenie nehnuteľností - bytu.

Ďalej odporca na pojednávaní dňa 2.3.2011 upresnil svoje písomné vyjadrenie doručené súdu dňa
28.2.2011, podľa ktorého odporca považuje pohľadávku navrhovateľa v sume 162.000,- Sk za splnenú
voči navrhovateľovi, preto túto sumu navrhol odpočítať zo žiadaného nároku navrhovateľa v konaní,
pričom sumu 162.000,- Sk odporca vyšpecifikoval tak, že táto pozostáva zo sumy 73.000,- Sk, ktorej
prevzatie potvrdil navrhovateľ dňa 12.11.1998, sumy 14.000,- Sk, 7.000,- Sk a 3.000,- Sk, ktorých

prevzatie potvrdil navrhovateľ dňa 7.11.1998, 30.12.1998 a dňa 8.1.1999, sumy 17.000,- Sk, ktorú
navrhovateľ prevzal od odporcu dňa 4.10.1999, sumy 16.000,- Sk, ktorú navrhovateľ prevzal od odporcu
dňa 1.3.1999 a taktiež zo sumy 32.000,- Sk, ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi tým spôsobom, že
odovzdal navrhovateľovi dňa 11.7.1998 počítač, ktorý mal hodnotu 32.000,- Sk.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 2.3.2011 k započítacej námietke odporcu voči pohľadávke
navrhovateľa vo výške 459.112,55 Sk uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade náklady, ktoré
vyčíslil odporca mu vznikli síce z dôvodu rekonštrukcie, resp. opravy bytu, avšak odporca pokiaľ tieto
náklady vynaložil, urobil tak na základe vlastného rozhodnutia a ani podľa zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov vlastník bytu nebol povinný vykonať rekonštrukciu resp. opravu strechy ako

aj vstupnej brány. Navrhovateľ zároveň namietal, že nemal vedomosti o týchto nákladoch, odporca ho
vynaložení týchto nákladov neinformoval a navrhovateľ tieto náklady ani neodsúhlasil, ani zo žiadnych
zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľom a odporcom nevyplýva, že sa navrhovateľ zaviazal k
tomu, že sa bude podieľať na nákladoch za opravu, prípadne rekonštrukcie tohto bytu. Navrhovateľ
taktiež vzniesol voči započítacej námietke odporcu v celom rozsahu námietku premlčania a tvrdil,

že k premlčaniu pohľadávky odporcu došlo postupne tak, ako odporca uhrádzal jednotlivé platby na
základe faktúry alebo iným spôsobom jednotlivým dodávateľom za rekonštrukciu a opravu a o premlčaní
tejto pohľadávky svedčí aj tá skutočnosť, že zmluva medzi odporcom a manželmi V. bola uzavretá v
roku 2002, pričom vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania je zo dňa 1.6.2004, teda uplynula
dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva odporcu.

Z výpovede svedkyne Timey Gruseckej súd zistil, že sa už pätnásť rokov venuje realitnej činnosti
prostredníctvom T&D Reality, s.r.o a že predaj bytu odporcu si dobre pamätá. Niekedy v roku 2001 - 2002
sa obrátil na svedkyňu odporca, a požiadal ju, aby predala jeho byt. Svedkyňa pri prvej ohliadke zistila,že byt a bytový dom nie sú v dobrom stave a preto mu povedala, že cena bytu, za ktorú by ho bolo možné
predať je okolo 900.000.-Sk. Keďže v čase uvedenej ohliadky byt bol neobývateľný svedkyňa odporcovi
povedala, že pokiaľ byt chce predať je potrebné do neho investovať a je potrebné urobiť podlahy, byt

vymaľovať keďže stierky boli obhorené a že je niečo potrebné urobiť aj s toaletou a kúpeľňou. Niekoľko
dní po ohliadke odporca oznámil svedkyni, že zainvestuje nejaké finančné prostriedky do zveľaďovania
bytu, avšak jej neuviedol aké konkrétne úpravy chce urobiť. Zároveň požiadal svedkyňu, aby ponúkla
byt na predaj. Svedkyňa tvrdila, že odporca by následne vymaľoval a dal do poriadku podlahu, bolo
urobené zábradlie, niečo sa urobilo aj so strechou a byt a bytový dom boli v lepšom stave. Svedkyňa

následne uverejnila inzerát, ohlásilo sa asi 6-7 záujemcov s ktorými išla na ohliadku bytu a byt ponúkla
na predaj za kúpnu cenu 1.400.000,- Sk. Títo záujemcovia kúpnu zmluvu napokon neuzavreli, na inzerát
sa ohlásil B.. V.T. so svojou manželkou s ktorými svedkyňa bola na ohliadke asi 3x a byt im ponúkla
na predaj za cenu 1.400.000,- Sk v ktorej bola zahrnutá aj jej provízia asi vo výške 90.000,- Sk. Kúpna
cena bola zaplatená odporcovi, z tejto odpočítal províziu svedkyne a zvyšok kúpnej ceny si ponechal.
Svedkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že od jej prvého kontaktu s B.. M. V. a jeho manželkou do predaja

bytu uplynulo 8 až 10 mesiacov a že v období, kedy realizovala predaj bytu odporcu manželom V. mala v
ponuke predaj bytu podobnej rozlohy ako byt odporcu avšak v lepšom stave a že tento byt ponúkala za
kúpnu cenu 2.000.000,- Sk avšak ho nepredala, mala ho dlho v ponuke. Svedkyňa vo svojej výpovedi
ďalej tvrdila, že byty od roku 1998 do 2002 predávala za trhovú cenu a že v čase predaja bytu odporcu
manželom V. byt bol po rekonštrukcií, steny boli vymaľované, podlahy boli vymenené, v kúpeľni a

záchode boli vývody pre vodu, kuchyňa bola vymaľovaná avšak sa nenachádzala v nej kuchynská linka,
ďalej boli nové vchodové dvere do bytu, schodište bolo vymaľované, zábradlie bolo nové kované a byt po
uvedených úpravách vyzeral ako holobyt pripravený na predaj. Z výpovede svedkyne súd zistil, že kúpnu
zmluvu o predaji bytu odporcu manželom V. vypracovala svedkyňa, ktorá zabezpečovala aj znalecký
posudok ku kúpnej zmluve, že odporca ju neinformoval o tom, akú sumu investoval do rekonštrukcie

bytu, že konečnú kúpnu cenu bytu určil odporca ale túto určoval aj vtedajší trh s nehnuteľnosťami a že
odporca povedal tú skutočnosť, že byt sa pokúšal predať aj sám ešte predtým, ako sa obrátil na ňu o
sprostredkovanie predaja bytu, preto svedkyňa kvôli istote chcela, aby s ňou odporca uzavrel písomnú
zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu.

Zo svedeckej výpovede Y.. Ľ. V. súd zistil, že ako znalec vypracoval znalecký posudok č.173/2001,
a že bol na ohliadke bytu avšak konkrétne okolnosti tejto ohliadky si už nepamätal. Svedok tvrdil, že
znalecký posudok vypracoval v súlade s vyhláškou č.465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a
že cena bytu bola stanovená matematickým výpočtom avšak táto cena neodzrkadlovala trhovú cenu
nakoľko s ňou nemala nič spoločné. Ďalej uviedol že, pokiaľ by ako znalec ohodnotil cenu bytu do

ktorého v rozmedzí rokov 1998 a 2001 bola investovaná suma 950.000,- Sk , táto skutočnosť by sa
v konečnej cene bytu v žiadnom prípade neprejavila, pretože v čase, kedy vypracoval svoj znalecký
posudok tieto investície nemohli byť zohľadnené. Znalec stanovil cenu bytu na základe matematických
výpočtov, ohodnotil položky a zároveň kategóriu bytu a cenu bytu odporcu stanovil podľa vyhlášky a
ohodnotil ho ako byt 1.kategórie.

ZvýpovedesvedkaV.D.súdzistil,ževobytnomdomenaI.P.XXA.I.sanaM.poschodínachádzajúdva
byty a na prízemí nebytový priestor, pričom svedok niekedy koncom 90-tych rokoch sa stal vlastníkom
X-Y. bytu v bytovom dome ktorý odkúpil od mesta a ďalší byt v uvedenom období odkúpil odporca
od navrhovateľa a vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome v uvedenom období sa stala

Spoločnosť priateľov jógy. V čase kedy všetci traja už boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bola
vykonaná rekonštrukcia strechy (došlo k výmene drevenej konštrukcie strechy, škrídiel a k omietnutiu
steny strechy) pričom na základe dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov rekonštrukciu strechy
vykonal p. O., ktorý vystavil svedkovi, odporcovi a Spoločnosti priateľov jógy faktúru, každému zvlášť,
pričom každý uhradil svoj podiel na nákladoch samostatne, svedok zaplatil svoj podiel asi vo výške

130.000,- Sk - 150.000,- Sk, avšak nemal vedomosti o tom akú sumu zaplatil odporca a Spoločnosť
priateľov jógy za rekonštrukciu strechy. Svedok tvrdil že v bytovom dome bolo vymenené zábradlie,
bola vymenená vstupná brána do bytového domu a menšia brána, nachádzajúca sa v prízemí bytového
domu. Podľa tvrdenia svedka odporca v čase, kedy už bol vlastníkom bytu dal v byte urobiť podlahy,
ústredné kúrenie aj kúpeľňu keďže byt bol v zlom technickom stave po jeho užívaní navrhovateľom.

Svedok sa následne dozvedel od odporcu, že byt chce predať, ponúkol ho aj svedkovi avšak svedok túto
ponuku odmietol pretože byt odporcu nepotreboval. Neskôr odporca svedkovi povedal, že byt predal
manželom V..Z výpovede svedka B.. V. súd zistil, že byt na I. XX A. I. kúpil s manželkou od odporcu v roku 2002 cez
realitnú kanceláriu, ktorá ho mala v ponuke, a že kúpna cena bytu bola dohodnutá v sume 1.300.000,-
Sk. Pred kúpou bytu boli na ohliadke bytu švagor svedka M. S. X. W.. D. D., ktorý svedkovi a jeho

manželke povedali, že byt sa oplatí kúpiť. Svedok a jeho manželka asi mesiac pred uzavretím kúpno
predajnej zmluvy boli na ohliadke bytu, kedy zistili že byt je v stave tzv. holobytu avšak neobývateľný. V
každej miestnosti bytu boli omietky, byt bol vymaľovaný, strecha obytného domu bola nová zo škrídiel.
Okná a dvere v byte boli staré, podlaha v byte bola pôvodne drevená, avšak skoro nepoužiteľná,
kuchyňa v byte nebola vytvorená a neboli v ňom žiadne rozvody. V byte sa nenachádzala kúpeľňa,

boli iba prívody vody a odpadová šachta. Na pavláči bytového domu sa nachádzalo nové zábradlie
avšak podlaha na pavláči pozostávala z popraskaného liateho betónu. Svedok so svojou manželkou
byt kúpili vo vyššie uvedenom technickom stave, Slovenská sporiteľňa, ktorá poskytla hypotekárny
úver na zaplatenie kúpnej ceny bytu určila znalca Y.. V. na vypracovanie znaleckého posudku ktorý
svedčí o technickom stave bytu v čase jeho kúpi. Svedok a jeho manželka nežiadali od odporcu aby
uskutočnil rekonštrukciu bytu pred jeho kúpou nakoľko svedok ako sa stal vlastníkom bytu neskôr začal

sám byt rekonštruovať. Rekonštrukcia bytu resp. oprava bytu trvala asi jeden rok po jeho kúpe a táto
spočívala v tom, že bolo urobené kompletné ústredné kúrenie, boli osadené ďalšie tri radiátory v byte,
ďalej bola urobená kompletná vodoinštalácia v byte, bol dokúpený nový bojler a prietokový ohrievač,
bola urobená kompletná elektrická inštalácia, v kúpeľni boli osadené vaňa, WC a umývadlá. Kúpeľňa
bola nanovo vytvorená a zrekonštruovaná, v kuchyni sa urobili nové omietky, pretože pôvodné boli

popraskané. Nakoľko v byte bola podlaha nepoužiteľná bola vyhotovená nová podlaha zo sibírskej
borovice a vonkajšie okná v byte boli očistené a namaľované a v kúpeľni bolo vytvorené nové okno.
Ďalej svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že pred kúpou bytu odporcu sa zaujímal o kúpu iného bytu a so
svojou manželkou sa boli pozrieť na domček na Rastislavovej ulici, ktorý bol trojizbový a jeho technický
stav bol podobný ako technický stav odporcu a kúpna cena tejto nehnuteľnosti bola vo výške 1.500.000 -

1.400.000,- Sk. Svedkovi W.. D. D. povedal, že kúpna cena bytu odporcu v sume 1.300.000,- Sk je reálna
nakoľko poznal cenu bytov a nehnuteľností v centre mesta a aj iné byty s podobným technickým stavom
majú takúto cenu. Svedok a jeho manželka kúpili byt odporcu za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk napriek tej
skutočnosti, že podľa znaleckého posudku vypracovaného Y.. V. cena bytu bola 156.075,- Sk nakoľko
banka pri poskytnutí hypotekárneho úveru zrejme vychádzala z ceny bytu a pozemku podľa uvedeného

znaleckého posudku ale akceptovala tzv. reálnu cenu nehnuteľností keďže poskytla hypotekárny úver
vo výške 900.000,-Sk svedkovi a jeho manželke. Odporca svedka informoval o tom , že na streche
bytového domu sú nové škrídle čo bolo aj vidno a podľa svedka v byte boli urobené nové kvalitné omietky
a zábradlie na pavláči bolo nové.

Z písomného vyjadrenia W.. W. M. zo dňa 14.2.2013 súd zistil, že bol oslovený odporcom niekedy v roku
1998 ohľadom predaja nehnuteľnosti na Kováčskej 16 v I. , preto bol na ohliadke tejto nehnuteľnosti po
ktorej skonštatoval, že byt bol v dezolátnom stave, technický boli urobené také zásahy, že hrozila vážna
ujma, praskliny v stenách, vybúrané priečky a podobne, byt bol doslova zdevastovaný preto o cene s
odporcom sa ani nebavili, lebo odmietol takúto ponuku, byt považoval za nepredajný v stave v akom bol

a teda nedohodli sa na sprostredkovaní predaja bytu. W.. W. M. odporcovi povedal, že ak ma záujem
byt predať, musí urobiť kompletnú rekonštrukciu a potom sa môžu baviť o predaji. Aj okolie bytu resp.
bytového domu bolo v strašnom stave, brána, dvor, vchod, všetko bolo tmavé, špinavé, neudržiavané,
neupratané. Navrhovateľ a odporca zhodne súhlasili s písomným vyjadrením JUDr. Jozefa Polláka,
netrvali na tom , aby ho súd predvolal na pojednávanie a vypovedal vo veci osobne ako svedok.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2013 okrem iného uviedol, že na strane navrhovateľa došlo k
bezdôvodnému obohateniu tým, že odporca investoval nemalé finančné prostriedky nato, aby byt bol
vôbec predajný, navrhovateľ nevyvinul žiadnu snahu a ničím neprispel k oprave a zhodnoteniu resp. k
rekonštrukcii bytu a preto z uvedeného vyplýva, že odporcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia od navrhovateľa, ktorý podľa ust. § 454 OZ sa bezdôvodne obohatil tým, že za neho odporca
plnil to, čo podľa práva mal plniť on sám. Preto súd mal zohľadniť kompenzačnú námietku odporcu aj
keď nebola uzavretá žiadna ústna alebo písomná dohoda medzi účastníkmi konania. Byt bol nepredajný
a nikto o takýto byt nemal záujem. Podľa názoru odporcu je v konaní potrebné sa vyporiadať aj s otázkou
dobrých mravov a tzv. spravodlivému vyporiadaniu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania, tak,

aby práva a povinnosti jedného účastníka neboli v hrubom nepomere k právam a povinnostiam druhého
účastníka. Ak sa navrhovateľ chcel podieľať na aktívach, mal by sa podieľať aj na pasívach, teda mal
by znášať náklady, ktoré boli účelné vynaložené na opravu a rekonštrukciu daného bytu.Podľa ustanovenia § 51 Občianského zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Je nepochybné že navrhovateľ v konaní návrhom žiadal zaplatenie sumy 21.576,05,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 15,5% ročne z dlžnej sumy od 22.4.2002 do zaplatenia a jeho nárok vyplýva zo
zmluvy uzavretej dňa 31.3.1998 označenej ako zmluva o zabezpečení záväzkov.

V predmetnej právnej veci bolo súdu nepochybne preukázané ( z písomnej zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve zo dňa 27.10.1997), že navrhovateľ ako budúci predávajú a odporca ako budúci kupujúci sa
zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu v budúcnosti ( po obdržaní LV ), predmetom ktorej bol budúci prevod
vlastníckeho práva k bytu na I. P. XX na M. M. A. I., nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. Č..XX a že
navrhovateľ na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej s mestom Košice dňa 27.10.1997
sa stal vlastníkom predmetného bytu. Súdu bola preukázaná aj tá skutočnosť, že navrhovateľ ako
predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli dňa 25.1.1998 kúpnu zmluvu a že predmetom kúpy bol byt

č.5 na prvom poschodí bytového domu súp. Č..XX, nachádzajúci sa na I. XX A. I. a k nemu patriaci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parc. Č.. XXX/
XX za dohodnutú kúpnu cenu 270.090,- Sk. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 17.6.1998,
pod č. A. XXXX/XX, kedy rozhodnutie o povolenie vkladu nadobudlo právoplatnosť. Tieto skutočnosti
medzi účastníkmi konania neboli sporné. Z vykonaného dokazovania ( zo zmluvy označeného ako

zmluva o zabezpečení záväzkov zo dňa 31.3.1998 a z výpovede navrhovateľa a odporcu) bolo súdu
preukázané, že zmluvou zo dňa 31.3.1998 sa navrhovateľ a odporca dohodli pre prípad budúceho
predaja bytu na I.Č. XX A. I. odporcom tretej osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto získanú v rovnakom
podiele, t.j 50% po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech nového vlastníka.
Súdu bola nepochybne preukázaná tá skutočnosť, že k predaji predmetného bytu odporcom tretej osobe

skutočne došlo dňa 24.1.2002 a vklad kúpno predajnej zmluvy bol povolený 13.2.2002 s účinkami ku
dňu 25.1.2002. Nesporná je aj tá skutočnosť, že nadobúdatelia tohto bytu B.. M. V. X. Q. V. vyplatili
odporcovi kúpnu cenu v sume 1.300.000,- Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi konania dňa 31.3.1998 bol vlastníkom bytu navrhovateľ, avšak ešte dňa 25.1.1998
účastníci uzavreli vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ previedol vlastníctvo predmetného

bytu na odporcu za kúpnu cenu 270.090,-Sk, ktorej vklad bol povolený až dňa 17.6.1998.

Vo vzťahu k zmluve zo dňa 31.3.1998 odporca v priebehu konania namietal (odvolanie zo dňa
18.5.2011) rozpor samotnej zmluvy z 31.3.1998 s dobrými mravmi, nakoľko podľa jeho názoru súd
prvého stupňa nezohľadnil hospodársky účel vzniku uvedenej zmluvy o zabezpečení záväzkov, ktorým

je záujem navrhovateľa dosiahnuť splnenie záväzkov odporcu a zo zmluvy vyplýva ( z čl.1), že ide
o zmluvu inominátnu zabezpečovacieho charakteru a dojednané zabezpečenie záväzku odporcu je
zjavne neprimerané a to s ohľadom na pomer medzi hodnotu zabezpečenej pohľadávky navrhovateľa
a zabezpečenia, spočívajúceho v povinnosti odporcu vyplatí navrhovateľovi 50% za predaj dotknutého
bytu.

Zmluva je všeobecným dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Občiansky zákonník vychádza
zo zásady zmluvnej autonómie ( § 2 ods.3), čo znamená, že ponecháva na uváženie samotných
subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a aký typ zmluvy si v
konkrétnom prípade zvolia. Zásada zmluvnej autonómie tiež znamená, že subjekty občianskoprávnych

vzťahov môžu podľa § 51 OZ uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v OZ, ale ani v inom
právnom predpise. Ide o nepomenovanú zmluvu, ktorá má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná
a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Podľa § 51 OZ sa nepomenovaná zmluva považuje
za platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu ani účelu OZ. Pre právne vzťahy vyplývajúce z
nepomenovaných zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy ( vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako

sú vymedzené vzájomné práva povinnosti zmluvných strán.

Súd s vyššie uvedenou argumentáciou odporcu sa nestotožnil, pretože podľa Občianskeho zákonníka
medzi prostriedky zabezpečenia záväzkov patrí záložné právo, zádržné právo, zmluvná pokuta, ručenie,
dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zabezpečenie záväzkov prevodom práva a postúpením

pohľadávky, zábezpeka a uznanie dlhu. Preto zmluva zo dňa 31.3.1998 podľa jej obsahu nie je zmluvou
o zabezpečení záväzkov ale tzv. nepomenovanou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka ktorou
sa účastníci zmluvy ( účastníci tohto konania) dohodli pre prípad budúceho predaja bytu na I. P. XX
A. I. odporcom tretej osobe rozdeliť si kúpnu cenu takto získanú v rovnakom podiele t.j 50% a vkonaní táto ich zhodne prejavená vôľa bola vykonaným dokazovaním preukázaná ( výpoveďou odporcu
a navrhovateľa). Preto na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybne zrejmé, že účelom
zmluvy zo dňa 31.3.1998 nebolo zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov ako to tvrdil odporca vo svojom

odvolaní. Preto súd tvrdenie odporcu o tom, že zmluva zo dňa 31.3.1998 je v rozpore s dobrými mravmi
považoval v tomto konaní za právne bezvýznamné. Pokiaľ odporca v priebehu konania argumentoval
tým, že zmluvu zo dňa 31.3.1998 uzavrel v tiesni ( keďže navrhovateľ sa nechcel z bytu vysťahovať) súd
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ( 6Co/218/2011 zo dňa 14.2.2012)
v ktorom odvolací súd k tejto argumentácií uviedol, že nie je dôvodná, nakoľko odporca pred uzavretím

zmluvy mal vedomosť o tom ,že navrhovateľ nemal vyriešenú bytovú otázku a jednak jeho vypratanie
mohol dosiahnuť aj iných spôsobom, napríklad podaním žaloby na súd o vyprataní bytu. Nebol teda v
takej tiesni, že sa musel zaviazať k plneniu v zmysle zmluvy z 31.3.1998, lebo mal k dispozícii právne
prostriedky pre vypratanie navrhovateľa z bytu. Okrem toho uzavretie zmluvy v tiesni je dôvodom pre
odstúpenie v zmysle § 49 OZ a nie dôvodom neplatnosti zmluvy a odporca od zmluvy z tohto ( ani z
iného) dôvodu neodstúpil.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a argumentoval, že súd
nemôže priznať navrhovateľovi ním uplatnení nárok, lebo týmto rozhodnutím súdu by navrhovateľovi
vzniklo bezdôvodné obohatenie, pričom túto argumentáciu bližšie špecifikoval tak, že priznaním plnenia
navrhovateľovi podľa návrhu by navrhovateľ získal nepomernú výhodu na úkor odporcu, čo je v rozpore

s pravidlami hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán, teda s požiadavkou vyváženosti
práv a povinnosti účastníkov právnych vzťahov a primeranosti rozsahu práv konkrétneho účastníka k
právam ostatných účastníkov. Z uvedenej argumentácie odporcu teda vyplýva, že konanie navrhovateľa
je podľa názoru odporcu výkonom práv v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku ( poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práv, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným

názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť
výkon práva tak, aby bolo v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti ( zo zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti , vzájomnej úcty,
tolerancie, dôvery a pod.). Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom vo
vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s

prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, ako aj postavenia
subjektov. Záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, musí teda vyplývať z konkrétnych
zistení.

Súd v predmetnej právnej veci z predloženého znaleckého posudku č.3/98 vypracovaného Y.. B. M. ( na

objednávku odporcu) zistil, že znalkyňa ku dňu 9.1.1998 určila cenu predmetného bytu v cene 270.090,-
Sk. Táto cena bola uvedená ako kúpna cena v kúpnopredajnej zmluve, ktorú uzavreli navrhovateľ
a odporca dňa 25.1.1998. Je nepochybné, že znalkyňa vo svojom posudku skonštatovala narušenie
klenby bytu, ktorú je potrebné staticky zabezpečiť a že byt bez rekonštrukcie je iba podmienečne
vhodné užívať a byt ocenila ako byt 2.kategórie. Z predloženého znaleckého posudku č.XXX/XXXX

vypracovaného Y.. Ľ. V. ( na objednávku B.. M. V.) je zrejmé, že znalec ku dňu 2.12.2001 určil cenu
predmetného bytu v sume 253.200,- Sk pričom byt ocenil ako byt 1.kategórie. Znalec Y.. Ľ. V. vo svojej
výpovedi uviedol, že uvedený byt ocenil podľa vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
teda určil tzv. vyhláškovú cenu bytu, ktorá nemá nič spoločné s trhovou cenou bytu a ani prípadné
investícievynaloženéodporcomdoocenenianehnuteľnostibyvznaleckomposudkunemoholzohľadniť.

Z uvedených znaleckých posudkov je zrejmá nie len cena bytu ale aj stav bytu v čase kúpy bytu
odporcom od navrhovateľa a v čase predaja bytu odporcom manželom V.. Odporca v priebehu konania
predložil súdu listinné dôkazy ( faktúry a doklady o úhrade), ktoré preukazujú, že v období od 1999
do 2001 priamo vynaložil na rekonštrukciu resp. opravu bytu sumu 761.824,20,- Sk (faktúry č. XX/XX,
XX/XX, XX/XX, X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, X/XXXX, X/XXXX X. XXXXXX) a stav bytu

odporcu v čase jeho predaja manželom Gálovým vyplývala aj so svedeckých výpovedí svedkov D. V.,
Y.. V. D. X. B.. M. V., ktorý sa podrobne vyjadrili k rozsahu prevedených rekonštrukčných prác prípadne
oprave bytu a bytového domu o ktorých mali vedomosti. Z vyjadrenia odporcu a z vyjadrenia W.. W. M.
( akceptovaného účastníkmi konania), je zrejmá tá skutočnosť, že odporca niekedy v roku 1998 oslovilo sprostredkovanie predaja bytu W.. W. M., ktorý byt považoval za nepredajný v stave v akom bol, s
odporcom sa o cene bytu nebavili a nedohodli sa na sprostredkovaní predaja a odporcovi povedal, že
ak má záujem byt predať má urobiť komplexnú rekonštrukciu bytu. Z výpovede svedkyne D. V. súd

zistil, že kúpnu cenu bytu v čase predaja manželom V. určoval trh z nehnuteľnosťami a že byt odporcu
bol predaný za trhovú cenu. Táto skutočnosť vyplývala aj zo svedeckej výpovede B.. M. V. ale aj z
predĺženej kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a manželmi V. ( 1.300.000,- Sk). Aj z
vyjadrenia Atomia - Real, s.r.o zo dňa 19.6.2013 ktoré táto spoločnosť poskytla na základe žiadosti
navrhovateľa vyplýva, že trhová cena bytu v roku 2001 bola v rozmedzí 1.200.000,- Sk - 1.350.000,- Sk

v stave v akom sa v tomto období nachádzal. Súd počas konania sa pokúsil zistiť od Klimex - Real, s.r.o
a od Realitná kancelária K.M.TRADE, s.r.o trhovú cenu, za ktorú by bolo možné realizovať predaj bytu
odporcu v roku 1998 a v 2002 v stave uvedenom v znaleckých posudkoch Y.. B. M. a Y.. Ľ. V., avšak tieto
spoločnosti vo svojich vyjadreniach uviedli, že v uvedených obdobiach nerealizovali predaj podobnej
nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že odporca síce v konaní
preukázal vynaloženie investícií na zrekonštruovanie resp. opravu bytu a že byt sa pokúsil predať aj pred

rekonštrukciou v roku 1998 bez určenia konkrétnej ceny bytu a že bol neúspešný ale súdu nepreukázal,
že vynaloženými investíciami sa nehnuteľnosti zhodnotila tak, že vzrástla jej trhová hodnota a že len v
príčinnejsúvislostistýmtozhodnotenímdošlokpredajubytumanželomV.zakúpnucenu1.300.000,-Sk.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie vyššie uvedených skutočností
zaťažovalo v konaní odporcu ktorý v priebehu konania na preukázanie uvedených skutočností nepredĺžil

súdu dôkazy ani nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu. Nakoľko súd v priebehu konania na základe
vykonaného dokazovania nemohol ustáliť tú otázku, či trhová hodnota bytu bola alebo nebola závislá od
investícií do bytu a či teda byt bolo alebo nebolo možno predať za rovnakú cenu aj bez nich tretej osobe,
pri posúdení otázky, či je možné spravodlivo žiadať od odporcu zaplatenie polovice získanej ceny za
predajbytunavrhovateľovibeztoho,abybolozohľadnenévynaloženievýlučnefinančnýchprostriedkoch

odporcu na jeho opravu vychádzal aj z ostatných okolností daného prípadu. Je zrejmé, že uzavretiu
dohody zo dňa 31.3.1998 predchádzali iné dohody medzi účastníkmi konania. Z výpovede navrhovateľa
a odporcu a z písomného prehlásenia zo dňa 28.5.1990 súd mal preukázané, že účastníci konania sa
dohodli na tom, že navrhovateľ prenechal predmetný byt do užívania odporcu, na dobu neurčitú a z
výpovede navrhovateľa a odporcu vyplývala aj dohoda účastníkov konania o tom, že odporca poskytne

finančné prostriedky navrhovateľovi na zaplatenie kúpnej ceny bytu, vyplývajúcu zo zmluvy o prevode
vlastníctvabytuuzavretejmedzinavrhovateľomaMestomKošiceažetietoprostriedkyvprípadepredaja
bytu navrhovateľa odporcovi tento už nebude žiadať od navrhovateľa vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých na zaplatenie kúpnej ceny bytu. Z výpovede navrhovateľa a odporcu ďalej vyplývala aj
následná dohoda účastníkov konania o tom, že predmetný byt predá odporca tretej osobe a že kúpi

rodinný dom v S. navrhovateľovi, keďže nemal vyriešené bývanie a že odporca neskôr rodinný dom
v ktorom určitý čas býval navrhovateľ nadobudol do svojho vlastníctva, pretože navrhovateľ nechcel
byť vlastníkom nehnuteľnosti z dôvodu, že sa voči nemu viedli exekučné konania. V konaní bola
nepochybne preukázaná aj tá skutočnosť, že odporca nekúpil byt od navrhovateľa za trhovú cenu ale za
tzv. vyhláškovú cenu ( 270.090,- Sk) a že odporca túto cenu nezaplatil navrhovateľovi v celom rozsahu,

ale iba čiastkovými platbami zaplatil sumu 130.000,- Sk plus poskytol navrhovateľovi počítač a monitor v
sume 32.000,- Sk a zvyšnú sumu použil na rekonštrukciu bytu. Súd zároveň zohladnil aj tú skutočnosť,
že odporca pri uzavretí zmluvy z 31.3.1998 ale už aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.1.1998
mal vedomosť o tom, že v byte je narušená klenba , ktorú je potrebné staticky zabezpečiť a byt bez
rekonštrukcie je iba podmienečne vhodné užívať a tiež že budú nevyhnutné ďalšie investície, a napriek

tomu sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť polovicu získanej kúpnej ceny bez zohľadnenia ( odpočítania )
týchto investícií.

Pri aplikácií ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci súd prihliadol k tej
skutočnosti, či a nakoľko odporca, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa uvedeného

ustanovenia,vyvinuldostatočnúmierustarostlivostiapredvídavostipriuzavieraníkonkrétnehoprávneho
vzťahu ( zmluvy zo dňa 31.3.1998), a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovenia §
51 Občianskeho zákonníka a zo záväzku ku ktorej odporca pristúpil. Pri posúdení miery starostlivosti a
predvídavosti odporcu pri uzavretí zmluvy zo dňa 31.3.1998 súd aplikoval zásadu podľa ktorej je každý
zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje.

Ako už súd vyššie uviedol, zmluva zo dňa 31.3.1998 je nepomenovanou zmluvou, ktorá neodporuje
obsahu a účelu zákona, táto nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, bola uzavretá na základe
slobodného rozhodnutia účastníkov konania a teda platí, že zmluvu je odporca povinný plniť, a to aj
vtedy, ak plnenie zo zmluvy odporca považuje za zjavne nevýhodné. V prejednávanej právnej veci tedasúd dospel k záveru, že výkon práv navrhovateľa v tomto konaní nie je v rozpore s dobrými mravmi,
preto k argumentácií odporcu v tomto smere neprihliadol. Preto návrh navrhovateľa súd považoval za
dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 21.576,05,- eur navrhovateľovi.

Na záver je potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že čiastočne plnil pohľadávku
navrhovateľa uplatnenú v tomto konaní ( v sume 162.000,- Sk ), súd prvého stupňa túto skutočnosť
nepovažoval za preukázanú a s týmto záverom súdu prvého stupňa ( ktorý bol podrobne odôvodnený
už v rozsudku OS KE I č.k.16C/318/2003-254 zo dňa 4.5.2011 ) sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom

rozhodnutí č.k.6Co/218/2011-289 zo dňa 14.2.2012. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odporcu,
na ktorú opätovne poukázal vo svojom písomnom podaní zo dňa 4.6.2013 je potrebné uviesť, že súd
prvého stupňa už vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol, že sa navrhovateľ zmluvne nezaviazal
podieľať sa na investíciách do bytu a preto z tohto titulu odporcovi voči navrhovateľovi nevznikla žiadna
pohľadávka, ktorú by bolo možné započítať oproti pohľadávke navrhovateľa. Uvedení záver súdu prvého
stupňa považoval za správny aj odvolací súd čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia

Krajského súdu v Košiciach č.k.6Co/218/2011-289 zo dňa 14.2.2012.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 10a Nariadenia vlády SR č.586/2008 Z.z. ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na návrh navrhovateľa priznal úrok z omeškania 15,5% ročne zo sumy 21.576,05 eur tak, ako to
navrhovateľ žiadal, nakoľko zo zmluvy o zabezpečení záväzkov zo dňa 31.3.1998 vyplýva, že odporca
bol povinný dlh splniť po vklade do katastra na nového vlastníka a vklad vlastníckeho práva na základe
kúpnopredajnejzmluvyuzavretejmedziodporcomaB..M.V.X.Q.V.bolpovolenýkatastrálnymúradom,

Správou katastra Košice dňa 13.2.2002 a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné omeškanie
odporcu so splnením dlhu. Súd teda zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania z istiny
navrhovateľovi vo výške 15,5% ročne od 22.4.2002 a takto priznaný úrok z omeškania je plne v súlade
s Nariadeným vlády SR č.87/1995 Zz.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 1078,50,- eur súd
rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého,
ak je navrhovateľ od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ je od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal preto odporcu v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume
1078,50,- eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky
1a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu č.1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§151Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorého
v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.