Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202590
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202590.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členiek senátu
JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. X, . H., právne zastúpený JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, so sídlom Čajakova 1, Košice,
proti žalovaným: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, 2/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, H., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom

Školská257,VeľkýSlavkov,pobočkaakorešpondenčnáadresaHviezdoslavova2,3/Allianz-Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, za účasti intervenienta na strane
žalovaných: Slovenská kancelária poisťovateľov, v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., o
náhradu škody, o odvolaní žalovaného v 3. rade a intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. 21C/28/2014-226 zo dňa 040.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I.

II. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II. o trovách žalovaného v 3. rade.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol: „ I. Žalobcovi

priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov
konania. II. Žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol voči žalovanému 1/ úspešný v celom rozsahu, nakoľko tento
bol zaviazaný na plnenie úroku z omeškania zo sumy 840, 49 Eur od 21.12.1996 do 14.02.2016,
čo predstavuje úspech žalobcu v sume 2834,91 Eur. Žaloba bola navyše zo strany žalobcu podaná

dôvodne, nakoľko ho súd v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému 1/ odkázal s nárokom
na náhradu škody na občianskoprávne konanie, ktorú si po skončení trestného konania uplatnil. K
zastaveniu konania ohľadne istiny došlo až po začatí sporu, keď zo strany Sociálnej poisťovne, a.s.
došlo k plneniu sumy 33,19 Eur a zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zastúpení Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. došlo k plneniu sumy 840,49 Eur až dňa 11.02.2016 (spor začal dňa
06.03.2014). Súd nevidel dôvod neúspechu žalobcu ani v zamietnutí žaloby voči žalovaným 2/ a 3/,

nakoľko tento dôvod spočíval v zaplatení sumy 840,49 Eur Slovenskou kanceláriou poisťovateľov po
začatí sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd nepriznal žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania, nakoľko aj keď bola žaloba voči
nim zamietnutá, stalo sa tak až po dôvodnom začatí sporu, keď došlo k plneniu zo strany Slovenskej

kancelárie poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., preto žalovaní 2/ a 3/ nemali
v konaní úspech.4. Proti uzneseniu, a to proti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 3/ podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/. Namietal, že od začiatku nebol v predmetnom

konaní pasívne legitimovaný. Na uvedenú skutočnosť poukázal už v podaní zo dňa 17.03.2016. Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. a Slovenská kancelária poisťovateľov sú samostatnými právnymi subjektmi,
a preto nie je možné nepriznanie trov konania žalovanému 3/ podmieniť ich vzťahom vyplývajúcim z
§ 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Zb. Žalovaný 3/ mal v konaní plný úspech, pretože voči nemu bola
žaloba zamietnutá. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že prizná

žalovanému 3/ náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Proti uzneseniu, a to proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči
žalovanému1/podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieintervenient.Uviedol,žežalobcasižalobou
uplatnil sumu 1044,02 Eur s príslušenstvom, pričom nárok počas konania upravoval. Zo žalovanej
sumy bol žalobca úspešný iba v sume 840,49 Eur (ktorá bola počas konania plnená Slovenskou

kanceláriou poisťovateľov), nakoľko žalobca vzal žalobu späť v sume 33,19 Eur z dôvodu, že táto suma
mu bola v minulosti vyplatená Sociálnou poisťovňou a v časti o zaplatenie sumy 170,35 Eur bola žaloba
zamietnutá. Príslušenstvo pohľadávky nemožno zahrnúť do hodnoty pohľadávky. Pri rozhodovaní o
trovách bolo potrebné vyjadriť pomer úspechu oboch strán v spore vo veci a od úspechu jednej strany
odpočítať jej neúspech a len vo výške rozdielu má strana právo, aby jej protistrana nahradila trovy

konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil v zmysle odvolania.

6. Žalobca ani žalovaní sa k odvolaniam nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutých
výrokoch správne.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

9. Vo vzťahu k výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 3/ rade odvolací
súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného 3/ o jeho úspechu v spore. Z rozsudku

súdu prvej inštancie č.k. 21C/28/2014-150 zo dňa 10.05.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
21C/28/2014-179 zo dňa 21.06.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/203/2016-214
zo dňa 28.09.2017 je zrejmé, že žaloba bola voči žalovanému 3/ zamietnutá z dôvodu absencie jeho
pasívnej legitimácie v spore. Za daného stavu tak žalovanému 3/ vznikol nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však vzhliadol existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatňujúcich aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie nároku
na náhradu trov konania žalovanému 3/.

10. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania
azodpovednostizazavinenie,pretožemádopadnatoho,ktobymalinakprávonanáhradutrovkonania.

Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie
práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.11. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách
sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu

a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca bol v čase začatia predmetného civilného sporového
konania starobným dôchodcom vo veku 66 rokov. S nárokom na náhradu škody bol odkázaný na

občianskoprávne konanie trestným rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 2T/285/1996-1092 zo dňa
28.11.2012, ktorým bol žalovaný 1/ uznaný vinným z usmrtenia syna žalobcu pri dopravnej nehode, ku
ktorej došlo dňa 25.02.1996. Žalobca si nárok na náhradu škody vzniknutú v súvislosti s usmrtením jeho
syna riadne uplatnil už v počiatku trestného konania (august 1996). Náhrada škody žalobcovi nebola
poskytnutá počas 20 rokov od jej uplatnenia v trestnom konaní, pričom žalovaný 1/ mal vedomosť o
uplatnení náhrady škody a o jej výške od 19.12.1996.

13. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s uplatneným
nárokom na náhradu škody komunikoval žalovaný 3/, pričom listina (č.l. 78) je vyhotovená pod
„hlavičkou“ žalovaného 3/. Z textu listiny nie je zrejmé, že žalovaný 3/ koná za Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 (arg.: „...nášho poisteného...“). Za tohto stavu

nie je možné označiť konanie žalobcu, ktorý podal žalobu voči žalovanému 3/ ako nepochopiteľné a
neospravedlniteľné.

14. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku žalovaného 3/ na náhradu trov konania bral zreteľ aj na to,
či nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže mať negatívny dopad na žalovaného 3/. V tomto

smere odvolací súd konštatuje, že žalovaný 3/ je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na
trhu a nepriznanie mu náhrady trov konania nie je spôsobilé ohroziť ďalší výkon jeho podnikateľskej
činnosti, výrazne negatívne zasiahnuť do jeho majetkovej situácie.

15. Nakoľko bola zistená existencia vyššie popísaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §

257CSP,odvolacísúddospelkzáveru,žejeopodstatnenéžalovanému3/náhradutrovprvoinštančného
konania nepriznať.

16. Pokiaľ ide o výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému 1/ v plnom
rozsahu, k tomuto odvolací súd uvádza:

Intervenientsprávneargumentuje,ževčastisumy33,19Eurasumy170,35Euržalobcavkonaníúspech
nemal. Žalobu v časti sumy 33,19 Eur totiž žalobca vzal späť z dôvodu, že táto mu bola ešte pred začatím
konania vyplatená Sociálnou poisťovňou, čím žalobca zavinil zastavenie konania vo vzťahu k sume
33,19 Eur. Vo vzťahu k sume 170,35 Eur bola žaloba zamietnutá. Suma 203,54 Eur (33,19 Eur + 170,35
Eur), vo vzťahu ku ktorej bol žalobca neúspešný, je však nepatrná v porovnaní s nárokom, v rozsahu

ktorého bol žalobca úspešný (istina 840,49 eur + príslušenstvo 2834,91 Eur). Priečilo by sa princípu
spravodlivého usporiadania vecí v danom prípade pri posudzovaní úspechu žalobcu nebrať do úvahy
aj výšku príslušenstva, keďže toto s ohľadom na dobu omeškania vyše 19 rokov viac ako trojnásobne
prevyšujedôvodnežalobouuplatnenúistinu(840,49Eur).Civilnýsporovýporiadokužnemáustanovenie
obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, avšak vychádzajúc z čl. 3

ods. 1 CSP je možné aj pri nepatrnom neúspechu strany (neúspech žalobcu predstavuje 5,2 %) tejto
priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

17. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovaným ako procesne
neúspešnej strane ani intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací

súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenejstrane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).