Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617215873.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu v 1. rade Q.. W. Š., Y..

XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2. rade N. Š., Y.. XX.XX.XXXX, W. E. I., C. XXXX/XX proti žalovanej G. Š.,
Y.. XX.XX.XXXX, E. X., J. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j esa podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území N., W. N., okres C. Y. G. a to k rodinnému domu súp.č. XXX,
postavenému na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX a
k pozemku - parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 87 m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX,

vedenom Okresným úradom C. Y. G., odborom katastrálnym a v y p o r i a d á v a sa tak, že sa
prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v katastrálnom území N., W. N., okres C. Y. G. a to rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parcele
registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX a pozemok - parcela registra
„C“, evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 87 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom C. Y.
G., odborom katastrálnym.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne, titulom finančného vyporiadania zo
zrušeniapodielovéhospoluvlastníctvastránsporu,zaplatiťžalovanejvlehotedo30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku sumu 583,08 Eur.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 22.09.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2017 domáhali,
aby súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo so žalovanou k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX,
Obec N., R..Ú.. N., W. C. Y. G., ako pozemok parcely reg. „C“ číslo XXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 87 m2, stavba - dom, súpisné číslo 105, postavený na parcele č. XXXXXX
a vyporiadal ich tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti
1/42 k celku a zároveň, že sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu
na nehnuteľnostiach sumu 583,08 Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby

im súd priznal trovy konania.

2. Túto žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - dom s.č. XXX, postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v Okrese Spišská NováVes, v Obci N., G. R..Ú.. N., vedenej na LV č. XXX a to v spoluvlastníckom podiele žalobcov v 1. a 2.
rade 41/42-tín a žalovanej 1/42-tín. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako manželia nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 41/12,

na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2016 a Kúpnej zmluvy zo dňa 09.02.2017. Predávajúci v
oboch kúpnych zmluvách boli príbuzní žalobcu v 1. rade. Nakoľko nadobudnutím spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 41/42 k celku sa žalobcovia stali väčšinovými vlastníkmi, mali od počiatku záujem
dom a parcelu, na ktorej je dom postavený, využívať spolu s rodinou, ako víkendový rodinný dom.
Nakoľko je dom v zlom stave a vyžaduje si investície do opravy, aby sa stal riadne obývateľným, mali

žalobcovia záujem o jeho opravu a pravidelné využívanie. Za týmto účelom sa niekoľkokrát snažili
kontaktovať žalovanú a dohodnúť sa na možnom riešení, nakoľko žalovaná neumožnila žalobcom vstup
do nehnuteľnosti, ani im neposkytla kľúče k riadnemu užívaniu. Sama však o riadne užívanie a potrebnú
starostlivosť o dom neprejavila a neprejavuje žiadny záujem. Nakoľko existujúci stav neumožňoval
žalobcom nehnuteľnosť riadne užívať, ani realizovať potrebné opravy a bežnú starostlivosť, telefonicky
a aj písomne kontaktovali žalovanú s návrhom na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva tak,

žeby podiel žalovanej odkúpili a stali sa výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalovaná však ku dňu
spísania žaloby neprejavila záujem túto vec riešiť a neodpovedala ani na písomný návrh zaslaný
právnym zástupcom žalobcu. Nakoľko je v súčasnosti na spoluvlastnícky podiel žalovanej zriadené
exekučné záložné právo v štyroch prebiehajúcich exekučných konaniach, pokúšal sa žalobca v 1. rade
riešiť odkúpenie podielu žalovanej v exekučnom konaní, čo sa však nepodarilo. Žalobca v 1. rade

preto objednal vyhotovenie znaleckého posudku, ktorým sa mala stanoviť cena nehnuteľností a výška
spoluvlastníckeho podielu žalovanej pre prípadné súdne konanie. Znaleckým posudkom č. 24/2017 zo
dňa 09.09.2017, vyhotoveným znalkyňou Ing. Alenou Scheerovou, bola stanovená celková cena domu
číslo XXX na parcele č. XXX vo výške 23.583,20 Eur a celková cena parcely č. XXX vo výške 906,54
Eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 1/42 bola znaleckým posudkom stanovená

na 561,50 Eur, hodnota parcely na 21,58 Eur. Reálne rozdelenie veci, t.j. predmetnej stavby, nie je
možné a v tomto prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že pri jej vertikálnom rozdelení by nevznikli
dve samotné novovzniknuté stavby a to aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej. K
dohode medzi stranami nemôže dôjsť pre správanie žalovanej.

3.Kžalobesavyjadrilažalovanápísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa31.03.2018,vktoromuviedla,
že nesúhlasí s tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú väčšinovými spoluvlastníkmi v rozsahu 41/42 k celku.
Ona s manželom G. Š., Y.. XX.XX.XXXX a zosnulým 21.12.2009, ako manželia, v r. 2002 a 2003 veľa
investovali do nehnuteľností a to do domu N. XXX a síce nemalé peniaze na novú strechu, novú elektrinu
plus krb a prípojky na vodu a iné opravy domu. Ďalej sú tu darovacie zmluvy na jej neb. manžela G.

Š. a to z 21.10.1998, podľa ktorej má ten 3/42, 21/42 podiely a 12/42 z parciel na LV č. XXX R..Ú.. N.,
C. Y. G. a darovacie zmluvy zo dňa 14.07.1999 s podielom 3/42 podielom na pozemkoch a stavieb na
parcelách KN XXX A. XXX a iné. Ona spolu s neb. manželom sa starali a opravovali dom číslo 105. Tiež
poukázala na to, že znalecký posudok žalobcu bol spravený v r. 2016 a nie skôr, takže s ich investícií
s manželom, žalobca neinvestoval nič do domu na LV č. XXX A. parcele XXX t.j. domu číslo XXX. Nie

je pravdou, že žalobca mal od začiatku záujem o nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti. Raz bol za ňou
doma, pred domom vo X., W. I., že či ona nepredá N., na čo jej odpoveď bola, že nie a že má odísť
odtiaľto. Žalobcovia až po viac ako 10-tich rokoch majú zrazu záujem o nehnuteľnosť a nehnuteľností.
Je pravdou, že žalobca v 1. rade je príbuzný jej neb. manžela, ale veď mohol v tom čase žiadať podiely
alebo im povedať, že má záujem a mohol tiež investovať nemalé peniaze do domu na N. XXX, J. Z..

Preto ona nesúhlasí so žalobou žalobcov, že jej títo dajú necelých 600,- Eur alebo ona im 20.000,- Eur.
Je to zlý návrh z ich strany.

4. K vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním (replikou) zo dňa 14.02.2018, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 15.02.2018, vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, v ktorom uviedli, že starý otec žalobcu v 1.

rade, C. Š., svoj prvý závet so svojim podielom 1/42 odkázal otcovi žalobcu v 1. rade K. Š., nakoľko
dedo chodil k ním na Vianoce a k dedovi taktiež so všetkých príbuzných chodili len oni. Tento závet
už t.č. neexistuje, nakoľko po smrti starého otca existoval novší závet a týmto bol určený za jediného
dediča strýko G. Š.. Strýka G. Š., nar. XX.XX.XXXX si žalobca vážil a pokladal ho za osobnosť, pretože,
ako jediný so súrodencov dokázal zvíťaziť nad alkoholom, bol abstinujúcim alkoholikom viac ako 10

rokov. V 90-tych rokoch chodieval pracovať do Talianska. Keď starý otec C. znovu ochorel, tak sa strýko
G. o neho začal starať, dedo čoskoro zomrel a svoju časť domu dal strýkovi. Strýko sa o chalupu
staral a opravoval, čo mu dovolila jeho finančná situácia. V jari 2002 sa oženil so žalovanou. V júli
2002 zomrela stará mama N. Š., B.. Č.. Z predaja babkinho bytu bol vyplatený aj strýko G.. Z týchtopeňazí pokračoval v oprave domu v J. Z. Č.. XXX. Väčšina nábytku a vybavenia v chalupe pochádza
z bytu starej mamy N.. Dňa 21.12.2004 strýko G. zomrel. V lete 2005 boli (žalobcovia) so strýkom
N. Š. navštíviť žalovanú, aby sa jej spýtal, čo chce robiť s chalupou. Tá uviedla, že je to pamiatka

na G. a že ona ju nepredá. Žalobca stanovisko žalovanej rešpektoval a ďalej sa o dom nezaujímal,
avšak, keď 02.03.2016 zistil, že na dome sú štyri ťarchy od exekútorov, tak ho to veľmi nahnevalo. Dňa
13.05.2016 bol v J. Z. sa pozrieť na dom prvý krát od smrti starého otca C., dom našiel v zúboženom
stave. Pri návšteve rodiny mu bolo povedané, že žalovaná tam chodí veľmi sporadicky a od smrti Vlada
sa v dome nič neopravovalo. Pri dome sa nachádzala latrína, ktorá bola vyvrátená v potoku, dreváreň

držala len na poukladanom dreve v jeho útrobách, vonkajšia drevená veranda domu bola zhnitá a
zarastená burinou, murovaná veranda - vstupné dvere do verandy sa dali otvoriť len po pridvihnutí a
následne ostali v rukách vypadnuté z pántoch. Vakovanie je celé oduté, pričom to sú dôsledky toho, že
murovaná veranda je nahnutá smerom preč od domu. Po týchto zisteniach žalobca dospel k záveru,
že to tak nemôže nechať. Na liste vlastníctva č. 731 bolo 12 spoluvlastníkov. Štyria vlastníci sú živí a
ôsmi boli mŕtvi. V priebehu r. 2016 žalobca obnovil všetkých osem dedičských konaní, vypátral a oslovil

všetkých oprávnených (viac ako 40) dedičov, siedmych dedičských konaní sa žalobca zúčastnil ako
splnomocnenec oprávnených dedičov, všetky náklady (kolky, dane z dedičstva, súdne poplatky a iné)
spojené so všetkými siedmymi dedičskými konaniami znášal žalobca so svojou rodinou. Čiže kúpna
zmluva je len výsledkom ročnej usilovnosti a snahy dať veci do poriadku. Začiatkom r. 2017 sa stretol
v I. s exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, ktorý mal na starosti exekúciu H., ten žalobcovi povedal,

že nebude konať vo veci, nakoľko on je posledným exekútorom v poradí. Po tomto rozhovore si žalobca
dohodol stretnutie u exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka v Košiciach, ten mu oznámil, že dražbu neurobia,
lebo sa im neoplatí. Pokiaľ ide o aktuálny stav domu a rekonštrukcie, ktoré mali byť na dome prevedené
od r. 2000, k tým žalobcovia uviedli, že pokiaľ ide o strechu, táto, ako aj krov sú opravené, ale okná
vo vikieroch sú osadené veľmi neprakticky, ba priam tak, že nespĺňajú funkciu okien. Okná sú osadené

tak, že za krídlom, ktoré sa má otvárať, sú vedené krokvy a tým znemožňujú akúkoľvek manipuláciu
s oknami. Taktiež po osadení vikierových okien vznikol ničím nekrytý 10 cm odskok od strechy, cez
ktorý zrážky zatekajú na povalu. Štablóny strechy sú nepodbité. Na trámoch povaly sú poukladané
neomietnuté dosky, ktoré nie sú ukotvené a ani nijak inak zabezpečené proti posunu. Rekonštrukcia
elektrickéhovedeniasanedánazvaťrekonštrukciou,natiahnutiekáblovcyky1,5*3acyky2,5*3vdĺžke

7 m od rozvodovej skrine do murovanej verandy na konci odstrihnúť a stočiť do kruhu sa nedá nazvať
rekonštrukciou. Dňa 28.10.2017 bol žalobca v dome s elektrikárom a ten po obhliadke zistil, že do domu
nie je dodávaná elektrická energia. Po príchode havarijnej služby bolo skonštatované, že prívodný kábel
dodomujepoškodený,resp.nefunkčnýajepotrebnéhovymeniť.Dňa30.10.2017bolnapodnetžalobcu
tentoprívodnýkábelvymenenýadomjeopäťpripojenýkelektrickejenergii.T.č.nanákladyžalobcutento

vymenil svetelnú časť elektrických obvodov, nakoľko obhliadajúci elektrikár odporúčal vymeniť staré
rozvody za nové. V dome je taktiež funkčná elektrická zásuvka s novým elektrickým káblom. Rozvody
vodyboliinštalovanévr.2003,alenepretekánimiakokvapkavody.Žalobcamázato,žetietorozvodypo
tak dlhom období, bez akejkoľvek konzervácie, nevyhovujú distribúcii pitnej vody. Ďalším nedostatkom
rozvodov pitnej vody a kanalizácie je ich vyústenie vo zvýšenom základe domu nad úroveň zemského

povrchu, podľa noriem by mali byť prípojky na vodu a kanalizáciu pod upraveným terénom 1,2 až 1,6
m kvôli zamrznutiu. Od smrti strýka G. Š. sa na dome nič neopravovalo, ale ani neudržiavalo, nakoľko
žalovaná má k domu laxný prístup. Naposledy bola v dome na Vianoce 2016, odvtedy je tam na stole
položený opadaný vianočný stromček. Je potrebné vykonať opravu základov domu zo zadnej strany,
výmenu spodných drevených trámov obvodového múru zadnej strany domu, podvihnutie murovanej

verandy, sanáciu základov verandy, zhotovenie nových základov, nové podmurovanie verandy a tiež
rekonštrukciu drevenej verandy. Žalobca v r. 2017 zrekonštruoval latrínu, dreváreň a naťahal nové
rozvody na svetelný okruh. Podľa informácií žalobcu sa dom rekonštruoval z peňazí jeho strýka G.. To,
že žalovaná bola jeho manželkou je nepopierateľné, ale žalobca vie, že v čase rekonštrukcie nemala
žiaden príjem a na rekonštrukciu neprispela žiadnymi finančnými prostriedkami.

5. Žalovaná sa k tomuto písomnému vyjadreniu (replike) žalobcov žiadnym spôsobom nevyjadrila.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 29.05.2018, na ktoré súd predvolal ako žalobcov, tak
aj žalovanú. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 06.05.2018 cestou OO PZ vo

Veľkom Šariši, avšak žalovaná sa uvedeného pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnila a tak súd konal a napokon aj rozhodol bez jej prítomnosti.7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dokladmi a na ich základe
zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to podľa
zápisu na Liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre k.ú. N., a síce nehnuteľnosti - dom, popis stavby:
rodinný dom, súpisné číslo 105, stojaci na parcele č. 945 a parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape pod parcelným číslom 945, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, kedy
žalobcovia v 1. a 2. rade majú k týmto nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel o veľkosti 41/42 k celku

a žalovaná 1/42 k celku.

9. Právnym titulom nadobudnutia príslušného spoluvlastníckeho podielu žalobcami k predmetným
nehnuteľnostiam sú podľa zápisov na uvedenom Liste vlastníctva č. XXX, Kúpna zmluva vedená pod
sp. zn. katastrálneho konania G. XXXX/XXXX zo dňa 29.06.2016 a Kúpna zmluva vedená pod sp. zn.
katastrálneho konania G. XX/XXXX zo dňa 09.02.2017.

10.Žalovanámáakotitulnadobudnutiaspoluvlastníckehopodielukpredmetnýmnehnuteľnostiampodľa
zápisu na liste vlastníctva vedené Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX.

11. Podľa výpisu z vyššie uvedeného Listu vlastníctva č. XXX, aktuálneho k 02.03.2016 spoluvlastníkmi

vyššie uvedených nehnuteľností k predmetnému dátumu boli v tom čase celkovo 12 spoluvlastníci, kde
jedným z nich podľa bodu B10 bola aj žalovaná v tomto konaní.

12. Podľa pôvodného Listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre R..Ú.. N. k 20.10.1998 majetkovú podstatu
tvorili nehnuteľnosti a to - dom stojaci na parcele č. XXX o výmere 89 m2 so súpisným číslom XXX a dom

stojaci na parcele č. XXX o výmere 87 m2 so súpisným číslom XXX, pri ktorom bola evidovaná položka
výkazu zmien č. XX/XX. V tom čase na predmetnom liste vlastníctva v časti B - vlastníci, boli vedení
desiati vlastníci, okrem iného pod B10 aj Š. G., Y.. XX.XX.XXXX s podielom 1/42, u ktorého ako právny
titul nadobudnutia bola uvádzaná darovacia zmluva so sp. zn. katastrálneho konania G., a u ktorého
bola vykazovaná položka vykonávaných zmien č. XXX/XXXX.

13. Rovnaké údaje, čo do časti A - majetková podstata, ako aj časti B - vlastníci na tom istom liste
vlastníctva č. 731 boli vykazované aj k 28.07.1999.

14. Žalovaná v tomto konaní predložila súdu Darovaciu zmluvu zo dňa 17.07.1998, u ktorej je

vykazovaná sp. zn. katastrálneho konania XXXX/XX, ktorá bola uzavretá medzi C. Š., Y.. XX.XX.XXXX,
ako darcom a G. Š., Y.. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti -
spoluvlastnícke podiely darcu uvedené na LV č. XXX, okrem iného aj parcela KN číslo XXX - zastavaná
plocha o výmere 87 m2 a stavba s.č. XXX, stojaca na parcele KN XXX. Predmetná darovacia zmluva
bola podpísaná oboma jej účastníkmi, pričom podpis darcu bol aj úradne osvedčený Okresným úradom

v Gelnici, matričný úrad.

15. Ďalej bol zo strany žalovanej predložený Dodatok k darovacej zmluve, spísaný 23.09.1998, kde
figurujelenpodpisG.Š.,akoobdarovaného,podľaktoréhočlánokI.darovacejzmluvyzodňa17.07.1998
sa dopĺňa o vetu v tom znení, že darca C. Š. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, stavba číslo

XXX na parcele R. XXX a stavba číslo XXX na parcele KN XXX R..Ú.. N., v tom istom podiele. Zároveň sa
článok II. a III. dopĺňa o vetu, že darca daruje obdarovanému aj podiel zo stavby 104 na parcele KN XXX.

16. Ďalej zo strany žalovanej bola súdu predložená aj Darovacia zmluva, ktorá mala byť uzavretá
21.10.1998 medzi 1. A.V. I., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. XXX, 2. N. S., B.. N.P., Y.. XX.XX.XXXX, E.

N. Č.. XXX, 3. K. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. Č.. XX a to ako darkyňami a G. Š., Y.. XX.XX.XXXX, ako
obdarovaný, predmetom ktorej v zmysle článkov I. a III. uvedenej darovacej zmluvy malo byť darovanie
spoluvlastníckych podielov obdarovanému a síce zo strany K. E. v rozsahu 3/42, zo strany N. S. v
rozsahu 3/42 a zo strany A. I. 6/42 k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy,
v ktorom okrem iného sa uvádzala aj stavba súp.č. XXX na parcele KN XXX R..Ú.. N.. Predmetná

darovacia zmluva zo strany G. Š. nie je podpísaná a nebola podpísaná ani darkyňou A. I..

17. Žalovanou bol tiež predložený súdu písomný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra,
adresovaný Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odbor katastrálny zo strany G. Š. z 21.10.1998,ktorým menovaný, ako podpísaný účastník darovacej zmluvy, navrhoval, aby uvedený úrad rozhodol
o vklade vlastníckeho práva od katastra nehnuteľností a síce o prevode spoluvlastníckych podielov k
parcelám zapísaným na LV č. XXX R..Ú.. N. a to podielov 3/42 na menách darkýň Márie Gilovej a Júlie

Bocanovej a podielu 6/42 z podielu A. I., kde toto podielové spoluvlastníctvo mali tvoriť parcely R. XXX,
R. XXX, R. XXX, R. XXX a stavby číslo XXX na parcele R. XXX R..Ú.. N.. Bolo navrhnuté, aby sa podľa
pripojených darovacích zmlúv obdarovaný G. Š. stal vlastníkom vyššie uvedených spoluvlastníckych
podielov menovaných darkýň.

18. V konaní bolo preukázané, že žalovaná podľa sobášneho listu dňa 09.05.2002 uzavrela manželstvo
s G. Š., Y.. XX.XX.XXXX, ktorý podľa úmrtného listu dňa 21.12.2004 zomrel.

19. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na to, že dar, na ktorý sa žalovaná odvoláva neprešiel
dedičským konaním, nebol zavkladovaný v katastri. Tieto darovacie zmluvy sú z obdobia, kedy manžel
žalovanej, teda jeho strýko, bol ešte slobodný a nebol ženatý, navyše v prípade jednej darovacej zmluvy

tá je neplatná aj preto, že ju p. I. nepodpísala.

20. Podľa výpovede žalobcu v 1. rade tento spolu s manželkou , t.j. žalobkyňou v 2. rade nenadobudli
podiely na predmetných nehnuteľnostiach priamo od tých istých osôb, ktoré mali spísať darovaciu
zmluvu s neb. manželom žalovanej, ale pokiaľ ide o K. E., po jej smrti jej tri dcéry v rámci dedičského

konania na notárskom úrade si to rozdelili na tri rovné diely medzi seba a s nimi žalobca v 1. rade
následne uzatváral kúpnopredajnú zmluvu. Pokiaľ ide o podiel po N. S., u nej žalobca v 1. rade
obnovil dedičské konanie, pričom v uvedenom konaní zastupoval všetkých jej dedičov na základe
splnomocnenia, kedy sa tieto podiely previedli v rámci uvedeného dedičského konania na Z. Š.H. a od
neho to následne to žalobcovia odkúpili. Takto žalobca v 1. rade postupoval u všetkých tých osôb, ktoré

boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva a boli nebohí. Výnimku tvoril prípad otvorenia dedičského
konania po p. I., kde dedičské konanie obnovil samotný žalobca v 1. rade, ale v samotnom dedičskom
konaníužvystupovalasamotnádcéramenovanejnebohej,p.H.I.Á.atátonáslednepreviedlasvojpodiel
za 1,- Eur na žalobcov, pričom žalobca v 1. rade za ňu pouhrádzal daňové povinnosti a všetky poplatky
spojené s vysporiadaním dedičstva. Tak som postupoval u každého vyporiadania v rámci dedičských

konaní, týkajúcich sa tejto nehnuteľnosti.

21. Zo znaleckého posudku číslo 24/2017, vypracovaného súdnou znalkyňou Ing. Alenou Scheerovou,
súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vypracovaný ku dňu
09.09.2017vyplynulo,žecelkováhodnotarodinnéhodomus.č.XXX,stojacehonaparceleXXXG.R..Ú..

N. predstavuje 23.583,20 Eur, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/42 z tejto sumy tvorí hodnotu
561,50 Eur a všeobecná hodnota parcely číslo 945, zastavané plochy predstavuje sumu 906,54 Eur,
pričom spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/42 na uvedenej parcele predstavuje sumu 21,58 Eur.

22. Písomným podaním zo dňa 15.8.2017 žalobcovia cestou svojej právnej zástupkyne vyzvali žalovanú

navyporiadanieichspoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiam,atobuďtak,žežalobcoviaodkúpia
jej podiel pričom hodnota jej podielu určená znalcom bude vyplatená exekútorom, ktorí majú zriadení
exekučné záložné právo na týchto nehnuteľnostiach, alebo ona odkúpi ich podiel do svojho výlučného
vlastníctva v hodnote 20.000,--EUR.

23. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších
zmien a doplnkov, /ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.26. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 21.10.1998, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 21.10.1998, písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

29. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 21.10.1998, Písomná forma je
zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ,
ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom

z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

31. V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcami na strane jednej a žalovanou na strane
druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu
súpisné číslo XXX, stojacom na parcele č. XXX a ani k parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej

mape pod parcelným číslom XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, ktoré
sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. N., jeho následnému vyporiadaniu, napriek
tomu, že žalobcovia, resp. žalobca v 1. rade v tomto smere inicioval jednanie so žalovanou cestou v
tom čase nimi zvolenej ich právnej zástupkyne, ktoré sa však skončilo neúspešne. Zrušenie uvedeného
podielového spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie medzi stranami sporu tohto sporového

konania bolo preto možné jedine meritórnym rozhodnutím súdu.

32. Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to reálnym rozdelením veci, prikázaním veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za náhradu alebo predajom uvedenej veci a následným rozdelením výťažku z

tohto predaja medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníkapritomnestanovujelenuvedenývýpočetspôsobovzrušeniaavyporiadaniatohtopodielového
spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých
spôsobov vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone
uvedeným spôsobom, a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob stranou sporu navrhnutý alebo by sa súdu

javil ako vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade. V tomto smere súd nie je
viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán ( iudicium duplex) ,
takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba
zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu
vlastnil v ideálnom pomere z veci.

33. Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania
hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci.
Systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú
použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho

rozdelenia veci tak aj pri prikázaní veci jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich
povinnosti vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci je, že ide rozdelenie „ dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnenáobyčajnou faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci , ale tiež
funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde
ide o predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich

rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci
alebo by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe
a funkčnému využitiu. V prípade stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných
vecí, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi.

34. V tomto spore je predmetom vyporiadania spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a
síce k rodinnému domu a k pozemku, kedy žalobcovia v 1. a 2. rade majú k týmto nehnuteľnostiam
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 41/42 k celku a žalovaná 1/42 k celku.

35. Podľa odôvodnenia žaloby žalobcu reálne rozdelenie veci, t.j. predmetnej stavby, nie je možné a v
tomto prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že pri jej vertikálnom rozdelení by nevznikli dve samotné

novovzniknuté stavby a to aj vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Uvedené tvrdenie
žalobcov žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnila.

36. Súd sa s týmto tvrdením žalobcov stotožnil a medzi stranami sporu ho považuje za nesporné.

37. V súvislosti s tým konštatuje, že v prípade stavieb ich reálne rozdelenie je v zásade možné, len vtedy,
ak vzniknú na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné
budovy. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 4Cz 33/67 zo dňa 27.4.1967, zverejnené
aj v ASPI ako Rc 108/1967). Nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí ( horizontálne
delenie), ale len vertikálne delenie a to tak, že výsledkom „deliacich“ stavebných úprav bude existencia

samostatnej veci. To však pri súčasnej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej, ktorý predstavuje
1/42 k celku reálne ani nie je možné, čo je možné konštatovať bez toho, aby súd k tomu potreboval
vypracovať osobitný znalecký posudok na posúdenie uvedenej skutočnosti.

38. Nie je možné ani reálne rozdelenie iným spôsobom a síce tým, že by sa podľa názoru súdu reálne

pre žalovanú vyčlenil z parcely č. XXX pozemok svojou výmerou zodpovedajúci prípadne hodnote jej
spoluvlastníckeho podielu na oboch nehnuteľnostiach ( t.j. ako rodinnom doma tak aj pozemku), nakoľko
z Listu vlastníctva č. XXX ako aj zo znaleckého posudku č. 24/2017 je zrejmé, že táto parcela č. 945
o rozlohe 87 m2 je plne zastavená predmetným rodinným domom, ktorý podľa uvedeného znaleckého
posudku vykazuje zastavanú plochu 89,82 m2, takže je zrejmé, že prípadne vyčlenený pozemok z

parcely č. XXX by bol zastavaným pozemkom uvedeným rodinným domom a ako taký by nemal pre
žalovanú žiadne praktické využitie. a navyše by bolo potrebné k nemu zriaďovať vecné bremeno v
prospech uvedeného rodinného domu.

39. Na základe uvedeného súd ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán

sporu a to reálne rozdelenie veci v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže reálne rozdelenie tejto
nehnuteľnosti medzi strany sporu nie je dosť dobré možné.

40. Súd preto pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi
stranami sporu a síce prikázaním uvedenej nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za

náhradu, čo bol napokon spôsob, ktorý navrhovali aj žalobcovia vo svojej žalobe.

41. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie veci do
výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto
prikázaním súhlasí , resp. chce , aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná ( § 142 ods. 1 štvrtá veta,

výklad a contrario).

42. V danom konaní žalobcovia od počiatku prejavovali vôľu prikázať predmetnú nehnuteľnosť do
ich výlučného vlastníctva. Je teda zrejmé, že v danom spore je aspoň jedna sporová strana, a síce
žalobcovia, ktorá žiada prikázanie veci do svojho výlučného spoluvlastníctva. je preto možné pristúpiť k

tejto forme vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu.

43. Tak ako už bolo vyššie uvedené Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom
jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov ak účelnému využitiu veci, pričom systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu,
že tieto pravidlá sa majú použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda aj na
vyporiadanie veci jej prikázaním jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich povinnosti

vyplatiť ostatných spoluvlastníkov.

44. Žalobcovia svoj záujem o prikázanie veci do ich výlučného vlastníctva, resp. bezpodielového
spoluvlastníctva manželov dôvodili využitím uvedených nehnuteľností ako víkendového rodinného
domu., ako aj skutočnosťou, že predmetné nehnuteľnosti, predovšetkým rodinný dom sa nachádza

v zlom stave a vyžaduje si investície do jeho opravy. Tiež poukazovali na ich väčšinový podiel na
predmetných nehnuteľnostiach.

45. Naproti tomu žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vyjadrila nesúhlas s uvedeným
riešením vyporiadania, pričom namieta, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú väčšinovými spoluvlastníkmi
v rozsahu 41/42 k celku, nakoľko ona disponuje darovacími zmluvami na jej neb. manžela G. Š. a to z

21.10.1998, podľa ktorých má ten 3/42, 21/42 podiely a 12/42 z parciel na LV č. XXX R..Ú.. N., C.Á.
Y. G. a darovacie zmluvy zo dňa 14.07.1999 s podielom 3/42 podielom na pozemkoch a stavieb na
parcelách KN 944 a 945 a iné. Ďalej žalovaná poukazuje na to, že v r. 2002 a 2003 spolu s nebohým
manželom mali veľa investovať do týchto nehnuteľností, a síce nemalé peniaze na novú strechu, novú
elektrinu plus krb a prípojky na vodu a iné opravy domu. A napokon žalovaná namieta nedostatočnú

výšku finančnej náhrady, ktorú jej žalobcovia ponúkajú za jej spoluvlastnícky podiel.

46. Prvá z vyššie uvedených námietok žalovanej a síce veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu
sa týka jedného z kritérií pre posudzovanie, ktorému zo spoluvlastníkov súd prikáže do vlastníctva
nehnuteľnosť.

47. V danom prípade súd konštatuje, že je nespochybniteľné, že žalobcovia, ktorí sú zapísaní na liste
vlastníctva č. XXX majú k vyporadúvaným nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel v rozsahu 41/12 k
celku a sú teda väčšinovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností.

48. Na tejto skutočnosti nemenia nič ani žalovanou predložené darovacie zmluvy, nakoľko pokiaľ ide
o Darovaciu zmluvu zo dňa 17.07.1998, u ktorej je vykazovaná sp. zn. katastrálneho konania XXXX/
XX, a ktorá bola uzavretá medzi C. Š., Y.. XX.XX.XXXX, ako darcom a G. Š., Y.. XX.XX.XXXX, táto je
zaznamenaná na Liste vlastníctva a na jej základe jej toho času žalovaná spoluvlastníčkou podielu o
veľkosti 1/42 k celku na sporných nehnuteľnostiach ako právna nástupkyňa po jej nebohom manželovi,

ktorý bol účastníkom uvedenej darovacej zmluvy v pozícii obdarovaného.

49. Pokiaľ ide o Darovaciu zmluvu, ktorá mala byť uzavretá 21.10.1998 medzi 1. A. I., B.. R.B., Y..
XX.XX.XXXX, E. N. XXX, X. N. S., B.. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. Č.. XXX, X. K. E., Y.. XX.XX.XXXX,
E. N. Č.. XX a to ako darkyňami a G. Š., Y.. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným a predmetom ktorej

v zmysle článkov I. a III. uvedenej darovacej zmluvy malo byť darovanie spoluvlastníckych podielov
obdarovanému a síce zo strany K. E. v rozsahu 3/42, zo strany N. S. v rozsahu 3/42 a zo strany A.
I. X/XX k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v ktorom okrem iného sa
uvádzala aj stavba súp.č. 105 na parcele R. XXX R..Ú.. N., táto zmluva podľa názoru súdu nebola platne
uzavretá, nakoľko na nej absentuje podpis nebohého manžela žalovanej ako obdarovaného a tiež aj

podpis jednej z darkýň, a to A. I..

50. Nebolo ani preukázané, že uvedená zmluva bola predložená do katastra na jej zavkladovanie.

51. Za týchto skutočnosti, súd nemal pochybnosť o tom, že žalobcovia toho času sú skutočne

väčšinovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 41/42 k celku. A táto okolnosť svedčí
tomu, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam tieto
prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí sú manželmi, čo je skutočnosť, ktorá nie je
v tomto konaní sporovými stranami spochybňovaná.

52. Pokiaľ ide o poukázanie žalovanej na tú skutočnosť, že z jej strany a zo strany jej nebohého
manžela mali byť realizované dosiaľ bližšie číselne ( finančne ) nešpecifikované investície do uvedených
nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa vyporadúva podielové spoluvlastníctvo strán sporu, k tomu súd
uvádza, že ak by sa mal súd zaoberať aj posudzovaním prípadných investícii do nehnuteľností v takomprípade by išlo o tzv. vyporiadanie v širšom zmysle slova, ktoré je však možné vykonať len na návrh,
príp. na základe vzájomného návrhu ( vzájomnej žaloby). Takýto návrh na takéto vyporiadanie v tomto
konaní nebol podaný a súd z vlastnej iniciatívy nemôže takýmito investíciami zaoberať.

53. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nedostatočnú výšku finančnej náhrady, ktorú jej žalobcovia
ponúkajú za jej spoluvlastnícky podiel, k tomu súd uvádza nasledovné.

54. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej

náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je
v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci , predstavovaný podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný
podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase
rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako

cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

55.Podľaznaleckéhoposudkučíslo24/2017,vypracovanéhosúdnouznalkyňouIng.AlenouScherovou,
súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vypracovaný ku dňu
09.09.2017 vyplynulo, že celková hodnota rodinného domu s.č. XXX, stojaceho na parcele XXX G.

R..Ú.. N. ku dňu 09.09.2017 predstavuje sumu 23.583,20 Eur, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/42 z tejto sumy tvorí hodnotu 561,50 Eur a všeobecná hodnota parcely číslo 945, zastavané plochy
predstavuje , na ktorej sa uvedený rodinný dom nachádza sumu 906,54 Eur, pričom spoluvlastnícky
podiel v rozsahu 1/42 na uvedenej parcele predstavuje sumu 21,58 Eur. Spolu tak hodnota podielu
žalovanej na uvedených nehnuteľnostiach predstavuje sumu 583,08 Eur ( t.j. 561,50 Eur + 21,58 Eur).

56. Súd takto určenú hodnotu prikázal žalobcom vyplatiť v prospech žalovanej, nakoľko vykonaným
dokazovaním, a to znaleckým posudkom bolo preukázané, že práve táto suma v plnej miere zodpovedá
jej spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti.

57. Samotná skutočnosť, že žalovaná uvedenú sumu vo svojom písomnom vyjadrovaní spochybňovala,
je irelevantná, nakoľko v konaní žiadnymi dôkazmi ňou predloženými nepreukázala, že by to mala byť
iná suma, pričom súdom určená suma na výplatu žalovanej v rámci uvedeného vyporiadania strán sporu
predstavovala príslušný podiel žalovanej na všeobecnej hodnote uvedených nehnuteľností, ktorá bola
zobjektivizovaná znaleckým posudkom.

58. Pokiaľ žalobcovia v tomto konaní svoj žalobný petit formulovali tak, že žiadali, aby súd po vyslovení
zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach , týchto žalobcov
určilzabezpodielovýchspoluvlastníkovpodieluoveľkosti1/42kcelku,tedafaktickydoterajšiehopodielu
žalovanej, k tomu súd poznamenáva, že predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec. Nemožno

preto prikazovať do výlučného vlastníctva podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak súd prikazuje vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vyjadrí vo výroku rozsudku, že sa celá vec
prikazuje buď jednému spoluvlastníkovi do výlučného vlastníctva, alebo viacerým spoluvlastníkom do
podielovéhospoluvlastníctvaavakompomere,aniepodielniektoréhospoluvlastníkaprikazujejednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. ( porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 5/2004 zo

dne 20.7.2004, príp. Fekete, I : Občiansky zákonník . Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a
bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex
201, str. 306).

59. Keďže však súd nie je viazaný žalobou žalobcov pokiaľ ide o spôsobom, akým vyporiada zrušené

spoluvlastníctvo strán sporu, súd si preto môže formulačne výrok upraviť tak, aby tento zodpovedal
príslušnej hmotnoprávnej úprave, ktorou sa upravuje ten-ktorý spôsobom vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva.

60. Vzhľadom na uvedené preto súd napokon rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

61. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcom priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanej, nakoľko mali plný úspech v spore. Po vykonanom dokazovaní
súd totiž vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak ako to navrhli žalobcovia.

67. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo

222/2016).

68. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.