Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215715
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117215715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX H., občan SR, o zaplatenie 1.060,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20Csp/140/2017 - 91 zo dňa 30. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok jeho v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
060,82 eura, úroky 47,54 eura, úroky z omeškania vo výške 0,50 eura, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 060,82 eura od 26.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 47,54 eura od
26.5.2017dozaplatenia,poplatkyvovýške0,90euraatovšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4; 53 ods. 1 a
5; 54 ods. 1 a 2 a 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napokon ustanovením § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany uzatvorili dňa
05.09.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu súd ex offo

podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia
zmluvy. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie bol taktiež toho názoru,
že úrok dohodnutý v zmluve je primeraný a teda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1.100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach
po 18,44 eura. V zmluve si strany zároveň dohodli poplatok za poistenie schopnosti plácať úver vo
výške 0,45 eura mesačne. Keďže žalovaný splátky riadne a včas nesplácal, listom zo dňa 25.5.2017

žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.169,76 eura
do 4.6.2017. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo
výške 1.060,82 eura, dlžných úrokov vo výške 47,54 eura, dlžných úrokov z omeškania vo výške 0,50
eura a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,90 eura. Žalovaný sa k podanej žalobenevyjadril, a preto mal súd za to, že výška pohľadávky nie je medzi stranami sporná a táto taktiež vyplýva
z listinných dôkazov. Keďže z vykonaného dokazovania nebolo zistené, aby žalovaný po zosplatnení
uhradil dlžnú sumu, zaviazal ho súd na zaplatenie istiny vo výške 1.060,82 eura, úrokov do zosplatnenia

vo výške 47,54 eura, dlžných úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,50 eura a poplatkov za
poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,90 eura.

4. Nakoľko žalobca listom zo dňa 25.5.2017 úver zosplatnil, dostal sa žalovaný nasledujúcim dňom do
omeškania, a preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z dlžnej istiny a úrokov, tak bolo

uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Zamietnutie žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 12,9% ročne z nezaplatenej istiny od 26.5.2017
do zaplatenia odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný

súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /
R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu

v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možné
považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol neúspešný iba v časti úrokov,
a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v danom prípade nezistil žiaden dôvod

hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný bol v
konaní nečinný, k podanej žalobe sa nevyjadril a ani na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to iba čo do výroku II. o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti. Vyslovil nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorou odôvodňuje
nepriznanie úroku po predčasnom zosplatnení. Považoval rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a
namietal, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p. Žalobca mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po
ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenie § 497, 502 ods. 1 a 3 a 505

Obchodného zákonníka, zároveň na komentár k Obchodnému zákonníku. Zároveň odkázal na aktuálnu
rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017 - 90 zo dňa
31.01.2017. Zároveň na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka s tým, že obsahom záväzku dlžníka
nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z
omeškanie. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujúce cenu úveru, dlžník

je ich povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už
v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je
skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok
z úveru neovplyvňuje. Zároveň poukázal na znenie ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka. Pokiaľ
ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od

zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac
než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšou ako 3 mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia naďalej trvá právo veriteľa aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený
na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia ako

bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Základnou
zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená
vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinnosti dlžníka. Teda odstúpením
od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezaniká a naďalej trvá právoveriteľa a to mu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru, tým nie je
dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril

vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 33Cdo/212/2014
zo dňa 21.08.2014. Žalobca zároveň poukázal na to, že návrh zákona neskôr prijatý pod č. 106/2014
Z.z. z roku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník obsahoval v ustanovení § 53
ods. 9 aj vetu, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia
práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z.z.

ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na
zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Preto navrhol aby odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie
aj v zamietanom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
zároveň žalobcovi prizná aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

8. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 27.12.2017. Tento sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej časti nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči
žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 05.09.2016 č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96
mesačných splátkach po 18,44 eura. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,9%, RPMN
bola vo výške 15,7% a priemerná hodnota RPMN vo výške 18,43%. Konečná splatnosť úveru bola dňa

20.8.2024. V zmluve si strany zároveň dohodli poplatok za poistenie schopnosti plácať úver vo výške
0,45 eura mesačne. Listom zo dňa 25.5.2017 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný
bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.169,76 eura do 4.6.2017.

11. Podľa prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia žalovaný z poskytnutého úveru uhradil na

istinu sumu 39,18 eura a na úrok 53,02 eura. Podľa prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
je dlžný úrok do zosplatnenia vo výške 47,54 eura a úrok z omeškania vo výške 0,50 eura. Keďže sa
žalovaný k podanej žalobe nevyjadril súd prvej inštancie mal za to, že výška pohľadávky nie je medzi
stranami sporná a táto taktiež vyplýva z listinných dôkazov. Keďže z vykonaného dokazovania nebolo
zistené aby žalovaný po zosplatnení uhradil dlžnú sumu zaviazal ho súd prvej inštancie na zaplatenie

istiny vo výške 1.060,82 eur, úrokov do zosplatnenia vo výške 47,54 eur, dlžných úrokov z omeškania
do zosplatnenia vo výške 0,50 eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,90 eur.
Nakoľko žalobca listom zo dňa 25.05.2017 úver zosplatnil, dostal sa žalovaný nasledujúcim dňom do
omeškania, a preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z dlžnej istiny a úrokov.

12. V časti ako bolo uvedené vyššie žalovaný odvolanie nepodal, preto rozsudok nadobudol
právoplatnosť a výrok I. nebol ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom prieskumu
odvolacím súdom bolo zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, a to v časti, ktorou súd prvej inštancie
zamietol žalobu čo do zmluvného úroku vo výške 12,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 26.05.2017 do
zaplatenia. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak, ako to konštatoval v dôvodoch

rozhodnutia, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. I odvolací súd poukazuje
nauznesenieÚstavnéhosúduIV.476/2012zodňa18.09.2012,vzmyslektoréhoÚstavnýsúdSlovenskej
republiky odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len
do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /
R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia

predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možnépovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v napadnutej časti v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje
rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vyporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým

sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého procesu pred
súdom.

14. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní
bol úspešná žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy odvolacieho
konania žalovanému nevyplývajú a neúspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepatria.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.