Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/301/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116203914
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116203914.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: WM Consulting
& Communication, s.r.o., so sídlom Sad. A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného: Roman
Kvasnica a partneri, s.r.o., so sídlom Sad. A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovaným: 1.
H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. ulica XX, O., 2. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, X., o

zaplatenie sumy 6.395,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 25C/66/2016-103 zo dňa 13. apríla 2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že ohľadne žalobcu a žalovanej v 2. rade

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že žalobca sa
podaným návrhom domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 6.395,91 eura s úrokom výške 12,60 %
od 26.09.2014 zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % od 26.09.2014 do zaplatenia z titulu
neuhradenia záväzku, na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.11.2006. Žalobca žalovaným
listom určil splatnosť záväzku ku dňu 09.09.2014. Ohľadne žalovanej v 2. rade na základe dohody strán

zobral žalobca návrh späť a súd v tejto časti konania zastavil. Voči žalovanej v 2. rade si žalobca náhradu
trov konania neuplatňoval. V zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 žiadnej zo strán ohľadne
vzťahu žalobcu a žalovanej v 2 rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. h) CSP, žiadajúc zmenu napadnutého rozsudku a priznanie práva na náhradu trov konania voči

žalovanej v 2. rade. Namietal, že nebolo možné aplikovať § 255 ods. 2 CSP, ale súd mal pri rozhodovaní
o práve na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. Rade vychádzať z § 256 ods. 1 CSP.
Zdôraznil, že konanie voči žalovanej v 2. rade bolo zastavené, nie je možné určiť, či v konaní bol víťazom
sporu žalobca alebo žalovaná v 2. rade, t.j. nie je možné sa riadiť zásadou úspechu. Zároveň nie je
zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie ani jednej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania, keďže o nároku voči žalovanej v 2. rade sa absolútne nerozhodovalo. Poukázal na zásadu

procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa uplatní vždy, keď je konanie zastavené. Argumentoval,
že súd prvej inštancie mal určiť, či zastavenie konania voči žalovanej v 2. rade procesne zavinil žalobca
alebo žalovaná v 2. rade a podľa tohto zavinenia určiť, ktorá strana má právo na náhradu trov konania.
Pozornosť upriamil na to, skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby voči žalovanej v 2. rade pristúpil na základe
dohody o splátkach zo dňa 14.09.2016. Zároveň uviedol, že v dohode o splátkach sa dohodli i na
výške náhrady trov konania, ktorú si voči žalovanej v 2. rade uplatní. V závere poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 40/2010.3. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. KrajskýsúdvNitrepreskúmalrozsudoksúduprvejinštancieakoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzal

v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a vec tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
6.395,91 eur s 12,60 % ročným úrokom zo sumy 5.493,05 eur od 26.09.2014 do 29.07.2015, s 8 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.493,05 eur od 26.09.2014 do 29.07.2015, s 12,60 % ročným
úrokom zo sumy 5.453,05 eur od 30.07.2015 do 26.08.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5.453,05 eur od 30.07.2015 do 26.08.2015, s 12,60 % ročným úrokom zo sumy 5.413,05 eur od
27.08.2015 do 01.10.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.413,05 eur od 27.08.2015

do 01.10.2015, s 12,60 % ročným úrokom zo sumy 5.373,05 eur od 02.10.2015 do 30.10.2015, s 8 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.373,05 eur od 02.10.2015 do 30.10.2015, s 12,60 % ročným
úrokom zo sumy 5.333,05 eur od 31.10.2015 do 27.01.2016, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 5.333,05 eur od 31.10.2015 do 27.01.2016, s 12,60 % ročným úrokom zo sumy 5.293,05 eur od
28.01.2016 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.293,05 eur od 28.01.2016 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0233449415 zo dňa 28.11.2006 poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver vo výške 4979,09
eur s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 12,60 %. Uviedol, že žalovaní porušili
zmluvné povinnosti a preto veriteľ pristúpil v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných úverových podmienok
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 09.09.2014. Dňa 05.12.2016 doručil žalobca súdu

prvej inštancie podanie, v ktorom uviedol, že uzavrel zo žalovanou dohodu o splátkach dlhu, preto voči
žalovanej v 2. rade berie žalobu späť, tiež z dôvodu čiastočných úhrad zo strany žalovanej v 2. Rade
vo výške 280 eur zobral späť žalobu v časti 280,- eur. Zároveň priložil Dohodu o splátkach a uznanie
dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, uzavretú dňa 07.09.2016 medzi žalobcom a žalovanou v
2. radr, pričom podľa čl. III bod 1. sa žalovaná v 2. rade ako dlžník zaviazala zaplatiť dlh v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 60,- eur. Z článku IV. bod 3 vyplýva, že sa dohodli na náhrade trov
konania vo výške 250,- eur tak, že žalovaná v 2. rade ich zaplatí v mesačných splátkach podľa čl. III.
dohody. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 25C/66/2016-94 zo dňa 13.04.2017 tak, že uložil
žalovanémuv1.radepovinnosťzaplatiťžalobcovisumu5.906,91eura,s8%úrokomzomeškaniaročne
zo sumy 5.493,05 eur od 26.9.2014 do 29.7.2015, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.453,05

eur od 30.7.2015 do 26.8.2015, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.413,05 eur od 27.8.2015
do 1.10.2015, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.373,05 eur od 2.10.2015 do 30.10.2015, s
8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.333,05 eur od 31.10.2015 do 27.1.2016, s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.293,05 eur od 28.1.2016 do 24.2.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5.253,05 eur od 25.2.2016 do 22.4.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.213,05

eur od 23.4.2016 do 24.5.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.173,05 eur od 25.5.2016
do 23.8.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.133,05 eur od 24.8.2016 do 26.9.2016,
s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.073,05 eur od 27.9.2016 do 26.10.2016 a 8 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 4.833,05 eur od 27.10.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnostitohtorozsudku, druhýmvýrokomzastavilkonanievčastiozaplateniesumy460euravoči

žalovanej v 2. rade, ďalším výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a posledným výrokom žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania. V ten istý deň zároveň súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením
tak, že ohľadne žalobcu a žalovanej v 2. rade žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o

predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe decízneho ( rozhodovacieho) oprávnenia autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade

právoaakosasubjektyprávamajúsprávať.Vrozhodovanísúdovsanajfrapantnejšieprejavujezákladná
funkcia civilného procesu v demokratickej spoločnosti, a to spravodlivá ochrana subjektívnych práv
procesných strán ( sporové konania) a oprávnených záujmov účastníkov ( mimosporové konania).
Samotný zákon rozoznáva ako formu rozhodnutí rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, európsky
platobný rozkaz. Vo veci samej sú spravidla rozhoduje rozsudkom- a naopak, ak rozhoduje rozsudkom,
rozhoduje vždy meritórne, vo veci samej. Vecou samou však nie sú trovy konania, ktoré majú osobitný

procesný režim.

12. Úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci. Rozhodovanie
čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom prichádza do úvahy iba vtedy, ak je to účelné. Aj keď
súd rozhoduje konečným rozsudkom, môže nastať situácia, že opomenie rozhodnúť o niektorej časti

predmetu konania, napríklad o príslušenstve žaloby, alebo o vzájomnej žalobe. Otázka, či v konečnom
rozsudku bol vyčerpaný celý predmet konania, súvisí aj s viazanosťou súdu žalobným návrhom.
Rovnako sa môže stať, že súd opomenie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, o ktorom
rozhoduje z úradnej povinnosti. Všetky spomenuté nedostatky je možné napraviť dopĺňacím rozsudkom
vydaným buď na návrh strany sporu, alebo za podmienok uvedených z zákone aj bez návrhu. Ide pritom

o pochybenia, ktoré sa týkajú výroku rozsudku, sú však odlišné od tých, ktoré je možné napraviť vydaním
opravného uznesenia podľa § 224.

13. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. ( viď III ÚS 144/2010).

14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej

strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola
transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska

a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu

toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloby podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 13.04.2017 rozhodol o
uplatnenom nároku žalobcu tak, že uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.906,91 eura, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.493,05 eur od 26.9.2014 do 29.7.2015,s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.453,05 eur od 30.7.2015 do 26.8.2015, s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.413,05 eur od 27.8.2015 do 1.10.2015, s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5.373,05 eur od 2.10.2015 do 30.10.2015, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.333,05

eur od 31.10.2015 do 27.1.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.293,05 eur od 28.1.2016
do 24.2.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.253,05 eur od 25.2.2016 do 22.4.2016, s
8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.213,05 eur od 23.4.2016 do 24.5.2016, s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.173,05 eur od 25.5.2016 do 23.8.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5.133,05 eur od 24.8.2016 do 26.9.2016, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.073,05

eur od 27.9.2016 do 26.10.2016 a 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.833,05 eur od 27.10.2016
do zaplatenia, druhým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 460 eur a voči žalovanej v 2.
rade, ďalším výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a posledným výrokom žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania. Posledný výrok odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, proti ktorému si náhradu trov
konania uplatňoval, zároveň uviedol, že neúspešný bol žalobca v nepatrnej časti ohľadne príslušenstva.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že z výroku rozsudku nevyplýva jednoznačne
voči ktorému za žalovaných priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

17. Za danej situácie súd prvej inštancie nesprávne rozhodol napadnutým uznesením o trovách konania
žalobcu voči žalovanej uznesením, pričom odstrániť procesný nedostatok, spočívajúci v absentujúcom

rozhodnutí o nároku na trovy konania žalobcu voči žalovanej v 2. rade bolo možné len vydaním
dopĺňacieho rozsudku za podmienok uvedených v § 255 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na nárok žalobcu voči žalovanej
je potrebné aplikovať § 255 ods. 2 CSP. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovanej v 2.

rade, ktorá so žalobcom uzavrela mimosúdnu dohodu, v ktorej sa zaviazala na úhrade pohľadávky a
trov konania v splátkach. Z procesného hľadiska preto zastavenie konania zavinila žalovaná v 2. rade
a je daný nárok žalobcu na náhradu trov konania.

19. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť zákonným spôsobom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).