Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201226
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8518201226.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerník, v právnej veci žalobcu: Z. U., J.. XX.X.XXXX, G. O. XXX/
X, K., proti žalovanému: Z. E., J.. X.X.XXXX, G. N. XXX/XX, K., v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/43/2018-25 zo
dňa 7.8.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Uviedol, že v danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože žalobca v konaní nepreukázal ani neosvedčil potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, resp. obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca opodstatnenosť vydania neodkladného
opatrenia videl v tom, že v prípade nevydania neodkladného opatrenia dôjde k závažnej ujme na jeho
právach, keď prípadné scudzenie alebo prenájom nehnuteľností by spôsobilo jemu značnú majetkovú
ujmu. Nevydanie neodkladného opatrenia by mu mohlo spôsobiť závažnú ujmu za situácie, keď je platne

uzavretá zmluva a žalobca vyplatil kúpnu cenu. Žalobca však nijako bližšie túto závažnú majetkovú
ujmu nijako nešpecifikuje a z podaného návrhu nie je zrejmé, či teda tou závažnou ujmou má byť tá
skutočnosť, že žalobcove finančné prostriedky sa stanú nevymožiteľnými, teda kedy bude ohrozená
prípadná exekúcia po priznaní nároku súdom alebo skutočnosť, že žalobca nenadobudne vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy. Súčasne súd poukázal na list žalovaného
adresovaný žalobcovi zo dňa 29.6.2018, v ktorom vyzýva žalobcu na jednanie ohľadom vrátenia

finančných prostriedkov a v prípade, ak tieto nebudú vrátené, resp. žalobca na túto výzvu nebude
reagovať, žalovaný uvádza, že tieto budú uložené do úschovy (depozitu) u notára. V tomto postoji
žalovaného súd nevidel jeho prípadný úmysel nevrátiť žalobcovi ním zaplatenú kúpnu cenu a nebolo
tak preukázané prípadné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa majetku - dispozície s
ním, teda aj so samotnými nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným. Navyše, v prípade ak by závažnou majetkovou ujmou žalobcu mala byť obava z

nevrátenia finančných prostriedkov žalobcu predstavujúcich kúpnu cenu, namieste by bolo, aby sa
žalobca domáhal zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýto účel by bol ním lepšie dosiahnuteľným,
pričomzabezpečovacieopatreniemávždyprednosť.Taktiežsúdprvejinštancieuviedol,ževprípade,ak
závažná majetková ujma žalobcu by spočívala v skutočnosti, že žalobca nenadobudne vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2018, uzatvorenej medzi žalobcom
ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, a to v prípade ich scudzenia žalovaným, žalobca mal

povinnosť aspoň osvedčiť existenciu dôvodnej obavy. Táto obava by musela vychádzať z konkrétneho
konania žalovaného smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávaladôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostrednej ujmy, pričom žalobca toto musel osvedčiť
listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam s vyznačenou plombou, ktorá
deklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti

a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaného zasiahnuť a pomery medzi
stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom ako je
neodkladné opatrenie. Taktiež poukázal aj na skutočnosť, že v tých prípadoch, kde predmetom zmluvy
je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zákon vyžaduje k zmene aj rozhodnutie príslušného
orgánu, účinnosť zmluvy na rozdiel od jej vzniku nastane až týmto rozhodnutím. V prípade prevodu

nehnuteľností na základe zmluvy, je to rozhodnutie katastrálneho úradu vydané v správnom konaní v
súvislosti s vkladom do katastra nehnuteľnosti. Zmluva sama tak zaväzuje jej účastníkov nehnuteľnosť
previesť, ale bez vkladu do katastra vlastníctvo nevznikne. V predmetom prípade však katastrálne
konanie bolo najprv prerušené pre chýbajúce listiny týkajúce sa povolenia vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností z tejto kúpnej zmluvy a následne zastavené. Súd prvej inštancie nemal ani
osvedčený nájom nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, a to napriek

tomu, že z listu žalovaného zo dňa 29.6.2018 vyplýva, že tieto boli prenajaté spoločnosti s ručením
obmedzeným, avšak táto skutočnosť nebola nijako bližšie špecifikovaná. Žalobca k tomu nepredložil
žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval túto skutočnosť. Súd tak vzhľadom na tieto skutočnosti vyššie
uvádzané návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“,
zákon platný a účinný od 1.7.2016), vzhľadom k tomu, že žalovanej strane ako strane úspešnej v konaní
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nemohol jej súd priznať ich
náhradu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho
názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia považuje za dôvodný vzhľadom na
právnu a skutkovú situáciu, ktorá vznikla. Má za to, že predložil všetky doklady, ktoré môže mať a má k
dispozícii a nemohol súdu predložiť zmluvu medzi odporcom a nájomcom, nebol predsa jej účastníkom

a nebolo v jeho možnostiach ju predložiť. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu v tej časti, že v podstate
nie je nijako chránený, pretože platne uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorá je záväzná a trvá na jej naplnení.
Pričom proces zápisu v katastri doposiaľ nebol ukončený. Žalovanému vyplatil dohodnutú kúpnu cenu,
ktorá bola značná a za súčasného stavu nemá nehnuteľnosť, ani peniaze, a naopak žalovaný túto
nehnuteľnosť užíva ďalej, ako keby sa nič neudialo. Má záujem na naplnení zmluvy a nemá záujem na

vrátení na kúpnej ceny. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu v Starej Ľubovni sp.zn.
6C/43/2018 zo dňa 7.8.2018 zmenil a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov celého konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a
nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre upresnenie dodáva:

8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia okrem osvedčeného návrhu je osvedčenie, že

bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter
preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho
nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonanýprávny úkon, ktorý by netvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť
druhú stranu len na toľko, aby splnilo svoj účel, ale nesmie ju obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, a musí zvažovať, či je osvedčený

nárok,čijenariadenieneodkladnéhoopatreniapotrebné.Ztakéhotocharakteruneodkladnéhoopatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci samej, a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný
pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie na základe tvrdenia
žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
práv a právom chránených záujmov, takisto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z
neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do
úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia.

9. Z uvedeného tiež vyplýva, že na konanie o rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie nie je

možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie, čo je
dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv
subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva

dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 185 a nasl. CSP, ale vychádza
iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Vzhľadom na časovosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní
vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania zásadne disponovať určitým

procesným prostriedkom, ak v prípade z niektorých procesných prostriedkoch a ich povahy a účelu
vyplýva,žeichuplatneniemákdispozíciilenjednastrana.Vprípadeniektorýchprocesnýchprostriedkov
dokoncazichpovahyaúčeluvyplývapresnýopakprincípurovnostizbraníakojetomuvprípaderovnosti
zbraní, pretože záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrany práv žalobcu má prednosť pred právom
žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je však daná aj na vyššej

zodpovednosti žalobcu za prípadnú ujmu.

11. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal následok, že by došlo k ohrozeniu jeho práva, ak by takéto
neodkladné opatrenie vydané nebolo. V konaní naopak bolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu

na mimosúdne jednanie s tým, že je ochotný vstúpiť do ďalšieho jednania ohľadne vrátenia finančných
prostriedkov z dôvodu neplatnosti zmluvy, a to prevodom na osobný účet žalobcu, prípadne zložením
do depozitu notára. Žalovaný považuje uzavretú kúpnu zmluvu za neplatnú, avšak nebráni sa vydaniu
finančných prostriedkov z tejto zmluvy vyplývajúcich. Ochrana žalobcu je tým daná.

12. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu ani neosvedčil rozhodujúce skutočnosti pre vydanie
neodkladného opatrenia a v tomto prípade, konkrétne to znamená, že nepodal návrh na preskúmanie
rozhodnutia katastrálneho úradu o prerušení, resp. zastavení katastrálneho konania.

13. Taktiež odvolací súd poukazuje, že v zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi

len za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca však
takýto návrh nepodal a ani nepreukázal súdu základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Ani odvolací súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie v prípade, ak je kúpna zmluva
neplatná. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu N. Ľ., odbor katastrálny vyplýva, že nehnuteľnosti
vedené na LV XXXX, k.ú. K., t.j. predmet prevodu, sú národnou kultúrnou pamiatkou a je tak

potrebné doložiť stanovisko Ministerstva kultúry SR týkajúce sa uplatneného predkupného práva štátu
v predmetnej nehnuteľnosti podľa ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.Za
takejto situácie sa potom javí, že predmetná kúpna zmluva uzavretá medzi stranami tohto sporu z tohto
pohľadu neplatnou môže byť.

14. Vychádzajúc z poznatkov najnovšej súdnej praxe odvolací súd dodáva a poukazuje, že nedoručoval
návrh a uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalovanému. Má za to, že toto uznesenie v priebehu odvolacieho konania jemu potrebné doručovať
nie je, najmä v prípade, ak uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvej inštancie bolo odvolacímsúdom potvrdené. Aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia totiž vychádzal len z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a odvolania žalobcu. Prípadné vyjadrenia ostatných strán sporu nie sú pre rozhodnutie odvolacieho

súdu v tomto prípade podstatné a nemožno ich ani pri rozhodovaní vziať do úvahy. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje taktiež na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich
rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR všeobecný súd nemôže porušiť ak koná v súlade s procesnoprávnymi
predpismi upravujúcimi postupy v občianskom súdnom konaní. Uznesenie súdu prvej inštancie a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia budú preto žalovanému doručené až spolu s rozhodnutím
odvolacieho súdu, a to súdom prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).