Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/234/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205686
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714205686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E. X., S.. XX.X.XXXX, M. W. M., H.
XXX, zastúpenej JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov
25, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408,
o poistné plnenie, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.12.2016
č.k. 16C/66/2014 - 34 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 252,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 270,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2013
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej, a to na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní. O výške náhrady

trov konania uviedol, že bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 788 ods.
1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu
o investičnom životnom poistení pre zdravie a dôchodok č. XXX/XXXXXX-X, so začiatkom poistenia
dňa 03.10.2012 a s koncom poistenia dňa 01.10.2022. Touto zmluvou okrem iných bolo poistené aj
poistné riziko pre dennú dávku za práceneschopnosť s karenciou 14 dní s poistným plnením po 18,- eur

denne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola dočasne práceneschopná v období od
05.03.2013 do 26.04.2013 a že nárok na poistné plnenie uplatnila voči žalovanej na predpísanom tlačive
najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí karenčnej doby. U žalobkyni pracovná neschopnosť trvala
54 dní, preto pri poistnom plnení vo výške 18,- eur za 54 dní poistné plnenie predstavuje sumu 972,-
eur. Pri tomto výpočte poistného plnenia súd vychádzal z čl. 61 Všeobecných poistných podmienok, z
ktorého vyplýva, že poistná udalosť začína dňom, kedy je zistená pracovná neschopnosť a končí dňom,
kedy je pracovná neschopnosť podľa lekárskeho rozhodnutia ukončená. V danom prípade je preto daná

povinnosť poisťovne vyplatiť poistenému poistné plnenie za dobu pracovnej neschopnosti, pokiaľ táto
trvala nepretržite dlhšie, ako je tzv. karenčná doba uvedená v poistnej zmluve, čo v danom prípade
činí 14 dní. Z poistnej zmluvy vznikla jednoznačne povinnosť poisťovne vyplatiť poistenému poistné
plnenie za dobu pracovnej neschopnosti, preto súd prvej inštancie nezohľadnil námietku žalovanej, žepoistné plnenie nemalo zahŕňať obdobie karenčnej doby, čiže 14 dní. Aj z čl. 63 bod 7 Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že poistné plnenie sa poskytuje jednorázovo po ukončení pracovnej
neschopnostivovýškeurčenejakosúčinpoistnejsumydohodnutejvpoistnejzmluveapriznanéhopočtu

dní pracovnej neschopnosti. Pokiaľ teda žalovaná nepostupovala pri určení výšky poistného plnenia
v zmysle týchto zásad, jej postup nebol správny. Poistné plnenie sa totiž rovná súčinu poistnej sumy
dohodnutej v poistnej zmluve a počtu dní pracovnej neschopnosti, čo v danom prípade činí 972,- eur. Pri
zohľadnení tej skutočnosti, že žalovaná v priebehu konania uhradila žalobkyni sumu 630,- eur, v ktorej
časti bolo konanie zastavené, súd zaviazal žalovanú doplatiť žalobkyni zvyšnú časť poistného plnenia,

t.j. sumu 270,- eur. Túto sumu priznal žalobkyni spolu s úrokmi z omeškania, vychádzajúc z ust. § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

3. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z ust. § 255 C.s.p. a žalobkyni priznal plnú náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania voči žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že práceneschopnosť žalobkyne trvala od
05.03.2013 do 26.04.2013, t.j. spolu 53 a nie 54 dní, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie v

rozsudku. S poukazom na čl. 63 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok zotrvala žalovaná na svojom
názore, ktorý prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, že pri výpočte poistného plnenia
sa doba, za ktorú sa poskytuje plnenie, počíta odo dňa nasledujúceho po uplynutí karenčnej doby
uvedenej v poistnej zmluve. Z toho vyplýva, že doba, za ktorú sa vypláca poistné plnenie v prípade
práceneschopnosti je menší časový úsek ako časové vymedzenie poistnej udalosti, ktoré je zhodné s

trvaním práceneschopnosti. Táto doba môže trvať maximálne 550 dní a jej začiatok sa počíta od 15. dňa
pracovnej neschopnosti. Karenčná doba prvých 14 dní pracovnej neschopnosti nie je krytá poistením.
Výška poistného plnenia tak predstavuje 702,- eur. Minimálne tak súd prvej inštancie priznal žalobkyni
viac o 18,- eur, ako jej patrí, keďže počet dní práceneschopností predstavuje 53 a nie 54. Navyše súd
na danú vec neaplikoval ust. čl. 63 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok, napriek argumentácii

žalovanej.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust.§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je (len) čiastočne opodstatnené.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.4.2018 o 09.30 hodine v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 4.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

8. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., teda že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom odvolacím
súdom nebolo zistené, žeby procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva.

10. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyni vznikol nárok na poistné

plnenie na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu č. XXXXXXXXX-X, a to na poistné
plnenie spočívajúce v dennej dávke za práceneschopnosť.11. Odvolací súd považuje za správny aj názor súdu prvej inštancie, že žalobkyni patrí voči žalovanej
nárok na poistné plnenie aj za obdobie tzv. karenčnej doby, ktorá v danom prípade predstavuje 14 dní.

12. Správne súd prvej inštancie v otázke poistného plnenia vychádzal z obsahu právneho úkonu
zachyteného v zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach, ktorý vyložil v zmysle ust. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Použitím logických ale aj systematických pravidiel, z hľadiska obsahu daného
právneho úkonu vyplývajúceho zo samotnej zmluvy ale aj zo všeobecných poistných podmienok možno
jednoznačne aj podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalobkyni patrí poistné plnenie

aj za obdobie karenčnej doby. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.

13. K inému záveru nemožno dôjsť ani po výklade čl. 63 ods. 6 všeobecných poistných podmienok,
ako sa mylne domnieva žalovaná. Z obsahu tohto článku totiž nemožno vyvodiť záver, žeby žalobkyni
nepatrilo poistné plnenie za obdobie karenčnej doby.

14. Súd prvej inštancie však pochybil pri stanovení celkovej poistnej sumy, keď v dôsledku chybného
výpočtu stanovil výšku poistného plnenia za 54 dní práceneschopnosti v sume 972,- eur. Z dôkazov
vykonaných pred súdom prvej inštancie totiž vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná v počte 53
dní, preto jej patrí poistné plnenie pri výške 18,- eur za jeden deň v sume 954,- eur. Pri zohľadnení,

že žalovaná dobrovoľne uhradila žalobkyni poistné plnenie vo výške 702,- eur, tak zostáva žalovanej
uhradiť žalobkyni sumu 252,- eur.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil rozsudok tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 252,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne od 23.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti
z rovnakých dôvodov žalobu zamietol.

16. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodol o
trovách odvolacieho konania aj o trovách konania na súde prvej inštancie. Žalobkyňa bola v podstatnej

časti v konaní úspešná, zohľadňujúc aj tú časť, v ktorej bolo konanie zastavené. Neúspešnou bola (len)
v časti týkajúcej sa nároku o zaplatenie 18,- eur, čo predstavuje z hľadiska celkovo uplatnenej sumy
nepatrnú časť. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči
žalovanej v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).