Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/315/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209338
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209338.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcov 1. E.. H.
Š., T. P. XX, T., 2. E. E., T. P. XX, T., 3. I. B., T. Ť. XX, T., 4. D. Q.Í., T. E. X/XX, 5. E. Q., T. E. X/XX,
zastúpených advokátom, JUDr. Jozefom Stašákom, Andraščíkova 3, Bardejov, proti žalovaným 1. M.
E., T. T. - E. XX, 2. D. E., T. T. - E. XX, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Jurčom, Partizánska 5,
Bardejov, o uloženie povinnosti odstrániť oplotenie a zdržať sa konania, ktorým by neumožnili žalobcom

voľný prechod cez pozemok, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia v 1. až 5. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy
konania vo výške 853,15 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Jurča, advokáta, Partizánska 5,
Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.7.2010 voči žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj voči
žalovanému v 3. rade Mestu Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov, domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy č. majet. XXXX/XXXX z X.XX.XXXX uzavretej medzi predávajúcim - žalovaným v 3. rade
a kupujúcim - žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej v KN ako
parcelaregistraCč.XXXX/XovýmereXXXm2,evidovanejakoostatnáplocha,ktorejvkladbolpovolený

Správou katastra Bardejov 27.10.2009. Žalobcovia sa súčasne voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhali
odstránenia oplotenia predmetného pozemku - označenej parcely z východnej, južnej a západnej strany,
ako aj náhrady trov konania. Daná vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. 4 C 143/2010.

Pôvodne v konaní na strane žalobcov vystupovali siedmi účastníci vrátane E. G. a R. G., obaja bytom
Ť. XX, T.. Títo však v priebehu konania (podaním doručeným súdu 25.11.2010) vzali žalobu späť, na

základe čoho súd uznesením č. k. 4 C 143/2010-61 z 28.12.2010 konanie o ich nároku zastavil, pričom
vyslovil, že o trovách v zastavujúcej časti konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.1.2011.

Rozsudkom z 29.3.2012 súd žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu zamietol (v tejto časti konania právoplatne skončené 14.4.2012) a v časti

o uloženie povinnosti odstrániť oplotenie pozemku, vylúčil na samostatné konanie.

Konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 2 C 71/2012, pričom podaním doručeným súdu 24.5.2012
žalobcovia vzali svoj návrh voči žalovanému v 3. rade - Mestu Bardejov späť a navrhli zmenu petitu
žaloby tak, že žalobcovia nadobúdajú vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo
prechodu peši a osobným motorovým vozidlom cez parcelu XXXX/X v k. ú. Bardejov, zapísanú na

LV č. XXXXX, vo vlastníctve žalovaných. Na základe toho súd uznesením zo 17.9.2012 konanie vočižalovanému v 3. rade zastavil, zmenu žaloby nepripustil a vo zvyšnej časti vec vylúčil na samostatné
konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 2 C 315/2012.

Na pojednávaní 14.10.2013 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia
oplotenia na predmetnej parcele z východnej, západnej a južnej strany a umožnenia voľného prechodu
cez ňu, ako aj náhrady trov konania.

Napokon na pojednávaní 23.9.2014 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali

odstránenia oplotenia pozemku parc. č. CKN XXXX/X, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností
vedeným Okresným úradom v Bardejove, odbor katastrálny pre okres Bardejov, obec Bardejov, k.
ú. Bardejov na LV č. XXXXX z východnej, západnej a južnej strany, v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku a zdržať sa konania, ktorým by neumožnili žalobcom povoliť voľný prechod cez
tento pozemok. Zároveň žiadali náhradu trov konania.

V žalobe žalobcovia argumentovali tým, že predmetná parcela bola roky využívaná zčasti ako prístupová
komunikácia a zčasti ako chodník k susedným chatám, domom a pozemkom, pričom východná (horná)
časť parcely slúžia aj na otáčanie áut. Na chaty, ktoré sú postavené zo západnej časti tejto parcely, sa
v minulosti dovážal stavebný materiál. Pozemok slúžil aj ako cesta do dedinskej časti. Na pozemku sa
nachádza aj rigol, ktorým je zvádzaná voda z cesty, ako aj vsakovacia jama, ktoré sú vo vlastníctve

žalovaného v 3. rade. Na parcele sa nachádza aj elektrický stĺp a elektromery pre susedné chaty.
Žalobcovia ďalej tvrdili, že odkúpením parcely a oplotením pozemku žalovaní obmedzili otáčanie
vozidiel, znemožnili a zhoršili prístup k susedným chatám a k rodinnému domu žalobcu D. Q.. K chatám
a pozemkom žalobcov E.. H. Š. a I. B. žalovaní zamedzili prístup od jedinej najbližšej spevnenej cesty.
Podľa názoru žalobcov žalovaní kúpou tohto pozemku chceli riešiť susedské nezhody so žalobcom v

4. rade, ktorému ešte v čase, keď neboli jeho vlastníkmi, vytvárali rôzne prekážky znemožňujúce mu
užívanie pozemku.

Žalovaní nárok žalobcov v priebehu konania na pojednávaniach a v písomných podaniach popierali a
tvrdili, že vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudli spôsobom súladným so zákonom a následne

na pozemku na základe stavebného povolenia umiestnili oplotenie.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov, ohliadkou na mieste samom, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe kúpnej zmluvy č. E.. XXXX/XXXX z X.XX.XXXX uzavretej medzi predávajúcim Mestom
Bardejov a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, žalovaní ako manželia nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť zapísanú v KN ako parcela registra C č. XXXX/X o výmere XXX
m2, ostatná plocha, LV č. XXXX, k. ú. Bardejov. Vklad k nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra

Bardejov XX.XX.XXXX. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo Uznesenie mestského zastupiteľstva
Bardejov č. XX/XXXX zo XX.X.XXXX, na základe ktorého bol schválený predaj označenej parcely
žalovanému v 1. rade.

Z vyjadrenia Mesta Bardejov z 3.4.2011 vyplýva, že pri určení kúpnej ceny sa vychádzalo zo Znaleckého

posudku č. XX/XXXX, ktorý bol síce vyhotovený ohľadom odpredaja inej nehnuteľnosti, ale keďže išlo o
nehnuteľnosť v tej istej lokalite, nepovažovali za potrebné vyhotovovať nový znalecký posudok. Pokiaľ
ide o nesprávne označenie znaleckého posudku ako znalecký posudok č. XX/XXXX v kúpnej zmluve z
1.XX.XXXX, išlo o „preklep“ a zrejmú chybu v písaní.

Po ohlásení drobnej stavby a žiadosti žalovaného v 1. rade z XX.X.XXXX mu Mesto Bardejov vydalo
Stavebné povolenie z XX.X.XXXX pod č. sp. Ž. XXXX/XXXXX na stavbu „Oporný múr“ na pozemku
parcela KN č. XXXX/X, k. ú. Bardejov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

V nadväznosti na uvedené žalovaní postavili na parcele vo svojom vlastníctve oplotenie, ktorého

odstránenia sa žalobcovia domáhajú spolu s umožnením prechodu cez ňu.

Z priložených listinných dôkazov, a teda z priložených listov vlastníctva a katastrálnej mapy súd zistil,
že žalobca v 1. rade je vlastníkom parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, chata, k. ú. Bardejov,žalobkyňa v 2. rade je vlastníkom parcely č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXXX, orná pôda, k. ú.
Bardejov, žalobkyňa v 3. rade je vlastníkom parcely č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX, orná pôda,
k. ú. Bardejov, žalobcovia v 4. a 5. rade sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX,

záhrady, k. ú. Bardejov.

Žalovaní sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, ostatné plochy, k. ú. Bardejov.
Okrem iného sú aj vlastníkmi parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
- rodinný dom, k. ú. Bardejov.

Žalobcovia v priebehu celého konania tvrdili, že parcela č. XXXX/X bola, pokiaľ si oni pamätajú,
využívaná nimi ako aj ich právnymi predchodcami na prechod či už peši alebo autom k ich pozemkom,
respektíve parcelám cca 30 rokov a že odkúpením tejto parcely žalovanými majú znemožnené sa dostať
z prístupovej komunikácie, ktorá stojí na parcele č. XXXX/X, k svojím pozemkom. Zároveň pripustili, že
k svojim parcelám sa vedia dostať iným spôsobom.

Žalobca v 1. rade uviedol, že na svoj pozemok, ktorý nadobudol darom od svojich rodičov vždy chodieval
z hornej časti cez prístupovú cestu (parcela č. XXXX/X) a cez parcelu XXXX/X, pričom v súčasnej dobe
sa vie dostať na svoj pozemok cez parcelu svojej mamy, ktorá je síce zarastená krovinami alebo cez
pozemok E.. Autom sa však k pozemku bezprostredne nedostane, musí ho zaparkovať v dedine a ísť

peši k chate asi 500m.

Žalobkynev2.a3.radeuviedlivpodstatetotožnéskutočnostiakožalobcav1.rade,atedažepredmetnú
parcelu používali v minulosti na prechod k svojim pozemkom, ale v súčasnej dobe sa k svojim parcelám
vedia dostať len dolnou cestou, ktorá je vzdialenejšia.

Žalobca v 4. rade tvrdil, že k svojej parcele č. XXXX/X sa vie dostať peši aj potom, čo žalovaní pozemok
oplotili, avšak predtým parcelu XXXX/X nevyužíval len na cúvanie, ale aj na prejazd svojím osobným
motorovým vozidlom až k svojmu pozemku. Po oplotení parcely žalovanými má veľmi sťažený prístup
osobným motorovým vozidlom k svojej parcele. Žalobca v 4. rade súčasne vyslovil názor, že počul,

keď žalovaná v 2. rade uviedla, že parcelu odkúpila kvôli nemu. Túto skutočnosť potvrdil písomným
vyhlásením aj O. J..

Žalobkyňa v 5. rade dodala, že na svoju chatu, kde bývajú nepretržite od roku 2005 sa vedia dostať peši
okolo parcely XXXX/X a pokiaľ ide o prístup osobným motorovým vozidlom, využívajú parcelu suseda

P., ktorý im to umožnil.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že je pravdou, že parcelu, ktorú nadobudol od Mesta Bardejov, využívali aj
iní vlastníci susediacich pozemkov na prechod k svojim parcelám, ale že ju odkúpil a oplotil, pretože to
je jeho vlastníctvo a ostatní majú aj iný spôsob, ako sa dostať k svojim pozemkom.

Žalovaná v 2. rade dodala, že o odkúpenie parcely č. XXXX/X, ktorá bezprostredne súvisí s parcelou č.
XXXX/X, na ktorej majú postavený rodinný dom, mali už dávnejšie záujem, ale pre nedostatok peňazí to
realizovali až v roku 2009. Potvrdila, že predmetná parcela slúžila kedysi aj pre ostatných na prechod,
ale od postavenia oplotenia to už nie je možné. Všetci účastníci konania však majú prístup k svojim

pozemkom iným spôsobom. Zároveň uviedla, že dôvodom odkúpenia parcely bola skutočnosť, že na
pozemok sa jej dostávali nečistoty a hady, potom si zistila dôležité skutočnosti ohľadom odkúpenia
pozemku a keď zistila, že to patrí Mestu Bardejov, realizovala sa kúpa. Pozemok oplotili z dôvodu, že
sa im z neho začali tratiť veci.

Tvrdenia žalobcov podporili svojimi svedeckými výpoveďami aj svedkovia E. U. a O. T.. Podľa výpovede
svedka O.. D. Š. cez parcelu č. XXXX/X prechádzal 30 rokov k svojmu pozemku, ktorý neskôr daroval
žalobcovi v 1. rade. V súčasnosti sa k tomuto pozemku vie dostať cez dedinu a následne cez pozemok
pána E.. Pri stavbe chaty parcelu č. XXXX/X využíval takým spôsobom, že zastavilo na nej auto so
stavebným materiálom a potom cez ňu prešiel peši a fúrikom previezol stavebný materiál. Po tomto

pozemku sa vedela dostať aj multikára, ktorou dovážali stavebný materiál na stavbu. Podľa neho cez
túto parcelu na jeho pozemok nebol možný prechod nákladným autom ani v minulosti a ani v súčasnej
dobe. Dodal, že žalovaná v 2. rade im ponúkla kľúče od bránky, aby sa cez ich parcelu dostali na svoj
pozemok, oni to však nevyužili.Žalobcovia potvrdili, že majú medzi sebou dobré vzťahy a tie mali aj so žalovanými až do istého času,
keď títo začali mať problémy so žalobcom v 4. rade.

Svedkyňa I. J. uviedla, že na „Meste Bardejov“ pracovala od roku 1973 do roku 2009 a pokiaľ má
vedomosti, Mesto Bardejov neevidovalo žiadny oficiálny súhlas na prechod cez parcelu č. XXXX/X,
ktorá bola do odpredaja žalovaným vo vlastníctve Mesta Bardejov. Uviedla, že táto parcela bola roklina,
lievik, bola súčasťou úvozu, cez ktorý sa dalo prechádzať peši, ale podľa jej vedomostí autom nie.

Zároveň uviedla, že táto parcela nebola predmetom územného konania v roku 1987, pretože to nikto
nepožadoval.

Rozhodnutím MNV Bardejov č. Ú. XXX/XXXX z XX.X.XXXX bolo riešené zriadenie cesty a prístupu k
parcelám č. XXXX/X - X, a to takým spôsobom, že cesta bola zriadená až po parcelu XXXX/X. Označené
rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím ONV Bardejov č. ÚP-XXX/XXXX z XX.X.XXXX tak, že sa zrušil

bod 2 vyššie označeného rozhodnutia. Bod 2 však nijakým spôsobom nesúvisel s parcelou č. XXXX/X.
Tomuto procesu predchádzalo vydanie rozhodnutia ONV Bardejov č. Z. X/XXXX z XX.X.XXXX, ktorým
bol udelený predchádzajúci súhlas na trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu prístupovej
cesty na parcele č. XXXXv k. ú. Bardejov.

Tvrdenia žalovaných podporil svojim čestným vyhlásením zo XX.X.XXXX H. E., ktorý uviedol, že v čase
dovozu stavebného materiálu žalovaným nemal problém s otáčaním nákladného auta na prístupovej
ceste, ktorá je umiestnená na parcele č. XXXX/X.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že každý z účastníkov konania mal právo odkúpiť parcelu č. XXXX/X, ale

nikto z nich tak neučinil.

Právny zástupca žalobcov poukázal na nadobudnutie parcely č. XXXX/X v rozpore s dobrými mravmi,
pričom v tejto súvislosti argumentoval § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a teda že odkúpením
parcely a jej oplotením žalovaní znemožnili, respektíve sťažili prístup žalobcom k ich nehnuteľnostiach,

že uviedli do omylu Mesto Bardejov uvedením dôvodu kúpy, ako aj tým, že neinformovali ostatných
o úmysle odkúpiť parcelu, čo považuje za nemorálne, keďže vedeli, že pozemok využívajú aj ostatní
na prechod. Poukázal aj na vyjadrenie O. J., ktorý uviedol, že žalovaní pozemok odkúpili, aby urobili
napriek žalobcom v 4. a 5. rade. Taktiež argumentoval aj § 57 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).

Argumentoval aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“), § 126 a § 127 OZ. Poukázal na to, že oplotením parcely je znemožnené
žalobcom obhospodarovať ich pozemok, je sťažená možnosť ich opráv a úprav, dochádza k poklesu
ceny nehnuteľností žalobcov práve z dôvodu, že k ich pozemkom nie je prístupová cesta. Dodal, že
žalobkyňa v 3. rade chodí na svoj pozemok len 2 krát do roka, a to z dôvodu odkúpenia parcely č. XXXX/

X a jej oplotenia. Na základe toho žiadal, aby súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal k náhrade trov
konania.

Právny zástupca žalovaných nesúhlasil s tvrdením protistrany a dodal, že nebolo povinnosťou
žalovanýchinformovaťžalobcovoodkúpeníparcely.Vyslovilnázor,žepostavenímstaviebvovlastníctve

žalobcovv4.a5.rade,akoajžalovanýchv1.a2.radedošlokzmenecharakteruvyužitiatejtorekreačnej
oblasti. Tvrdil, že petit žaloby je nevykonateľný, že nie je zrejmé, či sa žalobcovia domáhajú prechodu
cez parcelu peši alebo autom, že nie je možné, aby odstránením oplotenia bol umožnený prechod
žalobcom, pretože by sa to nedalo ustriehnuť voči iným osobám. Poukázal na ochranu vlastníckeho
práva žalovaných v zmysle čl. 20 Ústavy SR a poukázal aj na rozhodnutie ONV Bardejov č. OPLVH X/

XXXX z XX.X.XXXX, ktorým sa riešila prístupová cesta v danej lokalite, ale len cez parcelu č. XXXX,
a nie cez parcelu XXXX/X. Argumentoval aj rozsudkom tunajšieho súdu, ktorým súd zamietol žalobu o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj parcely č. XXXX/X, poukázal na to, že
oplotenie parcely bolo vykonané v súlade so zákonom a navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcov
zaviazal k náhrade trov konania.

Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Pri rozhodovaní vychádzal z tejto právnej úpravy:Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj
majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré
ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni
právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so

všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 127 ods. 3 OZ vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v

nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na
pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže
zbaviť.

Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 57 ods. 1, 2 a 3 zákona o ochrane prírody a krajiny každý má právo pri rekreácii, turistike a
obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce,
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby.Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, ako
aj podmienky ochrany prírody a krajiny. Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky
alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda,

lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov
alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok. Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z
práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí jeho vlastník (správca, nájomca) možnosť voľného
prechodu na vhodnom mieste pozemku.

Súd konštatuje, že podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj podľa čl. 1 dodatkového protokolu je vlastnícke právo
všetkých vlastníkov rovnaké a každý má právo na jeho ochranu. V tejto právnej veci súd riešil otázku,
ktorá sa bezprostredne dotýkala a súvisela s vlastníckym právom žalovaných, pretože cez parcelu v
ich vlastníctve sa žalobcovia domáhali prechodu a odstránenia oplotenia na nej. Predmet konania do
istej miery súvisel aj s ochranou vlastníckeho práva žalobcov, ktorí tvrdili, že jeho výkon je obmedzený,
a to práve vlastníckym právom žalovaných. Súd však zastáva názor, že viac ako o vlastníckeho právo

žalobcov, sa v tomto prípade jednalo o ich užívacie právo, ktoré bolo obsahovo totožné s vecným právom
k cudzej veci, a teda právom prechodu cez cudzí pozemok.

Vlastnícke právo je právom absolútnym, pretože nositeľ tohto práva môže z neho vylúčiť ostatných.

V tejto súvislosti je však vlastník veci (v tomto prípade nehnuteľnej) povinný rešpektovať § 3, § 126 a
§ 127 OZ.

Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol parcelu č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy
s Mestom Bardejov z X.XX.XXXX, na základe čoho bol realizovaný vklad do katastra nehnuteľností.

Tomuto predaju predchádzalo uznesenie mestského zastupiteľstva, ktoré tento prevod schválilo.
Žalovaní sa tak ako (manželia) bezpodieloví spoluvlastníci stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
čo zodpovedá dikcii § 143 OZ. Následne na základe ohlásenia drobnej stavby a stavebného povolenia
vystavili na uvedenej parcele oplotenie.

Podľa názoru súdu výkon práv žalovaných, ktorí vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej zmluvy
spôsobom súladným so zákonom, v spojení s tým, že cez predmet svojho vlastníctva neumožňujú
prechod žalobcom, nemožno pokladať za výkon práv, ktorý by bol bez právneho dôvodu. Totiž právny
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných je zrejmý a nepochybný.

Otázku, ktorú musel súd prioritne riešiť je otázka, či výkon práv žalovaných je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení v konaní predložili písomné vyjadrenie O. J., ktorý
prehlásil, že počul, ako žalovaná v 2. rade povedala, že pozemok kúpili kvôli tomu, aby žalobcom v 4. a
5. rade (manželom Q.) urobili naschvál. Na druhej strane však žalovaná v 2. rade uviedla, že dôvodom
kúpy parcely bola skutočnosť, že tam bola debra a na vedľajší pozemok v ich vlastníctve im prenikali

nečistoty a hady. Po kúpe pozemku sa jej začali z neho strácať veci, a preto došlo k jeho oploteniu.

Súd konštatuje, že každý dôkaz má rovnakú právnu silu, pričom na jednej strane stojí tvrdenie O. J. a na
druhej strane tvrdenie žalovanej v 2. rade, ktoré znie logicky. Keďže v konaní žalobcovia neprodukovali
žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mohli svedčať pre záver o tom, že výkon vlastníckych práv žalovaných je

v rozpore s dobrými mravmi, a contrario mal súd za preukázané, že výkon týchto práv nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Súd prisvedčil tvrdeniam žalovanej v 2. rade, že vzhľadom na to, že pozemok patril
Mestu Bardejov, každý zo žalobcov mohol žiadať o jeho odkúpenie. Ich tvrdenia o tom, že o takejto
možnosti nemali vedomosť, neobstoja. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdili, že žalovaní mali vedomosť o
tom, že tento pozemok používajú aj ostatní na prechod. Tvrdenie žalobcov nepopreli ani žalovaní. Táto

skutočnosť sama o sebe, ani v spojitosti s písomným vyhlásením O. J. nemôže automaticky znamenať
rozpor s dobrými mravmi.

Pojem dobré mravy zákon bližšie nešpecifikuje, a preto ostáva na úvahe súdu, ktorá nesmie
byť svojvoľná a bezbrehá, aby uplatnil svoj zmysel pre hľadanie spravodlivosti. Za rešpektovanie

dobrých mravov súd považuje rešpektovanie spoločenských noriem v tom najširšom zmysle, a teda
rešpektovanie noriem právnych a noriem etických a morálnych. Podľa názoru súdu skutočnosť, že
žalovaní sa rozhodli nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť a splnili pritom všetky predpoklady,
nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi podľa názoru súdunemožno posudzovať ani okolnosť, že žalovaní vedeli, že aj žalobcovia využívajú tento pozemok na
prechod k svojím nehnuteľnostiam. Totiž ako bolo v konaní preukázané, všetci žalobcovia sa dokážu
dostať na svoje pozemky a k svojím nehnuteľnostiam aj iným spôsobom, nielen cez parcelu XXXX/X.

Súd je toho názoru, že žalovaní nadobudnutím vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X neporušili dobré
mravy a neznemožnili žalobcom využívať svoje nehnuteľnosti.

Zároveň tvrdenia žalobcov o tom, že svoj právny nárok vyvodzujú z § 126 OZ, súd považuje za
irelevantný. Pre splnenie predpokladov na uplatňovanie ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia by

musela byť splnená podmienka neoprávnenosti zásahu do ich vlastníckeho práva. Táto v konaní nebola
preukázaná, keďže žalovaní svoje vlastnícke právo nadobudli zákonným spôsobom.

Súd konštatuje, že ani argumentácia žalobcov o aplikácii § 127 OZ nie je v tomto prípade namieste.
Žalobcovia v konaní nepredložili žiadne dôkazy o ochrane podľa tohto ustanovenia. Podľa § 127 ods. 1
OZ sa vlastník voči susedovi môže domáhať, aby niečo strpel alebo znášal. Nemôže sa však domáhať,

aby žalovaný niečo konal. Z tohto dôvodu súd časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní
odstránili oplotenie zo svojho pozemku, zamietol, pretože týmto by bola žalovaným uložená aktívna
povinnosť, čo citované ustanovenie neumožňuje.

Argument žalobcov o tom, že nemôžu obhospodarovať a udržiavať svoje nehnuteľnosti taktiež neobstojí.

Podľa § 127 ods. 3 OZ vlastník susediaceho pozemku je povinný v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú
dobu umožniť vstup na svoj pozemok, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich pozemkov. Súd tvrdí, že žalobcovia v konaní neprodukovali žiadne dôkazy o tom, že im
žalovaníznemožňujúvstupnaichpozemokzatýmtoúčelom.Žalobcoviasavkonanídomáhaliprechodu
cez pozemok k svojim nehnuteľnostiam a odstránenia oplotenia. Pritom ako už súd konštatoval skôr, k

svojim pozemkom sa dokážu dostať aj iným spôsobom.

Súd poukazuje na to, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 2 C 71/2012zo 17.9.2012 nebola pripustená
zmena žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že žalobcovia nadobudli právo prechodu
cez parcelu č. XXXX/X vydržaním.

Podľa názoru súdu daným rozhodnutím nedošlo k odňatiu práva žalobcov konať pred súdom. Nedošlo
tým ani k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, pretože
žalobcovia sa samostatnou žalobou mohli tohto určenia domáhať. Na otázku súdu, aby sa právny
zástupca žalobcov vyjadril, z akého dôvodu tak neučinili, odpovedal, že už nebola vôľa ďalej sa súdiť.

Podľa názoru súdu takýto argument nemožno pokladať za snahu o efektívnu ochranu práv žalobcov.

V súvislosti s požiadavkou žalobcov o právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X, ktoré by obsahom
zodpovedalo právu vecného bremena, súd poznamenáva, že skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom
naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - prechádzania cez cudzí

pozemok - ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. Zn. 4 M Cdo 13/2008 z 27.7.2009).

Podľa názoru súdu parcela č. XXXX/X, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhali práva prechodu a
odstránenia oplotenia, nebola podľa zistení súdu ani súčasťou minulých plánov na zriadenie prístupovej

cesty do tejto lokality. O uvedenej skutočnosti svedčí rozhodnutie MNV Bardejov č. Ú. XXX/XXXX z
XX.X.XXXX a rozhodnutie ONV Bardejov č. Ú.-XXX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorými bolo riešené zriadenie
cesty a prístupu k parcelám č. XXXX/X - X, a to takým spôsobom, že cesta bola zriadená až po parcelu
XXXX/X.

Navyše petit, ako ho formuloval právny zástupca žalobcov na pojednávaní 23.9.2014 nie je podľa názoru
súdu vykonateľný. Tento petit by mal konkretizovať, čo by žalovaní mali povinnosť strpieť, a teda o
aký prechod sa jedná, či len peši alebo aj motorovým vozidlom, pretože napríklad žalobcovia v 4. a
5. rade tvrdili, že parcelu č. XXXX/X využívali na prejazd svojím osobným motorovým vozidlom a na
otáčanie a cúvanie. Totiž prechod peši k svojej nehnuteľnosti nemajú oplotením parcely č. XXXX/X

znemožnený, čo vyplýva aj z ohliadky na mieste samom, ako aj z výpovedí účastníkov konania. Taktiež
právny predchodca žalobcu v 1. rade uviedol, že cez túto parcelu v minulosti vedela prejsť multikára,
keď sa dovážal stavebný materiál na pozemok. Okrem toho by mal petit obsahovať aj presné uvedenie,
z ktorej parcely na ktorú parcelu by mali žalovaní strpieť prechod a či sa prechod týka výslovne lenžalobcov,pretožeprávnypredchodcažalobcuv1.radetvrdil,žemáobmedzenýprechodknehnuteľnosti
svojho syna. Z toho by potom vyplývalo, že právnemu predchodcovi žalobcu v 1. rade by tento prechod
nemohol byť bol umožnený a takisto ani ďalším osobám alebo rodinným príslušníkom, ktorí by chceli

prejsť cez parcelu žalovaných na pozemky žalobcov.

Právny zástupca žalobcov argumentoval aj § 57 zákona o ochrane prírody a krajiny, a teda o tom,
že žalovaní sú povinní umožniť žalobcom prejsť na svoje pozemky, ktoré využívajú v rámci rekreácie.
Súd si neosvojil ani tento argument z dôvodu, že aj keď zákon výslovne uvádza, na ktoré pozemky

sa právo voľného prechodu nevzťahuje (zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady,
sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky), parcela č. XXXX/X hoc aj na LV č. XXXXX označená
ako ostatné plochy, nemôže byť subsumovaná pod režim podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona. V danom
prípade je potrebné vychádzať z metódy in concreto a prihliadnuť na okolnosti tohto prípadu, teda na to,
že žalovaní sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom, a ktorá bezprostredne
susedí s parcelou č. XXXX/X. Umožnením voľného prechodu žalobcom odvolávajúc sa na citované

zákonné ustanovenie, by došlo k výraznému a nepomernému zásahu do súkromia žalovaných, ako aj
do ich vlastníckeho práva.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, ako aj s prihliadnutím na § 150 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. V celom rozsahu úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania
voči žalobcom v 1. až 5. rade. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil aj § 150 ods. 1 O.
s. p. a pôvodných žalobcov E. G. a R. G. nezaviazal k náhrade trov konania, hoci to právny zástupca
žalovaných navrhol. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že hľadanie spravodlivosti

nemôže tkvieť v malichernostiach a nemôže byť ani formálne. Pre súd bol podstatný postoj týchto
žalobcov vo vzťahu k predmetu konania, keď títo ešte pred prvým pojednávaním vzali žalobu o svojom
nároku späť. Konanie bolo v tejto časti právoplatne zastavené 26.1.2011. Súd potom pokračoval v
konaní o nároku zvyšných piatich žalobcov. Podľa názoru súdu by bolo v okolnostiach tohto prípadu
nespravodlivé zaväzovať aj týchto pôvodných žalobcov k náhrade trov konania.

Právny zástupca žalovaných vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním doručeným súdu 26.9.2014.
Z obsahu tohto podania vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade si osobitne uplatňujú náhradu trov konania,
a to každý z nich vo vzťahu ku každému zo žalobcov. Podľa toho si žalovaní v 1. a 2. rade uplatňujú
náhradu trov konania v celkovej sume X XXX,XX €.

Súd konštatuje, že trovy, ktoré právny zástupca žalovaných vyčíslil, sú vyčíslené nesprávne a navyše
neprehľadne.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004

Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013, ako aj v znení účinnom od 1.7.2013, a to podľa toho, kedy bol ten
- ktorý úkon právnej služby poskytnutý. Súd aplikoval § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 15
písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 tejto vyhlášky (znenie účinné aj do 30.6.2013, aj od 1.7.2013); § 14
ods. 1 písm. a), b), c), § 14 ods. 5 vyhlášky (v znení účinnom do 30.6.2012) a § 13a ods. 1 písm. a), c),
d), § 13a ods. 4 vyhlášky (v znení účinnom od 1.7.2013).

S prihliadnutím na uvedené ustanovenia jeden úkon právnej služby vyčíslil súd takto:

príprava a prevzatie zastúpenia z 29.9.2010 (55,49 + režijný paušál 7,21 €),
písomné podanie na súd z 30.9.2010 (55,49 € + režijný paušál 7,21 €),

účasť na pojednávaní 8.12.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (13,87 €, t. j. 1 + režijný
paušál 7,21 €),
účasť na pojednávaní 4.2.2011 (trvalo od 9.20 hod. do 13.50 hod.), právny zástupca požadoval priznanie
náhrady len za úkon, ktorý akoby trval do dvoch hodín, a teda súd vyčíslil tento úkon takto: 57 € + režijný
paušál 7,41 €,

účasť na pojednávaní 2.5.2011 (trvalo od 13.00 hod. do 15.45 hod.), právny zástupca požadoval
priznanie náhrady len za úkon, ktorý akoby trval do dvoch hodín, a teda súd vyčíslil tento úkon takto:
57 € + režijný paušál 7,41 €,ohliadka na mieste samom 28.7.2011 a 5.9.2014 (57 € + režijný paušál 7,41 €; 61,85 € + režijný paušál
8,04 €)
účasť na pojednávaní 21.3.2012 a 29.3.2012 (58,69 € + režijný paušál 7,63 €; 14,67 €, t. j. 1 + režijný

paušál 7,63 €)
účasť na pojednávaní 14.10.2013 (60,07 € + režijný paušál 7,81 €)
účasť na pojednávaní 21.7.2014 a 23.9.2014 (trvalo od 13.00 hod. do 15.10 hod.), právny zástupca
požadoval priznanie náhrady len za úkon, ktorý akoby trval do dvoch hodín, a teda súd vyčíslil tieto
úkony takto: (61,85 € + 61,85 € + 2 x režijný paušál po 8,04 €).

Súd žalovaným 1. a 2. nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa
24.5.2011, pretože v tento deň sa žiadne pojednávanie v tejto právnej veci nekonalo. Nepriznal im ani
náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podania právneho zástupcu z 22.10.2013 a 8.9.2014,
pretože v nich neuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto ich súd nepovažoval za úkony potrebné na
účelné bránenie práva.

Právny zástupca pri vyčísľovaní trov konania prihliadal aj na § 13 ods. 3 vyhlášky, ktorý pojednáva o
zvýšení základnej sadzby tarifnej odmeny o 1/3 v prípade, ak ide o spojenie dvoch alebo viacerých vecí.
Takáto situácia v danom prípade nenastala.

Právny zástupca žalovaných si uplatnil aj náhradu cestovných nákladov v súvislosti s cestou na ohliadku
na mieste samom (z Bardejova do E. a späť) v dňoch 28.7.2011 a 5.9.2014. Vychádzajúc z § 15 písm.
a) vyhlášky a § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. mu súd priznal náhradu cestovných nákladov v sume
5,08 €.

Keďže ide o zastupovanie dvoch žalovaných, súd vychádzal z § 13 ods. 2 vyhlášky, pričom základnú
sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 %. Keďže právny zástupca žalovaných je platcom DPH, v zmysle §
18 ods. 3 vyhlášky súd zvýšil odmenu a náhrady o 20 %.

Nazákladeuvedenéhosúdpriznalžalovanýmv1.a2.radenáhradutrovprávnehozastúpeniavcelkovej
sume 853,15 €, ktorú sú žalobcovia v 1. až 5. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet ich
právneho zástupcu JUDr. Jána Jurča, Partizánska 5, Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.