Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/65/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208167
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1210208167.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľky: U. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D. proti odporcom: 1. O. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX T. W.,
F. X, T., T. XET, I. J., 2. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že O. Z. P., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého K. S., nar. XX.XX.XXXX z matky
U. S., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na 100 % náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2010 domáhala určenia, že
odporca v 1. rade nie je otcom maloletého odporcu v 2. rade. V návrhu uviedla, že manželstvo s

odporcomv1.radeuzavreladňa29.07.2003.PočastrvaniamanželstvažilivAnglicku,ktoréopustiladňa
26.04.2008. Manžel mal viacero zamestnaní, a tak jediný kontakt, ktorý mali po návrate navrhovateľky
na Slovensko, bol telefonický, ktorý sa obmedzoval z dvoj ýždňových intervalov na mesačné až po čase
úplne zanikol. V tom čase si našla známosť, K. D., nar. XX.XX.XXXX, z ktorej sa dňa 07.03.2010 narodil
maloletý syn. S manželom sa nevedela skontaktovať, nakoľko mal zrušený telefón a na adrese, kde
naposledy spolu bývali, neodpovedal na korešpondenciu. O narodení syna teda nevedel. Odporca v
1. rade nemohol byť biologickým otcom dieťaťa, nakoľko sa videli naposledy v deň navrhovateľkinho

odchodu na Slovensko dňa 26.04.2008. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala iba s
aktuálnym partnerom, ktorý otcovstvo k dieťaťu uznával.

2. Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník maloletého odporcu v 2. rade súhlasil so zapretím otcovstva, pokiaľ má súd za
preukázané, že je vylúčené, aby bol odporca v 1. rade otcom maloletého a zároveň pokiaľ biologický

otec uzná otcovstvo k maloletému.

4. Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu v 1. rade, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne
doručené, avšak svoju neprítomnosť neospravedlnil ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie
pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom

navrhovateľky a odporcu v 1. rade, rodným listom maloletého odporcu v 2. rade a zistil nasledovný
skutkový stav:6. Navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli manželstvo dňa 29.07.2003. Maloletý sa narodil dňa
XX.XX.XXXX, pričom v rodnom liste je ako otec zapísaný odporca v 1. rade.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že je vylúčené, aby bol odporca biologickým otcom dieťaťa,
nakoľko zo spoločnej domácnosti v Anglicku sa odsťahovala v r. 2008. Odporcu odvtedy nevidela, neboli
ani v žiadnom kontakte a syn sa narodil v roku 2010. S biologickým otcom má dvoch synov, pričom voči
mladšiemu bolo otcovstvo odporcu už úspešne zapreté a biologický otec uznal svoje otcovstvo. Takýto
istý postup bude aj v prípade staršieho K..

8. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

9. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak dieťa
žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva,
ak je to v záujme dieťaťa.

10. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva

do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

11. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym
dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené

za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom
dieťaťa.

12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu
a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka,

toto právo manžel nemá.

13. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia
dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom
matky dieťaťa sa použijú primerane.

14. Odporca v 1. rade je štátnym občanom Španielska, pričom jeho bydlisko sa nachádza v Spojenom
kráľovstve. Vzhľadom na to, že maloletý žije v Slovenskej republike, súd dospel k záveru, že v zmysle
nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie prejednávanej
veci. Žiadna iná medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo právne záväzné

predpisy Európskej únie, neupravujú aplikáciu rozhodného práva na konanie o zapretie otcovstva, a
preto súd v zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom na prejednávanú vec aplikoval právne predpisy Slovenskej republiky.

15. Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva k dieťaťu, ktoré sa narodilo v období rozhodnom

v zmysle § 87 ods. 1 Zákona o rodine v stanovenej trojročnej lehote. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol otcom maloletého odporcu v 2. rade,
keďže navrhovateľka a odporca v 1. rade neboli v akomkoľvek fyzickom kontakte od 26.04.2008, pričom
maloletý sa narodil dňa 07.03.2010. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka intímne
stýkala iba s aktuálnym partnerom K. D., ktorý otcovstvo k maloletému uznával. Vzhľadom na všetky

uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd považoval návrh za dôvodný, a preto určil, že
odporca v 1. rade nie je otcom maloletého odporcu v 2. rade.

16. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali

vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 53 CMP. Navrhovateľka bola v konaní úspešná. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky sa s odporcom v 1. rade po narodení maloletého syna nevedela skontaktovať,nakoľko mal zrušený telefón a na poslednej spoločnej adrese nereagoval na korešpondenciu.
Navrhovateľka sa legitímne domáhala na súde práva na zapretie otcovstva, čo následne bude
viesť k uznaniu otcovstva k maloletému jeho biologickým otcom, a teda zabezpečeniu práv dieťaťa

vyplývajúcich z rodinnoprávnych vzťahov. Odporca v 1. rade zaujal v konaní pasívny postoj, a preto súd
považoval za spravodlivé navrhovateľke priznať nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľke v konaní
vznikli trovy vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.