Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318200052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO 24
785 199 zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Martin, Jilemnického 4012/30, IČO 36 715 352 proti
žalovanémuJ.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomG.B.,V.XXX/XXozaplatenie297,60Eursprísl.takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 39,60 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
39,60 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 73,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 297,60 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 297,60 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX právny
predchodca žalobcu spol. Provident Financial, s.r.o. poskytol žalovanému úver vo výške 300,-Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť formou pravidelných 60 týždenných splátok, pričom prvá splátka bola splatná
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a posledná splatná dňa 29. 01. 2015. Zároveň uzavreli aj zmluvu o

zabezpečenísplátokúveru,kdemalžalovanýuhradiťodmenu154,50Euratútosplácaťspolu so
splátkami úveru v 60 týždenných splátkach. Celková výška mesačnej splátky spolu bola 9,30 Eur.
Žalovaný spolu uhradil sumu 260,40 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.
XX. XXXX bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto sa žalobca
domáha svojho nároku súdnou cestou.

2. Ako dôkazy označil zmluvu o úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, platobnú históriu,

oznámenie o postúpení pohľadávky.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk, ktorý sa k nim nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku (ďalej len "CSP"). Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v
súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené a ich obsah nebol spochybnený, najmä zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru a platobnej histórie.5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

8.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

12. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zmluva o úvere"). Na

základe tejto zmluvy o úvere boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,-Eur pri
úrokovej sadzbe 22,38 % (43,20 Eur), poplatku za garantovanú službu 60,30 Eur, RPMN
70,38 %, priemernej RPMN 45,94 %, celkovej čiastke 403,50 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť sumu v 60
týždenných splátkach pri výške prvej až predposlednej splátky 6,73 Eur a poslednej splátky 6,43 Eur s
termínom konečnej splatnosti uvedenom ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť

prvej splátky bola uvedená ako 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky
7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

13. Toho istého dňa uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť
odmenu 154,50 Eur za poskytovanie služby - prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky

spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej
hotovosti sa malo uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom
predchádzajúcou vzájomnou dohodou strán. Uvedenú odmenu mal podľa tejto zmluvy zaplatiť v 60
pravidelných týždenných splátkach, z toho 59 splátok po 2,57 Eur a posledná splátka vo výške 2,87 Eurpočasdobysplácaniaspotrebiteľskéhoúveru.Odmenabolasplatnápriprevzatísplátokspotrebiteľského
úveru.

14. Zmluvy, ktoré právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmlúv vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, pretože pri ich uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá
možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť a vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí
aj v tomto konaní.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade
vymenovaných náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a
bez poplatkov. Súd má za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje
jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Toto vyjadrenie musí byť jednoznačné a
zrozumiteľné tak, aby bolo možné kedykoľvek zistiť presný termín. Za takéto vyjadrenie sa považuje

napr. uvedenie dátumu (deň, mesiac, rok). V zmluve je uvedené, že termínom konečnej splatnosti je
siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, čo podľa názoru súdu nespĺňa požiadavku stanovenú
zákonom. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby termín konečnej splatnosti úveru
uviedol tak, aby ho bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť. V zmluve má byť
uvedený konkrétny termín a nie iba spôsob výpočtu, ktorým sa má tento termín určiť (pričom bez použitia

kalendára by to ani nebolo možné). Dátum uzavretia zmluvy bol právnemu predchodcovi žalobcu známy,
preto mohol uviesť aj konkrétny termín konečnej splatnosti. Súd potom považoval predmetný úver za
poskytnutý bez úroku a poplatku.

16. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je taktiež spotrebiteľskou zmluvou, ktorú súd považuje za

akcesorickú zmluvu k zmluve o úvere. Ide síce o zmluvu samostatne vyhotovenú, ale je to formulárová
zmluva pripravená právnym predchodcom žalobcu, uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere a jej
obsahomjeibaspôsobsplácaniaposkytnutéhoúveruaodmenazatakútoslužbu.Zmluvaozabezpečení
splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale je zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ
mal záujem iba o poskytnutie úveru a nie uzavrieť aj inú zmluvu, ktorej predmetom by bolo iba platenie

nejakého ďalšieho poplatku okrem úroku a poplatku uvedených v zmluve o úvere. Zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo k predloženiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá však jednoznačne
zvýhodňovala iba právneho predchodcu žalobcu. Ten uzatváral túto zmluvu o zabezpečení splátok
úveru iba vo svoj prospech, aby si zabezpečil riadne týždenné úhrady splátok úveru od žalovaného
prostredníctvom preberania splátok ním poverenou osobou. K takémuto prevzatiu malo dochádzať

v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu
mal žalovaný zaplatiť 154,50 Eur čo predstavuje viac ako polovicu poskytnutej istiny (300,-Eur) a
približne jeden a pol násobok súčtu úroku a poplatku za garantovanú službu (103,50 Eur) uvedených
v zmluve o úvere. Ak by mal dlžník platiť ďalší poplatok za znižovanie rizika nezaplatenia splátok
tým, že ich veriteľ vyberá v hotovosti, poplatok by musel byť v primeranej výške a ak je zástupca

veriteľa oprávnený prebrať od dlžníka splátku (úhradu) jej prevzatie nesmie odmietnuť. Zaúčtovať
peňažnú hotovosť resp. bezhotovostné platby na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, ako
aj povinnosť upozorniť ho na termín splátky a prípadné následky nesplácania už v samotnej zmluve.
Žiadne iné služby neboli žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnuté. Podľa názoru súdu by sa potom
mala aj táto odmena zahŕňať do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a tiež sa mala odraziť aj v

RPMN ako najdôležitejších ukazovateľoch "ceny" poskytnutých peňazí, z ktorých spotrebiteľ vychádza,
pretožetaktonastavená"služba"vysloveneobchádzazapočítanietakejtoodplatydocelkovýchnákladov
a RPMN, čím podstatne znižuje ich hodnoty, ktoré sa tak na prvý pohľad môžu javiť ako nie veľmi
vysoké resp. prijateľné pre spotrebiteľa. Zmluva o zabezpečení splátok úveru žalovanému, na rozdiel
od právneho predchodcu žalobcu, žiadne výhody neposkytovala. Súd potom považoval takúto zmluvu

uzavretú za v rozpore s dobrými mravmi, keďže týmto došlo k neprimeranému navýšeniu odplaty za
poskytnutý úver a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Preto nárok z tejto zmluvy nepriznal.17. Súd považoval za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá suma 300,-Eur a zaplatil 260,40 Eur.
Rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou predstavuje 39,60 Eur a túto sumu súd žalobcovi priznal.

18. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok
na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 39,60 Eur od 17. 12.
2016 do zaplatenia, pričom jeho výška bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o
5 percentuálnych bodov.

19. V prevyšujúcej časti súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému ako strane v konaní v
prevažnej časti úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru úspechu
a neúspechu (86,70 % - 13,30 %) v rozsahu 73,40 %, pričom súd vychádzal z nároku žalobcu (istiny

aj príslušenstva), ktorý bolo možné vyčísliť ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Zároveň súd zistil, že
žalovanému zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).