Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8518201226.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: Z. U., r. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, K.
proti žalovanému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, K. v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, K. sa podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/
XX, K. povinnosť zdržať sa konania, ktorým by previedol, zaťažil, prenajal nehnuteľnosti v k.ú. K.
zapísané na LV č. XXXX a to pozemok parcela KN registra „C“ č. 614/1 o výmere 194 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela KN registra „C“ č. 614/2 o výmere 376 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavbu súp. č. XX druh stavby rodinný dom postavený na
parcele KN registra „C“ č. 614/ o výmere 194 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba
súp. č. XXX postavená na parcele KN registra „C“ č. 614/2 o výmere 376 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a zároveň žiada priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že medzi žalobcom a
žalovaným bola dňa 07.02.2018 uzatvorená kúpna zmluva na vyššie špecifikované nehnuteľnosti.
Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti z predmetnej zmluvy a dňa 19.02.2018 zaplatil na účet
predávajúceho uvedený v kúpnej zmluve celú dohodnutú kúpnu cenu t.j. sumu 30.756,- eur, čím uhradil
záväzok žalovaného v banke, čím došlo k výmazu záložného práva banky /úhrady dlhu žalovaného voči
banke/kpredmetnýmnehnuteľnostiam.Popodpísaníkúpnejzmluvymalžalovanývzmysleustanovenie

čl. VI. Kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2018 povinnosť podať návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra.
Napriek viacerým výzvam tak žalovaný neurobil a z toho dôvodu bol žalobca nútený návrh na vklad
vlastníckeho práva podať sám. Nakoľko žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná ako
národná kultúrna pamiatka si nesplnil svoju povinnosť požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
o vyjadrenie v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu bolo konanie o návrhu
na vklad zastavené. Žalobca ďalej poukázal na to, že za súčasného stavu ministerstvo nevyužíva

predkupné právo a podľa jeho názoru ani v tomto prípade vzhľadom na stav nehnuteľností by nemalo
záujem o kúpu nehnuteľností. Žalobca má dôvodnú obavu, aby neboli poškodené jeho práva, pričom
poukázal na list žalovaného zo dňa 29.06.2018, ktorým ho vyzval aby si vysťahoval svoje veci, ktoré
mal v nehnuteľnostiach po vzájomnej dohode umiestnené, hoci je riadne, platne uzatvorené kúpna
zmluva a v liste mu oznámil, že priestory bez jeho vedomia a súhlasu údajne prenajal nejakej obchodnej
spoločnosti, pričom je platne uzatvorená kúpna zmluva a žalobca zaplatil celú kúpnu cenu. Podľa názoru

žalobcu nezmení sa žalovaného právne a ani skutkové postavenie a v prípade vydania neodkladného
opatrenia tiež neutrpí žiadnu ujmu. Naproti tomu v prípade nevydania neodkladného opatrenia dôjde kzávažnej ujme na právach žalobcu, keď prípadné scudzenie alebo prenájom nehnuteľností by spôsobilo
značnú majetkovú ujmu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil LV XXXX k.ú. K. k
6.7.2018 a k 8.2.2018, Kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2018, Doklad o úhrade kúpnej ceny, návrh na

vklad č. V 399/2018 zo dňa 28.2.2018, rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru N. Y. č.
399/2018 zo dňa 5.6.2018, list žalovaného zo dňa 29.6.2018.

3. Súd šetrením v katastri nehnuteľností zistil, že na LV XXXX v k.ú. K., na ktorom sú zapísané
nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom tohto konania je stále vyznačená plomba V XXX/XXXX, pričom

z informácií o stave tohto katastrálneho konania vyplýva, že predmetné katastrálne konanie bolo
zastavené. Z rozhodnutia Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru číslo vkladu 599/2018
zo dňa 27.3.2018 vyžiadaného súdom vyplýva, že po preskúmaní k návrhu na vklad doložených listín
boli zistený nedostatky spočívajúce v chýbajúcom stanoviska Ministerstva kultúry SR týkajúceho sa
predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z.

4. Z listu žalovaného zo dňa 29.6.2018 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný považuje kúpnu
zmluvu za neplatnú, a preto vyzýva žalobcu na jednanie ohľadom vrátenie finančných prostriedkov.
V prípade ak tak žalobca neurobí upozorňuje ho, že finančné prostriedky budú uložené do depozitu u
notára. Zároveň upozorňuje žalobcu , že priestory nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy
boli prenajaté neidentifikovanej obchodnej spoločnosti a že na domoch súpisné číslo XX a XXX budú

vymenenézámky,pretožalovanývyzývažalobcunazobratiesivecí,ktorémávtýchtonehnuteľnostiach.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

5. Podľa § 324 ods. 1,3 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Súd dospel k právnemu záveru:

9. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek
okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň
osvedčenájehodanosť.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatreniamožno
zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné
vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo

samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej
miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú
súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež
záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

10. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len
demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovenýchzákonnýchpodmienok,môženariadiťajinéneodkladnéopatrenia(inéhoobsahu,druhu),akojeuvedené
v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu
neprimeranáujma,sprihliadnutímnato,ženariadenímopatreniasúdumožnoinéhoobmedziťvovýkone

jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia
tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené
zákonné a ústavné limity.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické

okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v

rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú
mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

12. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza

iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci
samej.Sporovéstranynemusiavkaždejčasti,čidruhukonania,zásadnedisponovaťurčitýmprocesným
prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich

uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.

13. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch
proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem
existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania.

14. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca v konaní nepreukázal ani neosvedčil, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp.

obavy z ohrozenia exekúcie. Opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia žalobca videl v tom, že
v prípade nevydania neodkladného opatrenia dôjde k závažnej ujme na jeho právach, keď prípadné
scudzenie alebo prenájom nehnuteľností by spôsobilo jemu značnú majetkovú ujmu. Nevydanie
neodkladného opatrenia by mu mohlo spôsobiť závažnú ujmu za situácie, keď je platne uzavretá kúpna
zmluva a žalobca vyplatil kúpnu cenu. Žalobca však nijako bližšie túto závažnú majetkovú ujmu nijako

nešpecifikuje. Z podaného návrhu nie je zrejmé, či teda tou závažnou ujmou má byť tá skutočnosť,
že žalobcove finančné prostriedky stanu nevymožiteľnými, teda bude ohrozená prípadná exekúcia po
priznaní nároku súdom lebo skutočnosť, že žalobca nenadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy.

15. V prípade ak by závažnou majetkovou ujmou mala byť prípadná nevymožiteľnosť finančných
prostriedkov žalobcu, teda obava žalobcu, že finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené ako kúpna
cena mu nebudú vrátené, resp. ich vrátenie nebude vymožiteľné, súd poukazuje na list žalovaného
adresovaný žalobcovi zo dňa 29.6.2018, v ktorom vyzýva žalobcu na jednanie ohľadom vrátenia
finančných prostriedkov a v prípade ak tieto nebudú vrátené, resp. žalobca na túto výzvu nebude

reagovať, žalovaný uvádza, že tieto budú uložené do úschovy (depozitu) u notára. V tomto postoji
žalovaného teda súd nevidel jeho prípadný úmysel nevrátiť žalobcovi ním zaplatenú kúpnu cenu.
Nebolo preukázané prípadné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa majetku - dispozície
s ním, teda aj so samotnými nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcoma žalovaným, resp. vykonávaní takých aktivít, ktoré by viedli k obave žalobcu že budúca exekúcia
nároku žalobcu bude zmarená. Navyše v prípade ak by závažnou majetkovou ujmou žalobcu mala
byť obava z nevrátenia finančných prostriedkov žalobcu predstavujúcich kúpnu cenu namieste by

bolo, aby sa žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýto účel by bol ním lepšie
dosiahnuteľný. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho
nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možné samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie
neodkladnéhoopatreniasúsplnené.Zozákonnejformuláciemožnosubstancovaťzákladnépredpoklady

na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku a musí existovať existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Podľa názoru v
prípade ak by závažná majetková ujma spočívala v obave žalobcu z prípadného nevrátenia finančných
prostriedkov, ktoré by bolo aspoň čiastočne osvedčené podmienky na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia by boli splnené.

16. V prípade ak závažná majetková ujma žalobcu by spočívala skutočnosti, že žalobca nenadobudne
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2018 uzatvorenej
medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v k.ú.

PodolíneczapísanénaLV č.XXXXatopozemokparcelaKNregistra„C“č.614/1ovýmere194m2,druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela KN registra „C“ č. 614/2 o výmere 376 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavbu súpisné č. 16 druh stavby rodinný dom postavený
na parcele KN registra „C“ č. 614/ o výmere 194 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
stavba súpisné č. XXX postavená na parcele KN registra „C“ č. 614/2 o výmere 376 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, a to v prípade ich scudzenia žalovaným, žalobca mal povinnosť aspoň
osvedčiť existenciu dôvodnej (nie akejkoľvek) obavy. Táto obava by musela vychádzať z konkrétneho
konania žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala
dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, túto by žalobca musel osvedčiť
listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam s vyznačenou plombou, ktorá

deklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti
a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaného zasiahnuť a pomery medzi
stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom akým je
neodkladné opatrenie.

17. Súd tiež poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný je aj naďalej vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Je pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam a žalobca zaplatil kúpnu
cenu, teda došlo k vzniku kúpnej zmluvy. So vznikom zmluvy je však obvykle spojená aj jej účinnosť,
t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia zo zmluvy. V tých prípadoch, kde predmetom zmluvy je

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného
orgánu, účinnosť zmluvy na rozdiel od jej vzniku, nastane až týmto rozhodnutím. V prípade prevodu
nehnuteľností na základe zmluvy, je to rozhodnutie katastrálneho úradu vydané v správnom konaní v
súvislosti s vkladom do katastra nehnuteľnosti. Od uzavretia zmluvy sú jej účastníci vzniknutými právami
a povinnosťami viazaní. Vlastnícke právo sa tak na prevádzané nehnuteľnosti nenadobúda účinnosťou

zmluvy. Samotnou zmluvou totiž vlastnícke právo nevzniká, toto vzniká k nehnuteľnosti až vkladom do
katastra nehnuteľnosti na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu. Teda bez platného
nadobúdacieho titulu nemôže právo vkladom vzniknúť a naopak, ale nadobúdací titul nie je dostačujúci
prevznikprávaknehnuteľnostievidovanévkatastri.Zmluvasamazaväzujejejúčastníkovnehnuteľnosti
previesť, ale bez vkladu do katastra vlastníctvo nevznikne, ani keby si to účastníci dohodli, alebo by

sa tu odchýlili od kogentnej úpravy Občianskeho zákona. Vlastníctvo k evidovanej nehnuteľnosti sa
teda dovršuje vždy až vkladom do katastra. V predmetnom prípade však katastrálne konanie bolo
najprv prerušené pre chýbajúce listiny týkajúce sa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností z tejto kúpnej zmluvy a následne zastavené.

18. Rovnako nemal súd osvedčený ani nájom nehnuteľností vyššie špecifikovaných, napriek tomu, že z
listu žalovaného zo dňa 29.6.2018 vyplýva, že tieto boli prenajaté spoločnosti s ručením obmedzeným,
táto skutočnosť nebola nijako bližšie špecifikovaná. Žalobca túto skutočnosť - nájom nehnuteľností v
podanom návrhu už ani nijako bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval a ani nepredložil žiaden iný dôkaz,ktorý by osvedčoval túto skutočnosť. Navyše je otázne, či k takémuto úkonu žalovaného aj skutočne
došlo, a to najmä s poukazom na technický stav nehnuteľností popísaný v samotnej kúpnej zmluve (zlý
statický stav, sanácia nehnuteľnosti, náklady na zbúranie a pod.).

19. Nariadenie neodkladného opatrenia by v prejednávanom prípade za situácie, kedy žalobca
neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ani dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie,
bolo nad rámec naplnenia účelu neodkladného opatrenia. Súd tak vzhľadom na tieto skutočnosti súd
návrh na vykonanie neodkladného opatrenia zamietol.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 17.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení zákona, podľa ktorých strane,
proti ktorej smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prislúchala náhrada trov konania ako

úspešnej strane v konaní. Vzhľadom k tomu, že úspešnej strane v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nemohol jej súd priznať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.