Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200340
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7216200340.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. V. N. nar. X.XX.XXXX v súčasnosti v náhradnej
osobnejstarostlivostiN.J.nar.X.XX.XXXXbývajúcejnaQ.I.č.XvN.zastúpenejkolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. dieťaťa rodičov Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Q. I. č. X
v N. a J.Š. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na R. ulici č. XX v N. v konaní o zníženie výživného na návrh
otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II

z 19.1.2016 č.k. 27P 7/2016-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal zníženia výživného pre mal. V. zo 130 € mesačne na 27,13 € mesačne s
odôvodnením, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo

4.4.2012 sp.zn. 23P 97/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 č.k. 8CoP
248/2012-156, ktorým bola mal. V. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti N. J.. Znížiť výživné žiada
preto, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden príjem, nepoberá ani podporu v nezamestnanosti v
dôsledku čoho sa dostáva do omeškania s platením výživného a niekedy aj do úplnej neschopnosti jeho
platenia. Konštatoval, že je voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy
evidovaný na Okresnom súde Košice II 7T 82/2015.

Súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 4.4.2012 č.k. 23P 97/2011-117
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2013 č.k. 8CoP 248/2012-156 bola mal.
V. N. nar. X.XX.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti N. J. nar. X.XX.XXXX a otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej 130 € mesačne a matke 100 € mesačne. Z
odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti

otca voči maloletej konajúci súd vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej a zohľadnil finančnú
situáciu otca, ktorý bol v čase rozhodovania dlhodobo poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ďalší zdroj
svojich príjmov si zabezpečoval rôznymi brigádnickými činnosťami a žil v domácnosti svojich rodičov.
Takto zistený skutkový stav konajúci súd posúdil podľa § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 a § 76 ods.
1 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutie odôvodnil tak, že otec maloletého dieťaťa neosvedčil naliehavosť
predbežnej úpravy pomerov a bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou

predbežného opatrenia, pretože v tejto právnej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, kde je prioritný záujem maloletého dieťaťa a naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia sa
posudzuje vo vzťahu k tomuto dieťaťu, preto pri posúdení všetkých dôsledkov, ktoré by mohli nariadením
predbežného opatrenia pre maloleté dieťa nastať, dospel k presvedčeniu, že nie je v záujme maloletého
dieťaťa vyhovieť návrhu otca bez ďalšieho dokazovania, zisťovania a následného posudzovania jeho
príjmov a nevyhnutných výdavkov a tiež výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletej, preto návrh

zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo ho zmenil v súlade s jeho odvolacím
návrhom. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak nevychádzal z jeho aktuálnej

finančnej situácie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletá sa nachádza v osobnej
starostlivosti p. N. J., ktorá je jej sestrou a o maloletú sa príkladne stará. Otec maloletej J. N. býva
so svojou matkou v štvor-izbovom byte, je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a

absolvoval opakovane konkurzy, ale si adekvátne zamestnanie nenašiel. Uviedol, že v minulosti otec
neakceptoval ponuku na aktivačné práce, preto nepoberá v súčasnosti dávky hmotnej núdze v sume
62 €. Skonštatoval, že otec sa snaží privyrobiť si brigádnickou činnosťou, tento zárobok u neho
nie je pravidelný. Kolízny opatrovník v správe zdôraznil, že otec sa snaží z príjmu z brigádnickej
činnosti uskutočňovať nákupy do domácnosti s tým, že za bývanie platí jeho matka, ktorá je invalidnou
dôchodkyňou. Otec spláca dlžoby Zdravotnej poisťovni Union v rozsahu 220 €, za mobilný telefón platí

mesačne kredit 10 € a tiež spláca rôzne dlžoby kamarátom. Navrhol návrh otca na zníženie výživného
zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Matka ani N. J. sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia domáhal zníženia výživného pre maloleté dieťa, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo 4.4.2012 č.k. 23P 97/2011-117 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
28.2.2013 č.k. 8CoP 248/2012-156 v rozsahu 130 € mesačne. Otec už v čase určenia výživného bol
dlhodobo nezamestnaný, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, pričom si ďalší zdroj svojich príjmov
zabezpečoval rovnako ako v súčasnosti rôznymi brigádnickými činnosťami a taktiež žil v domácnosti

svojej matky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v
súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že hlavným a jediným dôvodom podania návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia je skutočnosť, že rovnako ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného ani v
súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov a teda k žiadnej zmene v pomeroch otca nedošlo.
Zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie je možné iba vtedy, ak došlo k zmenám pomerov, ktoré majú

za následok, že pomery účastníkov sa v podstatnej miere odlišujú od pôvodného stavu, preto vzniká
akútna potreba upraviť tieto pomery nanovo. Otec maloletého dieťaťa ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak,

aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie
je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch
neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť,
ktorými môžu byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej
vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa

alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie
výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného
rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich potrieb. Pretože ide iba o predbežnú úpravu
pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať vyššie uvedenými

skutočnosťami, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie,
ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie
o návrhu otca na zníženie výživného. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uzneseniesúdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a na zdôraznenie jeho správnosti ho
doplnil o vyššie uvedené dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.